Mám túžbu, aby sa naše deti cítili spolu s nami v kostole ako doma. A zároveň túžim po tom, aby sa Ježiš cítil doma v našej rodine. Lebo to je cirkev, keď sme my ako rodina - domáca cirkev - doma v Kristovi a On v nás.
Ikona Všetkých Svätých
Katechézy Dobrého pastiera a Godly Play
Obe metódy spája, že sú založené na skutočnosti, že dieťa má prirodzený cit pre vnímanie Boha a na Montessori pedagogike a princípe: „Pomôž mi, aby som Boha spoznal sám.“ V prípade, že sa chcete o Katechézach Dobrého pastiera (ďalej KDP) dozvedieť viac, prečítajte si rozhovor s Katkou Kostyálovou, lektorkou KDP.
Ja som sa prvýkrát stretla s Godly Play pred tromi rokmi, keď kamarátka Maťka Jokelová zorganizovala vrecúškovú výmenu. Výzva sa stretla s veľmi pozitívnou odozvou a nazbieralo sa nás do skupinky 13 mamín. Každá z nás si vymyslela nejakú tému. Ja som si napr. vybrala Podobenstvo o Dobrom pastierovi. Mojou úlohou bolo vymyslieť materiál a text k jednoduchej katechéze. Inšpirovala som sa videom z Godly Play.
S pomocou šikovnej tety, sestry, neterky a neviem koho ešte, keďže ja som tak trošku ľavá, som pripravila zelenú látku ako lúku, z modrej látky bolo jazierko, ako plot som použila také tie doktorské špachtle z lekárne, kamienky sme nazbierali s deťmi pri jazere a obrázky Dobrého pastiera, oviec a vlka mi farebne vytlačili a zalaminovali susedia. K tomu krátka knižočka s textom katechézy, všetok materiál som vložila do vrecúška zlatej farby a bolo! A to všetko trinásťkrát - pre každú maminu jedno. Obetavá kamarátka sa ponúkla, že všetky vrecúška môžeme priniesť k nej.
Pre veľký úspech sme výmenu po roku zopakovali. Taak. Mala som doma 26 vrecúšok alebo škatuliek s krásnymi katechézami. A vôbec som ich nepoužívala. Ležali krásne uskladnené v priesvitnej škatuli v sklade. Práve sa blížili dcérkine tretie narodeniny. Napadlo mi, že by sme jej ako darček mohli zariadiť domáce átrium.
Átrium, ako vysvetľuje Katka v spomínanom rozhovore, je predsieň kostola, „je akýmsi premostením medzi učebňou a kostolom“. Je to vlastne špeciálne zariadená miestnosť, v ktorej prebiehajú Katechézy Dobrého pastiera. Od nápadu po realizáciu už nebola cesta dlhá. Trochu som pogooglila a na stránke JYSK-u som našla to, čo sme potrebovali - biely regál s tromi poličkami a k tomu dva koberčeky. Manžel zašiel kúpiť, poskladal, do poličiek som uložila niekoľko prvých katechéz a bolo!
Snažím sa mať s deťmi vždy jednu novú prezentáciu týždenne, a to v nedeľu popoludní. Úprimne povedané, vďaka tomuto plánu katechézu príležitostne aj máme. Snažím sa to brať s nadhľadom a v pohode. Keď sa podarí, tak super, keď nie, nič to, aj zajtra je deň. Keď sa to však podarí, tak je to naozaj veľmi super! Zvlášť dcérka je na tento typ katechézy veľmi vnímavá. Po novej katechéze vždy chce, aby som ju niekoľkokrát zopakovala, prípadne si ju začne robiť sama, čo je miestami pri jej veku celkom komické - najmä keď si z katechézy o vzácnej perle zapamätá takú kľúčovú stať akou je obzeranie si bielej látky slúžiacej ako podklad a komentovanie vetou: „Hm, čo by to mohlo byť ?
Radi by ste sa zapojili do vrecúškovej alebo škatuľkovej výmeny? Založte si na google discu tabuľku, do ktorej povpisujete mená mamín, ktoré sa rozhodli zapojiť. Ku každému menu napíšte tému, ktorú si daná mama vybrala. Z tém si môžete vybrať buď podobenstvá - tie sú veľmi vďačné pre malé deti - či jednotlivé liturgické obdobia. Zvážte, či budete materiál vkladať do vrecúšok (sú spratnejšie) alebo škatuliek (krajšie vyznejú na poličke domáceho átria, aj sa z nich materiál lepšie vyberá a vkladá späť). Do tabuľky môžete tiež pridať stĺpček na adresu či telefónne číslo. Stanovte si termín, do ktorého materiály vyrobíte a dohodnite sa na spôsobe distribúcie. Začnite vyrábať!
Vyčleňte si doma priestor, v ktorom budete katechézy s deťmi robiť. Myslím, že je ideálne, keď je to miesto čo i len trochu oddelené od hračiek - ak už nie priamo iná miestnosť (u nás obývačka), tak aspoň špeciálny regál alebo polička.
Rozbúchalo sa vám po prečítaní tohto článku srdce? Preháňajú sa vám hlavou myšlienky - to ešte AJ TOTO by som mala zvládať? Ale ako? A kedy?? Nebojte, na tomto viera vašich detí nestojí ani nepadá. Choďte do toho, len ak vám je takéto niečo blízke, ak z toho budete mať potešenie. To „udomácňovanie sa“ Ježiša v nás a nás v ňom sa deje nespočetným množstvom spôsobov. Každý z nás má ten svoj. Rozhodujúca je túžba. Ak túžite sprostredkovávať svojim deťom vieru takýmto spôsobom, choďte do toho.
PS: Ak máte v srdci túžbu rozvíjať domácu liturgiu, nech sa páči, nakuknite do nášho eshopu, nájdete tam zopár užitočných vecičiek - napr. tieto krásne obrúsky a štóly v liturgických farbách, Nedeľný bulletin - šikovnú pomôcku na prípravu na nedeľnú sv.
Svätosť nie je len pre vyvolených
Neboj sa svätosti, nepripraví ťa o silu, život, či radosť ... Neurobí ťa menej ľudským. Pretože je to stretnutie tvojej slabosti so silou milosti.
Zjednotení sme ale so všetkými svätými: nielen s tými najznámejšími z liturgického kalendára, ale aj so svätými „z dverí od vedľa“, s našimi príbuznými a známymi, ktorí sa už stali súčasťou toho veľkého zástupu. Dnes je preto rodinný sviatok. Svätí sú nám blízki, dokonca sú našimi bratmi a sestrami, ktorí sú tí najopravdivejší. Chápu nás, majú nás radi, vedia, čo je pre nás to pravé dobro, pomáhajú nám a očakávajú nás. Sú šťastní a chcú, aby sme boli šťastní spolu s nimi v raji.
Čo znamená toto spoločenstvo svätých? Je to spoločenstvo, ktoré sa rodí z viery a spája všetkých tých, ktorí mocou krstu patria Kristovi. Ide o duchovnú jednotu - všetci sme zjednotení -, ktorú smrť nerozdelí, ale ktorá pokračuje v ďalšom živote. V skutočnosti existuje nezničiteľné puto medzi nami žijúcimi v tomto svete a medzi tými, ktorí prekročili prah smrti. My, tu na zemi spoločne s tými, ktorí vstúpili do večnosti, tvoríme jednu a veľkú rodinu.
Toto nádherné spoločenstvo, táto úžasná vzájomná jednota medzi zemou a nebom sa najvyšším a najintenzívnejším spôsobom uskutočňuje v liturgii a osobitne pri slávení Eucharistie, ktorá vyjadruje a uskutočňuje najhlbšie spojenie medzi členmi Cirkvi. V Eucharistii totiž stretávame živého Ježiša a jeho silu a prostredníctvom neho vstupujeme do spoločenstva s našimi bratmi vo viere: s tými, čo žijú spolu s nami tu na zemi, ako aj s tými, ktorí nás predišli do ďalšieho života, do života bez konca.
Svätí nie sú hrdinovia, ale hriešnici, ktorí nasledujú Ježiša na ceste pokory a kríža, a tak sa ním nechajú posväcovať, pretože nikto sa neposväcuje sám. Všetci veriaci v Krista, akéhokoľvek stavu a postavenia, sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky. Všetci sú povolaní k svätosti.
Modlíme sa skrze svätých k Bohu v Kristovi. Napokon, nie svätí odpovedajú na naše modlitby. Oni len opakujú naše modlitby s väčšou hĺbkou, múdrosťou a láskou. Tak hovorí Písmo: „Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého“ /Jak 5,16/ (Scott Hahn, Anjeli a svätí, str. Nie sú dve Cirkvi - jedna pozemská a jedna nebeská. Boh neoddelil nebeskú elitu, tých, čo sú už v cieli od zástupov obyčajných nemehiel, ktoré ohrievajú pozemské lavice. Nie, vy a ja veríme v Cirkev, ktorá je zároveň nebeská i pozemská. V tejto Cirkvi sú svätí prítomní a dostupní. Sú našou rodinou.
Sú našimi staršími súrodencami, ktorí sú takí ako my, až na to, že sú už očistení od akéhokoľvek súperenia, netrpezlivosti a podráždenosti. Chcú nám pomôcť, aby sme sa aj my stali takými, ako sú oni - svätými. Chcú nám pomôcť dostať sa domov. (Scott Hahn, Anjeli a svätí, str. 10.
Blahoslavenstvá - portrét svätca - chudobný podľa kritérií sveta, no bohatý na milosrdenstvo, pokoj, láskavosť. Pokorný, schopný smútiť bez pocitov zúfalstva, zniesť urážku či dokonca ranu bez toho, že by sa chcel odplácať. Spoločenstvo svätých - spoločenstvo, ktoré sa rodí z viery a spája všetkých tých, ktorí mocou krstu patria Kristovi (sv.
Takže sa neboj, maličký, len dôveruj, že aj tvoje obrovské hriechy nie sú pre Milovaného zradeného tvojím hriechom nijakou prekážkou, ak úprimne zo srdca pokorne priznáš svoj omyl, svoj hriech, oľutuješ a otvoríš srdce pre Jeho lásku, aby ťa mohla premeniť, aby si mohol Jeho láskou, silou, múdrosťou i pokojom konať veľké divy pamätajúc, kto si ty, čoho si schopný a kto je Kristus, tvoj milovaný Boh a čoho je schopný on cez teba vykonať, ak mu to dovolíš. Tak sa neboj, Maličký… Do toho!
Svätý Otec pokračoval v katechézach venovaných Roku viery. Tentoraz sa aktuálne zameral na pravdu viery, ktorú si Cirkev pripomenie a bude ju liturgicky sláviť v prvých novembrových dňoch. V úvodnom čítaní zaznela nasledujúca myšlienka z Listu sv. Pavla Rimanom: «Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.
Dnes chcem hovoriť o jednej krásnej skutočnosti našej viery, ktorou je „spoločenstvo svätých“. Katechizmus Katolíckej cirkvi nám pripomína, že toto vyjadrenie má dva významy: „spoločenstvo, čiže spoločná účasť na svätých veciach“ a „spoločenstvo medzi svätými osobami“ (KKC 948). Zastavím sa pri druhom význame. Ide o jednu z najpotešujúcejších právd našej viery, pretože nám pripomína, že nie sme osamelí, ale existuje spoločenstvo života medzi všetkými, ktorí patria Kristovi. Toto spoločenstvo sa rodí z viery. Výraz „svätí“ sa totiž vzťahuje na tých, ktorí veria v Pána Ježiša a sú do neho začlenení v Cirkvi prostredníctvom krstu. Z toho dôvodu boli aj prví kresťania nazývaní „svätými“ (porov. 1.
Jánovo evanjelium dosvedčuje, že Ježiš sa ešte pred svojím umučením modlil k Otcovi za spoločenstvo medzi učeníkmi týmito slovami: «aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal» (Jn 17,21). Cirkev je vo svojej najhlbšej podstate spoločenstvom s Bohom, dôvernosťou s ním, spoločenstvom lásky s Kristom a s Otcom v Duchu Svätom, ktoré sa rozširuje na bratské spoločenstvo. Tento vzťah medzi Ježišom a Otcom je matricou, vzorom pre vzťah medzi nami kresťanmi. Iba ak sme intímne včlenení do tohto vzoru, do tejto horiacej vyhne lásky, môžeme sa stať naozaj jedným srdcom a jednou dušou medzi nami navzájom, pretože Božia láska spaľuje naše sebectvo, naše predsudky, naše vnútorné i vonkajšie rozdelenia.
Ak je tu toto zakorenenie v prameni lásky, ktorým je Boh, dochádza aj k opačnému pohybu: od bratov k Bohu. Skúsenosť bratského spoločenstva ma privádza k spoločenstvu s Bohom. Zjednotenie sa medzi sebou nás vedie k zjednoteniu sa s Bohom, privádza nás k tomuto vzťahu s Bohom, ktorý je naším Otcom. Toto je druhý aspekt spoločenstva svätých, ktorý chcem zdôrazniť: naša viera potrebuje podporu druhých, osobitne v ťažkých chvíľach. Ak sme zjednotení, viera sa stáva silnou. Aké nádherné je podporovať sa navzájom v obdivuhodnom dobrodružstve viery! Hovorím to preto, lebo sklon uzatvárať sa do súkromia ovplyvnil aj náboženské prostredie, takže veľakrát nám padne zaťažko požiadať o duchovnú pomoc tých, ktorí s nami zdieľajú kresťanskú skúsenosť.
Kto z nás nezažil neistotu, obavy a dokonca pochybnosti na ceste viery? Všetci sme to zažili, aj ja. Je to súčasťou cesty viery, súčasťou nášho života. Nemá nás to udivovať, pretože sme ľudia, poznačení krehkosťou a obmedzeniami. Všetci sme krehkí, všetci máme limity. Predsa však, v takýchto ťažkých chvíľach je nevyhnutné dôverovať v Božiu pomoc prostredníctvom synovskej modlitby a zároveň je dôležité nájsť v sebe odvahu a pokoru zdôveriť sa druhým s prosbou o pomoc, požiadať ich, aby nám pomohli. Koľkokrát sme to tak už urobili a dokázali sa tak dostať von z problému a opäť nájsť Boha?!
Pristúpme k ďalšiemu aspektu: spoločenstvo svätých presahuje tento pozemský život, prekračuje smrť a trvá navždy. Toto spojenie medzi nami siaha až za smrť a pokračuje v budúcom živote. Je to duchovné spojenie, ktoré vzniká pri krste a smrťou sa nerozpadne, ale vďaka zmŕtvychvstalému Kristovi smeruje k svojmu naplneniu vo večnom živote. Jestvuje hlboké a nerozlučiteľné puto medzi tými, ktorí ešte putujú v tomto svete, teda medzi nami, a tými, ktorí prekročili prah smrti, aby vstúpili do večnosti. Všetci pokrstení tu dole na zemi, duše v očistci a všetci blažení, ktorí sú už v raji, tvoria jednu veľkú rodinu.
Máme túto nádheru! Táto skutočnosť, ktorá je vlastná všetkým nám, z nás robí bratov, sprevádza nás na ceste života a dáva sa nám opäť stretnúť v nebi. Kráčajme po tejto ceste s dôverou a radosťou. Kresťan musí byť radostný, musí mať radosť z toho, že má toľko pokrstených bratov a sestier, ktorí kráčajú spolu s ním. Posilňuje ho pomoc bratov a sestier, ktorí idú tou istou cestou smerom k nebu a aj pomoc bratov a sestier, ktorí sú v nebi a prosia Ježiša za nás.
Vychádzajúc z Katechizmu Katolíckej cirkvi (porov. KKC, 949-953) Svätý Otec túto myšlienku ďalej rozvinul. Vysvetlil význam každého z týchto troch duchovných dobier pre život a rast spoločenstva Cirkvi: sviatostí, chariziem a lásky.
Na záver katechézy pápež František vyzval prítomných, aby vykonali skutok lásky. Podelil sa s nimi so zážitkom, keď sa pred audienciou stretol s malým dievčatkom trpiacim ťažkou chorobou a jeho rodičmi. Vo chvíli ticha sa tak všetci pútnici pripojili k Svätému Otcovi v modlitbe za jedenapolročnú Noemi.
Minulú stredu som hovoril o spoločenstve svätých ako o spoločenstve medzi svätými osobami, teda, medzi nami veriacimi. Dnes by som rád prehĺbil ďalší prvok týkajúci sa tejto skutočnosti. Spomínate si, že tam boli dva aspekty: spoločenstvo medzi nami, jednota medzi nami, ktorí vytvárame spoločenstvo a druhý aspekt, spoločná účasť na duchovných dobrách, čiže svätých veciach. Tieto dva prvky sú medzi sebou úzko prepojené, pretože spoločenstvo medzi kresťanmi rastie prostredníctvom účasti na duchovných dobrách. Myslíme tým osobitne na sviatosti, charizmy a lásku (porov. KKC 949-953).
Začnime spoločenstvom sviatostí. Sviatosti vyjadrujú a uskutočňujú účinné a hlboké spoločenstvo medzi nami, pretože v nich stretávame Krista Spasiteľa a jeho prostredníctvom našich bratov vo viere. Sviatosti nie sú len vonkajškové prejavy, nie sú to rituály. Sviatosti sú Kristovou silou, Ježiš Kristus je vo sviatostiach. V slávení svätej omše, eucharistie, je živý Ježiš, ktorý nás zhromažďuje, vytvára z nás spoločenstvo, privádza nás k adorácii Otca. Každý z nás je prostredníctvom krstu, birmovania a eucharistie začlenený do Krista a spojený s celým spoločenstvom veriacich.
Každé stretnutie s Kristom, ktorý nám vo sviatostiach dáva túto spásu, nás pozýva „ísť“ a odovzdávať iným spásu, ktorú sme mohli vidieť, ktorej sme sa mohli dotknúť, stretnúť, prijať a ktorá je vskutku hodnoverná, pretože je láskou. Týmto spôsobom nás sviatosti pobádajú stať sa misionármi; a apoštolské nasadenie niesť evanjelium do každého prostredia, aj do toho najnepriateľskejšieho, je výsledkom stáleho sviatostného života, nakoľko je účasťou na spasiteľskej iniciatíve Boha, ktorý chce všetkým darovať spásu. Milosť sviatostí v nás udržiava silnú a radostnú vieru, takú, ktorá vie žasnúť nad Božími „divmi“ a dokáže odolávať modlám sveta.
Práve preto je dôležité vytvárať spoločenstvo, je dôležité, aby deti boli skoro pokrstené, je dôležité, aby prijali birmovanie. Prečo? Pretože ide o prítomnosť Ježiša Krista v nás, ktorý nám pomáha. Je dôležité, aby sme vtedy, keď sa cítime hriešni, pristúpili k sviatosti zmierenia. „Nie, otče, obávam sa, že kňaz ma zbije palicou!“ Nie, ten kňaz ťa nezbije. Vieš, s kým sa stretneš vo sviatosti zmierenia? S Ježišom, ktorý ti odpúšťa. Ježiš ťa tam očakáva a to znamená sviatosť.
Druhým aspektom spoločnej účasti na svätých veciach je spoločenstvo chariziem. Duch Svätý rozdáva veriacim množstvo darov a duchovných milostí. Toto „fantastické“ bohatstvo - nazvime ho tak - darov Ducha Svätého je zamerané na budovanie Cirkvi. Slovo „charizmy“ je trochu náročné. Ide o dary, ktoré nám dáva Duch Svätý. Niekto má dar byť takým a takým, má túto zručnosť, či tamtú schopnosť... Sú však aj dary, ktoré nám dáva, avšak nie preto, aby ostali ukryté, ale aby na nich mali účasť aj ostatní. Nie sú dané iba v prospech toho, kto ich dostáva, ale na úžitok Božiemu ľudu.
Ak niektorá charizma, jeden z týchto darov, slúži na sebapotvrdzovanie, vtedy treba pochybovať o tom, či ide o autentickú charizmu a či je verne prežívaná. Charizmy sú osobitné dary, darované niektorým na vykonávanie dobra pre mnohých iných. Prejavujú sa ako postoje, inšpirácie, vnútorné podnety, ktoré sa rodia vo svedomí a v skúsenosti určitých osôb, ktoré sú povolané vložiť ich do služby spoločenstvu. Tieto duchovné dary osobitne prispievajú k svätosti Cirkvi a k jej poslaniu. Všetci sme povolaní, aby sme si ich vážili v sebe i v ostatných, prijali ich ako užitočné stimuly pre prítomnosť a plodné dielo Cirkvi. Sv. Pavol upozorňoval: „Ducha neuhášajte“ (1 Sol 5,19). Aký je náš postoj voči týmto darom Ducha Svätého? Uvedomujeme si, že Boží Duch je slobodný dať ich komu chce?
Pristúpme k tretiemu aspektu spoločnej účasti na svätých veciach, ktorým je spoločenstvo lásky. To, čo nás vzájomne zjednocuje a prejavuje sa dobročinnosťou, je láska. O prvých kresťanoch sa pohania, ktorí ich pozorovali, vyjadrovali takto: „Hľa, ako sa milujú! Ako sa majú radi! Niet medzi nimi nenávisti, neohovárajú sa navzájom! Toto je dobré!“ Dobročinná láska: toto je Božia láska, ktorú nám Duch Svätý vkladá do sŕdc. Charizmy sú dôležité pre život kresťanského spoločenstva. Vždy sú však prostriedkami na rast v láske, ktorú sv. Pavol umiestňuje nad charizmy. Bez lásky sú aj najvýnimočnejšie dary márne.
Tento človek uzdravuje ľudí, má takú schopnosť, takúto čnosť, uzdravuje. Má však lásku v srdci? Ak áno, nech pokračuje, ale ak ju nemá, neslúži Cirkvi. Bez lásky žiaden z týchto darov Cirkvi neslúži, pretože, kde nieto lásky, tam je prázdnota, ktorá sa vyplní sebectvom. spoločenstve, v pokoji? Môžeme žiť v pokoji, ak je niekto z nás sebec? Dá sa to, či nedá? [Ľudia odpovedajú: Nie!] Nedá sa to! Preto je nevyhnutná láska, ktorá nás zjednotí. Najmenší z našich prejavov lásky má priaznivé účinky pre všetkých. Z toho dôvodu prežívať jednotu Cirkvi, spoločenstvo lásky, znamená nehľadať vlastný záujem, ale deliť sa o utrpenia a radosti bratov (porov. 1 Kor 12,26), a byť ochotní niesť bremená tých najslabších a najchudobnejších.
Táto bratská solidárnosť nie je rečníckym zvratom, ale je integrálnou súčasťou spoločenstva medzi kresťanmi. Vtedy, keď ju prežívame, sme znamením pre svet, sme „sviatosťou“ Božej lásky. Sme ňou jedni pre druhých a sme ňou pre všetkých! Nejde iba o tú drobnú dobročinnosť, ktorú si môžeme navzájom poskytnúť. Často bývame necitliví, ľahostajní, máme odstup a namiesto toho, aby sme vnášali bratskú vzájomnosť, prinášame nevrlosť, chlad, sebectvo. Môžu s touto nevrlosťou, chladom a sebectvom naše cirkvi rásť? Môže takto azda rásť celá Cirkev? Nie, s mrzutosťou, chladom a egoizmom Cirkev nerastie: vzrastá iba vďaka láske, ktorá prichádza od Ducha Svätého.
Dovoľte mi požiadať vás o jeden skutok lásky. [S humorom:] Nebojte sa, nebudeme robiť zbierku! - Skutok lásky. Ešte pred príchodom na námestie som zašiel navštíviť jedno jedenapolročné dievčatko s veľmi vážnou chorobou. Jej otec i mama sa modlia a prosia Pána ...
Prehľad duchovných dobier pre rast spoločenstva Cirkvi:
| Duchovné dobro | Význam | Ako sa prejavuje |
|---|---|---|
| Sviatosti | Stretnutie s Kristom Spasiteľom | Účasť na svätej omši, krst, birmovanie, eucharistia, sviatosť zmierenia |
| Charizmy | Dary a milosti Ducha Svätého | Postoje, inšpirácie, vnútorné podnety pre službu spoločenstvu |
| Láska | Božia láska v srdciach | Dobročinnosť, vzájomná pomoc, solidárnosť, ochota niesť bremená |