Drevený Evanjelický Artikulárny Kostol: História a Architektúra

Zaujímajú Vás pamiatky drevenej architektúry? Na Slovensku máme skvosty ľudovej architektúry, unikátne drevené kostoly. Artikulárne kostoly tvoria na Slovensku samostatnú významnú skupinu. Líšia sa od katolíckych i gréckokatolíckych drevených kostolov. Kostol je osobitnou modifikáciou tej vetvy protestantskej architektúry, ktorá sa začala rozvíjať v pruskom Sliezsku.

Drevených kostolov, ktoré niesli prvky západnej, hlavne rímskej a východnej byzantskej kultúry, bolo na našom území kedysi až 300. Technológia ich stavby bola jedinečná: všetok materiál musel byť z dreva a na stavbe nesmeli použiť ani jediný klinec. Dodnes sa zachovalo približne päťdesiat a všetky tieto sakrálne pamiatky pochádzajú zo 16.-18. storočia.

Pôvodný vzhľad si ich na Slovensku zachovalo už len päť (Paludza, Leštiny, Istebné, Hronsek, Kežmarok). Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Artikulárne kostoly a ich história

Názov artikulárny je odvodený od artikuly č. XXVI - vynesenej šopronským snemom v roku v 1681. Na veľký rozmach protestantizmu v 17. storočí reagoval cisár Leopold I. Vďaka nemu tzv. šopronský snem schválil artikulou č. XXVI výstavbu 38 evanjelických kostolov, ktoré však museli spĺňať prísne podmienky. Dnes ich poznáme ako tzv. Artikulárne kostoly nemohli mať vežu so zvonom, pri ich výstavbe sa nemohlo použiť železo ani kameň a stavať sa mohli len mimo hraníc obcí.

Evanjelický kostol sa nazýva artikulárnym, preto že musel byť postavený podľa zákonných článkov - artikúl. Artikuly boli prijaté v roku 1681 na šporonskom sneme a povoľovali postaviť kostol evanjelikom. Vo Zvolenskej stolici mohli byť takéto kostoly dva. Artikuly hovorili o tom, že chrám musel byť postavený v priebehu jedného roka, na jeho stavbu nemohol byť použitý žiadny kovový diel, jeho súčasťou nemohla byť veža a vchod do chrámu nesmel byť priamo z ulice.

Kostoly nemali takmer žiadny základ (riziko sadania stavby a jej zrútenia), použitý materiál pre výstavbu malo byť výlučne drevo (riziko požiaru, degradácie materiálu vplyvom vlhka), poloha kostolov musela byť mimo mestských hradieb (žiadna ochrana v prípade napadnutia cudzím vojskom) a pod. Pozemky, ktoré boli prideľované evanjelickým zborom pre stavbu kostolov, sa v niektorých prípadoch nachádzali v ťažko prístupnom či bažinatom teréne alebo na potupnom mieste, napr. pri krčme.

Drevené artikulárne kostoly sú jedinečné aj v okolitých krajinách, kde nevládli až také neznášanlivé pomery a neboli pre výstavbu evanjelických kostolov podobné obmedzenia.

Podmienky pre stavbu artikulárnych kostolov:

• Stavba musela byť postavená mimo obce.
• Použitý materiál musel byť len z dreva.
• Kostol nesmel mať veže ani zvony.
• Vchody museli byť odvrátené od obce.

Drevený artikulárny kostol Hronsek

V malebnej obci Hronsek, neďaleko Banskej Bystrice, sa nachádza unikátny skvost sakrálnej architektúry - drevený artikulárny kostol. So stavbou hronseckého kostolíka sa začalo 23. októbra 1725, o rok neskôr - na jeseň 1726, bol hotový. Pre stavbu v Hronseku bolo vybrané záplavové územie Hrona tzv. hronovisko. Močiare v okolí a bezprostredná blízkosť rieky mali byť prírodné prekážky postupujúcej stavbe.

Pozoruhodná stavba nesie výrazné prvky najmä škandinávskej architektúry. Kostol je postavený na pôdoryse v tvare kríža. Vysoký je 8 metrov, dlhý 26 metrov a široký 11 metrov. Jeho zvláštnosťou je drevená hrazdená konštrukcia a tiež unikátne použitie drevených dubových kolíkov. Klenba kostola pripomína prevrátenú loď.

Spolu 30 okien šesťuholníkového tvaru, zhotovených z fúkaného skla, je rozmiestnených po celom obvode kostola. Dolnú časť chórov zdobí vyrezávaný ornament v podobe lipového listu - symbol slovanského povedomia.

Tak ako pôsobí kostol pri pohľade z vonku mohutne, keď doň vstúpite, môže sa vám v prvom momente zdať maličký. Zdanie však klame, kostol vďaka unikátnemu, amfiteatrálne usporiadanému, sedeniu pojme až 1100 osôb.

Do kostola možno vstúpiť piatimi vchodmi. Nad jedným vstupom je umiestnený kohút - symbol kresťanskej bdelosti. Kostol prikrýva šindľová strecha s dubovými krížmi na troch stranách.

Ďalšou jedinečnosťou hronseckého kostola je nevšedný oltár so šiestimi vymeniteľnými obrazmi v spoločnom ráme. Obrazy sa vymieňajú podľa aktuálneho liturgického obdobia. Všetky pochádzajú z dielne majstra Samuela Mialoviča, z roku 1771.

Organ pre kostol postavil slávny banskobystrický majster Martin Podkonický v roku 1764. Zvonica stojí pri kostole samostatne. Postavená bola spolu s kostolom.

Dôkazom hlbokého spojenia medzi prírodou a dušou človeka, sú štyri mohutné lipy, ktoré stoja pri kostole ako jeho verní služobníci od jeho počiatku. Zasadili ich na oslavu úspešného ukončenia stavby v roku 1726. Odvtedy tu tíško rastú a dotvárajú jedinečnú atmosféru tohto miesta. Vedľa kostola stojí staručká budova fary, ktorá si pamätá mnoho výrazných osobností slovenskej histórie.

Kostol dodnes púta pozornosť okoloidúcich a takmer každého chytí za srdce jeho jedinečná krása.

Drevený artikulárny kostol v Hronseku

Drevený artikulárny kostol Svätý Kríž

Približne 14 km od Liptovského Mikuláša v dedinke Svätý Kríž stojí Drevený artikulárny evanjelický kostol, najväčšia drevená stavba strednej Európy. V Liptove boli postavené dva takéto kostoly. Jeden pre horny Liptov v Hybiach (1681), ktorý však zanikol pri požiari v roku 1823.Bol postavený majstrom Jozefom Langom v obci Paludza a po jej zatopení pri budovaní Liptovskej Mary bol premiestnený do obce Svätý Kríž. Kostol pochádza z roku 1693 a je to jedna z najväčších drevených stavieb na Slovensku, ale aj v rámci Strednej Európy.

Neskôr v roku 1774 bol kostol prestavaný tesárskym majstrom Jozefom Langom. Vzhľadom na vtedajší počet evanjelikov bolo potrebné vybudovať väčší kostol, preto cirkevný zbor uzavrel 5.3.1774 zmluvu s tesárskym majstrom Jozefom Langom na prebudovanie kostola. Stavba bola dokončená už 11.11. toho istého roku. Teda neuveriteľne rýchlo aj napriek tomu, že majster Lang nepoužíval žiadne projekty, pretože nevedel čítať ani písať a pri práci sa mohol spoľahnúť len na vlastné tesárske skúsenosti.

Kostolná veža bola postavená v roku 1781 po vydaní Tolerančného patentu cisárom Jozefom II. Kostol má 12 dverí a 72 okien a okrem svojich rozmerov zaujme aj svojím barokovým zariadením, ktoré nachádzame v jednoduchom dedinskom podaní vďaka základnému materiálu - drevu. Aj prirodzené svetlo dopadajúce dovnútra pôsobí neobyčajne emocionálne. Veža je vysoká 19 metrov. V rokoch 1921-1922 boli osadené vo veži nové zvony, volajú sa Viera, Nádej, Láska. Drevená zvonica bola pristavaná ku kostolu až po vydaní tolerančného patentu Jozefa II.

V čase výstavby vodného diela Liptovská Mara, keď bola obec Paludza zatopená, bol prenesený kostol na rozhranie obcí Svätý Kríž a Lazisko. V súvislosti s výstavbou vodného diela bol rozobratý a zreštaurovaný a v pôvodnej podobe znovu postavený v katastri obce Svätý Kríž, na územi starého veľkopaludzského chotára, čím bola zachovaná autentičnosť pôvodného krajinného prostredia tejto vzácnej kultúrnej pamiatky. Dodnes kostol slúži veriacim, má kapacitu 6000 osôb a tiež je sprístupnený ako vzácna kultúrna pamiatka pre širokú návštevnícku verejnosť.

Artikulárny kostol bol dňa 23.3. 1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. Pôdorys kostola je v tvare kríža a má dĺžku 43 metrov, má 12 dverí a 72 okien. Do kostola sa vmestí okolo 6000 návštevníkov.

Budova má krížový pôdorys s dvojposchodovými emporami, dosadajúcimi na silné drevené stĺpy. Na strope a chóre sú rastlinné a figurálne maľby, na ktorých vidno odev ľudu, mešťanov a šľachticov zo 17. a 18. storočia. Barokový oltár s obrazom Premenenie Krista a kazateľnica je z roku 1693 a zhotovil ich rezbár J. Lech z Kežmarku. Organ je dielom J. Podmanického z Banskej Štiavnice z roku 1760. Luster pochádza z roku 1780 a je zhotovený z benátskeho skla.

Drevený artikulárny kostol vo Svätom Kríži

Drevený artikulárny kostol Kežmarok

Kostol Najsvätejšej Trojice, známy ako Drevený artikulárny kostol v Kežmarku patrí medzi najstaršie a najvzácnejšie historické pamiatky v Kežmarku. Vysvätený bol 15. augusta 1717, iba 75 dní po podpísaní zmluvy so staviteľom Jurajom Müttermannom. Kostol má pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža. Vzácny je najmä tým, že napriek okolnostiam jeho vzniku a obmedzeniam pri jeho výstavbe sa ho podarilo zachovať v takmer pôvodnej forme dodnes. Najstaršou súčasťou kostola je krstiteľnica z roku 1690, ktorá pochádza z pôvodného kostola. Výnimočný je aj barokový organ ornamentálne zdobený s iluzívnymi maľbami a plastikou anjela. Pri príležitosti 500. výročia bola vydaná poštová známka s vyobrazením jeho prospektu, ktorá získala 2. miesto v súťaži o najkrajšiu rytú poštovú známku Európskej únie „Les Grands Prix de l’Art Philatélique Belge et Européen" v Bruseli.

Kostol je dodnes aktívnym miestom stretávania sa evanjelikov pri nedeľných Službách Božích. Pre svoju skvelú akustiku slúži aj ako koncertná sieň.

História Dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku pochádza z čias náboženskej neslobody protestantov, ktorí si mohli postaviť kostol len na základe povolenia 26. zákonného článku - artikulu, vydaného Šopronským snemom r. 1681. 26. artikul povolil protestantom v Uhorsku stavať kostoly po jednom v každom slobodnom kráľovskom meste - akým bol aj Kežmarok - a po dva v každej župe.

Kostoly v mestách sa mohli postaviť len na predmestí - za mestskými múrmi a na mieste, ktoré presne vyznačila kráľovská komisia. Stavba sa musela postaviť výlučne na náklady evanjelickej cirkvi z najlacnejšieho stavebného materiálu.

R. 1682 cisárska komisia určila v Kežmarku pomerne potupné miesto na postavenie artikulárneho kostola, a to hneď za mestskou Vyšnou bránou pri kamennom hostinci, postavenom ešte roku 1593. Ku stavbe kežmarského artikulárneho kostola sa však prikročilo až po definitívnej porážke Thökölyho povstania.

Zatiaľ nie je známy žiaden dokument, ktorý by určil presný dátum vysvätenia artikulárneho kostola. Z listu kapitána Horného Uhorska grófa Štefana Csákyho sa však dozvedáme, že 24. na mieste mimo hradieb, kde im to určila cisárska komisia. Nie je známe ani to, ako prvý artikulárny kostol vyzeral - je však pravdepodobné, že už mal dnešný pôdorys a bol prízemný. Kostol sa zasvätil Svätej Trojici. Prízemná stavba kostola však predstavovala len provizórium a nemohla pojať niekoľko tisíc protestantov z Kežmarku a okolia, ktorí už roku 1688 mali dvoch kňazov - nemeckého a slovenského.

Preto sa dvaja kežmarskí mešťania Pavol Vitalis a Ján Michaelides vybrali roku 1688 na sever Európy s poverením vyberať milodary na stavbu dvoch kostolov - zvlášť pre Slovákov, zvlášť pre Nemcov, na stavbu fary a školy. Mešťania navštívili dnešné Poľsko, Východné Prusko, viaceré nemecké kniežatstvá, Sliezsko, Litvu, Lotyšsko, Estónsko, Švédsko i Dánsko a roku 1690 sa vrátili domov. Švédsky panovník Karol XI. a dánsky kráľ Kristián V. povolili osobne vo svojich krajinách urobiť pre Kežmarok zbierku. Cesty kežmarských vyslancov dokumentuje doteraz zachovaná zberná kniha.

K plánovanej prestavbe však nedošlo aj preto, lebo začiatkom 18. storočia vypuklo v Uhorsku ďalšie proticisárske povstanie uhorskej šľachty, ktoré viedol František Rákóczi II., nevlastný syn Imricha Thökölyho. Kežmarok sa pridal na stranu povstalcov. Po ich porážke dal roku 1709 cisársky maršal Heister popraviť na výstrahu troch popredných kežmarských obyvateľov - richtára Jakuba Kraya a senátorov Martina Lányho a Šebastiána Toperczera.

K prestavbe sa pristúpilo až po upokojení pomerov v krajine v roku 1717. Stavebné, resp. na prestavbu prvého artikulárneho kostola. Keďže bohoslužby sa stále museli konať mimo mesta, náhradné priestory sa počas prestavby našli vo veľkom majere vdovy po Jakubovi Krayovi.

Dňa 1. júna 1717 uzavrela ev. a. v. na vyhotovenie celého obleku atď. “na spôsob neba”. Ďalšia zmluva sa uzavrela s kežmarským drevorezbárom Jánom Lerchom, ktorý so svojou dielňou urobil prakticky všetky rezbárske práce v kostole. Celkové náklady na výstavbu celého kostola sa odhadovali až na 5000 zlatých. v meste a na okolí žili bohatšie rodiny a jednotlivci. Tak napr. "od základov". No nie je vylúčené ani to, že ju časovo - ako aj inde v Uhorsku - obmedzila vrchnosť.

Kostol bol vysvätený už dňa 15. augusta 1717 - teda v 12. nedeľu po sv. Trojici - a sv. Trojici bol opäť aj zasvätený.

Nie je isté, aká sakrálna stavba sa stala prototypom stavby nielen nového dreveného barokového kostola v Kežmarku, ale aj iných kostolov tohto druhu na území Slovenska. do Sliezska a do Uhorska. čo najväčšie množstvo veriacich. Podľa ďalšieho názoru má svoj vzor v tzv. Kežmarský artikulárny kostol má podobne ako spomínané typy kostolov pôdorys rovnoramenného gréckeho kríža, v jeho ramenách je zaklenutý širokou valenou klenbou. Klenba spočíva na štyroch točených nosných stĺpoch a na obvodových múroch kostola. Aby sa jej nosná plocha zosilnila, boli do rohov kostola vložené malé prístavby. Osvetlenie kostola zaisťuje 15 okrúhlych vitrážových okien (podľa tradície pomáhali kostol stavať švédski námorníci, a preto sú údajne okná okrúhle), 6 šesťdielnych okien taktiež s vitrážami a jedno štvorcové okno.

S náboženskými výjavmi a donačnými nápismi z 18. stor. - najstaršie boli z r. pri poslednej generálnej oprave v. Stavba bola pôvodne bez murovaných základov, základy predstavovali trámy z tisového dreva, ktoré sa pri poslednej oprave nahradili betónovými tehlami. Rozmery stavby: dĺžka 34,68 m, šírka 30,31 m a výška 20,60 m. Stavba je zrubová z trámov červeného smreku. Fasáda kostola bola z hlinenej mazanice, odľahčenej plevami, upevnenej na kolíkoch, ktoré boli vložené do nej i do trámov. Mazanica bola prekrytá vápennou maľbou a vybielená vápenným náterom.

Pri poslednej oprave kostola zistil architektonický výskum zvyšky ornamentálnej bielej geometrickej výzdoby, ktorá sa rekonštruovala (je zaujímavé, že na žiadnej starej rytine sa táto výzdoba nezobrazovala). sa použili staré technológie vrátane ručného nahadzovania na zrub, kde napr. Vysoká sedlová krížová šindľová strecha kostola je členená štítmi s podlomenicou, čím pripomína strechy na spôsob starých spišských domov, aké sa dodnes v Kežmarku zachovali. na streche aj malú vežu s kovovým krížom, ktorá však bola nahradená pri rekonštrukcii roku 1798 inou vežičkou, no aj tá sa zo statických dôvodov roku 1893 musela zbúrať.

Okolo kostola bol postavený aj ochranný obvodový múr - vidieť ho ešte aj na starých rytinách - žiaľ, kvôli dezolátnemu stavu musel byť roku 1900 zbúraný. 70. rokov 20. do kostola. Kým zvonka vyzerá kostol ako nejaká obrovská hospodárska budova, jeho barokový interiér zaujme každého svojím priestorom a krásou a nemožno sa diviť, že je považovaný za najkrajší spomedzi posledných piatich zachovaných kostolov svojho druhu na území Slovenska.

Nad oltár... Nie každý návštevník Kežmarku pozná a zamieri k tejto stavbe. Aj keď je omietnutá svetlou hlinenou omietkou, ukrýva čisto drevený artikulárny kostol, akých nie je na Slovensku veľa. V roku 1717 vznikol prestavbou menšieho chrámu kostolík, ktorý spĺňal všetky vtedajšie pravidlá stavby evanjelických kostolov. Bol z dreva, nemal zvonicu, no príliš neplnil pravidlá strohého zdobenia, aké si stanovili už samotní evanjelici. Budova vyzerá ako veľká stodola. Disponuje vysokou šindľovou strechou a na prvý pohľad nie je ani jasné, či ide o kostol. Každý by očakával, že kostol protestantov bude tak ako je zvykom, veľmi strohý a skromný. Tento konkrétny s avšak vymyká zo zaužívaných pravidiel. Oplýva mimoriadnou pestrosťou. Celodrevená konštrukcia vo vnútri vďaka vysokej konštrukcii ponúka obrovský priestorový objem a nádhernú stropnú maľbu modrej oblohy a oblakov, čo vytvára dojem skutočnej oblohy. Strop je doplnený o podobizne apoštolov a štyroch evanjelistov. Postaviť ho dokázali za neuveriteľné tri mesiace.

Interiér dreveného artikulárneho kostola v Kežmarku

Drevený artikulárny kostol Leštiny

Drevený artikulárny evanjelický kostol z roku 1688 s drevenou zvonicou láka turistov z blízkeho aj ďalekého okolia do malej obce neďaleko Dolného Kubína. Národná kultúrna pamiatka sa nachádza priamo v obci Leštiny. Kostol postavili podľa pravidiel výstavby artikulárnych kostolov. Na ich stavbu nesmel by použitý kameň ani železo, výlučne iba drevo. Od roku 2008 je spolu s ďalšími siedmimi drevenými kostolmi Karpatského oblúka súčasťou Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Túto významnú sakrálnu pamiatku Leštín dal koncom 17. storočia postaviť Jób Zmeškal, ktorý bol kapitánom hradnej stráže na Oravskom hrade.

Vnútorné zariadenie kostola pochádza zo 17. až 18. storočia. Interiér kostola zdobí barokový oltár s polychrómovanou drevorezbou zo začiatku 14. storočia, maľba žlto-bielych kvetov na modrom základe na zábradlí z roku 1821, bohato zdobená renesančná kazateľnica zo začiatku 18. storočia, kópia pohrebnej zástavy J. Zmeškala a epitaf M. Mešku z roku 1753. Zaujímavé sú aj patronátne lavice, v ktorých sedávali zámožní páni okolia.

Drevený artikulárny kostol v Leštinách

Prehľad drevených artikulárnych kostolov na Slovensku

Kostol je posledným, nepochybne najvýznamnejším umeleckým prejavom slovenskej drevenej architektúry.

tags: #dreveny #evanjelicky #artikularny #kostol