Kostoly sú dôležitou súčasťou kultúrneho dedičstva Slovenska. Mnohé z nich prešli rozsiahlymi rekonštrukciami a úpravami, ktoré odrážajú meniace sa potreby a vkus spoločnosti. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Kostol sv. Jakuba st.
- Kostol Božieho milosrdenstva v Košiciach
- Dóm svätej Alžbety v Košiciach
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch
- Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach
- Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba v Dedinke pri Dunaji
- Kostol Všetkých svätých v Púchove
Kostol sv. Jakuba st. vo Štvrtku na Ostrove
Kostol postavili ako neskororománsku stavbu niekedy v 30. až 40. rokoch 13. storočia. Mal podobu jednolodia so vstavanými vežami na západnej strane a polygonálnym presbytériom. Stavebný materiál tvorí v prevažnej miere tehla, kombinovaná je však aj s kameňom (základy, spodná časť veží a architektonické detaily).
Zrejme krátko po postavení chrámu bola k južnej stene presbytéria pripojená prístavba obdĺžnikového pôdorysu. Veľkou gotickou prestavbou prešiel kostol niekedy v období od konca 13. storočia až 1. polovice 14. storočia. V rámci nej bol pôvodný rovný strop nahradený murovanou klenbou nesenou dvoma piliermi, čím vzniklo dvojlodie. Úpravy sa dotkli aj západnej časti lode, kde bola upravená či novovytvorená murovaná empora.
V prvej polovici 15. storočia sa realizovalo veľké rozšírenie kostola, keď k nemu bola pristavaná južná loď, ktorá sa na východnej strane otvárala do priestoru románskej kaplnky a na západnej strane sa k nej pripájal samostatný priestor, dnešná klenotnica. S hlavným dvojlodí južnú loď spájali dva veľké arkádové oblúky. Zrejme statické problémy pristavanej južnej lode viedli už v krátkom čase po dostavbe k jej zbúraniu a rozšíreniu vnútorného priestoru chrámu o severnú loď.
Zachovaný zostal len samostatný priestor na západnej strane. Severná loď siahala na východnej strane až po severozápadný oporný pilier presbytéria, ktorého hmotu začlenili do jej východnej steny. S hlavným dvojlodím ju opäť prepájali dva široké arkádové oblúky v pôvodnej severnej stene lode. Nová prístavba bola zaklenutá piatimi poliami krížovej rebrovej klenby a jej statiku zabezpečoval rad oporných pilierov po celej jej dĺžke.
Takisto došlo k významnému zvýšeniu obvodových múrov lode i presbytéria. Tieto práce sa realizovali pred rokom 1485, ktorý je vyrytý na južnom gotickom portáli. Arkádové oblúky na južnej strane boli zamurované a statika stavby bola z južnej strany zosilnená troma opornými piliermi. V 16. storočí, kedy už kostol využívali protestanti (kalvíni), sa uskutočnili aj menšie úpravy súvisiace s odlišnou liturgiou.
Veľké škody na kostolíku zrejme spôsobili silné zemetrasenie v roku 1590 s epicentrom v Komárne. Narušená statika viedla k zrúteniu severnej veže, ktorú vystavali nanovo a zaistili mohutným oporným pilierom pri severovýchodnom nároží. V rukách kalvínov zostal chrám až do 50. rokov 17. storočia. V období baroka postavili predsiene pred južný a severný vstup.
V druhej polovici 19. storočia pristavali k severnej stene svätyne a východnej stene severnej lode nové oratórium. K úpravám došlo ešte aj v 60. a 70. rokoch 20. storočia, kedy bola odstránená neogotická južná predsieň a znovu sa otvorilo prvé podlažie južnej veže dvojicou združených okien.
V roku 2014 sa začalo s komplexnou obnovou kostola, v rámci ktorej vymenili krov nas presbytériom a strešnú krytinu, obnovili fasády a tiež chodbu v podveží. Ukončená bola v roku 2017, pričom chrám bol slávnostne konsekrovaný v septembri toho roku. V roku 2018 bola dokončená úprava okolia kostola.
Kostol patrí k u nás menej početnej skupine dvojvežových stredovekých jednolodí reprezentatívneho charakteru. Za základe výsledkov výskumu v uplynulých rokoch bola stavba zaradená medzi neskororománske stavby juhozápadného Slovenska, pri ktorých už stavitelia zvolili polygonálny tvar svätyne typický pre vyspelú gotiku. Medzi podobne riešené stavby v tejto časti Slovenska patrí napríklad Šamorín, Dunajská Lužná či zaniknutá lokalita v Kalinkove.
Na západnom priečelí sa nachádza hodnotný románsky ústupkový portál, ktorého tympanón je ozdobený reliéfom v tvare trojlístka lemovaného ozdobným ornamentom - diamantovaním. Portál svedčí o vplyve dielní z viedenského Podunajska. Ostenia portálu sú značne zvetrané a plné rýh a jamiek, ktoré sú možno tzv. Podvežie sa do lode otváralo troma arkádovými oblúkmi, ktoré niesli dva hranolové piliere. Južný a severný oblúk sú dnes zamurované. Podvežie bolo zaklenuté krížovou klenbou, pričom sa zachovala aj konzola tejto klenby. Klenby podvežia zdobia nástenné maľby s rastlinnými motívmi, v južnej časti sa nachádzajú aj zvyšky figurálnej kompozície.
Na južnej strane svätyne (v exteriéri) je prezentovaný široký oblúk, ktorý viedol do ešte v románskom období pristavanej kaplnky. Fasády románskeho kostolíka pôvodne zdobil oblúčikový vlys, ktorý sa zachoval už len na severnej stene hlavnej lode, dnes v podkroví severnej lode. Vo výške korunnej rímse v juhovýchodnom nároží sa zachovala neskororománska podstrešná konzola v tvare zvieracej hlavy, ktorá plnila ochrannú, zlo odháňajúcu funkciu. Rovnaká konzola bola aj na protiľahlej severovýchodnej strane, z nej sa však zvieracia hlava už nezachovala. Na južnej veži bola objavená úprava tehlovej fasády tzv.
V širšom okolí kostolíka stála románska rotunda, dnes už zaniknutá. Slúžila zrejme ako karner. Jej podobu ani polohu zatiaľ nepoznáme. Vieme o nej len z archívnych prameňov, podľa ktorých stála južne od kostola a v roku 1714 sa spomína ako kaplnka sv. Kríža.
Kostol v Štvrtku na Ostrove patrí miestnej farnosti Rímskokatolíckej cirkvi a je po nedávnej obnove v dobrom stave. V roku 2017 získal farský úrad ocenenie mimovládnej organizácie Academia Istropolitana Nova za príkladnú obnovu chrámu.
Kostol Božieho milosrdenstva na košickom sídlisku KVP
Kostol Božieho milosrdenstva na košickom sídlisku KVP pôsobí medzi pravouhlými tvarmi panelových domov ako zjavenie. Titánzinkový plášť tesne obopína nezvyčajnú konštrukciu inšpirovanú organickou architektúrou. Vstup do chrámu je vyriešený skromne, ale interiér lode kostola nám učaroval. Monumetálnosť autori dosiahli neobvyklou výškou lode.
Z murovanej podnože vyrastajú étericky štíhle stĺpy a ústia do premyslenej dreveno-oceľovej konštrukcie, nad ktorou sa vznáša ľahko položený list strechy. Drevo v kombinácii s bielymi stenami a svetlosivým náterom kovových prvkov znásobuje vzdušnosť celého priestoru.
„Pôvodne sme chceli priznať aj betónové konštrukcie, ale vzhľadom na kvalitu debnenia sme sa tejto myšlienky vzdali,“ hovorí architekt Simko a dodáva: „Ostali sme aspoň pri obnažených oceľových pätkách a prirodzenej štruktúre dreva.“ Kvalitne spravený pohľadový betón má svoje čaro, v tomto prípade sú biele steny rozhodne v prospech celku, inak by tých priznaní bolo až príliš veľa. Podobne je to aj so zábradlím na chóre.
„Pred 15 rokmi by som ho silne ovplyvnený Imre Makovczom navrhol inak, dnes má oveľa umiernenejší dizajn,“ uznáva Pavol Simko. Úsporné riešenia a zjednodušovanie stavbe často neprospeje, ale Kostol Božieho milosrdenstva nie ten prípad. Drevená konštrukcia je grandiózna a v našich končinách nevídaná. Akákoľvek ďalšia zdobnosť by mohla dojem veľkoleposti narušiť.
Farnosť Božieho milosrdenstva - Košice KVP
História stavby kostola siaha až do roku 1995. Vtedy prebehla súťaž na urbanisticko-architektonické riešenie farského kostola a fary na sídlisku Košického vládneho programu. Víťazný návrh zaujal predovšetkým urbanistickým konceptom. Súbor objektov - loď kostola, sakrálna veža, budova fary a pešia lávka, je organizovaný tak, že determinuje pomyselnú stenu námestia.
Tento, vzhľadom na úroveň rušnej dopravnej tepny vyvýšený a otvorený priestor, sa čiastočne chápe ako verejný, keďže ide o križovatku peších trás, a čiastočne ako poloverejný, so sakrálnou atmosférou, kde sa cirkev otvára laickej verejnosti. Štvorprúdová komunikácia symbolizuje hlučný tok - rieku, preklenutú lávkou, a na jej brehu je loď pripravená vyplávať, aby naplnila očakávania veriacich.
Obhliadka stavby, ktorá stála takmer deväť rokov rozostavaná, ukázala nevyhnutnosť vykonať podrobné zameranie existujúcej železobetónovej časti veže aj lode kostola. Na základe tohto zamerania bola urobená revízia pôvodne navrhnutého tvaru drevenej konštrukce. Prvoradou úlohou na lodi aj veži kostola bol plynulý prechod plášťa z drevenej konštrukcie do železobetónovej s výplňovým murivom.
Montáž nosnej konštrukcie lode postupovala po jednotlivých väzbách. Každá väzba bola po dôkladnom premeraní skompletizovaná na zemi vo vodorovnej polohe a montážne stužená. Následne sa žeriavom osadila do vopred pripravených oceľových káps. Takto bola postupne postavená celá loď kostola.
Drevená konštrukcia lode má zložitý geometrický tvar vymedzený líniami zakrivenými vo viacerých rovinách. Výška strechy v čele lode je +17,40 m a vzadu + 9,12 m. Hlavnú nosnú úlohu majú atypické drevené rámové väzby s osovou vzdialenosťou 1,20 m. Na železobetónový veniec sú ukotvené v úrovni +4,00 m.
Vzhľadom na to, že medzi projekčným návrhom a samotnou realizáciou prešlo takmer 15 rokov, niektoré konštrukčné a materiálové riešenia boli technicky upravené. Štandardné rezané prvky sa nahradili lepeným lamelovým drevom, čo bolo v čase prvých architektonických návrhov nemysliteľné z finančných dôvodov. A jasné bolo aj to, že jednotlivé priečne rámy nemôžu fungovať samostatne, pretože by dochádzalo k výraznej koncentrácii silových účinkov v hornej časti vnútorných sĺpov.
Jednotlivé rámy bolo treba spojiť tuhou strešnou rovinou, ktorá by preniesla horizontálne sily do stužujúcich železobetónových prvkov, čiže do vstupnej portálovej steny a steny kaplnky v osi číslo 7. Pôvodné vystuženie v strešnej rovine zložené z oceľových diagonál a pásových prvkov bolo pri montáži nahradené lepenými atikovými oblúkovými stužidlami. Vzájomne sú prepojené oceľovými tiahlami a skryté sú v strešnom plášti. Po statickej stránke teda pôsobia jednotlivé časti ako priestorová konštrukcia vytvorená z rámov, strešnej roviny a priečnych prvkov medzi väzbami.
Celú konštrukciu v rovine obvodových rebier vonkajšieho plášťa stužujú vodorovné hranoly vo dvoch výškových úrovniach a celoplošné debnenie z dosiek s hrúbkou 24 mm. Nosnú konštrukciu plášťa veže kostola s nepravidelným pôdorysom tvoria zvislé drevené lisované stenové väzníky, ktoré sú ukotvené do betónového jadra veže a vzájomne sú prepojené vodorovnými fošnami na zabezpečenie primárnej tuhosti veže. Ukotvenie do železobetónového venca je na kóte +9,00 m. Konštrukciu stužuje celoplošné doskové debnenie s hrúbkou 24 mm.
Na realizáciu obvodového plášťa sa muselo postaviť priestorovo zložité lešenie v rámci celého obvodu veže aj lode, navyše s minimálnymi zásahmi do samotného obvodového plášťa. Najzložitejšou časťou boli klampiarske práce, ktoré celému kostolu dali konečnú vizuálnu podobu. Krytinu tvorí predzvetralý modrosivý TiZn plech s hrúbkou 0,80 mm. Na fasádu boli použité tabule s rozvinutou šírkou 570 mm, ktoré sa podľa architektonického návrhu upravovali a ohýbali priamo na stavbe do konečného tvaru.
Ďalšie sakrálne pamiatky na Slovensku
Okrem spomínaných kostolov, Slovensko ponúka množstvo ďalších sakrálnych pamiatok, ktoré stoja za návštevu. Medzi najznámejšie patria:
- Dóm svätej Alžbety v Košiciach: Impozantná gotická stavba, ktorá je najväčším kostolom na Slovensku.
- Drevený kostolík sv. Paraskievy v Potokoch: Gréckokatolícky kostolík z 18. storočia, zapísaný do zoznamu národných kultúrnych pamiatok.
- Bazilika narodenia Panny Márie vo Vranove nad Topľou: Neskorogotická stavba s barokovým interiérom, známa zázračnou ikonou Panny Márie.
- Konkatedrála sv. Mikuláša v Prešove: Najstaršia gotická sakrálna stavba v Prešove, s bohatou históriou a cenným interiérom.
- Drevený kostol sv. Michala Archanjela v Šemetkovciach: Gréckokatolícka svätyňa z roku 1752, považovaná za jeden z najhodnotnejších chrámov na Slovensku.
Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba v Dedinke pri Dunaji
Stáročia bol jediným kostolom oboch obcí Kostol sv. Filipa a sv. Jakuba s pôvodným aj súčasným cintorínom. Objekt sa nachádza mimo obce a stojí na umelo vytvorenej vyvýšenine, pravdepodobne mohyle z doby halštatskej ( staršia doba železná).
Románsky kostol sv. Filipa a sv. Jakuba patrí do typickej skupiny tehlových sakrálnych stavieb stavaných na Slovensku od konca 12. storočia. Jeho dispozičné riešenie tvorí tradičný priestor jednoloďového chrámu, ktorý na východe uzatvára svätyňa. Loď namiesto pôvodného zastropenia uzatvára obnovený trámový strop s doskovým záklopom. Na stenách sa nachádzajú nástenné maľby výjavy s Michalom Archanjelom v chrámovej lodi a s sv. Katarínou vo svätyni. To, čo sa zachovalo, je len torzo súvislej maľby kostola zo 14. storočia. Zároveň v románskou krstiteľnicou predstavujú maľby dominantný prvok interiéru. Do 14. storočia patrí aj fragment portálu kostola vystavený v západnej časti lode. Z mladšieho obdobia baroka sa zachovala plastika Madony.
Počas storočí prešiel aj tento kostol mnohými premenami. Našťastie jeho pôvodná stredoveká podstata, stavebná a historicko architektonická, zostala nezmenená. Výsledky výskumov , vrátane archeologického, upresnili chronologický prehľad vývoja objektu.
Keďže tento kostol bol dosť malý a vzdialený, na bohoslužby sa začala používať budova rímsko katolíckej školy. V rokoch 1993-95 bola táto budova prestavaná na Rímsko katolícky kostol sv. Filipa a sv. Jakuba apoštolov. Je to moderná poschodová stavba na pôdoryse s tvarom L s elegantným interiérom. Vo vybavení je jediný starý predmet barokový obraz sv. Filipa a sv,Jakuba a poštolov , pochádzajúci zo pôvodného románskeho kostola.
Kostol Všetkých svätých v Púchove
Pôvodne renesančný farský rímskokatolícky Kostol všetkých svätých zo 17.storočia. Bol postavený na základoch staršieho kostola z 13.storočia. Pôvodný kostol bol pristavaný k veži, ktorá tu už ako strážna stála. Svedčia o tom štyri strieľne nad klenbou veže pod pravým oknom. Tie sú síce zamurované, ale vidieť ich zvnútra kostola. Pôvodnú vežu nadstavili a prispôsobili na kostolnú. K nej pristavali chrámovú loď, ktorá mala charakter renesančnej lode s dvoma poľami s hrebienkovou krížovou klenbou. Dnes z pôvodného kostola stojí iba táto stará renesančná loď.
Od konca 16. storočia do roku 1671 mali kostol vo svojich rukách evanjelici. Do rúk rímskokatolíckej cirkvi sa vrátil iba na krátku dobu pretože na prelome 17. a 18.storočia ho opäť získali evanjelici. Rímskokatolícka cirkev ho opäť získala v roku 1710 a má ho vo svojich rukách až do súčasnosti.
Počas veľkého požiaru v roku 1807 bola zničená strecha, veža kostola a zvony. Z pôvodnej stavby obnovenej po požiari ostala len veža a presbytérium vo funkcii bočnej kaplnky. V 1.tretine 18.storočia bol kostol barokovo upravený. Dnes je pôvodná renesančná loď spojená s novou loďou. Prestavba prebehla v rokoch 1939-1940.
Prebúral priečne starý kostol, z ktorého ostalo zachované sanktuárium a veža. Kostol bol posvätený 15.8.1940. Vonkajšia architektúra je moderná. Veža má barokovo-klasicistický charakter s názornými pilastrami a barokovú laternovú baňu.
Kostol bol upravovaný v rokoch 2005 a 2006, kedy boli vymenené okná a dvere. V roku 2009 bola realizovaná generálna oprava veže. Vnútorná architektúra hlavnej lode je veľmi reprezentatívna. Kostol je postavený v modernom bazilikálnom štýle, je trojloďový s dvomi bočnými kaplnkami v zadnej časti, ktoré vytvárajú s novým kostolom pôdorys kríža. V hlavnej lodi je dominantou mohutný oltár Svätého Kríža z mramoru, zlatého ónyxu, ktorý sa ťaží pri Leviciach.
Nad oltárom sa vypína kríž v nadživotnej veľkosti so sochou ukrižovaného Krista od akademického sochára Júliusa Bártfaya. Z jeho rúk pochádzajú aj sochy Božského Srdca a Nepoškvrneného Srdca Panny Márie z vzácneho kararského mramoru, ktoré boli na dvoch bočných oltároch, teraz sú nahradené inými sochami. Tieto sochy sú teraz umiestnené na farskom úrade. Bočné oltáre sú zasvätené Božskému Srdcu a svätému Jozefovi. Z pôvodného zariadenia sa v kostole zachoval barokový obraz Všetkých svätých a barokový obraz patrónky mesta, svätej Margity, z 18.storočia. Z rovnakého obdobia pochádzajú aj plastiky dvoch rokokových anjelov a večné svetlo.
Okná zdobia vitráže, ktoré sú dielom manželov Viery a Vincenta Hložníkovcov. V svätyni sú to vitráže predstavujúce svätého Andreja Svorada a Beňadika a nanebovstúpenie Pána. V starej časti kostola sú to vitráže svätého Cyrila a Metoda, zvestovanie Pána a zmŕtvychvstanie Pána. Vo veži sú tri zvony.
Pod vežou v lurdskej jaskyni sa nachádza veľmi cenná socha Sedembolestnej Panny Márie. Jej hodnotu vysoko vyzdvihli reštaurátori levočského oltára, bratia Kotrbovci, ktorí ju reštaurovali a určili aj jej datovanie do 17.storočia. Pôvodne bola polychrómová, ale koncom 20.storočia bola neodborne premaľovaná. Kostol stojí v Púchove na Námestí slobody.
Tabuľka: Prehľad vybraných kostolov na Slovensku
| Kostol | Lokalita | Štýl | Významné prvky |
|---|---|---|---|
| Kostol sv. Jakuba st. | Štvrtok na Ostrove | Neskororománsky, Gotický | Dvojvežové jednolodie, Románsky portál |
| Kostol Božieho milosrdenstva | Košice-KVP | Moderný | Organická architektúra, Dreveno-oceľová konštrukcia |
| Dóm svätej Alžbety | Košice | Gotický | Najväčší kostol na Slovensku, Stredoveký oltár |
| Kostol Všetkých svätých | Púchov | Renesančný, Barokový, Moderný | Barokovo-klasicistická veža, Moderná bazilikálna loď |