Nie každý návštevník Kežmarku pozná a zamieri k tejto stavbe. Aj keď je omietnutá svetlou hlinenou omietkou, ukrýva čisto drevený artikulárny kostol, akých nie je na Slovensku veľa. Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku, patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku.
Pod vrcholmi Vysokých Tatier, tam kde sa oblaky dotýkajú hôr a vietor nesie šepoty dávnych čias, stojí ukrytý poklad z dreva a viery. Kostol Najsvätejšej Trojice v Kežmarku, jemný a vznešený ako ranný opar nad riekou Poprad, podmaní si každého, kto prekročí jeho prah. Nie je len starodávnou drevenou budovou - je pavučinou spomienok, ktoré tkané rukami majstrov prežili stáročia.
História a pozadie vzniku
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. Cisára donútilo povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol kežmarský rodák a majiteľ miestneho hradu Imrich Thököly.
Artikul číslo 26 sa týkal výstavby nových chrámov pre protestantov - luteránov a kalvínov. Stanovoval konkrétne lokality, kde si mohli veriaci postaviť nové chrámy. V slobodných kráľovských mestách, akým bol aj Kežmarok, si mohli protestanti vybudovať kostol výlučne na vlastné náklady, pričom stavba musela stáť na predmestí na mieste určenom cisárskou komisiou.
Členovia týchto komisií však často svojvoľne zavádzali rôzne obmedzenia pri výstavbe kostolov. Napriek tomu, že sa v zákonnom článku č. 26 nikde neprikazovalo, aby kostol musel byť postavený bez murovaných základov, výlučne z dreva, bez zvonice, v priebehu jedinej stavebnej sezóny či so vstupom odvráteným od mesta, takéto požiadavky sa stali súčasťou nepísaných pravidiel. Jedinou oficiálnou podmienkou uvedenou v artikule pritom bolo, že kostol musí byť umiestnený na predmestí. To, že sa na výstavbu kostolov často používalo drevo, bolo dané predovšetkým ekonomickými dôvodmi. Drevo predstavovalo najdostupnejší a najlacnejší stavebný materiál, ktorý umožňoval rýchlu realizáciu stavby.
V roku 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593. Ku stavbe kežmarského artikulárneho kostola sa však prikročilo až po definitívnej porážke Thökölyho povstania.
Zatiaľ nie je známy žiaden dokument, ktorý by určil presný dátum vysvätenia artikulárneho kostola. Z listu kapitána Horného Uhorska grófa Štefana Csákyho sa však dozvedáme, že 24. na mieste mimo hradieb, kde im to určila cisárska komisia. Nie je známe ani to, ako prvý artikulárny kostol vyzeral - je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Kostol sa zasvätil Svätej Trojici. Dodnes sa z prvého kostola zachovali len neskororenesančná krstiteľnica z roku 1690 a kamenné epitafy z roku 1688.
Prízemná stavba kostola však predstavovala len provizórium a nemohla pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia, ktorí už roku 1688 mali dvoch kňazov - nemeckého a slovenského. Preto sa dvaja kežmarskí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides vybrali roku 1688 na sever Európy s poverením vyberať milodary na stavbu dvoch kostolov - zvlášť pre Slovákov, zvlášť pre Nemcov, na stavbu fary a školy.
Mešťania navštívili dnešné Poľsko, Východné Prusko, viaceré nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko i Dánsko a roku 1690 sa vrátili domov. Švédsky panovník Karol XI. a dánsky kráľ Kristián V. povolili osobne vo svojich krajinách urobiť pre Kežmarok zbierku. Cesty kežmarských vyslancov dokumentuje doteraz zachovaná zberná kniha.
K plánovanej prestavbe však nedošlo aj preto, lebo začiatkom 18. storočia vypuklo v Uhorsku ďalšie proticisárske povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol František Rákóczi II., nevlastný syn Imricha Thökölyho. Kežmarok sa pridal na stranu povstalcov. Po ich porážke dal roku 1709 cisársky maršal Heister popraviť na výstrahu troch popredných kežmarských obyvateľov - richtára Jakuba Kraya a senátorov Martina Lányho a Šebastiána Toperczera.
K prestavbe sa pristúpilo až po upokojení pomerov v krajine v roku 1717.
Architektúra a konštrukcia
Keďže bohoslužby sa stále museli konať mimo mesta, náhradné priestory sa počas prestavby našli vo veľkom majere vdovy po Jakubovi Krayovi. Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. na vyhotovenie celého obleku atď. “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých.
Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený. Nie je isté, aká sakrálna stavba sa stala prototypom stavby nielen nového dreveného barokového kostola v Kežmarku, ale aj iných kostolov tohto druhu na území Slovenska. do Sliezska a do Uhorska. čo najväčšie množstvo veriacich. Podľa ďalšieho názoru má svoj vzor v tzv.
Kežmarský artikulárny kostol má podobne ako spomínané typy kostolov pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby.
Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien (podľa tradície pomáhali kostol stavať švédski námorníci, a preto sú údajne okná okrúhle), 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno. s náboženskými výjavmi a donačnými nápismi z 18. stor. - najstaršie boli z r. pri poslednej generálnej oprave v.
Stavba bola pôvodne bez murovaných základov, základy predstavovali trámy z tisového dreva, ktoré sa pri poslednej oprave nahradili betónovými tehlami. Rozmery stavby: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov.
Pri poslednej oprave kostola zistil architektonický výskum zvyšky ornamentálnej bielej geometrickej výzdoby, ktorá sa rekonštruovala (je zaujímavé, že na žiadnej starej rytine sa táto výzdoba nezobrazovala). sa použili staré technológie vrátane ručného nahadzovania na zrub, kde napr.
Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali. na streche aj malú vežu s kovovým krížom, ktorá však bola nahradená pri rekonštrukcii roku 1798 inou vežičkou, no aj tá sa zo statických dôvodov roku 1893 musela zbúrať.
Okolo kostola bol postavený aj ochranný obvodový múr - vidieť ho ešte aj na starých rytinách - žiaľ, kvôli dezolátnemu stavu musel byť r. 1900 zbúraný.
Interiér kostola s bohatou výzdobou.
Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska. nad oltárom obraz sv. Trojice, začala vznikať r. 1717 a tvorila sa celé desaťročia. Pripisuje sa neznámemu levočskému maliarovi Mayerovi, avšak jeho meno v neskoršom popise kostola, ktorý vyhotovil rektor kežmarskej evanjelickej školy Juraj Bohuš v. a dopísané Kramer.
Pôvodná dlažba kostola bola z udupanej hliny - pri poslednej oprave kostola sa v nej našlo niekoľko sto rôznych mincí najnižšej hodnoty z Uhorska, Rakúska, Čiech, Litvy, Lotyšska, Sliezska, Ruska atď., datovaných od 15. po 20. stor. cez Kežmarok. Neskôr hlinenú podlahu prekryli drevené dosky a postupom času ju "vydláždili" náhrobné kamenné epitafy zo 17. - 19. stor. - najstaršie sú z roku 1688. Posledná oprava “vydláždila” podlahu pod lavicami kamennými kockami.
Oltár
Najstarší opis kostola z pera Juraja Bohuša uvádza: “Pozornosť vstupujúceho upúta oltár, umelecké dielo kežmarského sochára Jána Lercha, ktorý zobrazuje Svätú Trojicu.” Z napísaného vyplýva, že pôvodný oltár musel byť oveľa menší, ba vyskytli sa domnienky, že súsošie Sv. Trojice pochádza dokonca z prvého artikulárneho kostola - dôkazov však o tom niet. Dnes sa nachádza Trojičné súsošie v nadstavbe oltára. Oltár predstavuje polychrómovaná ranobaroková drevorezba - jej ústredným motívom je Kalvária s maľovaným pozadím. sa nachádzajú postavy Panny Márie, apoštola Jána a Márie Magdalény, po stranách starozákonné postavy Mojžiša a Árona. Oltár zhotovil Ján Lerch v rokoch 1718 - 1727.
Podľa donačného nápisu dala oltár r. 1718 postaviť kežmarská evanjelická obec a roku 1727 ho dali pozlátiť a premaľovať kežmarský lekárnik Joachim Augustín Weiss s manželkou Martou Várady - Szakmáry.
Kazateľnica
Kazateľnicu - polychrómovanú drevorezbu, ktorá spočíva na postave anjela a na prístupových schodoch - zhotovil Ján Lerch v r. 1717 a odovzdaná bola k Novému roku 1718. Kazateľnica je na parapete rečnišťa zdobená plastikami Krista, evanjelistov Matúša, Marka, Lukáša a Jána (pričom sa zachováva ich latinské pomenovanie) na prístupových schodoch sú plastiky starozákonných prorokov Izaiáša, Ezechiela a Daniela.
Prorok Jeremiáš je nad dverami, vedúcimi k schodom kazateľnice. Na vrchole baldachýnu je umiestnená plastika triumfujúceho Krista. Zhotovenie kazateľnice zaplatil kežmarský senátor Michal Goldberger s manželkou Juditou Maukschovou - ich rodinné erby sú zvečnené na kazateľnici.
v roku 1743 nechali kazateľnicu pozlátiť a dekorovať vdova a adoptovaný syn Dávid Goldberger. Práce vykonal Ján Gottlieb Kramer. Kazateľnica je situovaná tak, že na ňu vidieť z ktoréhokoľvek miesta v kostole a vynikajúca akustika v chráme umožnila všade dobre počuť slová kazateľa.
Krstiteľnica
Pred oltárom stojí na podstavci kamenná krstiteľnica s medeným vekom, okolo nej je ozdobná mreža. Hoci každá literatúra uvádza, že z prvého artikulárneho kostola pochádza len dolná - kamenná časť krstiteľnice, pri posledných reštaurátorských prácach sa objavil latinský text, ktorý potvrdzoval, že aj ostatné časti - medená misa svrchnákom - sú datované rokom 1690 a boli zhotovené za čias kňaza Michala Fischera. Pieskovcovú časť zhotovil a daroval kamenár Michal Sonnewitz.
Organ
Die Aufmerksamkeit eines jeden Besuchers in der aus Holz gebauten Artikularkirche in Käsmark wird von einer besonders reichen Ausschmückung der Orgelempore gefesselt: die aufgemalten Gestalten der Engel, die verschiedene Instrumente spielen. In der Mitte dieser Empore wurde eine Barockorgel positioniert. Die Orgel stammt von einem Leutschauer Orgelbauer Vavrinec Čajkovský, der den Einbau nach Abschluss des Vertrags mit der örtlichen Kirchengemeinde in Käsmark in Jahren 1719-1720 vollendete.
Die Kirchengemeinde zahlte dem Orgelbauer 510 Florin (weiter nur Fl.) in bar, ferner 135,60 Fl. Den Vornamen des Orgelbauers Čajkovský führen einige Dokumente als Ján oder Jozef an, er selbst unterschreibt aber mit Lorentz. Die Orgel in Käsmark besitzt gegenwärtig 18 Register. Die ursprüngliche Orgel von Čajkovský, die er 1720 gebaut hatte, besaß nur 12 Register, 10 im Manual und 2 im Pedal.
1729 wurde auf der Empore eine zweite Orgel eingebaut, ein sog. Positiv mit 6 Registern, das jedoch älter war, als die Orgel, die 1720 eingebaut wurde. Auch dieses kleine Positiv stammte von Meister Čajkovský. DIese zwei einzelnen Orgeln wurden zu einer zusammengefügt und so entstand eine zweimanualige Orgel mit 18 Registern. Diesen Umbau führte 1729 - nach den Notizen auf dem Luftkanal der kleinen Orgel- ein weiterer Orgelbauer aus der Zips aus, Martin Korabinský, der in Spišská Nová Ves (Zipser Neudorf) seine Werkstätte hatte.
Die Inschrift auf dem Rahmen des Hauptwerks läßt erkennen, dass die Orgel 1717 von der evangelischen Kirchengemeinde angeschafft wurde, in dem Jahr, in dem auch die Kirche gebaut war. Im Jahr 1727 ließ Michael Fischer d.Ä. mit der Ehefrau Eva, geb. Unterbaum sie schmücken und vergolden. Der weitere Text auf dem Rahmen des Positivs bezeugt, dass diesen Teil des Instruments Sigismund Szakmáry mit Ehefrau Susanne, geb. Szontagh bauen und schmücken ließ.
In dem unteren Teil der Orgel befindet sich eine deutsche Inschrift: Theurer Jesu, du allein wahre Sonn, bist alles mein.
Die Orgel wurde mit phantasievollen Malereien geschmückt, die den Schmuck des Altars imitiert. Die Ähnlichkeit mit dem Alter kann man an den reichen Akant- Ornamenten mit dem Motiv einer Schleife, eines Tuchs und der Blumen auf beiden Seiten der Orgel erkennen. Ebenso ist das Motiv erkennbar an einem vergoldeten Engel über dem Positiv, der große Ähnlichkeiten aufweist mit der Kyriatide (stützende Figur) der Kanzel, wie auch die Anordnung der goldenen Strahlen, die an die Sonne erinnern, mit denen der alleinige Christus symbolisiert ist.
Die farbig bemalten Orgelpfeifen sind eine Besonderheit der Zips und der Ostslo...
Organ v artikulárnom Kostole Najsvätejšej Trojice v Kežmarku patrí k najvzácnejším hudobným pamiatkam Slovenska.
Časová os
- Vysvätenie: 15. augusta
- Národná kultúrna pamiatka: od 15. marca
- V Zozname svetového dedičstva UNESCO: od 7. júla 2008
Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vysvätený bol 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom.
Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Najstaršou súčasťou kostola je krstiteľnica z roku 1690, ktorá pochádza z pôvodného kostola. Výnimočný je aj barokový organ ornamentálne zdobený s iluzívnymi maľbami a plastikou anjela.
Pri príležitosti 500. výročia bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli. Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích. Pre svoju skvelú akustiku slúži aj ako koncertná sieň.
Artikulárne kostoly sú sakrálne stavby, postavené na základe dvoch článkov - artikul č.25 a č.26 (z celkového počtu 82) prijatých na sneme v Šoproni (28.04.1681 - 30.12.1681), ktoré umožnili výstavbu evanjelických kostolov v určitých stoliciach a mestách Uhorska. Je však potrebné poznamenať, že podmienky pre ich výstavbu stanovené v artikule č.25 predurčovali chrámom krátku životnosť. Kostoly nemali takmer žiadny základ (riziko sadania stavby a jej zrútenia), použitý materiál pre výstavbu malo byť výlučne drevo (riziko požiaru, degradácie materiálu vplyvom vlhka), poloha kostolov musela byť mimo mestských hradieb (žiadna ochrana v prípade napadnutia cudzím vojskom) a pod.
Je až zázrak, že z takto postavených kostolov z konca 17. a začiatku 18. storočia sa do súčastnosti podarilo prežiť piatim: Hronsek, Istebné, Kežmarok, Leštiny a Paludza* (kostol bol presťahovaný do Svätého Kríža, kedže obec sa nachádzala na území neskôr zatopenom, pri budovaní priehrady Liptovská Mara).
Zaujímavé je, že artikulárne kostoly na Slovensku, sú jediné svojho druhu, pretože v okolitých krajinách, kde nevládli až také neznášanlivé pomery, neboli pre výstavbu evanjelických kostolov podobné obmedzenia. Pre ich svetovú jedinečnosť, historickú a umeleckú hodnotu je väčšina z nich zapísaná v zozname UNESCO.
Drevený artikulárny kostol v Kežmarku sa nachádza hneď vedľa Nového evanjelického kostola, ktorý pripomína mešitu.
KEŽMAROK ~ artikulárny drevený kostol Najsvätejšej Trojice
tags: #dreveny #evanjelicky #artikularny #kostol #kezmarok