Kostol sv. Mikuláša v Tomášove je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou, ktorá siaha až do stredoveku. Farnosť v Tomášove je starobylá, jej korene siahajú minimálne do roku 1390, keď sa po prvý raz spomína v listine ostrihomského kanonika.
História farnosti a kostola
Prvá známa vizitácia miestneho kostola pochádza z roku 1561 a uvádza, že chrám bol v dobrom stave a slúžil katolíckym veriacim. Už v tom čase bol zasvätený sv. Mikulášovi, čo potvrdzujú viaceré záznamy zo 17. storočia. Kostol bol skromnejší než ten dnešný - postavený asi z pálených tehál, s drevenou vežou pokrytou šindľom.
V 17. storočí však do života farnosti zasiahla reformácia. Obec sa na čas stala kalvínskou. Katolícke prvky boli odstránené vrátane oltárneho obrazu sv. Mikuláša, ktorý bol zneuctený a odhodený v zadnej časti kostola. Liturgia sa zmenila na kázanie v ľudovom jazyku.
V areáli kostola sú v súčasnosti umiestnené hneď dve kamenné krstiteľnice z románskeho obdobia. Ide o kupy, ktoré boli zrejme umiestnené na podstavcoch. Líšia sa rozmermi i tvarom vnútornej nádrže. Hneď dve románske krstiteľnice nájdeme pri dnešnom Kostole sv. Mikuláša v obci Tomášov. Aj vzhľadom na existenciu románskych stavieb v okolitých obciach (Štvrtok na Ostrove, Hubice, Nová Dedinka, Kostolná pri Dunaji), možno predpokladať, že pôvodný kostol v Tomášove bol tiež postavený ešte v tomto slohu.
Stredoveký chrám zanikol zrejme niekedy v priebehu 16. či 17. storočia a bol nahradený súčasnou ranobarokovou stavbou. Tú dal postaviť arcibiskup Szelepcsényi (Selepčéni) roku 1674, pričom sa rátalo aj s obranným využitím objektu, keďže na veži sa nachádzajú kľúčové strielne.
Kostol sv. Mikuláša v Tomášove
Výstavba nového kostola
V roku 1674 sa dokončila hrubá stavba nového kostola, ktorý mal nahradiť starý chrám. Stavebný materiál - kameň - pochádzal z ruín kostola v Malinove, ktorý zničila povodeň. Projekt bol realizovaný na príkaz arcibiskupa Juraja Szelepcsényiho a pod vedením farára Mateja Radonaya. Nový kostol bol väčší, pevnejší a architektonicky bohatší. Jeho patrónom naďalej zostal sv. Mikuláš.
Hlavný oltár, dokončený v roku 1676, bol monumentálny barokový komplex s obrazom svätého Mikuláša, sochami svätých Štefana, Ladislava, Alžbety a ďalších uhorských patrónov. Bohatá výzdoba, nové lavice, kazateľnica a krstiteľnica dodali kostolu náležitú dôstojnosť.
Hoci kostol slúžil veriacim už od svojej výstavby, z dôvodov, ktoré nie sú úplne jasné, nebol oficiálne posvätený viac ako sto rokov. Dôležitý historický zlom nastal 28. mája 1775, keď bol kostol slávnostne konsekrovaný. Obradu predsedal biskup Anton Révay, vtedajší pomocný biskup Ostrihomskej arcidiecézy. Do oltára boli podľa prastarej tradície vložené relikvie sv. mučeníkov Félixa a Reparáta. Pri tej príležitosti sa konala aj prvé vysluhovanie sviatosti birmovania v Tomášove.
V tom čase pôsobil vo farnosti farár Mikuláš Mattus, výrazná postava miestnej cirkevnej histórie. Pochádzal priamo z Tomášova a počas takmer 40 rokov (v rokoch 1754 - 1792) verne slúžil obyvateľom - vysluhoval sviatosti, pomáhal chudobným, podrobne zaznamenával udalosti do farskej matriky a prispel k udržiavaniu poriadku v kostole aj obci.
Premeny v 19. storočí
Začiatok 19. storočia priniesol do interiéru kostola veľké zmeny. Pôvodný barokový oltár bol v roku 1807 nahradený jednoduchším, klasicistickým oltárom s obrazom sv. Mikuláša, tento sa v kostole s úpravami nachádza dodnes. Pribudla nová kazateľnica a nad chórom bola postavená druhá úroveň chóru, aby sa zvýšila kapacita chrámu. V polovici storočia prebehla aj obnova bočných oltárov a výzdoby. V roku 1864 bol postavený nový osemregistrový organ od bratislavského organára Michala Slezáka, ktorý sa používa dodnes.
Kostol v 20. a 21. storočí
Aj v 20. storočí bol kostol centrom života komunity, hoci musel čeliť novým výzvam. Počas totalitného režimu bola Cirkev pod dozorom, opravy chrámu boli komplikované a náboženský život obmedzovaný. Napriek tomu sa v 70. a 80. rokoch veriaci tajne stretávali a udržiavali náboženský život. Po páde režimu nastala éra duchovnej obnovy. Cirkev v celom štáte opäť získala svoje majetky, obnovili sa náboženské školy a slobodná pastorácia. Kostol v Tomášove bol v 90. rokoch postupne rekonštruovaný.
Nové oltáre v svätyni mali rôzny pôvod a príbeh. Prvé dva prenosné oltáre skončili v Moste pri Bratislave (1976) a v Kolárove (1997). Koncom 90. rokov bola demontovaná kazateľnica a jej predná časť bola použitá ako podstavec pre nový, už tretí prenosný oltár. V roku 2007 ho nahradil nový oltár s plastikou Poslednej večere, ktorý sa používa dodnes. Bočné oltáre boli tiež zreštaurované a zmenila sa aj ich výzdoba - sv. Kríž napríklad nahradila socha najsv. Srdca Ježišovho.
Dnes je kostol sv. Mikuláša nielen architektonickým skvostom, ale predovšetkým miestom, kde sa stretávajú generácie veriacich pri liturgii, sviatostiach a každodennom duchovnom živote.
Interiér kostola sv. Mikuláša v Tomášove
Architektúra a interiér kostola
Kostol je jednoloďový, má polkruhovú svätyňu, kaplnku sv. Jána Bosca a vežu s obdĺžnikovým základom o výške približne 30 m. Kovaná ohrada okolo kostola je z roku 1903.V presbytériu sa nachádza z východnej strany hlavný oltár, na ktorom je umiestnený svätostánok, po stranách ktorého sú figúry anjelov a šesť svietnikov. Nad oltárom je olejomaľba sv. Mikuláša dávajúceho almužnu chudobnej deve. Približne v strede svätyne je obetný stôl. Na južnej strane svätyne sa nachádza kaplnka pristavaná v 90. rokoch 20. storočia. Je v nej umiestnená baroková spovedelnica a na jej južnej stene je obraz sv. Jána Bosca a socha sv. Júdu Tadeáša. Zvonku kaplnka kopíruje vonkajšok predsiene súčasného hlavného vchodu kostola.
Kostol má jednu loď s rovným stropom. V lodi po stranách víťazného oblúka sú omiestnené bočné oltáre. Na bočnom oltári v severnej časti lode je umiestnená socha Panny Márie Lurdskej a na druhom Kristova socha s vyobrazením Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Na strope je maľba Poslednej večere, po stranách lode (a svätyne) sú umiestnené zastavenia Krížovej cesty z 19. storočia. V lodi sú dva rady lavíc. Taktiež sa tam nachádzajú sochy viacerých svätcov: sv. Terézie z Lisieux, sv. Jozefa a sv. Antona Paduánskeho. V západnej časti lode stoja na arkádach dve poschodia chóru, kde je postavený osemregistrový organ s jedným manuálom a pedálmi z roku 1864. Tento organ bol obnovený v rokoch 2011 - 2014 a znovuposvätený na slávnosť patróna kostola, sv. Mikuláša, 10. decembra.
Súčasnosť farnosti
Farnosť Dekanát Senec je súčasťou Bratislavskej arcidiecézy. Pozostáva z viacerých filiálok, vrátane obcí Malinovo a Vlky. K farnosti patria aj miestne časti ako Doma a Malý Madaras.
Prehľad svätých omší:
- Kostol sv. Juraja: Nedeľa o 8:00
- Kostol sv. Mikuláša: Nedeľa o 9:30 (slov.), 10:45 (maď.), Pondelok - Sobota o 18:00 (v lete o 19:00)
Kňazi a administrátori farnosti:
Prehľad kňazov a administrátorov, ktorí pôsobili vo farnosti:
- 1880 - administrátor Ferenczy György
- 12. 7. 1880 - farár Pázmány Karol
- 1915 - aj k r. 1927 - Polczer Eugen
- 1951 - (1968) - Harsányi Gyula
- 1969 - (1974) - Kátai Imrich
- 1974 - 1989 - farár Czuczor Jozef (1976 - 1989 excurrendo aj Most pri Bratislave)
- 1989 - 1990 - Tóth László (1989 - 1990 - excurrendo aj Most pri Bratislave)
- 1991 - (1992) - Krušac Jozef, SDB, Ing.
- 1992 (15. 7. 2000) - Tóth László, SDB, školský dekan (1992 - 1995 - excurrendo aj Most pri Bratislave)
Kapláni:
- 1949 - (1951) - Harsányi Gyula
- 15. 7. 1999 - (14. 7. 2000) - Varga Róbert
Významné osobnosti:
Medzi rodákov farnosti patria:
- Veselay Ján (narodený v Tomášove, zomrel 20. 5. 1972 v Glucholazoch)
- Loja Eugen (narodený 28. 9.)