História mlynov na Slovensku je úzko spätá s využívaním vodných tokov a rozvojom miestnych komunít. Mlyny patrili jednoznačne k dôležitým prvkom v rámci dedinského kolektívu, a to aj vzdialenejších obcí. Mohli budovať mlyny aj poddanské obce.
Príkladom mlyna, ktorý slúžil potrebám svojej obce, resp. okolia, je aj šalkovský mlyn. Osudy mlyna sú aj osudy rodiny alebo rodín s ním spojených. Aj v prvej polovici 20. storočia bol šalkovský mlyn približne tri desaťročia miestnou časťou Banskej Bystrice.
Hoci sa nezachoval žiadny jeho opis, kresba či schéma, pokúsime sa priblížiť jeho históriu. Archívne pramene sú skutočne zriedkavé.
Najstaršie Zmienky o Mlyne
Mapový list 1. vojenského mapovania (tzv. Landesaufnahme) z r. koncom 18. storočia s bezprostredným okolím, ešte nezaznamenáva šalkovský mlyn. Avšak už mapa banskobystrického dištriktu z 2. vojenského mapovania r. 1827 - 1869 zachytáva šalkovský mlyn (aj s náhonom).
V 4. bode urbára je zmienka i o mlyne: „Mame mlin pansky pri nassej obec ...“ Podľa urbáru pracovali najmä ako furmani. panstvo a komoru. Staré Hory, do Harmanca a zriedkavejšie do Banskej Štiavnice. panstvo, ktorým po r. 1848 sa stala komora.
Rodina Peťkovcov a Šalkovský Mlyn
Významnou postavou v histórii šalkovského mlyna bol František Peťko ml. (1799 - 1860), podľa matričného záznamu s adresou domu č. 27. 5. z Ľupče, kde Peťkovci žili od 16. storočia. postavil (resp. odkúpil) mlyn. Mohli budovať mlyny aj poddanské obce. V zápisniciach obecného zastupiteľstva z 30. Aj zamestnanecké príležitosti.
Jakub Peťko (zomr. 1772) postavil (resp. a prípadne z krúpnych stúp. obchodu a hostinca v Ľupči. veľmi jednoducho, o to väčšmi sa bolo treba venovať vlastnému mletiu. a klientely mlyna.
Spišiakovci a Rozvoj Mlyna
V októbri 1859 F. Peťko predal mlyn Jánovi Spišiakovi, narodenému 5. 18.12. 1792 v Riečke.[16] Až do znárodnenia súkromných mlynov r. 1950 zostal šalkovský mlyn majetkom Jánových potomkov, po 1. svetovej vojne v podobe firmy Bratia Spišiakovci. Pôvod šalkovských Spišiakovcov siaha do obce Riečka. obcí z r. 1715 a v nich žilo 18 domácností. Spišiak vyskytuje medzi poddanými, želiarmi i podželiarmi. z r. 1770 je v obci Riečka aj domácnosť mlynára.[18] Na prelome 18. a 19. storočia sa v matrikách na rodine Spišiakovcov objavuje kmotrovstvo, čo je zrejmé z mien krstných rodičov, napr. Drozdík a Cecília Drozdíková, rod. v Podlaviciach). V 19. storočí sa priezvisko Spišiak objavuje aj v Mlynčoku (časť Slovenskej Ľupče)[24] 20.
Jeden z Jánových potomkov, tiež Ján Spišiak, sa už 22. 10. 1860 v Šalkovej oženil s Annou Seleckou (dcérou Cecílie Seleckej, rodenej Spišiakovej), zo dňa 10. 1849 (bytom obec Platea, t. j. a Annu). Umrela ako vdova 19. decembra 1879 vo veku 71 rokov. majiteľom šalkovského mlyna s priezviskom Spišiak (právne r. 1860).
Tabuľka: Významné udalosti v živote Jána Spišiaka
| Dátum | Udalosť |
|---|---|
| 18.12.1792 | Narodenie Jána Spišiaka v Riečke |
| 22.10.1860 | Svadba Jána Spišiaka s Annou Seleckou v Šalkovej |
| 19.12.1879 | Úmrtie Anny Spišiakovej vo veku 71 rokov |
Rekonštrukcie a Úpravy Mlyna
Ján Spišiak si viedol zápisky, v ktorých zaznamenával výdavky na jednotlivé položky v r. 1864 s cieľom rozsiahlej prestavby šalkovského mlyna. Zápisky Ján Spišiak dokončil a podpísal 28. decembra 1870. pripojil zápis jeho nevlastný otec Ján Kúdelka. „Tejto roboty na mline som začal robit“. V roku 1864 prestaval maštale, urobil priekopu a odrážku. drevený materiál kúpil od „Pána Kartnera“ z Uľanky. V r. 1865 sa pracovalo na vybudovaní dreveného oplotenia. vodu z mlynského náhonu na vodné koleso. Uvedené úpravy stáli 71 zl. gr. V r. 1866 zakúpil dva „Richtovanie“ t. j. (osievacie koše s drevenou vonkajšou konštrukciou), tzv. a 70 gr. V r. 1868 dal opraviť valce v mlyne a dal opraviť koch. Z toho za tesárske práce zaplatil 95 zl., tzv. šichníkom 15 zl. po 50 gr.) a furmanom za vozenie dreva spolu 14 zl. V r. 1869 sa pracovalo na stajni a humne (válovy, rebriny, prahy). 73 zl. a 20 gr. Pomocov 7 ročnu Prácu bres 4 Mesjacov“. rekonštrukcia šalkovského mlyna 628 (nových) zl. doliny. potoka), ďalej cez tzv. zomrelých pri dátume smrti (a pohrebu) Jána Spišiaka - 17. 1. mája 1871 vo výške 200 zl. František Kúdelka.
Rodinné Vzťahy a Mlynárske Remeslo
Ďalší z rodu Spišiakovcov, Ján Spišiak, sa narodil v Riečke 9. v mlyne svojho otčima. Neskôr ako mlynár pracoval v Priechode. sa 15. 2. 1860 v Šalkovej oženil s Máriou Baniarovou (tiež Banyári). krajčíra, a Márie, rod. ml. svadbou, a tu sa im narodil aj najstarší syn Ján (11. 10. ľupčianskeho mlyna k Jánovým rodičom. druhý syn Jozef Ondrej (25. 11. a 60. so švagrom Jurajom Munkaházym. dvaja synovia - Peter (26. 2. 1861) a Ondrej (29. 11. zomreli - Anna (nar. 6. 12. 1864, zomrela v ten istý deň), Anton (nar. 2. 1866, zomr. 12. 8. 1869), Ľudovít Maximilián (nar. 13. 10. 1877, zomr. 4. 1882). mline je velmi škodlive“ - a na nohách reumou. svedectvo“, ktoré potreboval 15. hárku pre zápis obyvateľov a domácich zvierat podľa stavu 31. dec. bola domácnosť domu č. 57 (t. j. Spišiak viedol všetkých svojich synov k mlynárskemu remeslu. odkiaľ prešiel do dolného mlyna v Selciach. 15. 2. v Selciach s Jozefou (Jozefínou) Španiolovou, rod. narodila v Selciach 11. 3. mlyna, č. d. 78 v Selciach. z Kostiviarskej (zomr. 4. 10. 1877).
Farár F. vzdialení príbuzní v 3. - 4. stupni. rod. mu 17. 12. 1885 narodil syn Štefan Metod. Neskôr sa presťahoval do Predajnej. Spišiak bol mlynárom v Uľanke pri príbuzných. febr. 1889 oženil s Máriou Lepiešovou z Hornej Mičinej.
Zánik a Súčasnosť Mlyna
Posledné zmienky v zápisnice obecného zastupiteľstva Šalkovej 1909-1935 je zo zasadania 17. 1929 o ňom uvedené: „... 1871. prebýval v Šalkovej. V roku 1880. Mičinú, kde kúpil dom čís. zlatých podpísanej v šalkovskom mlyne 22. 8. dve možnosti: buď uvedený kapitál s úrokom 6 % vrátiť, resp. Z dodatku, ktorý Matej Kamaszy podpísal 22. 11. Hnuteľný majetok, t. j. atď., za 500 zl. prestanú“. V 5. bode kúpnopredajnej zmluvy, podpísanej 25. 1899, bola obsiahnutá osobitná podmienka: „V predanom dome p. č. 57, m. č. 748. celý živôt, vlastne až do smrti jednoho z ních dvoch. Spišiak (1861-1915) bol od 9. 11. (nar. 13. 7. býval tiež mlynárom v Devičí a v Uňatíne. Annu (*8. 10. 1891)[48], Cecíliu (* 28. 3. Ľudovíta (*22. 11. 1896), dvojčatá Petra a Pavla (*12. 8. z nich Pavol umrel už 10-mesačný (4. 7. 6. 1903). začiatku 20. mlynice. Po tragickej smrti otca v mlynici - 23. 10. rovným dielom. charakter, hoci obe boli vyplatené už pri svojom sobáši. sestrou Annou, vyd. bratom za 10.000 korún v r. kúpnopredajná zmluva spísaná a potvrdená až 12. 3. podielu odpredajom bratom Ľudovítovi (a jeho manželke Anne, rod. a Petrovi (a jeho manželke Márii, rod. kúpnopredajnej zmluvy vystavenej 11. a talianskom fronte. Okresným úradom v Banskej Bystrici dňa 16. 1. 1918 (pod č. Spišiakovci. Mlyn mal dennú kapacitu 2 q. Z pomletého obilia brali zvyčajne určitý podiel (mýto), resp. stanovené ceny za jednotlivé druhy múky alebo šrotu. Po 1. časti (maštale, humno, šopy) mali podelené. a domácnosť neženatého Antona Spišiaka.
Zvolena. Anton si založil rodinu až 12. 7. Lohovou zo Seliec. nastali r. 1931. 1944 do jari 1945. 1945 tu došlo k boju medzi nemeckými a rumunskými vojakmi. vonkajších záhradách. Na konci 40. rokov 20. storočia bol mlyn konfiškovaný a v 50. rokoch definitívne zanikol v rámci akcie „úpravy pomerov medzi súkromných námezdných mlynov a šrotovníkov“ zo dňa 19. 1. 1951. výživy, oblastné riaditeľstvo v Bratislave.
Zvyškov po šalkovskom mlyne, keďže v 50. rokoch došlo k asanácii mlyna a na jej mieste došlo k prestavbe obytných častí. otvor žľabu a dve tzv. s mlynom a niektorými jeho časťami. regiónu.
