Farnosť Podvysoká má bohatú históriu, ktorá je úzko spojená s vývojom regiónu Kysúc a susedných obcí. V nasledujúcom článku sa pozrieme na kľúčové momenty a udalosti, ktoré formovali túto farnosť.
Územie pred vznikom obce
Územie Turzovky sa nepriamo prvý raz písomne uvádza v darovacej listine uhorského kráľa Bela IV. trenčianskemu županovi Bohumírovi, synovi Sebeslava, ktorému kráľ v roku 1244 daroval akúsi zem Kysuca ležiacu na uhorskom konfíniu. Z ohraničenia zeme Kysuca vyplýva, že k nej patrila aj časť územia neskoršej Turzovky.
Prvá priama písomná zmienka o tomto území pochádza z listiny z roku 1417, kde sa ako jeden z hraničných bodov spomína Predmiersky potok. Územie Turzovky pred vznikom samostatnej dediny patrilo do chotára Dlhého Poľa, ktoré vzniklo na mieste staršej osady Lacková v roku 1320. Pravdepodobne v priebehu 15. storočia sa pri Predmierskom potoku začala formovať rovnomenná osada.
Písomne pramene dokladajú, že v tejto oblasti sa už koncom 15. storočia pohybovalo valašské obyvateľstvo, ktoré našlo v riedko osídlených horských oblastiach ideálne podmienky pre svoj spôsob života. V priebehu 16. storočia sa ako valašské spomínajú lokality Predmier, Hlinené, Nová Dedina (dnes Podvysoká), Dlhá, Vrch Olešná a pod.
Vznik Turzovky a prvá písomná zmienka
Vo vyšetrovaní sporov medzi Budatínskym a Strečnianskym panstvom v roku 1580 je Predmier prvý raz zaznamenaný ako miesto - lat. locus. Z prameňov vieme, že celá oblasť bola v tejto dobe už osídlená valašským obyvateľstvom.
Preto je možné túto zmienku považovať za predchodcu neskoršej obce, ktorá vznikla na základoch dlhopoľskej osady Predmier. O samotnom vzniku Turzovky hovorí dodatočný zápis v urbári Bytčianskeho panstva z roku 1592:
„Táto dedina bola založená urodzeným a vznešeným pánom Jurajom Turzom z Betlanoviec, večným oravským županom, veliteľom časti preddunajského Uhorského kráľovstva, kapitánom novozámockej pevnosti, hlavným kráľovským pohárnikom a radcom Jeho svätého cisárskeho a kráľovského veličenstva v roku Pána 1598.“
Dôvodom bolo nepochybne poistenie si vlastných majetkov voči agresívne prenikajúcim valachom zo susedného Budatínskeho panstva. O štyri roky neskôr, 21. februára 1602 vydal Juraj Turzo lokátorovi a zároveň prvému dedičnému richtárovi Adamovi Bonecovi aj osobitné privilégium, v ktorom vytvoril právny rámec pre usadenie sa richtárovej rodiny a ďalších 40 valachov.
Zemepán nových osadníkov oslobodil na 12 rokov od platenia a odovzdávania feudálnych dávok, ktoré po uplynutí lehoty mali platiť tak, ako ostatní valasi na Bytčianskom panstve. Bonec dostal dedičné richtárstvo pre seba a svojich potomkov, mohol si postaviť mlyn a pílu a taktiež bol oslobodený na 12 rokov.
V privilégiu boli zároveň vytýčené hranice novej obce ale len na východnej strane chotára, tzn. voči Budatínskemu panstvu. Ako hraničné medzníky sa spomínajú napríklad, Dlhá rieka, lokalita Pod Bukovinou, Grúň, Hrošová či riečka Olešná. Pôvodný chotár zahŕňal územia dnešných obcí Turzovka, Korňa, Klokočov, Olešná, časti obcí Dlhá nad Kysucou a Vysoká nad Kysucou.
Pomenovanie obce Turzovka dostala svoj názov od svojho zakladateľa Juraja Turza. Turzovci založili mnoho obcí na Orave i Kysuciach, ale len názov Turzovky bol odvodený z ich mena. Hoci J. Kočiš dáva do súvisu pomenovanie Turzovky a narodenie Turzovho syna Imricha v roku 1598, skutočnosť je oveľa prozaickejšia.
Turzove majetky na hornej Kysuci v oblasti Predmiera boli ohrozované budatínskymi valachmi. Poistil si ich založením novej obce a aby bolo zvýraznené, že ide o Turzovo územie, bol pôvodný Predmier nazvaný Turzovou obcou, skrátene Turzova, postupne Turzovka. Nová obec však užívala paralelne aj svoj starý názov Predmier a v prvej polovici 17. storočia bola dokonca nazývaná aj Kysucou. Pôvodný názov Predmier sa udržal až do polovice 18. storočia.
Historický schematizmus a cirkevná príslušnosť
Do roku 1749 Skalité cirkevnoprávne patrilo k farnosti Čadca. Čadčianska farnosť bola veľmi náročná na pastoráciu, a to nielen pre počet veriacich, ktorých bolo v roku 1728 spolu 5253, ale najmä pre územnú rozlohu.
K farnosti patrila Podvysoká, Staškov, Raková, Horelica, Oščadnica, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Neskôr sa však situácia zmenila a farnosti sa začali osamostatňovať. Chronológia zmien vo farnosti je nasledovná:
- 1750 mar. 11.
- 1754 nov. 16.
- 1772 jan. 8.
- 1775 jan. 14.
- 1776 máj 23.
- +1784 jan.
- 1798 okt. 1.
- 1805 aug. 29.
- 1807 okt. 1.
- 1808 jan. 29.
- 1808 jan. 20 +1829 apr. 30.
- 1829 jún - 1830 dec.
- 1830 dec. 1. +1844 jún 2.
- 1844 okt. 8.
- 1848 nov.
- 1848 dec.
- 1855 nov.
- 1856 jan. 17. +1871 apr. 4.
- počas liečenia ad.
- 1878 - - +1919 mar. 16.
- 1921 - - 1938 júl 31.
- 1938 - - 1974 sept. 1.
- 1974 sept. 1. 1986 sept. 1.
Vznikom nových farností vznikol predpoklad na nové administratívne členenie v diecéze. V rámci organizácie Nitrianskej diecézy patrila farnosť Čadca do Trenčianskeho archidiakonátu, ktorého existencia je doložená už v roku 1235. K deleniu tohto veľkého územia (zaberal celú Trenčiansku stolicu) došlo až za biskupa Jozefa Vuruma v roku 1821, kedy vznikol Žilinský archidiakonát. Ešte koncom 18. storočia bol vytvorený kysuckonovomestský dekanát, ktorý sa potom stal súčasťou Žilinského archidiakonátu.
Do roku 1790 patrili farnosti Čadca, Stará Bystrica, Skalité a Zákopčie do dekanátu Kysucké Nové Mesto, Turzovka zase do Bytče. V roku 1790 vznikol dekanát so sídlom v Čadci, do ktorého boli začlenené farnosti Čadca, Oščadnica, Skalité, Raková, Zákopčie, Turzovka a Vysoká. Neskôr pribudli aj Čierne, Javorník-Čierne a Staškov.
Po všetkých týchto zmenách ostala Čadci jediná filiálka v Horelici. Tento status fungoval až do roku 1870, kedy bol vytvorený nový turzovský dekanát.
Dňa 1. januára 2018 bol obnovený dekanát Turzovka, do ktorého boli z čadčianskeho dekanátu začlenené farnosti Makov, Vysoká n. K., Korňa (s pútnickým miestom Živčáková), Turzovka, Klokočov, Podvysoká, Staškov.
V súčasnosti patria do Dekanátu Čadca tieto farnosti: Raková, Zákopčie, Čadca-mesto, Čadca-Kýčerka, Čadca-Milošová, Svrčinovec, Čierne a Skalité.
Významné udalosti a míľniky
Vznik farnosti v Skalitom v roku 1749 s filiálkami Čierne a Oščadnica, no pre nedostatok kňazov bola v roku 1761 znova pripojená k Čadci a k definitívnemu odčleneniu prišlo v roku 1772. V 80. a 90. rokoch došlo na Kysuciach k erigovaniu viacerých nových farností, ktorých vznik bol financovaný z tzv. náboženského fondu.
V roku 1788 vznikla farnosť v Oščadnici, o rok neskôr v Rakovej, v roku 1796 v Čiernom a o rok neskôr v Staškove. Okrem farností, ktoré boli odčlenené z bývalej veľkej čadčianskej farnosti vznikli v roku 1789 aj fara v Krásne a v roku 1796 fara v Javorníku-Čiernom (dnes Makov).
V júli 2011 sa z farnosti Čadca-mesto odčlenila nová farnosť v časti Milošová farnosť Sedembolestnej Panny Márie Čadca-Milošová.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové roky a udalosti súvisiace s farnosťou Podvysoká:
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| Do 1749 | Podvysoká cirkevne patrí pod farnosť Čadca. |
| 1749 | Vznik farnosti Skalité, pod ktorú spadá aj územie Podvysokej. |
| 1761 | Farnosť Skalité znova pripojená k Čadci kvôli nedostatku kňazov. |
| 1772 | Definitívne osamostatnenie farnosti Skalité. |
| 1.1.2018 | Podvysoká sa stáva súčasťou obnoveného dekanátu Turzovka. |