História a krása dreveného kostola v Pavlovciach nad Uhom

Drevené kostoly majú na severovýchodnom Slovensku bohatú tradíciu a sú významnou súčasťou kultúrneho dedičstva. Medzi tieto vzácne historické pamiatky patrí aj kostol v Pavlovciach nad Uhom.

V malebnej obci Pavlovce nad Uhom sa nachádza pozoruhodný kostol, ktorý svedčí o bohatej histórii a kultúrnom dedičstve tohto regiónu. Poďme sa spoločne pozrieť na jeho históriu a stavebný vývoj.

Stavebný vývoj a architektúra

Neskorobarokový kostol so slohovými prvkami luisézu bol postavený v roku 1793. Obnovený bol bez väčších zásahov do pôvodnej stavby v roku 1843.

Ide o jednoloďový priestor s polygonálnym uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou a do štítového priečelia vstavanou vežou. Sakristia pristavaná na severnej strane presbytéria má druhé podlažie, ktoré kedysi slúžilo ako oratórium, s oknom do presbytéria.

Fasády sú členené lizénovým rámovaním a polkruhovo zakončenými oknami. Hlavný architektonický zámer sa sústreďoval na slohové vybavenie západného vstupného priečelia so vstavanou vežou.

Priečelie je riešené na spôsob barokového štítu s ústrednou vežou a rozdeleným volútovým nadstavbovým úsekom s vázami. Po stranách priečelia sú dve veľké niky so sochami Ježiša Krista a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie.

Teleso veže na štíte zdôrazňujú pilastre, medzi ktorými sú komponované okenné otvory. Veža má nárožné pilastre s iónskymi hlavicami a veľké barokové zvukové okná s vydutými nadokennými rímsami.

Interiér zaklenutý pruskými klenbami má nástropné maľby z roku 1843, čiastočne boli premaľované. Kazateľnica a krstiteľnica v luiséznom slohu sú z čias stavby kostola. Pravý bočný oltár s neoklasicistickým baldachýnom je z roku 1843, ale má bezcennú sadrovú sochu.

Oltár sv. Jána Nepomuckého s pôvodným neskorobarokovým obrazom svätca z polovice 18. storočia má historizujúcu neoklasicistickú úpravu. Staršie olejomaľby Kristus na kríži (neskorobaroková) pochádza z 18. storočia a Krížová cesta je z polovice 19. storočia.

V oratóriu je obraz sv. Ondreja apoštola z roku 1857 od J. Mezeiho. Ostatné vnútorné zariadenie je v historizujúcom novoklasicistickom slohu (organ, ďalšie oltáre) zo začiatku 20. storočia.

Kostol je orientovaný hlavnou fasádou na juh - na os cesty, smerujúcej od Veľkých Kapušian. Svätyňa má orientáciu na sever.

Súčasný stav a využitie

V súčasnosti je stav kostola dobrý a slúži svojmu pôvodnému účelu. Stojí v strede obce a je ľahko dostupný pre návštevníkov.

Farský kostol sv. Jozefa robotníka

Farský kostol, je tak ako aj celá farnosť, zasvätený sv. Jozefovi robotníkovi. Kostol bol postavený v rokoch 1990-1991 veriacimi svojpomocne. Nachádza sa v tichej lokalite za riekou Poprad, v blízkosti mestského cintorína a Evanjelického kostola.

Farský úrad, spojený s kláštorom, je situovaný oproti vchodu kostola.

V južnej časti kostola sa nachádza gréckokatolícka kaplnka sv. Cyrila a Metoda. V severnej časti kostola je umiestnená nová kaplnka sv. Rodiny, určená pre malé pobožnosti a súkromnú modlitbu.

V kostolnej veži je umiestnených 5 veľkých zvonov a zvonkohra. V kostole sa nachádzajú relikvie sv. Márie Goretti, Sv. Pia X., sv. Jána Pavla II., bl. Zdenky Schelingovej a bl. Edmunda Bojanowského.

Náš farský kostol je tretí najväčší v Spišskej diecéze (prvá je katedrála v Spišskej Kapitule, druhá je konkatedrála v Poprade).

História farnosti

Firma BAŤA počítala s výstavbou fabriky aj budúceho sídliska mesta so všestrannou vybavenosťou pre občanov. Zo strany Cirkvi prevzal starostlivosť o veriacich vo Svite Farský úrad vo Veľkej. Sväté omše sa slávili v nedeľu a sviatok najskôr v jednom rodinnom dome, potom v areáli závodu; v sklade, v jedálni, a neskôr v kine.

Po skončení druhej svetovej vojny bola 15. mája 1946 zriadená expozitúra farnosti Veľká vo Svite. Jej správcovstvom bol poverený dp. Ladislav Hágovský. Správcovi bol pridelený byt, vilka. V garáži bola zriadená kaplnka. Cez týždeň sa slávili sväté omše v kaplnke, v nedele a sviatky v kine.

V pláne rozvoja mesta počítala firma s výstavbou kostolov pre rímskokatolíckych a evanjelických veriacich a. v. Vo fabrike sa začal vytvárať fond so zrážkou 1% zo mzdy na výstavbu kostolov. Rok 1948 priniesol zmeny. 24. októbra príslušníci ŠtB zatkli dp. Hágovského. Bol väznený a odsúdený na 18 rokov odňatia slobody. Pre farnosť Svit už nebol vymenovaný kňaz. Sväté omše sa slávili v kine. Pastoráciu vykonávali kňazi z Batizoviec a Veľkej.

10. januára 1960 bol kostolník Gajdoš vyzvaný správcom kina, aby odovzdal kľúče od kina. Ten kľúče neodovzdal. Budúcu nedeľu už boli v kine nové zámky. Opäť sa začalo putovanie veriacich zo Svitu do kostolov v okolitých obciach, hlavne do Batizoviec.

V roku 1968 došlo k uvoľneniu zovretia spoločnosti vládnucou politickou mocou. Zo strany veriacich za pomoci správcu farnosti v Batizovciach boli pripravené žiadosti o obnovenie duchovnej správy vo Svite a opätovné využívanie kinosály na vykonávanie bohoslužieb. 18. marca 1968 prišiel spis o zriadení farnosti vo Svite.

19.3.1968 bolo definitívne príslušnými orgánmi uznané a povýšené územie Svitu na farnosť, Rímskokatolícky farský úrad Svit. 7. mája 1968 MsNV dal povolenie na prenájom kinosály. 27. júna bola uzavretá nájomná zmluva.

V období bez správcu farnosti vo Svite pomáhali kňazi z Batizoviec a Popradu. Až 1. decembra 1968, po štátnom súhlase, začal vykonávať funkciu správcu farnosti dp. Ján Bočkaj. Správcovi bol pridelený trojizbový byt v dvojdome. Jedna izba bola upravená na kaplnku. Bohoslužby sa cez týždeň slávili v kaplnke.

Správca farnosti s veriacimi otvárajú hlavnú úlohu, výstavbu kostola. Pripravilo sa viacero žiadostí, podkladov, opakovane i v urgenciách na vybavenie. Boli posielané na MsNV Svit a ONV Poprad. Po rôznom odôvodňovaní sa povolenie na stavbu odďaľovalo a neprichádzalo. Naopak, začalo sa viac pritvrdzovať.

30. septembra 1970 ONV Odbor kultúry v Poprade zrušil vykonávanie bohoslužieb v kaplnke súkromného domu, bytu správcu. 15. decembra 1970 MsNV vo Svite, na základe uznesenia Rady ONV, zrušil nájomnú zmluvu na prenájom kina. Nepomohli odvolania, žiadosti, intervencia Biskupského úradu a veriacich.

Po rokovaní BÚ a ONV sa rozhodlo, že sväté omše pre veriacich zo Svitu budú v Lučivnej, a to i v nedeľu a cez týždeň, v nedeľu aj v Batizovciach s kňazom zo Svitu. Lučivná bola vtedy filiálkou Štrby. Opäť sa začali púte veriacich zo Svitu do susedných obcí.

1. júla 1972 bol preložený dp. Ján Bočkaj do inej farnosti. Musel súčasne odovzdať kľúče od domu, kde býval, teda i sídla Farského úradu vo Svite.

Keď bol vymenovaný nový kňaz pre Svit, nemal kde bývať. Zatiaľ ho ubytovali veriaci v súkromí. Veriaci urýchlene zrekonštruovali starší objekt v Lučivnej na faru. Začalo sa nové 20 ročné obdobie sťažených podmienok putovania do iných obcí. Za každého počasia najmä v nedeľu a sviatok boli rady chodcov na cestách.

Na Rímskokatolíckej fare Svit so sídlom v Lučivnej sa vystriedalo niekoľko kňazov. Ostatným kňazom bol dp. Peter Fidermak. Za správcu farnosti bol vymenovaný 1.júla1989. Rok 1989 bol prelomový. Prináša nové priaznivé situácie v našom živote. Už neexistuje politický vplyv na zákaz realizácie stavby areálu kostola vo Svite. Začína sa napĺňať túžba i úsilie veriacich vo Svite skutočne začať a postaviť kostol vo Svite.

Ešte sa chceme vrátiť k udalostiam, ktoré predchádzali samotnej stavbe nášho kostola. V roku 1989 malo mesto Svit za sebou 55 rokov. Toto obdobie môžeme rozdeliť na tieto úseky:

• Obdobie 1934 - 1948 - vznik a rozvoj fabriky i budúceho mesta.
• Obdobie 1948 - 1968 - „Víťazný február“, nástup totalitnej moci riadenia štátu jednou politickou komunistickou stranou, dominantným prvkom moci bola ateizácia spoločnosti.
• Rok 1968 - bolo to krátke obdobie uvoľnenia vplyvu moci spoločnosť.
• Obdobie 1968 - 1989 - pokračovanie predchádzajúcich 20-tich rokov, v súčte to už bolo 40 rokov vládnutia jednej politickej strany.

Občania Svitu pociťovali účinky násilnej ateizácie spoločnosti najťažšie na Slovensku. Veriaci žiadali normálne podmienky pre duchovný a náboženský život v meste, tvorili silné farské spoločenstvo, dlho neuznané, neskôr i povýšené na farnosť. Cirkev zverovala pastoráciu veriacich zo Svitu susedným farským úradom i priamo menovala kňazov pre Sviťanov.

Kňazi pôsobiaci vo farskom spoločenstve Sviťanov

To, že farnosť nemala vlastný kostol, doliehalo na všetkých veriacich mesta. Znášali toto príkorie vo viere, že ono raz pominie. Vo farskom spoločenstve boli i viac aktívnejší - disidenti farnosti, ktorí osobne vystupovali, pripravovali žiadosti s petíciami na Biskupský úrad, na orgány mestskej, okresnej a štátnej správy, do Kancelárie prezidenta v Prahe, na ÚV KSS v Bratislave. Pri týchto aktivitách boli podporovaní duchovnými otcami, ktorí pôsobili vo Svite.

Najväčšie utrpenie a obetu za spoločný cieľ „mať Boží chrám“ znášal dp. Ladislav Hágovský. Po nástupe totalitnej moci v r. 1948, po vykonštruovanom obvinení a procese, bol odsúdený na 18 rokov straty slobody. Vo väzení bol 10 rokov - do udelenia amnestie v r. 1960. Bol rehabilitovaný v r. 1990. Dp. Hágovského navrhoval Biskupský úrad za správcu uznaného Farského úradu vo Svite v r. 1968. Nebol mu udelený štátny súhlas na výkon pastorácie v tejto farnosti. Toto všetko predchádzalo udalostiam, ktoré chceme opisovať ďalej.

Priblížil sa koniec marca 1990. Začali sa prvé výkopy a práce na stavenisku kostola vo Svite. Veriaci farského spoločenstva prichádzali pracovať na stavbu - dobrovoľne, bez odplaty, často po odpracovaní svojej vlastnej pracovnej smeny. Správy, že vo Svite sa začal stavať kostol, prvý po páde totalitnej moci na Slovensku, prenikali ďalej a našli ohlas nielen u nás, ale i v zahraničí. Odtiaľ stále prichádzala pomoc, osobná účasť na stavbe a najmä finančné dary. Tie veľkou mierou pomohli v stavbe pokračovať a dokončiť ju.

„Už začneme stavať kostol vo Svite“, oznámil túto očakávanú správu správca farnosti Svit-Lučivná vdp. Peter Fidermak na prvom zhromaždení farníkov v provizórnom kostolíku dňa 28.1.1990.

Farníci s úľavou a uspokojením prijali i ďalšie informácie a návrhy, ako začneme a budeme pokračovať v realizácii výstavby rímskokatolíckeho kostola a farskej budovy vo Svite.

Boli prijaté zásadné rozhodnutia:

• Výstavbu areálu kostola budeme organizačne a vecne zabezpečovať sami, svojpomocným spôsobom.
• Finančné prostriedky budeme hľadať a napĺňať zo zdrojov:
  • dary a príspevky farníkov - Sviťanov,
  • dary a príspevky z iných farností doma i zo zahraničia,
  • bezodplatná účasť farníkov na prácach pri výstavbe.
• Realizáciu stavieb začneme pri dobrom počasí v marci 1990.
• Výstavbu areálu kostola chceme dokončiť do konca 1. polroku 1991, za 15 mesiacov.

Výstavbu areálu kostola sme začali nasledovne:

• 19. 3. 1990 - prekládka časti tepelného kanála z územia budúceho kostola na druhú stranu cesty
• 15. 4. 1990 - ukončená prekládka tepelného kanála
• 20. 3. 1990 - vytýčenie územia farskej budovy, začatie a pokračovanie prác vovýstavbe
• 10. 4. 1990 - vytýčenie územia pre kostol, začatie a pokračovanie prác vo výstavbe.

Stavebné práce prebiehali potom striedavo na farskej budove a kostole, ako to dovoľovali technologické termíny zrenia stavebných hmôt i náväznosti následných postupov prác.

Hlavným projektantom a architektom stavieb kostola a farskej budovy vo Svite bol Ing. arch. Marián Sitarčík. Oslovili sme ho a požiadali o príspevok do farského časopisu SVITANIE.

Po získaní slobody v roku 1989 púšťali sa veriaci nadšene do prípravy a realizácie kostolov na mnohých miestach Slovenska. Veľký počet požiadaviek na výstavbu sa ukazoval tiež na východnom Slovensku, preto z rozhodnutia cirkevných autorít bola zriadená projektová organizácia PRO ECCLESIA v Prešove, aby usmerňovala a koordinovala najmä projektovú prípravu jednotlivých kostolov a cirkevných budov.

Pred 20-timi rokmi začali Sviťania aktívne pracovať na výstavbe kostola. Bola to prvá väčšia akcia na Slovensku. Vtedajší správca farnosti vdp. Peter Fidermak ma oslovil a svojou odvahou, nadšením a skúsenosťami presvedčil, aby som prijal ponuku spracovať návrh.

Po vypracovaní a schválení návrhu sa rozhodlo, že pre krátkosť času bude projekt stavby spracovaný len v jednom stupni. V záujme efektivity a operatívnosti pri vlastnej realizácii sme hľadali pomoc a spoluprácu aj u projektantov priamo zo Svitu. Do spolupráce pristúpili projektanti s Ing.

Keďže sa projekt stavby spracoval len v jednom stupni, bola potrebná väčšia koordinácia prác od zodpovedných priamo na stavbe. Bolo to obdobie veľkého nadšenia, niekedy aj experimentovania, pretože stavebné aj iné technológie tak ako ich poznáme dnes, vtedy ešte u nás na Slovensku neboli.

Stavbyvedúci pán Štefan Havaš bol skúsený, rozvážny a trpezlivý človek, na tie časy vynikajúci odborník. Spoluprácu medzi ním, mnou, Ing. Bekešom a ďalšími zastrešoval pán farár Peter Fidermak, skutočný oduševňovateľ celej akcie.

Pamätám sa, ako som ho raz trochu napálený hľadal, pretože kdesi odišiel práve vtedy, keď bolo potrebné rozhodnúť dôležitú vec. Našiel som ho v kotolni modliť sa ruženec. To bola sila. A potom rozhodol. Je to muž modlitby a práce. Ťažkosti a problémy riešil predovšetkým on. Bol prirodzenou autoritou, pretože vie obetavo pracovať a navyše ovláda niektoré stavbárske profesie. Pracovať s takými ľuďmi a mnohými ďalšími, ktorí ochotne a nezištne urobili mnoho pre toto dielo, bol pre mňa zážitok. Bolo to tiež náročné, ale inšpirujúce obdobie, získal som skúsenosti. Niektoré veci by sme už dnes robili inak. V porovnaní so stáročnou tradíciou stavať kostoly predovšetkým ako pozdĺžne dispozície sme uprednostnili požiadavky obnovenej liturgie po II. vatikánskom koncile (1962 - 1965), čiže kvalitnejšiu väzbu lode na presbytérium a jeho centrum kamenný oltár. Nám nešlo iba o otočenie oltára tvárou k ľudu, ale aj o zvýraznenie aspektu slávenia Eucharistie v spoločenstve, v rodine Božích detí, kde Kristus je v...

tags: #pavlovce #dreveny #kostol