Obec Topoľčianky sa rozprestiera v malebnom prírodnom prostredí horného Požitavia na úpätí pohorí Tríbeč a Pohronský Inovec. Topoľčianky sú pôsobivé svojou minulosťou i prítomnosťou a z roka na rok sa stávajú čoraz viac vyhľadávaným a navštevovaným miestom turistov vďaka vynikajúcej polohe, kde končí úrodná pôda horného Požitavia a svahov Tribečského pohoria, ktoré sú bohaté na všetky druhy lesnej zveri, vrátane zubrej obory.
V Topoľčiankach, malom mestečku v Tekovskej župe, vznikala najneskôr od druhej polovice 16. storočia ojedinelá koncentrácia šľachtických stavieb a hospodárskych zariadení. Dialo sa tak vďaka investíciám a pozornosti, ktoré Topoľčiankam a blízkemu okoliu celé stáročia venovali šľachtické rody, vlastniace miestne panstvo a majetky.
Medzi najkrajšie kostoly barokového slohu patrí farský Kostol svätej Kataríny v Topoľčiankach. Jeho polohu nie je potrebné opisovať. Vežu kostola vidieť už zdiaľky a hlahol zvonov počuť po celom okolí.
Klasicisticko-baroková stavba z roku 1784 naprojektovaná architektom Melchiorom Hefele, projektantom Primaciálneho paláca v Bratislave. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej dal postaviť Karol Keglevich s bratom kanonikom biskupom Žigmundom. Pre stavbu si vyhliadol lokalitu zvanú VŔŠOK.
Bol stavaný v rokoch 1773 - 1781, v r. 1781 bol konsekrovaný. Projekt na barokový kostol vypracoval vtedajší slávny bratislavský architekt MELCHIOR HEFELE, ktorý v Bratislave projektoval aj Primaciálny palác.
Súčasný kostol je v Topoľčiankach v poradí tretí. Prvý kostol, možno kaplnka, slúžil do polovice 13. storočia a nachádzal sa na hradištnej osade na Hrádzi. V roku 1351 bol postavený druhý kostol, ktorý sa nachádzal v priestranstve pred priečelím kaštieľa /vtedy pevnosti/. V jeho blízkosti bola postavená fara, ktorá po prestavbách stojí na tom istom mieste dodnes.
Pred zámkom (približne v priestore dnešného rázcestia parkových chodníkov za vstupnou bránou) sa nachádzal starý gotický farský kostol sv. Kataríny (uvádzaný aj ako sv. Anny) s cintorínom a zvonicou. Veľmi dôležitým stavebným zásahom v tejto časti dnešného parku bolo zbúranie tohto kostola a zrušenie priľahlého cintorína koncom 18. stor.
Vtedajší zemepán, gróf Karol Keglevich, dal s bratmi postaviť nový kostol zasvätený sv. Kataríne Alexandrijskej. Tento, rovnako ako aj nový cintorín z roku 1773, bol už umiestnený mimo areálu zámku.
Topoľčianky - Mariánske pútnické miesto Klasicisticko-baroková stavba z roku 1784 naprojektovaná architektom Melchiorom Hefele, projektantom Primaciálneho paláca v Bratislave. Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej dal postaviť Karol Keglevich s bratom kanonikom biskupom Žigmundom.
Keď bol kostol dokončený, zo starého kostolíka do nového preniesli sarkofág Jána Topoľčianskeho Turkobijcu, mramorové časti starého oltára, veľmi cennú medenú krstiteľnicu na mramorovom podstavci. Súčasne preniesli zo starého kostolíka a zvonice oba zvony.
Topoľčianky sú pútnickým miestom od roku 1686. Keď boli v roku 1683 pri Viedni porazení Turci, manželka majiteľa kaštieľa Juraja Erdödyho - Alžbeta Erdödyová rod. Rákocziová, vykonala ďakovnú púť do Svätej zeme. Navštívila tu mnohé sväté a pamätné miesta a medzi nimi aj kláštor na hore Karmel, kde sa oboznámila s pravidlami rehole. Predstaveného požiadala o povolenie založiť na svojom panstve v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara.
Povolenie muselo byť schválené aj domácou cirkevnou vrchnosťou. Vtedajší uhorský primas a ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni (rodák zo Slepčian) žiadosti s radosťou vyhovel, ale zakrátko zomrel. Jeho nástupca Juraj Széchéni podal žiadosť pápežovi. Vtedajší pápež Inocent XI. poveril v roku 1686 Juraja Széchényiho založiť v Topoľčiankach Bratstvo sv. Škapuliara. Zároveň povolil konať každoročnú púť v nasledujúcu nedeľu po sviatku Škapuliarskej Panny Márie - 16. júla. Pápež Inocent XI. poslal grófke aj osobný dar - obraz Panny Márie Škapuliarskej od talianského umelca. Mal strieborný rám, v ktorom boli založené pozostatky svätých, teda bol zároveň relikviárom.
Alžbeta Rákocziová - Erdödyová pripravila pre obraz dôstojné miesto na oltári v novozriadenej zámockej kaplnke. Bratstvo sv. Škapuliara bolo v Topoľčiankach založené 16.júla 1686 osobne arcibiskupom Jurajom Széchényim. Od tohto dátumu sa púť koná každoročne. Vzácny obraz Škapuliarskej Matky bol neskoršie prenesený do farského kostola. Bohužiaľ v roku 1973 bol neznámym páchateľom z kostola odcudzený. Nahradený bol novým obrazom, ktorý je tam doteraz.
Za sťažených podmienok pre cirkev sa od 50. rokov 20.stor. nemohli konať pobožnosti v zámockej kaplnke. Vďaka dlhoročnému správcovi fary v Topoľčiankach vdp. kanonikovi Emilovi Scheimerovi púť sa konala aj v ťažkých rokoch prenasledovania cirkvi. V súčasnosti v čase púte prichádza do Topoľčianok tisíce pútnikov. Púť začína v sobotu večer krížovou cestou a koncelebrovanou sv.omšou, po ktorej je sviečkový sprievod do zámockej kaplnky, kde pokračujú modlitby, ktoré sú zakončené požehnaním. O polnoci býva omša pre mládež. V nedeľu od rána je niekoľko omší. Púť vyvrcholí slávnostnou koncelebrovanou sv.omšou na kalvárii za prítomností aj troch biskupov a desiatky kňazov. Pútnikov býva prítomných niekoľko tisíc.
V areáli cintorína, nad kalváriou z roku 1907, je kaplnka Božieho hrobu z roku 1933 a kaplnka sv.Anny z roku 1871. Celý uvedený komplex - kostol, kaplnky, cintorín a kalvária tvoria dôstojné miesto úcty, piety a aj posledného odpočinku.
Súčasný kostol dal postaviť gróf Karol Keglevich. Projekt vypracoval bratislavský architekt Melchior Hefele, ktorý projektoval aj Primaciálny palác v Bratislave. Stavba kostola sa začala v roku 1776 a ukončená bola v roku 1784. Zasvätený je sv. Kataríne Alexandrijskej. Jej obraz visí nad hlavným oltárom a je prácou maliara Huberta Alexandra Mauera, ktorý ho maľoval podľa menšieho obrazu umiestneného v predchádzajúcom kostole. Z predchádzajúceho gotického kostola, ktorý bol v roku 1784 zbúraný, boli do nového kostola prenesené niektoré časti. Predovšetkým to bol obraz sv. Františky z roku 1641, medená krstiteľnica na mramorovom podstavci, reliéf Jána Topoľčianskeho - Turkobijcu a dva zvony.
Pod kostolom sa nachádza rodinná hrobka Keglevichovcov v počte 45 miest, z ktorých je 18 zabudovaných. V interiéri kostola sú náhrobné tabule grófa Karola Keglevicha a Adely Zichyovej. Súčasné zvony na veži sú z roku 1925 a liala ich zvonárska firma „Bratia Fischer“ z Trnavy a ich hlahol je hodný katedrály. Vežové hodiny sú z roku 1927.
Kostol je postavený v klasicisticko-barokovom slohu a z tohto slohu patrí medzi najkrajšie na Slovensku. Často je vyhľadávaný domácimi i zahraničnými návštevníkmi Topoľčianok, zvlášť v čase púte.
Obyvatelia obce si ctia cyrilometodskú tradíciu, čoho svedectvom je i tá skutočnosť, že v roku 1947 dali Spolok svätého škapuliara a Oltárny spolok pred kostol postaviť sochy solúnskych bratov.
Tradícia púte k Panne Márii Škapuliarskej bola založená v r. 1686.
Farskému kostolu daroval dva zvony.
V roku 1687, po tom, ako bolo v roku 1686 kanonicky založené miestne škapuliarske bratstvo, bola na topoľčianskom zámku v jeho renesančnej kaplnke započatá nepretržitá tradícia mariánskych škapuliarských pútí.
V Topoľčiankach, malom mestečku v Tekovskej župe, vznikala najneskôr od druhej polovice 16. storočia ojedinelá koncentrácia šľachtických stavieb a hospodárskych zariadení. Dialo sa tak vďaka investíciám a pozornosti, ktoré Topoľčiankam a blízkemu okoliu celé stáročia venovali šľachtické rody, vlastniace miestne panstvo a majetky.
V roku 1990 archeologický výskum na nádvorí zámku v Topoľčiankach, odhalil stopy osídlenia tejto oblasti z čias 6. a 7. storočia n. l.
Prvá písomná zmienka o Topoľčiankach sa datuje od roku 1293, kedy vznikla listina z obchôdzky majetkov Nitrianskej kapituly, v ktorej sa nachádza údaj o Topoľčiankach, ktoré sa v tejto listine uvádzajú pod názvom Topolchen Parvum.
Prvým zemepánom bol „comes Haslav“, ktorý dostal toto územie ako odmenu od uhorského kráľa Bela IV. za chrabrosť v obrane proti Tatárom. S vtedajších šľachtickým titulom „comes“ sa stáva zakladateľom rodu pánov z Topoľčianok.
V rokoch 1561 - 1723, na dobu 162 rokov, sa stávajú Topoľčianky sídlom Tekovskej župy. Od roku 1614 do roku 1708 sa majiteľmi Topoľčianok stávajú Rákocziovci, od roku 1709 - 1742 Zichyovci, éra grófov Keglevichovcov de Buzin započala v roku 1743 a skončila v roku 1890.
Keglevichovci vybudovali v našej obci stavby, ktoré tu pretrvávajú dodnes - Kostol sv. Kataríny Alexandrijskej stavaný v rokoch 1773 - 1781, kedy bol aj konsekrovaný. Druhou významnou stavbou, ktorú tu zanechali Keglevichovci je renesančno - klasicistické priečelie zámku postavené v rokoch 1818 - 1825.
V roku 1890 prichádza do Topoľčianok prvý člen rodu Habsburg, arciknieža Karol Ľudovít von Habsburg, ktorý neskôr daroval celý majetok svojmu synovi Jozefovi Augustovi von Habsburg.J. A. Habsburg dal v rokoch 1908 - 1910 vybudovať Poľovnícky zámok, vybudoval pánsku jazdiareň a voziareň, ďalším jeho dôležitým rozhodnutím bolo predĺženie železničnej trate do Topoľčianok, stavba prvej štátnej školy v Topoľčiankach, ktorá začala slúžiť svojmu účelu v roku 1911.
Po zániku Rakúsko - Uhorska v roku 1918 končia v Topoľčiankach Habsburgovci a ich majetok prepadol v prospech novovzniknutého štátu Česko - slovenskej republiky. Od augusta roku 1923 sa Topoľčianky stávajú letným sídlom prezidentov republiky, prvým prezidentom, ktorý tu mal svoje sídlo bol T. G. Masaryk. V súčasnosti slúži objekt ako hotelový komplex.
Kostol sv. Kataríny v Topoľčiankach
Od roku 1923 do roku 1933 navštevoval Topoľčianky prezident T.G. Masaryk. Zámok s priľahlým parkom sa stal jeho letným sídlom.
Častým hosťom prezidenta Masaryka v Topoľčiankach býval aj jeho priateľ spisovateľ Karel Čapek.
Zámok Topoľčianky
Dnešný park sa postupne rozvinul okolo pôvodne renesančného zámku. Jeho založenie je spojené s grófom Jánom Nepomukom Keglevichom de Buzin, ktorý vlastnil zámok a panstvo Topoľčianky v prvej polovici 19. storočia. V budovaní parku pokračoval aj jeho syn Štefan, aj poslední šľachtickí majitelia Habsburgovci.
Pôvodne šľachtický majetok bol roku 1919 skonfiškovaný a v roku 1921 sa stal majetkom československého štátu.
Park v Topoľčiankach je Národnou kultúrnou pamiatkou a patrí k najvýznamnejším prírodno-krajinárskym parkom na Slovensku. Je vybudovaný v anglickom štýle, ktorého základnou požiadavkou je priblížiť sa čo najviac k voľnej prírode. Je tvorený voľnými plochami, ktoré sú doplňované skupinami stromov, vodnými plochami, drobnou architektúrou a v konečnej fáze voľne prechádza do voľnej prírody.
Podľa popisu z roku 1835 v Österreichische National-Encyklopädie mal park celkovú rozlohu viac ako 40 ha. aj plochy, ktoré dnes majú charakter lesoparkový, a mali ho aj vtedy.
Prírodno-krajinársky (anglický) park v Topoľčiankach je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Východne od zámku Topoľčianky v miestach okolo dnešného Poľovníckeho zámku a Parkovej ulice sa nachádzal predchodca dnešného parku - rozsiahla panská záhrada. Záhrada je podrobne zaznačená na mapke hospodárskych objektov pri zámku Topoľčianky z roku 1671. Bola vybudovaná zrejme za éry Ladislava Rákocziho počas rekonštrukcie zámku v 60tich rokoch 17. stor. Gróf Ladislav Rákoczi bol mimoriadne aktívnym a rozhľadeným človekom, a v historickej literatúre je aj niekoľko sprostredkovaných poznámok o záhradníckych aktivitách z jeho denníka, ktorý si viedol. Záhrada v roku 1671 pozostávala z dvoch častí - väčšiu časť predstavoval ovocný sad, menšia časť bola zeleninová. Tieto dve časti záhrady boli od seba oddelené umelým zavlažovacím kanálom severojužného smeru. Druhá záhrada ležala v strede dnešných Topoľčianok pri Hlavnej ulici, a v nej bol vybudovaný aj skleník. Táto záhrada mala okrem úžitkovej funkcie od počiatku aj okrasnú časť, vybudovanú vo francúzskom štýle s brodériou. Zrušená bola koncom 19. storočia.
Rozhodujúcim medzníkom bolo prebudovanie starej renesančnej pevnosti na reprezentatívne šľachtické sídlo vybudovaním veľkolepého klasicistického krídla v rokoch 1818-1825. Najstarší vzhľad tejto vstupnej časti s jasnými parkovými prvkami je dochovaný na litografiách (C. Wolf) z roku 1842, a to priestor pred oranžériou a priestor pred priečelím zámku. Výsadby zachytené na týchto obrázkoch je možné datovať do 20. rokov 19. storočia.
Gróf Ján Nepomuk dal v rokoch 1828-1829 v blízkosti zámku podľa návrhu architekta Pietra Nobileho postaviť neogotický skleník. Stavba Oranžérie je dodnes zachovaná v podobe, ktorú získala pri rekonštrukcii o 100 rokov neskôr.
Ďalším významnými stavebnými zásahmi bolo vybudovanie spoločenského priestoru medzi potokom Leveš a juhozápadným rohom zámku, ktoré môžeme datovať ešte do éry grófa Štefana Keglevicha, a vybudovanie kolkárne v roku 1900 za éry arcivojvodu Jozefa A.
Bola vybudovaná za éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha približne v 20. a 30. rokoch 19. storočia. Tento priestor sa tiahne od zámku údolím potoka Leveš až na koniec parku za Veľkým rybníkom v dĺžke približne 2 km. Jeho atypicky úzka podlhovastá forma bola vynútená terénom, komunikáciami a vtedajšou zástavbou.
Táto časť si do dnešných čias uchovala výrazný prírodno-krajinársky vzhľad s rozľahlými lúkami vytvárajúcimi krásne priehľady. Nachádzajú sa tu najstaršie časti vodného systému - Veľký rybník a hať na potoku Leveš na prívod vody do Veľkého rybníka. Súčasne tu bolo vybudovaných aj niekoľko romantizujúcich stavieb. Dodnes zachovanými sú Grotta a Žltý mlyn, viaceré dnes už neexistujú (napr. Glorietta, Čínsky pavilón, Russisches Bauernhaus). Vzhľad tejto časti je zdokumentovaný na niekoľkých litografiách C. Wolfa z roku 1842. Najznámejšia je tá zobrazujúca Veľký rybník so zaniknutou rybárskou baštou a malou kaplnkou v pozadí.
Zubria zvernica
Osobitnou pamiatkou z éry grófa Jána Nepomuka Keglevicha je Žltý mlyn, pôvodne najstarší mlyn v Topoľčiankach, ktorý je približne od polovice 19. storočia romanticky upravený.
V tejto časti parku boli zač. 20. stor. záhradníkom Vojtechom Strnadom zásadne prebudované dve lokality. V priestore pri prietokovom jazierku na potoku Leveš bolo vybudované nové Labutie jazierko s baštou (pravdepodobne prebudovaním nejakej už existujúcej drobnej stavby).
Bola vybudovaná za éry Habsburgovcov na začiatku 20. stor, medzi rokmi 1900-1910. Výstavbu tejto časti parku realizoval záhradník Vojtech Strnad na miestach, na ktorých stál predtým rozľahlý panský majer, objekty správy panstva, obytné stavby a ovocný sad, doložený už v roku 1671.
Má malebný prírodný vzhľad s citlivými terénnymi úpravami, náznakmi dekoratívnej funkcie chodníkov a viacerými vodnými plochami. Zároveň tu Habsburgovci dali vybudovať niekoľko pozoruhodných stavieb. Predovšetkým je to Poľovnícky zámok - romanticko - secesná stavba pre ubytovanie hostí, úschovu trofejí a oddych. Pri Jazierku pri kaplnke stojí kaplnka sv. Vendelína (pôvodný titul sv. Egídia) so sochou P. Márie, ktorá vznikla prestavbou staršej sakrálnej stavby. Neďaleko odtiaľ sa nachádza besiedka - malý oddychový priestor, ktorého vzhľad sa časom menil. Dnes nesie meno prvého čs. prezidenta T.G.Masaryka na pripomienku toho, že v tam počas svojich pobytov trávil množstvo času.
Park Topoľčianky plynulo prechádza do lesoparku.
20.novembra 1895 začala železničná doprava medzi Šuranmi a Topoľčiankami.
Železničná trať Šurany - Topoľčianky
Lesopark bol kultivovaný aj za éry Habsburgovcov. V dolinkách boli vybudované rôzne rekreačné plochy a chodníčky.
Za éry grófa Štefana Keglevicha prichádza v roku 1878 do Topoľčianok vtedy mladý, 28 ročný záhradník Vojtech Strnad. O pár rokov prevzal zodpovednosť za park po svojom predchodcovi Michalovi Kadličekovi. Ako vrchný panský záhradník sa na prelome 19. a 20. storočia významne zaslúžil o prestavbu a rozšírenie existujúceho anglického parku v Topoľčiankach do podoby, v akej ho poznáme dnes.
Významnou kapitolou v dejinách parku je vybudovanie unikátneho vodného systému na distribúciu vody z potoka Leveš do jazierok a fontán v parku. Tento spôsob distribúcie vody bol na prelome 19. a 20 stor. použitý aj na napájanie novovybudovaných jazierok (a fontán) v parku. Umelý kanála bol predĺžený až do stredu parku a kombináciou povrchových kanálov a podzemných rúr bola voda ďalej distribuovaná do jednotlivých jazierok.
Osobitnou kapitolou v dejinách vodného systému parku je riešenie napájania Panského kúpaliska.
Topoľčianky ležia severne od Zlatých Moraviec na západnom Slovensku pod úpätím Tribeča. Zámok bol v minulosti letným sídlom Habsburgovcov, po prvej svetovej vojne slúžil ako prezidentské letovisko. V súčasnom období sa tu nachádza múzeum, knižnica, hotel, reštaurácia a kongresové centrum.
Pri archeologickom výskume nádvoria kaštieľa v Topoľčiankach v roku 1990 boli postupne nájdené pozostatky zabudnutého a zasypaného stredovekého hradu zo 6. - 7.storočia, ktoré dokladajú prítomnosť najstarších Slovanov na tomto mieste a rozširujú pomerne malý počet lokalít známych z územia Slovenska. Našli sa tu aj objekty datované do 9. - 10.storočia.
Okrem kaštieľa a zámku patrí k významným stavebným pamiatkam Farský kostol sv.
Pýchou Topoľčianok je aj Národný žrebčín Topoľčianky, š.p.
Národný žrebčín Topoľčianky
Zámok TOPOĽČIANKY- národná kultúrna pamiatka, zasadený do krásneho prírodného prostredia.
Za svoju krásu, umeleckú a historickú hodnotu sa v súčasnosti Zámok v Topoľčiankach považuje za najkrajší, najčistejší architektonický prejav klasicizmu a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Vašu pozornosť zaujme múzeum s obrazovou výzdobou, stredovekými zbraňami, krásnou keramikou, porcelánom a inými dobovými predmetmi. Zámocká knižnica je jednu z najstarších v strednej Európe, kde je uchovaných viac ako 14 tisíc zväzkov kníh. Historické sídlo má tri renesančné krídla s manzardovou nadstavbou, ktoré slúžia ako hotelová časť. Hotel ponúka ubytovanie európskeho štandardu v komfortných dvojlôžkových izbách s možnosťou prísteliek. Milovníci jedla si prídu na svoje v Zámockej reštaurácii.
tags: #kostol #sv #katariny #v #topolciankach