Jozef Gajdoš bol významný slovenský kňaz, ktorý prežil búrlivé obdobie 20. storočia. Jeho život bol poznačený štúdiom, pastoračnou činnosťou, ale aj prenasledovaním zo strany komunistického režimu.
Mapa Slovenska
Životopisné údaje
- Dátum a miesto narodenia: 19. júl 1907, Húl, okr. Nové Zámky
- Dátum a miesto vysvätenia: 19. marec 1933
- Dátum a miesto úmrtia: 26. júl 1979, Leopoldov, okr. Hlohovec
Štúdium a kňazská vysviacka
Gajdoš sa narodil 15. mája 1907 vo Veľkej Mani (teraz okres Nové Zámky). Pri krste 19. mája 1907 mu dali meno Jozef. Je štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po ukončení štúdia teológie bol ordinovaný 19. marca 1933 za kňaza. Pochádzal z roľníckej rodiny. Bol štvrtým dieťaťom z ôsmich súrodencov. Po vychodení ľudovej školy v rodisku r. 1920 sa stal knihárskym učňom v Trnave. Do gymnázia začal chodiť v Skalici r. 1921. Do nižších tried gymnázia chodil aj v Trnave. Františkánom sa stal 25.08.1924 v Trnave. Vtedy prijal meno Pankrác, ktoré však dôsledne používal v poslovenčenej forme Vševlad.
Po ročnom noviciáte 1924/25 strávil rok ako študent privatista vo františkánskom kláštore v Malackách. Gymnázium ukončil v Skalici maturitou 11.06.1929. Teologické štúdiá absolvoval na Bohosloveckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe v r. 1929-1933. Popri teológii študoval od r. 1931 aj odbor knihovedy na Filozofickej fakulte pražskej univerzity a získal kvalifikáciu na vyučovanie esperanta. Kňazskú vysviacku mal 24.09.1932 v Trnave. V rokoch 1933-1938 študoval na Univerzite Komenského v Bratislave históriu a filozofiu. Počas tohto štúdia absolvoval študijné pobyty na univerzitách v Mníchove r. 1935 a Budapešti r. 1937. R. 1939 vykonal študijnú cestu po Taliansku.
Pôsobenie vo farnostiach
Bol kaplánom v Šoporni v okrese Galanta, v rokoch 1934-1936 v Okoči v okrese Dunajská Streda, v r. 1936 v Leviciach. V rokoch 1937-1940 bol farárom v Trávnici v okrese Nové Zámky, v rokoch 1940-1945 v maďarskom Bajóte. Po vojne pôsobil v Čifároch, najprv ako administrátor, v r. 1946 ako farár a prešiel do Bojnej v topoľčianskom okrese. V rokoch 1953-1969 bol administrátorom v Komárne, v rokoch 1969-1976 v Horných Zeleniciach v okrese Hlohovec.
Pedagogická činnosť
V rokoch 1938-1946 vyučoval ako stredoškolský profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách, kde pôsobil až do svojho núteného odchodu. Potom pôsobil na štátnom gymnáziu v Nových Zámkoch v školskom roku 1946-1947. Počas účinkovania na gymnáziách bol aj lektorom knihovedy na univerzite v Bratislave (1940/47).
Prenasledovanie a väznenie
Po poprave pána prezidenta J. Tisu na návrh jedného zo študentov zostavil koláž s jeho fotografiou, ktorá sa rozmnožila a rozosielala po Slovensku. V noci zo 14. na 15.09.1947 ho zatkli. Na základe vykonštruovaných výpovedí bol obvinený z vytvorenia ilegálnej protištátnej organizácie. Vo vyšetrovacej väzbe ho protiprávne držali 27 mesiacov, súd sa konal 27.12.1949 v Bratislave, rozsudok znel na 9 rokov väzenia a 5 rokov straty občianskych práv. Po amnestii r. 1953 mu skrátili trest o 6 mesiacov.
Vo väzniciach (Bratislava, Leopoldov, Ilava, Mladá Boleslav, Valdice) si odpykal celý trest 8 a pol roka. Prepustili ho 15.03.1956. Zamestnal sa v Matici slovenskej ako dokumentátor pri usporiadavaní starých historických knižníc. Preskúmal a usporiadal Aponnyovskú knižnicu v Oponiciach a knižnicu Zayovcov uloženú na chodbách Bojnického zámku. Preskúmal aj knižnice v Komárne a Topoľčiankach. Z Matice slovenskej ho aj napriek týmto výsledkom r. 1958 prepustili. Rehabilitoval ho až Krajský súd v Bratislave 30.05.1972. Potom pokračoval ďalej v započatej práci: zameral sa najmä na výskum farských knižníc (Maňa, Bernolákovo, Holíč, Radošovce, Hontianske Trsťany, Jasová, Michal pod Žitavou, Vieska nad Žitavou, Nové Zámky, Prešov).
Profesor Gajdoš bol 30. mája 1972 Krajským súdom v Bratislave súdne rehabilitovaný. Súd konštatoval: „...pôvodné rozhodnutia boli vadné, urobené na podklade nesprávnych zistení, keď neboli prerokované dôkazy, ktoré súd k dispozícii mal, prípadne si ich zadovážiť mohol... a preto boli zrušené rozsudky Štátneho i Najvyššieho súdu ohľadne Dr.
Literárna a vedecká činnosť
Od r. Bol mimoriadne plodným autorom a členom viacerých vedeckých a kultúrnych spoločností. V r. 1935 založil v Bratislave časopis františkánskych bohoslovcov s názvom „Františkánsky obzor“. Svojimi štúdiami prispieval do viacerých odborných časopisov a zborníkov a hojne písal aj do dennej tlače a popularizačných časopisov. Jeho historický výskum v odvetviach knihovedy, histórie, literárnej histórie, filozofie, jazykovedy a hudobnej vedy sa sústreďoval predovšetkým na poznávania františkánskych knižníc a archívov, a to domácich, sčasti aj zahraničných.
Prevažnú časť jeho diela tvorí história. Sú to najmä diela o dejinách františkánskej rehole, A. Bernolákovi a bernolákovcoch, o historických knižniciach a cenných rukopisných pamiatkach. Tak objavil niekoľko staroslovienskych pamiatok (glagolské pergamenty), spísal inkunábuly františkánskych knižných fondov, podal materiály pre štúdium filozofie a teológie na františkánskom generálnom štúdiu v Trnave a na iných františkánskych učilištiach, uverejnil viac slovenských alebo slovenčiacich textov, všímal si slovenského pôsobenia františkánov na Slovensku i medzi Slovákmi v maďarskom prostredí a osobitne sa venoval skúmaniu podielu slovenských františkánov na tvorbe slovenskej literatúry. V tejto súvislosti upozornil na viaceré rukopisné kázne zo 17. a 18. storočia. Pre dejiny hudby osvetlil život a dielo Pavlína Bajana, Pantaleóna Roškovského, Edmunda Beňoviča, Edmunda Paschu, Adama Marmankoviča, Juraja Zruneka, Jozefa Reháka a iných. Objavil rukopisný hudobný zborník z roku 1730 (tzv. Uhrovecký zborník).
Pre slovenskú literárnu históriu sú zvlášť cenné Gajdošove práce spojené s nájdením časti knižnice a archívu Antona Bernoláka v Nových Zámkoch (1961). Urobil súpis objavených kníh a rukopisov. Medzi nimi bol aj dotiaľ neznámy rukopisný zoznam kníh pre budúcich kňazov (Nová bibliotheca theologica selecta), ako aj rukopis prednášok o poľnohospodárstve (Perceptiones de agrorum cultu), ktorý Gajdoš preložil do slovenčiny. V niekoľkých prácach objasnil doteraz neznáme skutočnosti zo života a diela A. - Bernoláka. Po r. 1970 nemal už príležitosti publikovať doma, dokonca sa pod jeho menom nesmelo ani citovať v iných dielách, preto jeho práce vychádzali v USA a Kanade.
Literárnu činnosť Vševlada J. Gajdoša možno rozdeliť na skupiny: knihoveda, história, literárna história, jazykoveda, filozofia, hudobná história, tematika o A. Bernolákovi a tematika o Fr. Lisztovi. Niektoré práce sa však nedajú umiestniť priamo do uvedených skupín. Sú buď ojedinelé, alebo kombinované. Všetky jeho práce sa sústreďujú predovšetkým na poznávanie františkánskych knižníc a archívov, a to domácich, sčasti aj zahraničných.
Gajdošove literárne začiatky spadajú do jeho študentských čias. Prvým zdrojom poznatkov mu bola františkánska knižnica v Skalici. Kutral sa v nej nielen za gymnaziálnych štúdií, ale aj cez vysokoškolské prázdniny. Prvá práca pre verejnosť sa týkala dejín skalického gymnázia, ktoré v prvej polovici XIX. storočia spravovali františkáni priamo v kláštore. Mal o tom prednášku v študentskom krúžku Dr. Pavla Blahu (1929). Prehľadné dejiny skalickej františkánskej knižnice napísal počas knihovedného štúdia v Prahe (1931). Niektoré jeho ďalšie práce vychádzali samostatne, väčšinou však v zborníkoch a odborných časopisoch (aj v separátoch).
Za istý druh vedeckej a výskumnej práce treba rátať jeho obsiahlu korešpondenciu z rozličných odborov slovenskej prešlosti. Najviac sa jeho vypytovali. Listy prichádzajú aj od učených ľudí zo zahraničia. Sotva sa stalo, že by Gajdoš nebol na požadované problémy odpovedal, i keď na vyhľadávanie nejakého údaja bolo treba venovať aj viacej hodín času. Gajdoš má osobitnú heuristickú metódu, a niekedy aj šťastnú intuíciu, ako získavať nové poznatky.
Zoznam publikácií (výber)
- Hodegus - Phosphorus. (Trnavský sbomik 1935)
- Františkáni v Skalici. (Slovenský deník 1. mája 1937)
- Františkáni na Svätej Kataríne. (Slovák 29. augusta 1937)
- O mníchovi, čo bol pri zakladaní „Tovarišstva”. (Kultúra 9, Trnava 1937)
- Kázavalo sa vo Svätom Antone slovensky? (Kultúra 9, Trnava 1937)
...a mnoho ďalších.
V posledných rokoch jeho práce neuverejňujú ani v Matici slovenskej, ani v Literárnovednom ústave SAV, hoci ide aj o literárnohistorické a knihovedné objavy. Prosto je tam vari pre nejaké predsudky na indexe. Keď sa aj v referátoch odborníkov žiada dokumentovať niektorý Gajdošov objav, jeho meno sa tam nesmie ani spomenúť.
Posledné roky života
Od r. 1976 žil na odpočinku v Leopoldove, kde aj zomrel. Posledné roky strávil u príbuzných v Máni. Zomrel v nemocnici v Bratislave 11.05.1978. Pochovaný je v rodnej obci. Zomrel 26. júla 1979 v 73. roku života a v 47. roku kňazstva.
Pramene: Schématizmus slovenských katolíckych diecéz. Trnava-Bratislava 1971