Kostol Kráľovnej Pokoja v Košiciach: História a Krížové Cesty

Krížová cesta pripomína posledné chvíle života Ježiša Krista od jeho odsúdenia po ukrižovanie a uloženie do hrobu. Táto pobožnosť je populárna najmä počas pôstneho obdobia v kresťanstve. Praktizuje sa v kostoloch, na pútnických miestach alebo vonkajších krížových cestách, kde veriaci postupujú od jednej zastávky k druhej a modlia sa. V Košiciach má táto tradícia svoje významné miesto, a to najmä vďaka Kostolu Kráľovnej Pokoja.

Poďme sa pozrieť na históriu tohto kostola a na to, ako sa v ňom realizujú krížové cesty. Tiež si povieme o ďalších možnostiach krížových ciest v Košiciach a okolí.

Krížová cesta na Sídlisku KVP

Farnosť Božieho milosrdenstva, Košice - KVP pozýva všetkých záujemcov na celodennú krížovú cestu. Krížová cesta začne v svätyni a pokračovať sa bude horami, dolinami okolo poľných a lesných krížov. Celá krížová cesta bude mať približne 18 km a jej koniec bude v Kostole Božieho milosrdenstva na Sídlisku KVP. Na túto krížovú cestu, ktorá sa uskutoční za každého počasia, si môžete vziať ruksak, na ktorý si pripevníte kríž. Minuloročnej cesty sa zúčastnili aj školopovinné deti.

Extrémna Krížová Cesta - Košice

V Kostole Kráľovnej Pokoja v Košiciach - Juh sa veriaci a účastníci Extrémnej Krížovej Cesty môžu tešiť na duchovné posilnenie. Súčasťou bude aj požehnanie pútnických krížov. Tohtoročná novinka je zavedenie zelenej, 33 kilometrov dlhej trasy, venovanej sv. Matúšovi, ktorá ponúka alternatívu k dlhšej červenej trase sv. Košických mučeníkov. Táto nová trasa začne a skončí na rovnakom mieste ako tradičná červená trasa, ale ponúkne zážitok s odbočením smerom na Chatu Dianu.

Mapa Extrémnej Krížovej Cesty Košice 2024

Druhá červená trasa Extrémnej Krížovej Cesty, zasvätená svätým Košickým mučeníkom, predstavuje výzvu s celkovou dĺžkou 41 kilometrov a prevýšením 1135 metrov. Púť začína v Kostole Kráľovnej Pokoja v Košiciach - Juh a končí sa v Kostole Sedembolestnej Panny Márie na Košickej Kalvárii, kde sa pútnici môžu zamyslieť nad obetavosťou a vierou týchto mučeníkov.

História Kríža

Je ťažké presne odsledovať cestu Ježišovho kríža, ktorý sa našiel po celom svete v množstve fragmentov. Mnohokrát ukrytý a potom znovunájdený, rozrezaný na kusy a rozptýlený. Objavenie Svätého Kríža sa datuje do roku 326, kedy ho sv. Helena našla počas púte do Svätej zeme. V čase jej putovania sa Cirkev rýchlo rozvíjala a kresťania mohli slobodne praktizovať svoje náboženstvo a pokračovať v hľadaní svätých relikvií.

Po smrti Ježiša sa Židia obávali, že by jeho učeníci chceli získať relikvie, a tak ukryli akýkoľvek objekt, ktorý by bol dôkazom ukrižovania. Na Golgote upevnili kríž do diery v zemi spolu s krížmi dvoch lotrov. Keď svätá Helena dorazila do Svätej zeme o 300 rokov neskôr, našla tri kríže, ale nevedela, ktorý z nich patril Pánovi. Jeruzalemský biskup mal nápad: našiel nevyliečiteľne chorú ženu a prinútil ju, aby sa dotkla dreva jedného z troch krížov. Žena sa hneď uzdravila, a tak Helena nepochybovala, že našla kríž Ježiša Krista.

Neskôr sa kríž dostal do rúk Peržanov, no v roku 630 ho cisár Heraclius vrátil do Jeruzalema. O niekoľko rokov neskôr začali Arabi dobývať nové územia a Jeruzalem sa dostal pod moslimskú nadvládu. Časom sa však objavili ťažkosti a kresťanov začali prenasledovať. Kríž zo svätyne vzali a ukryli. V roku 1187 zmizol kríž znova a tentoraz definitívne - na bojovom poli Hattin. Križiaci ho vzali so sebou, aby zvíťazili proti sultánovi Saladinovi, avšak boj prehrali a Jeruzalem padol do rúk sultána.

Všetky kusy dreva sa rozširovali do rôznych miest alebo ich stáročiami predávali ako relikvie po celom svete. Podľa rôznych analýz a prieskumov údajné „pravé“ úlomky Ježišovho kríža tvoria len desatinu z celého kríža.

Tip na knihu: Svätá Helena: Matka veľkého cisára, objaviteľka Kristovho kríža, Zázračný kríž v mestečku Limpias, Kalvária lásky.

Kostoly v Košiciach

Vráťme sa však ku kostolom. V Košiciach ich máme desiatky, ďalšie štyri sú ešte rozostavané. Medzi najvýznamnejšie patria:

• Dóm svätej Alžbety (Hlavná ul.)
• Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dominikánske nám.)
• Kaplnka svätého Michala (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Antona Paduánskeho, Františkánsky (Hlavná ul.)
• Kostol Najsvätejšej Trojice, Premonštránsky (Hlavná ul.)
• Kostol svätého Michala archanjela, Uršulínsky (Mäsiarska ul.)
• Kostol svätého Ducha (Južná tr.)
• Kalvínsky kostol (Hrnčiarska ul.)
• Kostol Sedembolestnej Panny Márie (Kalvária)
• Evanjelický kostol (Mlynská ul.)
• Ortodoxná synagóga (Puškinova ul.)
• Gréckokatolícky chrám Narodenia presvätej Bohorodičky (Moyzesova ul.)
• Kostol Božského Srdca Ježišovho (Komenského ul.)
• Kostol Krista kráľa (Moysesova ul.)
• Kostol Kráľovnej pokoja (Ul. Milosrdenstva)
• Kostol svätých košických mučeníkov (Nad jazerom)
• Kostol svätého Ondreja (Podhradová)
• Kostol svätého Gorazda a spoločníkov (Terasa)
• Gréckokatolícky chrám Božej Múdrosti (Furča)
• Gréckokatolícky chrám svätého Petra a Pavla (Terasa)
• Kostol Svätej Rodiny (Furča)
• Kostol Božieho Milosrdenstva (KVP)

Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej

Farnosť sv. Ondreja v Podhradovej v Košiciach má bohatú históriu, ktorá sa začala písať v 90. rokoch 20. storočia. Základný kameň kostola sv. Ondreja na Podhradovej posvätil v Košiciach roku 1995 pri svojej druhej návšteve Slovenska Pápež Ján Pavol II.

Založenie a výstavba kostola

Nový kostol bol postavený podľa návrhu a projektu Ing. arch. Michala Baníka. Kostol je riešený na princípe ondrejovského kríža. Boží chrám bol dokončený v roku 1997. Jeho kapacita je pri optimálnom obsadení 300 osôb, z toho 180 na sedenie a 120 na státie. Na chóre je cca 80 miest. Konsekrácia chrámu sa uskutočnila dňa 12. júla 1997 otcom arcibiskupom Alojzom Tkáčom. Kostol sa stal filiálkou Dómu sv. Alžbety v Košiciach.

Ďalšie úpravy a doplnenia

V rokoch 1999-2000 akademický sochár, profesor Juraj Bartusz vyhotovil sochu Nanebovstúpenia Pána Ježiša Krista a sochu sv. Ondreja. V roku 2001 bol zakúpený organ. V tom istom roku pán Lenárt vyhotovil Krížovú cestu, ktorú posvätil dp. Daniel Boleš.

Zriadenie farnosti a farské centrum

Od roku 2004 spravuje náš kostol Mons. František Šándor. Vďaka jeho aktívnej snahe a na základe túžby veriacich sa započala iniciatíva na vybudovanie farského centra pri kostole. Na tento úmysel započal v r. 2010 proces odkúpenia pozemku od mesta Košice. Košický arcibiskup-metropolita Mons. Bernard Bober dekrétom s platnosťou od 1. júla 2013 zriadil farnosť sv. Ondreja, apoštola. Kostol zasvätený sv. Ondrejovi, apoštolovi, sa od tohto dátumu stal farským kostolom.

Komunitno-pastoračné centrum a chrám Kristovho Vzkriesenia

V nedeľu 17. novembra otvoril vladyka Cyril Vasiľ SJ, arcibiskup - košický eparchiálny biskup, nové Komunitno-pastoračné centrum na košickom sídlisku Podhradová. Jeho súčasťou je Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia. V roku 2022 získala farnosť Košice - Sever do dlhodobého nájmu od mesta Košice bývalú výmenníkovú stanicu na sídlisku Podhradová, ktorú za necelé dva roky zrekonštruovala a zriadila v nej Komunitno-pastoračné centrum.

Dňa 8. novembra 2024 zriadil arcibiskup Cyril Vasiľ SJ dekrétom v priestoroch tohto centra Chrám sv. Kristovho Vzkriesenia a určil ho za farský chrám farnosti Košice - Sever, ktorú okrem sídliska Podhradová tvoria viaceré obce na sever od Košíc.

Počas liturgie sa prítomným prihovoril arcibiskup Cyril Vasiľ SJ, ktorý zdôraznil, že 17. november symbolicky poukazuje na slobodu, ktorú prináša Kristus, a ktorú nám ponúka prostredníctvom vysluhovania sv. Tajomstiev a spoločenstva Cirkvi v každom chráme.

Kalvária

S oslavami Veľkej noci súviselo aj zriaďovanie napodobenín hory Golgoty, po latinsky Calvarie (Kalvária), na ktorej bol Kristus ukrižovaný. Najmä od 17. storočia sa rozšírilo upravovanie nápadných kopcov na prírodné chrámy Kristovho utrpenia a smrti. Cestičku či chodník na vrchol kopca pritom často lemoval rad zastavení, kaplniek, kde si veriaci v procesii pripomínali jednotlivé akty Ježišovej cesty na Golgotu. Keďže Kristus pritom podľa biblického textu niesol svoj kríž, dostal tento architektonický útvar názov krížová cesta.

Založenie a vybudovanie Kalvárie v Prešporku inicioval jezuitský páter Albert Mechtl v roku 1694. Z darov mešťanov sa postupne budovali jednotlivé kaplnky zastavení, pribúdali budovy a sochy. Viac než 20 rokov trvala výstavba, počas celého 18, 19. a 20. storočia. Po druhej svetovej vojne areál Kalvárie postupne pustol. Ešte v 60. rokoch stál na vrchole kopca drevený kríž, dobre viditeľný aj z priestranstva pred Hlavnou stanicou.

Kaplnka „Boží hrob“ je najmenej známym objektom na Kalvárii. V imitácii jaskyne sa nachádzal oltár so svätostánkom a Kristovo telo. Devastácia tohto objektu sa datuje ešte do 2. svetovej vojny.

Povýšenie svätého Kríža

Dnes si pripomíname Povýšenie svätého Kríža, jeden z najstarších cirkevných sviatkov, ktorý sa začal sláviť vďaka dvom dôležitým udalostiam - nájdeniu sv. Kríža v roku 326 svätou Helenou a návratu Kristovho Kríža z Perzie v roku 628.

Podľa tradície objavila pozostatky svätého Kríža svätá Helena, matka cisára Konštantína Veľkého (324 - 337). Ten v roku 312 porazil väčšinu svojich rivalov v bitke pri Milvijskom moste. Pred bitkou sa mu prisnil sen, v ktorom uvidel Kríž a počul hlas: „V tomto znamení zvíťazíš!“ A tak sa aj stalo. O rok neskôr vydal cisár Milánsky edikt, ktorým zrovnoprávnil kresťanstvo s ostatnými náboženstvami a ukončil tak prenasledovanie kresťanov.

Keď svätá cisárovná našla tri kríže, nevedela, ktorý je ten pravý a preto ich podľa legendy nechala „otestovať“ priložením na mŕtveho mladého muža, ktorý sa dotykom Kristovho Kríža prebral k životu. Konštantín Veľký po nájdení Svätého hrobu a zvyškov krížov nechal na mieste Kristovho hrobu vybudovať Baziliku Božieho hrobu.

Misie a duchovná obnova

Misionári verbisti prinášajú do farností čas milostí, obnovy a nových výziev. Misie sa začínajú v sobotu večer a končia sa o 8 dní, v nedeľu, slávnostným posvätením a inštaláciou misijného kríža pri chrámových dverách. Oslovujú sa všetky vrstvy, dávame priestor jednotlivým stavovským stretnutiam pre deti, mládež, ženy, mužov. Navštevujeme chorých, konáme pobožnosti ako je krížová cesta, obnova krstných sľubov, obnova manželských sľubov, Adorácia.

Po desiatich rokoch sa v istej farnosti konali ĽUDOVÉ MISIE. Robili ich bratia kapucíni z františkánskej rodiny v Bratislave - Rači. Počas ôsmich dní hlásali Evanjelium o láske Boha, hriechu, spáse v Ježišovi Kristovi, význame viery a obrátenia, jedinom Pánovi Ježišovi, Duchu Svätom, o cirkvi ako spoločenstve a potrebe premeny života v zhode s vierou.

Relikvie sv. Terézie z Lisieux

Predposlednú noc svojho putovania po Slovensku strávili relikvie sv. Terézie z Lisieux v Radošine. Stovky veriacich z farnosti, dekanátu i širšieho okolia ju v noci navštívili a ostatky si uctili. Ráno boli relikvie v sprievode presunuté do blízkeho farského kostola Najsvätejšej Trojice, kde bola svätá omša. Otec biskup v homílii vyzdvihol vzor sv. Terézie pre nás, v krátkosti priblížil jej život a vyzval prítomných upriamovať svoju pozornosť na to, čo je dôležité, nenechať sa ovplyvňovať nepodstatnými informáciami bulvárnej tlače o ľuďoch, ktorí nemôžu byť naším vzorom.

Augustín Fischer-Colbrie: Život a dielo

Augustín Fischer-Colbrie sa narodil v Želiezovciach dňa 16. októbra 1863. Svoje štúdia absolvoval v rakúskom Kremse, v Bratislave, v Ostrihome i vo viedenskom Pázmaneu. Zameral sa na štúdium teológie, filozofie a postupne ovládal 13 cudzích jazykov. Kňazskú vysviacku prijal v Ostrihome dňa 20. marca 1886 z rúk ostrihomského arcibiskupa prímasa Jána kard. Simora. Po krátkej kaplánskej zastávke v Budapešti si ho sám prímas zavolal do Ostrihomu a poveril ho vykonávaním úradu ceremoniára a neskôr aj archivára. Zároveň pokračoval aj v ďalších štúdiách vo Viedni, kde sa mu podarilo obhájiť doktorát z teológie s najvyšším možným ocenením Sub auspiciis Imperatoris.

V roku 1892 mu okrem iných funkcií pribudla aj služba vychovávateľa arcikňažnej Alžbety, dcéry následníka trónu rakúsko-uhorskej monarchie Rudolfa. Viedenský pobyt Augustína Fischer-Colbrieho sa skončil jeho menovaním za pomocného košického biskupa, pápežom Piom X. dňa 27. decembra 1904. Biskupská konsekrácia sa uskutočnila v deň liturgickej spomienky na pápeža sv. Gregora Veľkého. Do svojho erbu si dal symbol Eucharistie - Ježiša Krista, ktorý bol preň všetkým a zároveň jeho erb sa stal inšpirujúcim pre stvárnenie terajšej podoby oficiálneho erbu Košického arcibiskupstva.

Vo svojej službe si vytýčil prísny asketický spôsob život, toleranciu, v sociálnej angažovanosti záujem o najbiednejších i apoštolát prostredníctvom podpory tlačovín. Svoju pastoračnú činnosť sa usiloval konať v duchu slov svojho biskupského hesla: EVANGELIZARE PAUPERIBUS MISIT ME. Prihováral sa väzňom, chorým, sirotám, študentom. Biskup Augustín Fischer-Colbrie bol presvedčený o tom, že kňaz, rovnako i biskup, má vyhľadávať jeho starostlivosti zverené ovce a priviesť ich na správnu cestu, ktorá vedie k blaženému večnému životu.

I napriek tomu, že jeho materinskou rečou bola maďarčina, nielen že sa naučil po slovensky a stal sa členom Spolku sv. Vojtecha, ale všemožne podporoval aj šírenie slovenskej náboženskej literatúry medzi veriacimi Slovákmi. Pri svojich stretnutiach so seminaristami Košického kňazského seminára biskup Augustín Fischer-Colbrie hovoril o dôležitosti dobrej prípravy na kňazstvo.

Služba kňaza chorým

Na telefónnom čísle 0908 600 095 si s kňazom môžete dohodnúť udelenie sviatostí pacientom hospitalizovaným v Starej nemocnici a v Onkologickom ústave. Nemocničná kaplnka sa nachádza v X. pavilóne, chodiaci pacienti sa môžu každý deň zúčastniť na svätej omši.

Veriaci v Košiciach majú mnoho príležitostí na duchovné prehĺbenie a účasť na krížových cestách, či už v samotných kostoloch alebo v prírode. Kostol Kráľovnej Pokoja zohráva v tomto smere dôležitú úlohu, ponúkajúc priestor pre modlitbu a zamyslenie sa nad životom Ježiša Krista.

Prehľad kostolov v Košiciach:

tags: #kostol #kralovnej #pokoja #kosice #krizove #cesty