Svätý Mikuláš (z gréckeho Nikoláos - víťaz medzi ľuďmi) patrí celosvetovo medzi najpopulárnejších svätcov. Podľa legendy biskup Mikuláš potajomky rozdával svoj majetok chudobným. Na Slovensku je obľúbenému svätcovi zasvätených 77 kostolov a chrámov. Jeden kostol zasvätený tomuto svätcovi figuruje v zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Svätý Mikuláš sa narodil asi v roku 270 v maloázijskom starovekom gréckom meste Patara, ktoré sa nachádzalo neďaleko mesta Myra (dnešné Demre v Turecku) v rímskej provincii Lýkia. V Myre potom pôsobil ako biskup. Predpokladá sa, že zomrel 6. decembra.
Po invázii moslimov do tejto oblasti sa miestni kupci, ktorí si Mikuláša z Myry uctievali ako patróna námorníkov a moreplavcov, rozhodli zachrániť jeho pozostatky pred zničením a previezli ich do mesta Bari na juhovýchode Apeninského polostrova. Tam boli 9. mája 1087 uložené.
Dnešné talianske mesto Bari a turecké mesto Demre sú centrami úcty svätého Mikuláša. Za dátum liturgického slávenia podľa gregoriánskeho kalendára (riadia sa ním rímskokatolíci a väčšina gréckokatolíkov) sa určil deň smrti biskupa z Myry 6. december a v byzantskom obrade aj 9. máj.
Spomienka svätého Mikuláša sa v pravoslávnych a niektorých gréckokatolíckych chrámoch, ktoré sa riadia juliánskym kalendárom, slávi 19. decembra.
Chrám svätého Mikuláša v Bodružali
Drevený chrám svätého Mikuláša v Bodružali je jedným z najstarších a najvzácnejších drevených chrámov na Slovensku. Nachádza sa v obci Bodružal v okrese Svidník a je súčasťou jedinečného urbanistického celku na vyvýšenom mieste v centre obce. Je to skvost ľudovej architektúry.
Výstavba chrámu sa datuje do roku 1658. Chrám bol postavený v roku 1658 a naposledy bol významnejšie rekonštruovaný v 90. rokoch minulého storočia a v roku 2004. Od roku 1968 je kostol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Patrónom chrámu je biskup a divotvorca Mikuláš. Svätý Mikuláš sa stal okolo roku 300 biskupom v Myre v Malej Ázii a vyznačoval sa nesmiernou dobročinnosťou. Je jedným z najviac obľúbených svätcov. Zomrel v pokročilom veku a pochovali ho v myrskom chráme, kde boli jeho telesné pozostatky uložené do roku 1087, kedy boli prenesené do talianskeho prístavného mesta Bari.
Samotný chrám je prototypom cerkvi tzv. lemkovského typu. Drevená cerkva je trojdielna drevená zrubová stavba v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ. Chrám pozostáva z trojdielnej zrubovej stavby, ktorú tvorí presbýrium, štvorcová loď a predsieň pod hlavnou vežou.
Konštrukcia je zrubová v tvare troch štvorcov rozostavených na jednej osi od východu na západ, v exteriéri obložená vertikálne kladeným doštením (doskami). Zrub je použitý aj pri konštrukcii nepravých, akoby priečnelkových stupňovitých klenieb (zrezaného ihlanu) vo svätyni a lodi. Strecha je šindľová.
Stanovú strechu nad svätyňou a loďou ukončujú krátke štvorcové konštrukcie, na ktorých sú ukotvené kužeľové telesá. Vežičky sa zväčšujú postupne od malej východnej nad svätyňou (presbytériom) cez strednú časť, loď (ktorá je najväčšia a má zrubovú otvorenú kupolu) až po západnú najvyššiu, hranolovú vežu (nad predsieňou - tzv.
Zrubové brvná cerkvi sú položené na kamennom základe (podmurovke), ktorého najväčšia výška je pod svätyňou a má asi 35-40 cm. V minulosti to boli pieskovcové kamene, ktoré tvorili jej tzv. základ, bez akéhokoľvek pojiva (až do konca 20. storočia). Dnes medzery medzi kameňmi sú vyplnené betónovou zmesou.
Z vonkajšej strany je chrám obložený doskami a šindľovou strechou. Pyramídová strecha je zakončená makovičkami s bohato zdobenými kovanými krížmi. Spodok predsiene, loď a svätyňa sú vertikálne obložené doskami. Hlavná veža je dvojdielna, dohora sa zužujúca, pokrytá doskami a lištami.
Okrem chrámu ho tvorí aj samostatná zvonica, priľahlý cintorín a drevená ohrada so šindľovou strieškou a vstupnou bránkou, ktorá je zakrytá kužeľovou strechou s makovičkou. Areál cerkvi obklopuje zrubová ohrada - (palánok so šindľovou strieškou), ktorá bola obnovená v roku 2008. Vstup do priestoru cerkvi je cez drevenú zvonicu, ktorá má kužeľovú strechu a pochádza z 19. storočia.
Vysokú estetickú hodnotu má nielen exteriér, ale aj interiér kostolíka. Baroková výzdoba zahŕňa historické maľby, ikony i ikonostas. Baroková vnútorná výzdoba interiéru lode na severnej celistvej strane je doplnená nástennými maľbami na dreve z 90. rokov 18. storočia, na ktorých sú zobrazené scény zachytávajúce výjavy z Biblie - Apokalypsu (Posledný súd) a Ukrižovanie.
V chráme sa nachádza aj štvorradový ikonostas, rozmiestnený na poschodiach s rôznymi ikonami svätých. Ikonostas je jedinečný a výnimočný tým, že ako jediný známy ikonostas je maľovaný z oboch strán. Na zadnú stranu pôvodného ikonostasu zo 17. storočia bol v 18. storočí namaľovaný súčasný ikonostas.
V roku 1968 bola ikona Krista Učiteľa pozdĺžne rozdelená na dve časti. Zadná časť - ikona svätého Pavla s iným učeníkom sa nachádza v lodi na južnej stene. Kvôli možnému nezvratnému poškodeniu ikonostasu sa od oddeľovania jednotlivých ikon upustilo.
Ikonostas je štvorradový rozmiestnený na štyroch poschodiach. Severné diakonské dvere majú na ostení namaľovaného svätého Vavrinca a svätého Vincenta. Centrálne cárske dvere sú dvojkrídlové, zlátené a bohato vyrezávané. Sú osadené šiestimi medailónmi, dvoma ikonami Zvestovania Bohorodičke a štyrmi evanjelistami.
Na ostení cárskych dverí sú zobrazení svätý Bazil Veľký a svätý Ján Zlatoústy, nad nimi v hornej časti je Boh Otec. Hlavný, prvý rad obsahuje ikony, zľava: Krst Krista - Bohozjavenie, Bohorodičku s Ježišom na rukách, takzvanú Hodigitriu, Krista Učiteľa a patróna chrámu svätého Mikuláša.
Je tu zachované ikonopisecké pravidlo, kde na každom ikonostase sa ako prvá ikona zľava vždy nachádza ikona svätého Mikuláša ako patróna byzantskej cirkvi. Výnimku tvorí jediný prípad, ak je chrám zasvätený svätému Mikulášovi. Práve vtedy sa ikona Mikuláša presúva na miesto patróna chrámu, to je úplne vpravo, a na jej miesto nastupuje ikona svätého Jána Krstiteľa, patróna Prešovskej archieparchie. V tomto prípade je vľavo zobrazený Ján Krstiteľ pri krste Krista v Jordáne.
Na podstavcoch pod hlavným radom sú zobrazené ikony svätého archanjela Michala a svätého biskupa Mikuláša. Druhý rad obsahuje dvanásť najväčších sviatkov liturgického roka s Poslednou večerou uprostred. Tretí, apoštolský rad, obsahuje ikony svätých apoštolov. V strede sa nachádza ikona Krista Veľkňaza. Štvrtý rad obsahuje šesť medailónov s dvojicami postáv starozákonných prorokov. Uprostred je ikona Krista na kríži. Ikonostas je štylizovaný v miešanom slohu barokovo-rokokovej ornamentiky.
Hlavný oltár za ikonostasom je barokový, so starším obrazom Ukrižovania. V spodnej časti oltára je ikona Krista padajúceho pod krížom. Vzácnosťou je i nástenná maľba z 18. storočia zobrazujúca Posledný súd a Ukrižovanie. Ikonostas a nástenné maľby boli naposledy reštaurované v roku 1995.
Vo veži chrámu sa nachádza i historický zvon, ktorého výroba sa datuje do roku 1759. Na začiatku prvej svetovej vojny boli najmenší a najväčší zvon použité na vojenské účely. Zvony boli nahradené obyvateľmi obce až v druhej polovici dvadsiatych rokov. Najväčší zvon nechal zhotoviť miestny lesník Michal Zelizňák, pracujúci v službách vlastníka lesov, a najmenší zvon zabezpečili verejnou zbierkou občania obce.
Vzadu nad chrámom sa nachádza pamätník na počesť 400 vojakov padlých v 1. svetovej vojne. Chrám prešiel rekonštrukciou v 18. storočí, potom v roku 1902, po vojne v roku 1945 a naposledy v rokoch 2004 - 2008.
Chrám v Bodružali bol 7. júla 2008 spolu s ďalšími ôsmimi drevenými pamiatkami pod názvom „Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka“ zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO na základe výnimočnej celosvetovej hodnoty.
Drevené chrámy slovenskej časti Karpatského oblúka UNESCO
- Gréckokatolícky drevený chrám svätého Mikuláša, 1658, NKP
- Drevený gréckokatolícky chrám sv.
Ďalšie sakrálne pamiatky na východnom Slovensku
Na východnom Slovensku sa nachádza mnoho ďalších sakrálnych pamiatok a pútnických miest. Medzi ne patria:
- Dóm svätej Alžbety v Košiciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
Tieto kostoly sú svedkami bohatej histórie a kultúry východného Slovenska a ponúkajú návštevníkom jedinečný pohľad do minulosti.
Východné Slovensko je známe svojimi drevenými kostolmi, ktoré sú jedinečným prejavom ľudovej architektúry a zručnosti. Tieto kostoly sú často postavené v odľahlých oblastiach a zachovávajú si svoj pôvodný charakter.
Medzi najvýznamnejšie drevené kostoly patrí:
- Drevený kostolík sv. Mikuláša v Bodružali
- Drevený kostol v Nižnom Komárniku
- Drevený kostolík v Miroli
- Drevený kostolík sv. Kozmu a Damiána vo Vyšnom Komárniku
- Drevený chrám sv. Bazila Veľkého v Krajnom Čiernom
- Drevený kostolík v Hunkovciach
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
Niektoré z nich sú zapísané aj v zozname svetového dedičstva UNESCO.
Prehľad drevených kostolov
| Názov kostola | Obec | Okres | Rok výstavby |
|---|---|---|---|
| Kostolík sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | 1658 |
| Drevený kostol | Nižný Komárnik | Svidník | 1938 |
| Kostolík sv. Kozmu a Damiána | Vyšný Komárnik | Svidník | 1924 |
| Chrám sv. Bazila Veľkého | Krajné Čierno | Svidník | 1730 |
| Drevený kostol sv. Michala Archanjela | Šemetkovce | Svidník | 1752 |
Od malebných dediniek s drevenými domami až po kostoly zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, každý kút Slovenska ponúka niečo špeciálne.