Mgr. Ján Hroboň bol v roku 2018 zvolený za biskupa Západného dištriktu ECAV. Od roku 2022 je predsedom Bohoslužobného výboru ECAV. Narodil sa v roku 1967 v Revúcej v rodine evanjelického farára Jána Bohdana Hroboňa.
Po vyštudovaní evanjelickej bohosloveckej fakulty pôsobil ako kaplán v cirkevnom zbore v Lazoch pod Makytou. Po absolvovaní farárskej skúšky sa v bratislavskom cirkevnom zbore venoval najmä mládeži.
Na zasadnutí dištriktuálneho presbyterstva Západného dištriktu, dňa 24.5.2024, bolo okrem iného v programe aj vyhlásenie výsledkov sčítania hlasov a vyhlásenie výsledkov volieb predsedníctva ZD - dištriktuálneho biskupa. Z dvoch kandidátov získala Doc. ThDr. Sidonia Horňanová 2822 hlasov, čo je 42,32% a Mgr. Ján Hroboň 3731 hlasov, čo je 55,95% z celkového počtu voličov 6668. Do funkcie dištriktuálneho biskupa bol na ďalšie šesťročné funkčné obdobie nadpolovičnou väčšinou zvolený Mgr. Ján Hroboň.
Výsledky volieb budú vyhlásené v CZ ZD dňa 2.
V 19. nedeľu po Svätej Trojici vysielala RTVS 2 Služby Božie z cirkevného zboru Trnava. Služby Božie CZ Dúbravka - 1. 27. 1. 9. 2. 18. 6. 10.
Redakcia Lutherusu v súvislosti s voľbami biskupa Západného dištriktu chce veriacim predstaviť kandidátov na tento post. Súčasný biskup Ján Hroboň na prosbu o rozhovor, motivačný list, životopis a odpovede na otázky ani prosbu o vyjadrenie nereagoval. Našu prosbu úplne odignoroval. Je to smutné, ak biskup, ktorý podpísal Chartu 2017 a písal pre Reformačné listy, ktoré každého škandalizovali, pohŕda veriacimi cirkvi, nemá k nim úctu ani slušnosť.
Demokratické voľby vedúcich a pracovníkov cirkvi sa týkajú kľúčovej udalosti Božieho vyvoleného ľudu, aby vstúpil na správnu cestu viery v Boha. Týkajú sa priamo kľúčovej témy cirkevného života. Iba zvolením dobrých vodcov a pracovníkov možno viesť Boží vyvolený ľud k pochopeniu pravdy a vstúpiť na správnu cestu viery v Boha.
Postoj k LGBT+ téme
Ján Hroboň hovorí aj o tom, že homosexuáli majú byť v ich cirkvi prijatí, majú byť prijímaní v úcte, nemajú byť zosmiešňovaní či ostrakizovaní. No odmieta, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita. Vysvetľuje tiež, že vedenie cirkvi zatiaľ nemôže disciplinárne či pracovnoprávne trestať tých, ktorí sa nedržia stanoviska biskupov, pretože kľúčové je stanovisko vieroučného výboru, s ktorým sa musí stotožniť synoda.
Konferencia Kráčajme spolu - LGBTQ ľudia sú súčasťou nášho života, ktorá sa konala v bratislavskom staromestskom evanjelickom zbore, vzbudila záujem aj vášne, lebo na nej došlo aj k dehonestácii biskupov. List biskupov, ktorí v ňom dali svoje stanovisko k tejto téme, posmešne čítal Michal Havran. Konferencia vzbudila pozornosť, ale z môjho pohľadu nevzbudila vášne. Na tú akciu neboli výnimočne prudké odozvy, aspoň som ich nepostrehol, aj keď reakcií bolo pomerne dosť. Tie, ktoré sme dostali k nášmu stanovisku, boli vo vysoko prevažujúcej miere kladné. Nebolo veľa tých, ktorí reagovali na posmešný prejav Michala Havrana. Mňa osobne nie. Ale priznám sa, že spomínaný prejav som nepočúval a ani nemám záujem.
Anna Polcková sa samozrejme snaží Michala Havrana všemožne brániť, aj keď ten prekračuje hranice elementárnej slušnosti. Platí tu princíp súdržnosti za každú cenu. Čo tak navrhnúť Michalovi Havranovi prejavy takého Mariána Kuffu označiť za „jemu vlastné“ a verejne sa z nich nevysmievať?
Je dobré, keď sa v prostredí cirkvi venuje pozornosť tejto téme a keď sa cirkev a cirkevné zbory pastoračne zamerajú aj na túto skupinu ľudí a venujú sa im. Hlavná otázka pre nás je, akým spôsobom sa táto pastoračná služba k týmto ľuďom v zbore odohráva a ako má nastavené pravidlá.
Liberálno-progresivistická ideológia v kresťanstve je druhá vec a tu treba jasne povedať, že odmietame, keď sa do stredu pozornosti v kresťanstve kladie človek a jeho sexualita. My nikoho nenútime, aby toto stanovisko prijal, a ako s tým človek osobne naloží, je na ňom. Homosexuálne správanie nevnímame ako nejaký exkluzívny, špeciálny hriech, ktorý by bol horší ako ostatné.
Však aj na tých miestach v Božom slove, či už je to Rímskym 1, Prvý Korintským 6, alebo Prvý Timoteovi 1, sa homosexuálne správanie nachádza v katalógu hriechov spolu s ostatnými. Rovnaký postoj máme aj k cudzoložstvu, pýche, lakomstvu, proste k tým hriechom, ktoré Písmo menuje, ako „títo ľudia nebudú dedičmi kráľovstva Božieho“. Pre nás homosexuálne správanie nie je nejaký exkluzívny hriešny prejav.
Odmietame ideologizáciu témy LGBT a politiku, ktorú robia. Aj tu musíme rozlišovať dva postoje. Jeden je náš postoj k homosexuálom. Treba ich rešpektovať, mať v úcte, pristupovať k nim s láskou, s prijatím, odsudzujeme akékoľvek znevažovanie, posmievanie, ostrakizovanie týchto ľudí a zasadzujeme sa za ich citlivé a láskavé prijatie v prostredí cirkvi. A potom je tu ideológia LGBT v zmysle populistickej demagógie, napríklad, že cirkev je homofóbna.
„Nedá sa nevidieť, že celá LGBT ideológia je napojená na výdatné finančné zdroje.
Povedali ste, že ste stanovili hranice. Ťažko je mi na túto otázku odpovedať. My ako biskupi sme formulovali svoje stanovisko. To však nie je právne záväzné. Takže nie je možné, aby človek, ktorý podľa nás prekračuje stanovené hranice, bol disciplinárne alebo pracovnoprávne stíhaný.
V našej cirkvi to funguje tak, že vieroučné stanovisko k takémuto problému dáva vieroučný výbor. Pripravuje ho. Keď bude hotové, bude predložené riadnym legislatívnym postupom na synodu. Keď sa s ním synoda stotožní, potom už má právnu záväznosť.
Vy ste farárku Polckovú v roku 2020 vyzvali, že by mala „zvážiť svoje ďalšie pôsobenie v duchovnej službe“. Dali sme to na stôl ako čestné riešenie. Z nášho pohľadu - ako biskupov evanjelickej cirkvi - nie. Ale toto je stanovisko nás biskupov. To si nemyslím. Ak sa nemýlim, na sociálnych sieťach sa vyjadrila v tom zmysle, že očakáva, až príde ten čas.
Pani Polcková na tej konferencii povedala, že nekonanie v prospech prijatia homosexuálov a ich práv je pokrytectvo. Neviem, aké práva myslí. Čo sa týka ľudských práv, jasne sa deklaruje, že všetci ľudia sú si rovní. Aké iné práva by mala mať menšina LGBT?
Toto je naratív, ktorý nás stavia do homofóbneho svetla, že my sa nedokážeme zasadzovať za ich práva, ale pre nás je normou Božie slovo. A keď Božie slovo hovorí o praktizovanej homosexualite ako o hriechu, tak my predsa nebudeme bojovať za práva ľudí, ktorí si vyžadujú legitimizáciu hriešneho spôsobu života. Je to jeho interpretácia, ktorá zrejme spĺňa nejakú svoju funkciu. Prinajmenšom provokovať a čeriť stojaté vody. Pre nás sú normatívne tri miesta v Novej zmluve (Rim 1, 1Kor 6, 1Tim 1), kde sa jasne hovorí, že praktizovaná homosexualita je hriech.
Ale okrem konkrétnych biblických výrokov dávame na pováženie toto: predstava, že ten istý apoštol Pavel, ktorý formuluje napríklad zásadné formulácie z 1. Nijako ju neospravedlňoval, nezľahčoval ani jej nepriťažoval. Nikde nám však nedal ani priestor, aby sme rozvíjali v otázke o nej nejaký iný koncept. Pavlovi veci do seba zapadajú, Pavel je integrovaný teológ a človek.
Dvaja Pavlovia, ktorí by boli na výber, proste nejestvujú. Predstava, že Pavel je voči praktizovanej homosexualite zdržanlivý až otvorený a zároveň píše pasáže z listu Rímskym a mnohé ďalšie, je proste absurdná. Niekto chce Pavla mať presne tam, kde mu to ideologicky pasuje.
Niektoré miesta teda akoby prehliadne a vyberie napríklad také miesto, kde dôslednejší preklad ukazuje na platené služby mladým chlapcom, a hrá sa s ním. Profesor Ábel argumentuje tým, že zákazy homosexuálneho správania sú nesprávne preložené, resp. nesprávne interpretované. Zároveň vraví, že vedecké poznatky sa vyvíjajú a cirkev sa v minulosti viackrát mýlila, napríklad pri teórii geocentrizmu. Ak profesor Ábel toto hovorí, tak túto vec prinajmenšom zľahčuje.
Sú určité princípy, ktoré sa nemenia, a medzi tieto otázky patrí otázka spasenia. Spasenie alebo záchrana je dielo milosti pána Ježiša Krista. Na druhej strane je tu naša hriešnosť. Keď niečo Biblia pomenuje ako hriech, tak to proste nemôžeme prekrútiť v zmysle, že to nie je celkom tak.
Nie. Rozdeľuje táto téma výraznejšie vašu cirkev? Nie, nevidím túto tému v našej cirkvi ako rozdeľujúcu. Máme dôležitejšie témy. Vidím ju ako vec, ktorá sa týka jedného cirkevného zboru. A ťažko povedať ako početnej skupiny ľudí v našej cirkvi.
Ďalšie postoje a aktivity
Ondrejovi Prostredníkovi bola odňatá kánonická misia na základe podobných vyjadrení. K prípadu Ondreja Prostredníka sa vyjadrovať nebudeme, riešili ho iní traja biskupi. Zohľadnili to, ako verejne vystupoval na dúhových pochodoch. Zbor biskupov má kompetenciu odňať kánonickú misiu. Keďže sa medzitým tento spor nesmierne vyhrotil a je extrémne citlivý, musíme mať všetky veci zabezpečené tak, aby sme mali celkom zreteľnú oporu vo vieroučných stanoviskách cirkvi a v cirkevnej legislatíve.
Teraz som sám v pozícii biskupa a znova nás volá Staré Mesto k dialógu. Na druhej strane, keď do toho dialógu vstúpime, tak nás zosmiešňujú. Na spomínanej konferencii vystúpil aj politológ Pavol Hardoš, ktorý tvrdí, že tu existuje nejaký konšpiračný naratív o gender ideológii. Podľa tejto konšpirácie existujú zlé a zvrátené elity, ktoré chcú zničiť Západ, kresťanstvo a rodinu. Vy ste vo svojom stanovisku síce nespomínali gender ideológiu, ale spomínali ste LGBT ideológiu.
Keď rozprestrú dúhovú vlajku pred oltárom, tak čo tým chcú asi povedať? Každý sa bude zodpovedať za svoje postoje. Čo je on Boží advokát? My sa nemáme za čo hanbiť, stojíme na princípoch Písma, Písmo je pre nás najvyššou autoritou a naše postoje sú v súlade s Písmom. Sme o tom presvedčení. Že sa Ondrej takto vyjadrí, to je, si myslím, skôr na jeho hanbu, nie na našu. So sarkazmom poviem, že nás zrejme používa na dobré politické PR.
Myslím si, že v prostrediach väčších miest táto otázka viac-menej rezonuje, ale primárne je to považované za záležitosť Bratislavy a vedenia staromestského zboru. Áno, máme také informácie a z môjho pohľadu ten zbor viditeľne upadá, čo sa týka účasti na službách Božích.
Narodil som sa dňa 23. 3. 1967 v Revúcej v rodine evanjelického farára Jána Bohdana Hroboňa a Milady, rod. Krištofovej. Mám piatich súrodencov. Základnú školu som skončil v Lazoch pod Makytou, kde som bol aj konfirmovaný. Zmaturoval som na gymnáziu v Prešove v r. V r. 1986 som nastúpil na Evanjelickú bohosloveckú fakultu. Jeden semester som študoval na Lutheran Theological Seminary vo Philadelphii, USA. Po návrate som vstúpil do manželstva s Máriou, rod. Fáberovou, v r. 1991. V r. 1992 som nastúpil ako kaplán do cirkevného zboru v Lazoch pod Makytou. Previedli sme generálnu opravu exteriéru kostola. V senioráte som vykonával funkciu vedúceho SEM. V r. 1995 som absolvoval farársku skúšku a prijal pozvanie bratislavského cirkevného zboru, kde som mal na starosti prioritne prácu s mládežou. Zaviedli sme mládežnícke služby Božie. Vykonával som funkciu predsedajúceho farára do r. 2001, keď sme sa presťahovali do Martina. Spolupracoval som s Biblickou školou na založení Evanjelickej základnej školy v r. V r. 2011 som prijal pozvanie do cirkevného zboru v Bratislave, do vtedajšej dcérocirkvi Dúbravka, a v r. Od r. 2004 som pôsobil ako zástupca šéfredaktora Cirkevných listov, potom ako šéfredaktor a nakoniec tajomník až do r. V r. 2018 som bol zvolený za biskupa Západného dištriktu. Od roku 2019 do roku 2022 som bol členom predstavenstva Tranoscia.
Na základe Božieho slova a v súlade so Symbolickými knihami a Ústavou našej cirkvi budem aj naďalej dbať o čisté, pravdivé a úprimné zvestovanie Božieho slova, správne prisluhovanie sviatostí a chrániť jednotu cirkvi. Duchovné obnovenie. Evanjelizáciu a misiu - podporiť zakladanie nových cirkevných zborov. Venovať väčšiu pozornosť vzdelávaniu zameranému na misiu a evanjelizáciu. Je potrebná aj forma služieb Božích viac zameraná na mladých ľudí, prípadne ľudí z necirkevného prostredia. Viac sa misijne aj pastoračne venovať menšinám. Za každých okolností chceme viesť k tomu najdôležitejšiemu - k Pánovi Ježišovi Kristovi. Upriamovať náš pohľad na Neho v zmysle slov listu Židom 12, 2: Hľaďme na Ježiša, Pôvodcu a Dokonávateľa viery.
Preto sa aj dnes biskup ako Kristov učeník snaží pomôcť všetkým a nerobí rozdiely medzi ľuďmi. Pozdravuje a požehnáva aj tých, ktorých nepozná, a modlí sa za tých, ktorí mu ublížili. Toto je dokonalosť, o ktorej hovorí Ježiš. Dokonalosť, o ktorú sa má biskup usilovať, znamená nikoho nestratiť, nikoho neodmietnuť, mať miesto pre všetkých. Tak ako rodičia nedokážu rozlišovať medzi svojimi deťmi, milujú ich všetkých rovnako. Boh miluje všetkých ľudí a nerobí medzi nami rozdiely. Preto sa aj predstavitelia cirkvi majú snažiť nerobiť rozdiely.
Boli ste jedným zo signatárov Charty 2017 na obnovu ECAV na Slovensku. Pokiaľ budete zvolený, zasadíte sa za transparentné informovanie o všetkom, čo sa v cirkvi deje - keďže doposiaľ sa o transparentnosti v cirkvi za posledné roky (keď aj vy patríte medzi vrcholových predstaviteľov cirkvi) nedá vôbec hovoriť?
Vo funkcii biskupa ste disciplinárne zasiahli voči farárovi Jánovi Ľachkému. Argumentovali ste predovšetkým tým, že tento duchovný nedodržiava Agendu ECAV. Ako sa pozeráte na dianie na kandidačných poradách za posledné roky, konkrétne aj na tú, kde ste sa teraz stali znova kandidátom na post biskupa ZD?
Mal by sa podľa vás zmeniť volebný zákon? Je podľa vás správne, že členovia generálneho presbyterstva môžu hlasovať na synode? Aký je váš pohľad na Fond finančného zabezpečenia, do ktorého musia prispievať cirkevné zbory - a to aj tie, ktoré na to nemajú financie?
Ak by bol znovu predložený zákon o zrušení dištriktuálnych súdov s tým, že všetko by riešil vlastne súd na generálnom biskupskom úrade, podporili by ste to?
Žalm 84 nádherným a precíteným spôsobom vyjadruje túžbu po spoločenstve s Bohom, radosť z prežívania Jeho blízkosti v chráme.
Sviatok Vstúpenia je v kresťanskej cirkvi pomerne nenápadný. Slávi sa v 40. deň po Vzkriesení.
Pán Ježiš dal jasný príkaz: Milujte svojich nepriateľov! A milovať svojich nepriateľov znamená skúsiť vykročiť z pút prirodzených sympatií a posunúť svoju hranicu. Ježiš nás vyzýva, aby sme odpovedali svetu ako On - láskou, žehnaním, modlitbou a obeťou.
Ak niekto kandiduje na vedúcich predstaviteľov cirkvi - teraz biskupa, je potrebné, aby praktizoval pravdu a správal sa k ľuďom spravodlivo.
Ak sa falošní vodcovia a antikristi chopia moci v cirkvi, nielenže zdržia Boží vyvolený ľud v dosiahnutí spasenia, ale narušia aj cirkevný život. Do cirkvi prinesú katastrofy a Boží vyvolený ľud bude ohrozený a stane sa obeťou.
Preto veľmi záleží na tom, ako Boží vyvolený ľud pristupuje k voľbám v cirkvi, a všetci Boží vyvolení by mali hľadať pravdu a vykonávať voľby s vážnosťou a v súlade so zásadami demokratických volieb cirkvi, že všetci majú právo voliť a byť volení.
Rímskym 12, 13 Buďte k potrebám svätých ochotní, k hosťom pohostinní. Milé sestry, milí bratia v Pánovi Ježišovi Kristovi.