Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Národná kultúrna pamiatka sa nachádza priamo v obci Leštiny.
Ak vám niečo hovoria pyramídy, Veľký čínsky múr či Socha Slobody, či naše slovenské skvosty ako Bardejov, Banská Štiavnica a Dobšinská ľadová jaskyňa, tak verte či neverte, aj tento kostol je na rovnakom zozname. Je to úžasné.
Evanjelický artikulárny kostol je považovaný za dominantu obce Leštiny. Je národnou kultúrnou pamiatkou a patrí medzi najvzácnejšie drevené sakrálne objekty na území Slovenska. Od roku 2008 je zaradený do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zapísaný je pod spoločným názvom Drevené kostoly v slovenskej časti Karpát (identifikačné číslo 1273).
Artikulárny kostol sa nachádza v malej obci Leštiny vzdialenej 7 km od okresného mesta Dolný Kubín. Leštiny sú obec na dolnej Orave v okrese Dolný Kubín, s počtom 264 obyvateľov. Obec Leštiny leží v údolí oddeľujúcom Chočské vrchy a Oravskú vrchovinu. Svojim rozsahom (694 ha) a počtom obyvateľov patrí medzi najmenšie v okrese. Pomenovanie obce je od slova "lieštiny", čo znamená lieskami porastené okolie, ktoré hojne rastú v jej okolí.
Hoci obec, čo sa týka rozlohy a počtu obyvateľstva patrí medzi najmenšie v okrese, má bohatú históriu. Jej územie bolo osídlené už v dobe bronzovej, o čom svedčí nález bronzovej ihlice s guľovitou hlavicou, ktorá sa našla pri zemných prácach v bývalom družstevnom dvore. Prvá písomná zmienka je z roku 1325, keď sa Leštiny ako "Leschna" spomínajú v metačnej listine susedného Vyšného Kubína.
Ako poddanská obec patrila Oravskému panstvu až do roku 1548, kedy ju kráľ Ferdinand I. spolu s obcami Osádka a Srňacie daroval rodine Zmeškalovcov. Od týchto čias až do zrušenia poddanstva sú dejiny obce úzko späté s dejinami tejto zemianskej rodiny.
Vzhľadom na svoju polohu, členitosť chotára a prírodné podmienky malo obyvateľstvo obce pre svoj život ťažké podmienky, neraz bola obec vyľudnená a musela sa znova osídľovať. Obyvateľstvo obce neobišli ani udalosti stavovských povstaní, pohybu v meruôsmych rokoch, viacero mladých položilo svoje životy v I.a II. svetovej vojne. V roku 1949 tu bolo založené prvé jednotné roľnícke družstvo na Orave. V súčasnosti sa obec zameriava predovšetkým na rozvoj turistického ruchu. Okolie poskytuje vynikajúce možnosti na rozvoj cykloturistiky.
Jednou z najvýznamnejších kultúrno - historických pamiatok celej Oravy je leštinský drevený artikulárny kostol, ktorý bol postavený v rokoch 1688 a 1689 s bohatou farebnou výzdobou a vybavením interiéru. Bol postavený na kopci a slúži ako evanjelický kostol na celej Dolnej Orave. Matrika evanjelickej farnosti v Leštinách je vedená od roku 1786.
Drevené evanjelické artikulárne kostoly dostali svoje pomenovanie od artikúl - článkov dohody na šopronskom sneme v roku 1681. Časť artikúl sa dotýkala náboženských otázok a prinášala určité obmedzené slobody pre protestantov. Podľa artikuly 25 a 26 bolo možné postaviť aj nové protestanské kostoly podľa nariadených podmienok: po dva v tých stoliciach, kde boli kostoly odobraté - tzv. spádové kostoly, pre dve vzdialenejšie stolice, postavené do roka, iba z dreva, bez jediného klinca a bez základu, na odľahlom mieste, bez veže a zvona, so vzhľadom blízkym obytnému domu, s vchodom situovaným nie priamo z ulice. Takto vybudované chrámy dostali všeobecne názov artikulárne.
Leštinský artikulárny kostol sa do dnešných dní zachoval v neporušenom intaktnom stave a v autentickom prírodnom prostredí. Svojou pamiatkovou hodnotou je jedným z najvzácnejších drevených sakrálnych objektov na celom území Slovenska. Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
V kostole sa každú nedeľu konajú evanjelické Služby božie.
Určite si celý čas kladiete otázku, čo je to tá artikula. Na základe artikúl, teda článkov, sa stanovili podmienky, za akých bolo možné postaviť nový protestantský kostol v niektorých stoliciach a mestách Uhorska.
Kostol bol pôvodne stavbou bez veže a bez zvonov. V 70-tych rokoch 18. storočia prešiel kostol rekonštrukciou interiéru. Rustikálnu fasádu nahradilo doskovým debnenie. Zvonicu dobudovali veriaci v roku 1777 a prepojili ju s kostolom krytým schodiskom. V súčasnosti sú vo zvonici dva zvony.
Architektúra a konštrukcia
Z architektonického pohľadu predstavuje typický model kostola z konca 17. storočia. Kostol v Leštinách postavili v rokoch 1688 až 1689 na príkaz Jóba Zmeškala, kapitána hradnej stráže na Oravskom hrade a prvého vicišpána v Dolnom Kubíne. Spolu s kostolom sa v jeho blízkosti vybudovala aj fara. Pôvodná stavba bola bez veže a bez zvonov.
Kostol má podlhovastý pôdorys a je na príkrom svahu. Tento sklon bol vyrovnaný kamennou základňou. Na výstavbu sa použilo smrekové drevo z okolitých lesov. Dominantu kostola tvorí veľká valbová strecha pokrytá dreveným šindľom. Súčasťou kostola je aj malá prístavba za oltárom. Vstup do kostola tvorí portál s archivoltou.
V 70. rokoch 18. storočia bol kostol zrekonštruovaný a vonkajšiu rustikálnu fasádu nahradilo doskové debnenie. V roku 1775 farníci zrekonštruovali aj interiér a maľby z konca 17. storočia boli nahradené novými. Až v roku 1877 veriaci dobudovali zvonicu, ktorú s kostolom prepojili krytým schodiskom.
Interiér
Interiér kostola je bohato zdobený a vyniká rôznorodosťou tvarov, farieb a motívov. Dominujú nástenné kvetinové maľby zo 17. storočia. Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. až 18. storočia.
V interiéri kostola sa nachádza barokový oltár s drevorezbou z konca 17. storočia a bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18. storočia. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.
Na stavbu použili smrekové drevo z okolitých lesov. Interiér kostola vás doslova očarí. Môžete tu vidieť barokový oltár s polychrómovou drevorezbou zo 14. storočia a zábradlie z roku 1821 s maľbou žlto-bielych kvetov na modrom základe. Zaujímavou je aj bohato zdobená kazateľnica zo začiatku 18.
Artikulárne kostoly a UNESCO
Kostol postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Drevené evanjelické artikulárne kostoly museli byť postavené do roka, iba z dreva, bez jediného klinca a bez základu, na odľahlom mieste, bez veže a zvona, so vzhľadom blízkym obytnému domu, s vchodom situovaným nie priamo z ulice. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo.
Drevené chrámy v slovenskej časti Karpatského oblúka zahŕňajú osem kultúrno-historických pamiatok, ktoré boli v roku 2008 zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Do súboru zapísaných pamiatok patria chrámy, ktoré prezentujú európsku drevenú sakrálnu architektúru z 15. až 18. storočia:
- Rímskokatolícke:
- Kostol sv. Františka z Assisi, Hervartov
- Kostol Všetkých svätých, Tvrdošín
- Evanjelické:
- Artikulárny kostol, Hronsek
- Artikulárny kostol, Kežmarok
- Gréckokatolícke:
- Chrám sv. Michala Archanjela, Ladomirová
- Chrám sv. Mikuláša Biskupa, Ruská Bystrá
- Chrám sv. Mikuláša, Bodružal
Súčasný stav a monitoring
Od roku 2011 vykonávajú technologickí pracovníci PÚ SR z Odboru konzervačnej vedy - OKV monitoring stavu týchto drevených pamiatok v rámci plnenia plánu hlavných úloh, schválených Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky. Od roku 2014 bol monitoring realizovaný aj s reštaurátormi Oblastného reštaurátorského ateliéru v Bratislave.
Hlavnou úlohou monitoringu je meranie relatívnej vzdušnej vlhkosti bezdotykovým vlhkomerom v interiéri aj exteriéri chrámov. Ďalej je kontrolovaný stav drevených konštrukcií chrámov, doskových obložení, nástenných malieb a iných drevených diel, ktoré podliehajú rôznym vplyvom - biologickým (drevokazný hmyz, plesne), fyzikálnym (vlhkosť, UV žiarenie) alebo mechanickým (vandalizmus).
Počas obhliadok drevených chrámov bola pozorovaná činnosť drevokazného hmyzu v chrámoch v Hervatove, Ladomirovej, Ruskej Bystrej a Tvrdošíne. Taktiež bola potvrdená prítomnosť plesní v chrámoch v Bodružali, Hervartove, Leštinách a Ruskej Bystrej. Poškodenia vplyvom vlhkosti a zatekania boli pozorované v chrámoch v Hervartove a Leštinách.
Okrem toho boli zistené aj stále pretrvávajúce nedostatky, ako napríklad popísaná drevená kazetová výzdoba chóru v interiéri a znehodnotené lampy v exteriéri chrámu v Leštinách, chýbajúce ochranné UV fólie na oknách presbytéria v chráme v Ladomirovej, zhoršujúci sa stav poškodených trámov vo veži v chráme v Ruskej Bystrej, ako aj uvoľnená polychrómia sochárskej výzdoby v chrámoch v Ruskej Bystrej a Tvrdošíne.
V chrámoch v Bodružali, Hronseku a Ruskej Bystrej boli opravené poškodené šindle strešnej krytiny a v chráme v Leštinách boli na južnej strane namontované nové odkvapové ríny. V chráme v Kežmarku bola v celom objekte vymenená elektroinštalácia.
Na základe výsledkov monitoringu drevených chrámov sú vydávané odporúčania na riešenie zistených nedostatkov.
Osobnosti obce Leštiny
- Jozef Gašparík-Leštinský - ľudovýchovný spisovateľ a nakladateľ
- Adolf Medzihradský - pedagóg, osvetový pracovník
- Jób Zmeškal - výchovný spisovateľ
- Mikuláš Zmeškal - hudobník a skladateľ, osobný priateľ Ludwiga van Beethovena
- Univ. prof. Ing Juraj Buša - strojný inžinier, vysokoškolský pedagóg, vedecký pracovník, verejný činiteľ
- Ludvik Medzihradský - učiteľ, spisovateľ, historik, botanik
Základné informácie
Okres Dolný Kubín, Región Dolná Orava, Nadmorská výška 586 m n. m. V Zozname svetového dedičstva UNESCO od 7. 7.
Každú nedeľu sa tu konajú evanjelické Služby božie, ktoré prebiehajú v pôvodnom historickom štýle, čo znamená bez vykurovania. Sedenie sa tiež riadi pôvodnými pravidlami: ženy sedia dole a muži na pavlačiach.
Traduje sa, že kostol navštívil Ludwig van Beethoven, avšak písomná zmienka o tom nie je. Beethoven sa dlhodobo priatelil s Mikulášom Zmeškalom (potomok rodiny Jána Zmeškala, ktorý kostol postavil).
V kostolíku bol pokrstený aj Pavol Országh Hviezdoslav v roku 1849, ktorý patrí k našim najvýraznejším básnikom Slovenska. Vôbec prvý záznam o narodení dieťaťa z matriky evanjelickej farnosti v Leštinách pochádza už z marca 1786.
Artikulárny kostolík v Leštinách je jeden zo zachovalých artikulárnych kostolov na Orave. Je jedinečný tým, že na jeho stavbu sa nepoužil ani jeden klinec, všetko je z dreva. Zapísaný je aj v Zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Je evanjelicky a každú nedeľu sa v ňom odbavujú služby božie. Krásny drevený kostolík v srdci slovenskej prírody. Nepatrí k najväčším (ten je vo Sätom Kríži - okres Liptovský Mikuláš), ale určite stojí za návštevu. Bohatá výzdoba a drevený interiér s krásnym oltárom.
Vlastnou dopravou sa dostanete do obce Leštiny z kúpeľov v Lúčkach za približne 14 minút po ceste číslo III/2216. V obci Osádka odbočíte doľava a napojíte sa na cestu III/2247, ktorá vás dovedie priamo ku kostolu.
V prípade autobusovej dopravy je možné využiť spojenie priamo zo zastávky pri kúpeľoch Lúčky. Počítajte s potrebnými prestupmi v Ružomberku a Vyšnom Kubíne. Časová náročnosť sa odhaduje okolo 2 hodín.
Obec Leštiny má úzke cesty lemované súkromnými domami. Odporúčame auto odstaviť pred miestnymi potravinami, tesne pred Dolnou zastávkou. Prípadne vedľa hlavnej cesty oproti kostolu, ktorý budete mať na dohľad. Aktuálne informácie o vstupnom pre deti, dospelých, seniorov a skupiny získate pri telefonickom objednaní prehliadky. Na prehliadku je potrebné objednať sa telefonicky, minimálne 1 deň pred plánovanou návštevou.
Drevený artikulárny kostol Hronsek
tags: #dreveny #artikularny #kostol #lestiny #unesco