Objavte Tajomstvá Dreveného Evanjelického Kostola v Palúdzke: Nezabudnuteľná História a Úchvatná Architektúra

Liptovský Mikuláš, mesto s bohatou históriou, sa pýši mnohými kultúrnymi a historickými pamiatkami. Jednou z nich je aj drevený evanjelický kostol v Palúdzke, ktorý bol neskôr presunutý do Svätého Kríža. Tento článok sa zameriava na históriu, architektúru a význam tohto jedinečného kostola.

Prvá písomná zmienka o Žiline je roku 1208 spomína „terra de Selinan“ („zem Žilina/Žiliňany“). Aj keď stopy po osídlení Žiliny nachádzame už pred príchodom Slovanov v 6. stor., súvislejšie osídlenie vzniklo okolo 9 stor. Už v 13. stor. boli vybudované dva kostoly, ktoré existujú i v súčasnosti - starší Kostol sv. Štefana kráľa a Katedrála Najsvätejšej Trojice (známy aj ako Farský kostol). Žilina dostala prvé mestské práva a erb od kráľa Ondreja III. okolo r. 1290. V meste žili Slováci a Nemci z Tešína, ktorého práva Žilina prevzala. Prvá písomná zmienka o Žiline ako o meste pochádza z roku 1312. V súčasnosti žije v meste takmer 85 000 obyvateľov, pričom do Žiliny každodenne dochádzajú za prácou ďalšie tisíce ľudí.

V Liptovskom Mikuláši sa nachádza aj evanjelický kostol pochádzajúci z roku 1785, ktorý je spojený s významnými udalosťami slovenských dejín. K nemu patrí aj evanjelická fara, v ktorej pôsobil ako kňaz M. M. Hodža. Fara bola miestom založenia kultúrno-osvetového spolku Tatrín a 10. mája 1848 tu boli spísané Žiadosti slovenského národa.

Vrbica tvorí od roku 1923 časť mesta Liptovský Mikuláš. Kedysi to však bolo samostatné zemepanské mestečko. Na mieste starých domov, záhrad a pasienkov boli v druhej polovici 20. storočia postavené paneláky a vyrástlo tu sídlisko. Z pôvodnej zástavby sa zachoval evanjelický kostol a niekoľko starších domov na Vrbickej ulici.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie významné stavby a pamiatky: Evanjelický kostol, postavený ako tolerančný kostol v klasicistickom slohu v rokoch 1783-1785. Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu.

História a stavebný vývoj kostola v Palúdzke

Kostol bol postavený na staršom neskororománskom základe prvého sakrálneho objektu, spomínaného už v 13. storočí a v roku 1513. Súčasný kostol vznikol jeho prebudovaním v roku 1793. Situovaný je na vyvýšenom mieste a dostupný krytým dreveným schodiskom. Obohnaný je múrom so strelnými otvormi.

Evanjelický artikulárny kostol, ktorého pôdorys má charakter gréckeho kríža. Kostol je zrubový, obitý doskami, postavený na kamennom základe, strecha sleduje tvar pôdorysu, krytina šindľová. Pri kostole sa nachádza zvonica rámovej konštrukcie s masívnym murovaným základom. V jej hornej časti je umiestnená zvonová izbica so zvonmi. Ukončená je strieškou s cibuľovitým tvarom a krížom. Kostol má štyri vstupy. Strop je klenutý drevenou klenbou. Vďaka poschodovým chórom má kostol veľkú kapacitu, pričom vyššie položený chór bol určený pre mužov, nižšie položený pre ženy. Zvonica bola ku kostolu pristavaná v roku 1871.

Tento kostol bol postavený v rokoch 1783-85 evanjelikmi z 13 liptovských obcí a predstavuje klasicistickú stavbu bez veže. Interiér kostola zdobia klasicistické prvky, s obrazom Ukrižovaného Krista uprostred.

Je to najväčší drevený chrám postavený zrubovou technikou v Európe a s najväčšou pravdepodobnosťou aj na celom svete. Zmestí sa doň vyše štyritisíc ľudí. A hoci posledných päťdesiat rokov stojí v katastri obce Svätý Kríž, presnejšie v miestnej časti Lazisko, predtým sa takmer tristo rokov nachádzal na svojom pôvodnom mieste v Paludzi, jednej zo zatopených obcí.

Tento architektonický skvost, v ktorom sa dodnes nachádza pôvodný oltár, kazateľnica a krstiteľnica z konca 17. storočia, by si zaslúžil osobitný článok, no na tomto mieste sa pozrime aspoň na okolnosti jeho premiestnenia, ktoré sú súčasťou dejín „zaplaveného sveta“.

Interiér kostola zdobia klasicistické prvky, s obrazom Ukrižovaného Krista uprostred. Oltár je klasicistický portálového typu s tympanónom a ústredným obrazom Ježiša z prvej polovice 19. storočia. Kazateľnica je drevená s akantovou ornamentikou, zo začiatku 18. storočia. Organ s drevnou rokokovou skriňou je datovaný rokom 1799, opravovali ho v roku 1804.

Kostol má obdĺžnikový priestor so segmentovým oltárnym uzáverom, drevený kazetový strop a z troch strán vyrezávanú drevenú protestantskú emporu. Priečelie s murovaným štítom je bez veže.

Súčasťou areálu kostola je renesančná zvonica z polovice 17. storočia. Slúži svojmu účelu.

V roku 2004 bola na pôvodnom mieste kostola na brehu Liptovskej Mary odhalená pamätná tabuľa.

Obec Paludza z dôvodu výstavby vodnej nádrže Liptovská Mara zanikla, nezatopené časti katastra Paludze boli pričlenené k obci Galovany.

Koncom 60. rokov, keď bolo definitívne rozhodnuté, že za obeť vodnej priehrady padne aj historicky významná obec Paludza, vystala otázka, čo s jedinečným kostolom, ktorý bol už v tom čase zapísaný medzi národné kultúrne pamiatky. Do úvahy pripadalo niekoľko riešení, ktoré v publikácii Drevené artikulárne a tolerančné chrámy na Slovensku (Tranoscius, 2011) opísal pamiatkar Miloš Dudáš:„Vyzdvihnutie celej stavby na umelo vytvorený ostrov alebo jej posunutie nad zátopovú hranicu, prípadne vytvorenie ochrannej hrádze. Z technického a pamiatkarského hľadiska nebolo ani jedno riešenie akceptovateľné. Preto zodpovední odborníci rozhodli, že najlepšie bude objekt kostola rozobrať na jednotlivé stavebné prvky, premiestniť a postaviť na inom vhodnom mieste.“

Uvažovalo sa, že kostol presunú do Múzea slovenskej dediny v Martine alebo do Múzea liptovskej dediny v Pribyline, kde boli umiestnené niektoré architektonicky a umelecky najvýznamnejšie časti kostola v Liptovskej Mare a kaštieľa v Parížovciach.

Poslednú bohoslužbu odslúžila Irena Devečková 28. apríla 1974. „Prišlo veľa ľudí, bolo to veľmi smutné. Plač a nárek ako na pohrebe.“

Výstavba vodného diela Liptovská Mara na archívnej snímke zo 16. novembra 1971. V pozadí vidno ešte neporušený gotický kostol v Liptovskej Mare.

Nasledovalo celých osem rokov rozoberania, presúvania a skladania na novom mieste. Posviacka obnoveného kostola za účasti prezidenta Svetového luteránskeho zväzu Josiaha Mutabuziho Isayu Kibiru z Tanzánie sa uskutočnila 22. augusta 1982. Podľa oficiálnych údajov sa na nej zúčastnilo 12-tisíc ľudí.

Teda takmer všetko. Artikulárny kostol vo Svätom Kríži v sebe nesie príbeh presídlenia, záchrany, ale aj novej nádeje. Je to miesto, ktoré doslova prežilo zaplavenie sveta, zdôraznil na prezentácii knihy Zaplavený svet miestny zborový farár a šéfredaktor vydavateľstva Tranoscius Miloslav Gdovin.

Kus liptovskej krajiny a histórie síce zmizol z mapy, ale vďaka nemému svedectvu kostola a šuchotajúcemu rozprávaniu knižných stránok ostáva aj naďalej zapísaný v ľudských srdciach.

Dnes je Žilina centrom severozápadného Slovenska, v ktorom sa prelína bohatá história a architektúra s moderným a dynamickým rozvojom.

Významné udalosti a osobnosti spojené s kostolom

Niektoré udalosti a osobnosti spojené s kostolom:

1783-1785: Postavenie kostola evanjelikmi z 13 liptovských obcí.
M. M. Hodža: Pôsobenie ako kňaz na evanjelickej fare, ktorá bola miestom založenia spolku Tatrín.
10. mája 1848: Spísanie Žiadostí slovenského národa na fare.
Irena Devečková: Vtedajšia farárka v Paludzi, ktorá sa zaslúžila o záchranu kostola.
Ladislav Čemický: Akademický maliar, ktorý využil svoje kontakty na záchranu kostola.
Jozef Lénart: Prvý tajomník ÚV KSS, ktorý pomohol pri presune kostola.

Liptovská Mara a jej vplyv na presun kostola

Výstavba vodnej nádrže Liptovská Mara mala zásadný vplyv na osud kostola v Palúdzke. V dôsledku zatopenia obce sa musel kostol premiestniť na iné miesto.

V tejto súvislosti sa vynára v mysli autora, keď hľadí na vody „marskej priehrady“ prihovárajúce sa svojím hukotom a bozkávajúce brehy, niekdajšie miesta jeho detských túlačiek.

V diaľke vidí všetkých trinásť obcí, ktoré pred polstoročím padli za obeť veľkej vode: Liptovská Mara, Paludza, Parížovce, Liptovská Sielnica (ako jediná bola neskôr novovybudovaná), Sokolče, Dechtáre, Ráztoky, Čemice, Nežitovce, Vrbie, Demčiny, Zadiel, Sestrč.Spomína na každodenný život 940 rodín, celkovo 3431 vysídlených ľudí, z ktorých veľká časť našla nový domov v novovybudovanom panelákovom sídlisku Nábrežie v Liptovskom Mikuláši.

Tabuľka: Obce zatopené Liptovskou Marou

Pôvodný názov obce
Liptovská Mara
Paludza
Parížovce
Liptovská Sielnica
Sokolče
Dechtáre
Ráztoky
Čemice
Nežitovce
Vrbie
Demčiny
Zadiel
Sestrč

Počas 1. sv. vojny boli z veže kostola odvezené zvony pre rakúsko-uhorský priemysel. Roku 1940 sa do dejín kostola veľmi významne zapísal Dr. Jozef Kožár, ktorý sa pustil do veľkej rekonštrukcie kostola (1940 - 43) podľa projektu Michala M. Harminca a J. Záchenského. Čiastočná oprava kostola bola realizovaná aj v roku 1975 za dp. Jozefa Voščeka. Prevedná bola vonkajšia oprava strechy a veže medenou krytinou. Roku 1983, keď vo farnosti pôsobil dp. Jozef Frielich, bola spravená výmaľba kostola. Vymenené boli lavice a inštalované nové elektrické kúrenie. Posledná veľká oprava bola v roku 1992 počas pôsobenia dp. Antona Tyrola.

V meste sa nachádzajú aj ďalšie významné stavby a pamiatky: Evanjelický kostol, postavený ako tolerančný kostol v klasicistickom slohu v rokoch 1783-1785. Bývalý Župný dom, vybudovaný v období po roku 1713 a rozšírený v druhej polovici 18. storočia. Pongrácovská kúria, pôvodne v renesančnom slohu, upravená v roku 1713 a kompletne zrenovovaná v roku 1961. Bývalý jezuitský kláštor, poschodová baroková budova z roku 1760. Čierny orol, budova so štvorcovým pôdorysom s centrálnym nádvorím. Bývalý Katolícky dom, odovzdaný do užívania v decembri roku 1929 pre kultúrne potreby rímsko-katolíckej cirkvi. Secesná budova Gymnázia M. M. Hodžu. Meštianske domy na Námestí osloboditeľov a na priľahlých uliciach z obdobia renesancie, baroka i klasicizmu.

Krytá plaváreň Liptovský MikulášAk máte radi vodu a chcete si zaplávať, navštívte Krytú Plaváreň Liptovský Mikuláš, ktorá sa nachádza priamo v centre Liptovského Mikuláša. Vezmite so sebou aj Vaše deti a doprajte im radosť z pobytu v detskom bazéne. Rekreačné plávanie si môžete užívať počas celého roka. Okrem bazénov, môžete využiť aj služby multifunkčnej telocvične, soľnej jaskyne a sauny.Pre plavcov je k dispozícii plavecký bazén s dĺžkou 25 m, s príjemnou teplotou vody 27 °C. Deti sa vybláznia v malom bazéne, ktorý je tiež vhodný aj na prvé hodiny plávania. Plávanie patrí medzi športy, ktoré by mal ovládať každý. Táto telu prospešná činnosť je obľúbená u všetkých vekových kategórií.

Galéria Kolomana SokolaLiptovský MikulášDiela slovenského maliara svetového mena sprístupnila verejnosti Galéria Kolomana Sokola. Stála expozícia je umiestnená v najstaršej svetskej budove v centre Liptovského Mikuláša.