Drevený Kostol Bánovce: História a Architektúra

Bánovce nad Ondavou sú obcou s bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Osídlenie územia je doložené už z konca eneolitu a začiatku doby bronzovej, s nálezmi z obdobia keltsko-dáckeho a slovanského osídlenia. Vznik samotných Bánoviec je spojený so staršou zaniknutou osadou Kupona, ktorá ležala na pravom brehu rieky Ondavy. Obyvatelia Kupony sa kvôli častým záplavám presťahovali na miesto dnešnej obce, kde bol pravdepodobne majer.

V 50. rokoch 15. storočia zasiahlo Zemplín bratrícke hnutie. Bánovská bratrícka posádka, ktorá mala 500 mužov, mala za úlohu prekaziť spojenie nepriateľských vojsk. Hoci bratríci dobyli Trebišovský hrad, bánovská posádka bola porazená pri úteku nepriateľa od Trebišova. Tábor bratríkov sa nachádzal pri stočku - studni, vedľa cesty na majer Manotaňu.

Väčšina majetkov a poddanských domácností postupne patrila rodinám ako Sirmayovcom, Starayovcom, Ysepyovcom, Cselyovcom, Doboyvcom a Lobkoviczovcom. Okolo roku 1600 žilo v Bánovciach 18 poddanských domácností a stáli tu aj 3 kúrie bánovských zemanov. Roľníci obhospodarovali polia trojpoľným systémom, orali dvojzáprahom a hnojili každý štvrtý rok.

V roku 1774 zaviedla Mária Terézia v zemplínskych dedinách jednotný urbár. Sedliacke domácnosti obhospodarovali polovičné usadlosti s rozlohou približne 7 hektárov. Boli povinné platiť feudálnemu pánovi 1 zlatý, odovzdávať desiatok z úrody obilia, 3 funty ľanovej priadze, 1/2 holby masla, 1 kohúta, 1 kurča, 6 vajec a odrobiť 26 dní so záprahom alebo 52 dní bez záprahu. Okrem toho sedliacke rodiny odovzdávali desiatok z obilia farárovi a daň kráľovi.

V 70. rokoch 19. storočia sa Bánovce nad Ondavou stali významnou strediskovou obcou. K rozvoju prispelo dobudovanie železničnej trate v roku 1875, vďaka čomu sa obec stala dôležitou križovatkou na trase do Užhorodu. V roku 1875 sa do Bánoviec presťahoval poštový a notársky úrad, pod ktorý spadali obce Trhovište, Laškovce, Ložín, Bracovce, Falkušovce a Kačanov.

Väčšie zásahy do života obce nastali počas protihabsburských bojov (súpis z roku 1715 uvádza 15 opustených a 2 obývané domácnosti) a v čase cholery (v rokoch 1831 a 1873, kedy zomrelo 39 a 64 obyvateľov).

Významnou kultúrnou tradíciou Zemplína, v ktorej majú Bánovce centrálne postavenie, je úsilie slovenských kalvínov o povýšenie slovenčiny (zemplínskeho nárečia) na obradový jazyk. Od polovice 18. storočia plnil tento jazyk aj širšiu funkciu spoločenského styku. Bánovská reformovaná evanjelická cirkev vznikla v roku 1610.

Aktivita slovenského kalvínskeho zboru v Bánovciach sa nevyvíjala len v nábožensko-cirkevnom, ale aj v národnom a kultúrno-spoločenskom ohľade. Preto sa rozhodlo, že namiesto češtiny, ktorá bola v tomto prostredí málo zrozumiteľná, sa bude ako náboženský obradový jazyk používať domáce nárečie. Medzi najdôležitejšie tlačené knihy v tomto nárečí patria: Mali katechismus (1750), Svetoho Dávida králya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752), Radostz sertza pobosneho (1758) a Agenda ecclesiarum reformatorum (1758). Ide o preklady z maďarčiny, písané maďarským pravopisom a tlačené v Debrecíne. Významný podiel na ich tvorbe mali aj dvaja bánovskí kalvínski farári: verše napísal alebo upravil Spátzay a prózu Jessenius. Z jazykovej stránky ide o čisté zemplínske nárečie, s nepatrnými stopami češtiny a strednej slovenčiny. Slovenskí kalvíni používali náboženské knihy vo svojom nárečí až do začiatku 20. storočia.

Stavba prvého reformovaného kostola súvisí so vznikom cirkvi v roku 1610. Na jeho mieste bol v roku 1867 postavený neoklasicistický kostol, ktorý bol prestavaný v roku 1924 a obnovený v roku 1955. Ide o jednopriestorovú stavbu s predstavanou vežou a pozdĺžnym priestorom zakončeným polkruhovým polygonálnym uzáverom. Z pôvodného kostola sa zachovali len bohoslužobné nádoby (dva kalichy - jeden pozlátený z roku 1612 od zakladateľky cirkvi A. Oroszovej, druhý tiež pozlátený z novšej doby; väčšia i menšia cínová konvica, dva pozlátené a dva cínové taniere) a vo veži zvon od prešovského zvonolejára J. Wierda z roku 1648.

Spolu s reformovaným zborom vznikla aj reformovaná škola. O jej prvej budove sa nezachovali správy, známa je až budova z roku 1867. Novovybudovaný rímsko-katolícky kostol, ktorého súčasťou sa stala aj osemuholníková kaplnka rodiny Lehotských, bol dokončený v auguste 1998. Základný kameň kostola Ružencovej Panny Márie posvätil v roku 1996 košický arcibiskup Alojz Tkáč. Stavbu projektoval Ing. arch. Marián Sitarčík. Nový kostol bol prepojený s pôvodnou osemuholníkovou pohrebnou kaplnkou a hrobkou veľkostatkárskeho rodu Mikuláša Lehoczkého z roku 1838. Táto kaplnka sv. Mikuláša je štátom chránená pamiatka. V pôvodnej kaplnke sa nachádza obraz sv. Mikuláša a svätostánok. V novej časti je umiestnená socha Ružencovej Panny Márie, ktorej je kostol zasvätený. Na stenách a strope sú vyobrazené tajomstvá radostného, bolestného a slávnostného ruženca. V kostole sa nachádza aj krížová cesta od umeleckého rezbára Martina Barnáša z Kežmarku. Vo veži kostola sú umiestnené 2 zvony s elektrickým ovládaním. Kostol bol konsekrovaný 30. augusta 1998.

Na pozemku patriacom ku kostolu stojí štvorhranná drevená zvonica z 20. rokov 20. storočia. Založenie Materskej školy v Bánovciach nad Ondavou súvisí so založením prvého JRD v roku 1952. Štvor-triedna základná škola bola postavená a otvorená v roku 1936 a poslední žiaci opustili jej brány v školskom roku 1979/1980.

Reformovaný kostol v Bánovciach nad Ondavou

Ďalšie historické kostoly na Slovensku

BRATISLAVA - Jedným z našich najzaujímavejších historických pokladov sú drevené kostolíky. Hoci boli postavené v 16. a 17. storočí, tieto vzácne stavby sa objavujú najmä na východe Slovenska a svojím jedinečným vzhľadom a históriou fascinujú turistov z celého sveta. Ich pôvod siaha až do stredoveku, keď sa stavali z vtedy najdostupnejšieho materiálu. V minulosti bolo u nás približne 300 drevených kostolov. Keďže je však tento materiál citlivý na rôzne vplyvy, nepodarilo sa ich uchovať všetky.

Majstri tesári u nás stavali katolícke aj protestantské kostoly. Tie druhé sa viazali k prísnym podmienkam, ktoré museli splniť pri ich budovaní. Museli byť postavené len z dreva, nemohli na ne použiť ani jediný klinec a dokončené mali byť vždy do jedného roka od začiatku výstavby.

Gréckokatolícky kostol byzantského typu sa nachádza v obci Ruská Bystrá. Postavený bol medzi rokmi 1720 a 1730 a od roku 2008 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Svätostánok sa pýši nádherným ikonostasom, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť interiéru. Pôvodne ho totiž vyrobili pre úplne iný chrám. No keď ho priniesli do jeho interiéru, nevošiel sa tam. Preto hľadali nové miesto a kostol prenesenia ostatkov svätého Mikuláša bol ideálny.

Ďalším klenotom drevenej architektúry je Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne, podobný tomu, ktorý sa nachádza v skanzene v Zuberci. Tento ranogotický kostol bol postavený v 15. storočí. Interiér zdobia renesančné maľby a nádherný drevený strop, na ktorom je namaľovaná obloha s hviezdami a anjelmi. Dominantou kostola bol kedysi aj gotický oltár, ten však v roku 1919 preniesli do múzea v Budapešti a následne tu inštalovali iný barokový oltár.

V malej dedinke Ladomirová na východe Slovenska nájdete gréckokatolícky Chrám svätého Michala Archanjela. Pochádza z roku 1742, no v 20. storočí prešiel kvôli zhoršenému stavu rozsiahlou rekonštrukciou. Pod jeho kondíciu sa podpísali aj boje počas 2. svetovej vojny. Tento kostol je postavený v typickom východokresťanskom štýle bez jediného klinca a pýši sa bohatou ikonografickou výzdobou.

Kostol sv. Bodružal je domovom jedného z najstarších a najlepšie zachovaných drevených kostolov na Slovensku. Vybudovali ho v byzantskom štýle na najvyššom bode obce, takže odtiaľ budete mať navyše aj nádherný výhľad.

Chrám svätého Michala Archanjela v Ladomirovej

Kostol svätého Mikuláša Bánovce nad Bebravou

Bánovce nad Bebravou sa nedostali ešte do povedomia širšej verejnosti svojimi stavebnými kultúrno-historickými pamiatkami, hoci niektoré z nich presahujú hranice regiónu. Takouto pozoruhodnou pamiatkou je i gotický kostol sv. Mikuláša biskupa na návrší severovýchodnej časti mesta, ktorý mal začať stavať už v roku 1149 nitriansky biskup Mikuláš a práce dokončiť biskup Eduard s pomocou arcibiskupa Jóba. Tí ho však s najväčšou pravdepodobnosťou nepostavili, i keď stavbu kostola môžeme zaradiť do prvej tretiny 15. storočia. Tento kostolík je veľmi starobylý a pevný.

Počas nepokojnej rákociovskej doby v Uhorsku bol odňatý katolíkom, aby im bol opäť v roku 1709 navrátený. Začiatky nie sú bližšie známe a objasnené. Predpokladá sa, že jeho predchodcom bol starší románsky sakrálny objekt. V súvislosti s týmto sa spomína bánovský farár Ján, ktorý zaplatil 14 grošov poplatku, najviac zo všetkých okolitých fár. Z toho vyplýva, že v Bánovciach existoval už pred uvedenými rokmi kostol, ktorý slúžil pod ním postavenej dedine, doložený v písomných prameňoch v roku 1232. V čase rozšírenia reformácie od polovice 16. do 2. polovice 17. storočia ho užívali protestanti.

Architektúra a Vybavenie

KOSTOL SV. Najstaršou a najvzácnejšou pamiatkou je kostol sv. Mikuláša, ktorý pochádza z 15. storočia, hoci počiatky jeho stavby siahajú až do 12. Kostol je jednoloďová gotická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou. Táto starobylá a pevná stavba sa nachádza v areáli cintorína na návrší v severovýchodnej časti mesta, obkolesená časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu.

Kostol je vo svätyni klenutý. V roku 1808 loď kostola bola nanovo obložená. Osvetlená je šiestimi oknami. Na gotickú dispozíciu upozorňuje hlavná loď, prestavaná veža, vstupný portál, sedílie a ďalšie sprievodné prvky. Z obdobia renesancie (koniec 17. storočia) pochádza murovaná kazateľňa a z baroka prístavba sakristie. Vo vnútornom vybavení je pozoruhodný klasicistický oltár sv. Mikuláša z konca 18. storočia, ďalej baroková polychrómová drevená plastika Ukrižovaného Krista z 18. storočia a na chóre sa nachádza malý štvorregistrový organ.

Pivničné priestory kostola vypĺňajú dobové krypty. Pod jednou má údajne odpočívať aj prvý rektor miestneho evanjelického gymnázia Tobiáš Baticius, ktorý zomrel v roku 1527. Pred vstupom do kostola má svoj hrob pravotický farár Ján Crispich, ktorý sa pokúsil útekom zachrániť pred Turkami, prechádzajúcimi v roku 1663 cez Bánovskú kotlinu na Považie. Údajne pred kostolnými dverami ho zabili a tam bol aj pochovaný. Kostol sa nachádza na cintoríne, obkolesený časťou kamennej ohrady staršieho pôvodu. Z neskorších náhrobníkov stoja za povšimnutie pieskovcové ľudové náhrobníky z 18. a 19. storočia, zrejme ich vyrobili miestni kamenárski majstri. V roku 1920 boli vyrobené 3 zvony, ktoré boli potom umiestnené na kostolíku pod názvami: Andrej-Benedikt (najväčší), Cyril-Metod (stredný)a sv. Jozef (malý, tzv. umieráčik).

Kostol svätého Mikuláša v Bánovciach nad Bebravou

Obnova a Súčasnosť

Po dlhom období zanedbávania sakrálnych pamiatok sa dočkal i kostol sv. Mikuláša celkovej opravy. Z iniciatívy miestneho dekana mons. ThDr. Kapustu bol v roku 1989 vymenený šindeľ na streche kostola i veže, zakonzervovaná drevená konštrukcia a krovy veže. Po druhej svetovej vojne kostol chátral. Koncom 20. storočia prešiel kostol komplexnou obnovou.

Kostol Najsvätejšej Trojice

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1799 - 1804. Stojí na mieste staršej stavby. Úpravami prešiel v roku 1924.

Tento kostol je dominantou centra mesta, stojí na Námestí Ľudovíta Štúra. Kostol bol postavený v klasicistickom slohu na mieste staršieho kostola, ktorý tiež bol zasvätený Najsvätejšej trojici a vznikol v čase postupného rozširovania mesta smerom k rieke Bebrave. Nový kostol bol vysvätený v roku 1803 a konsekrovaný v roku 1804. Kostol je jednoloďová klasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou, ktorá je súčasťou jej hmoty.

V interiéri sa nachádza klasicistická kazateľnica z doby vzniku kostola. Fasády sú členené segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia lemovaného amforami vo forme rizalitu. Je členená pilastrami a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

V roku 1929 bol pre kostol získaný drevený Betlehem, dielo rezbára B. Nachádza sa západne od kostola Najsvätejšej Trojice, medzi meštianskymi domami, na mieste starej fary, s podobnou dispozíciou, ktorú zbúrali v roku 1794. Uprostred budovy je portikus, ktorým vchádzali vozy na farský dvor. Pôvodne tu boli tri izby na ubytovanie kaplána, čeľade a menšia komora so skladiskom, v strede kuchyňa s väčšou komorou. K budove patrili stajne pre kone, maštaľ pre kravy, dvojitá voziareň a stodola so záhradkou. Strechy boli pôvodne kryté šindľom a istý čas i slamou. Pivnica bola murovaná a zaklenutá. V hornom trakte boli dve izby pre farára s priestrannou jedálňou.

Kostol Najsvätejšej Trojice v Bánovciach nad Bebravou

Ďalšie Pamiatky v Bánovciach nad Bebravou

Okrem kostola sv. Mikuláša sa v Bánovciach nad Bebravou nachádzajú aj ďalšie významné kultúrne pamiatky:

• Mariánsky stĺp, barokový stĺp so sochou Immaculaty z roku 1712.
• Socha sv. Floriána, baroková socha z druhej polovice 18. storočia.
• Socha sv. Jána Nepomuckého, klasicistická socha z prvej polovice 19. storočia.
• Mestský dom, budova mestského úradu, dvojpodlažná neorenesančná stavba na pôdoryse písena L z roku 1861.
• Pamätný dom J. Jesenského, jednopodlažná secesná trojtraktová vila zo začiatku 20. storočia.
• Kaštieľ Ottlíkovcov v Horných Ozorovciach, dvojpodlažná trojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L s manzardovou strechou, zo 17. storočia.
• Evanjelický kostol, bývalá židovská synagóga, jednoloďová historizujúca stavba s pravouhlým ukončením presbytéria, bez veže, z roku 1862.

Tabuľka Kultúrnych Pamiatok

tags: #dreveny #kostol #banovce