Bergen, mesto na juhozápadnom cípe Škandinávskeho polostrova, je druhé najväčšie mesto Nórska a je prezývané aj bránou fjordov. O Bergene sa hovorí, že je najnórskejším mestom na celom svete. Je to pravda? Oslo je síce vstupnou bránou do Nórska, no pomaly už nadobúda črty veľkomesta a stráca svoj pôvodný charakter. Preto ak chcú turisti zachytiť pravú náladu tejto krajiny, chodia skôr do druhého najväčšieho mesta Bergen.
V Bergene sa nachádza viacero zaujímavých atrakcií, kvôli ktorým sem prichádzajú turisti z celého sveta. Za zmienku stoja napríklad Fisketorget (tržnica s rybami) alebo Fløibane, ktorou sa vyveziete na vrch Fløyen, Bryggen so starými drevenými domami z 11.storočia a v neposlednom rade aj pevnosťou Bergenhus z 13.storočia. Na predmestí sa nachádza ďalšia zaujímavá atrakcia, ktorou je drevený kostolík Fantoft.
Poďme sa bližšie pozrieť na kostolík Fantoft - na jeho architektúru, históriu a špecifiká. V nórčine sa kostol povie kirka alebo kyrkja (v závislosti od písania bokmåle alebo nynorsku), Fantoft nesie ale svoj druhý názov - stavkirka. Stav znamená v nórčine stĺp.
Stavkirke čítaj Stavširke (Stav je drevený trám, širke je kostol) je drevený stĺpový kostol typický pre Škandináviu medzi 11. - 15. storočím. Tvar kostola vychádza zo základov nordickej kráľovskej haly. Neskoršie kostoly majú komplikované stupňovité strechy. Podľa spôsobu stavby stien zo zvislých stĺpov a fošní sa niekedy označuje aj ako stĺpový kostol.
Najstaršie zachované drevené kostoly, pochádzajú z 12. storočia. Identifikovaných je asi 1 300 stredovekých kostolov, z ktorých 28 sa zachovalo v Nórsku a niekoľko ďalších v severozápadnej Európe. Archeologické vykopávky naznačujú, že sa mohli nachádzať po celej severnej Európe V polovici 14. storočia mohlo existovať viac ako 800 - 1 200 drevených kostolov.Stavkirke sa prvýkrát objavuje v priebehu 11. a 12. storočia v škandinávskych regiónoch napríklad na Islande, v Grónsku a v regiónoch, v ktorých vládli Vikingovia. Staršie kostoly sú známe iba z písomných prameňov alebo z archeologických vykopávok. Počas tohto obdobia bolo v Nórsku postavených iba 271 kostolov, z toho 160 stále existuje, zatiaľ čo vo Švédsku a Dánsku bolo 900 kostolov.
Od 12. do 14. storočia sa v Škandinávii naďalej stavali drevené kostoly. K zmene výstavby sakrálnych stavieb došlo až na konci stredoveku. Začalo sa s výstavbou románskych alebo gotických katedrál z kameňa alebo tehál podľa nemeckých, francúzskych či anglických vzorov, ktoré sa dodnes zachovali napríklad v v Lunde, Uppsale, Stavangeri a Trondheime.
Prví kresťanskí misionári prišli do Nórska z Anglicka a Nemecka. Šírenie kresťanskej viery podporovali nórski králi Hakon I., Olaf I. Tryggvason a Olaf II., ktorí boli pokrstení a vychovaný na dvore v Anglicku. Stará severská viera a kresťanská viera existovali paralelne dvesto rokov. Cirkev prijala pôvodné pohanské prvky pravdepodobne preto, že veľká časť symboliky a naratívov sa preformátovala na kresťanský obsah. A práve z tohto obdobia stretu starých vikingských vplyvov a kresťanstva pochádzajú drevené kostoly v Nórsku.Veľmi pekným príkladom dreveného kostola je kostolu v Borgunde z roku 1150. Vo Švédsku zhorela väčšina kostolovpočas morových epidémií v 17. storočí. V Dánsku sa nezachoval ani jeden drevený kostol.
História pôvodného kostolíka siaha až do začiatku 13. storočia, kedy sa odhaduje jeho vznik. Pôvodne bol postavený v malej dedinke Fortun v časti Nórska Sognefjellet. Toto bol prípad kostolíka v dedinke Fortun - bol jednoducho príliš malý. Dedinka si nemohla dovoliť financovať chod dvoch kostolov, preto bol pôvodný plán rozobrať starý kostolík a drevo použiť na stavbu fariem a iných budov. Toto sa udialo koncom 19.
Kostolík, aký som už spomenula, bol v roku 1883 presunutý na svoje aktuálne miesto v blízkosti Bergenu, kde slúžil na bohoslužby a tiež ako zaujímavý objekt pre návštevníkov necelých sto rokov, konkrétne do 6. júna 1992.
Fantoft Stavkirke
Budova stúpa výrazne do výšky, čo najbližšie k nebesám. Výzdobu tvoria oblúky umiestnené pri streche medzi stĺpmi. Tieto oblúky boli vytvorené z koreňov borovíc, z ktorých boli vyrobené aj stĺpy. Pre Fantoft, ale aj iné kostolíky v Nórsku, napríklad Borgund stavkyrkje alebo Gol stavkyrkje, sú typické dračie hlavy umiestnené na ich strechách. Tieto nám ukazujú konflikt medzi severskou mytológiou a kristianizáciou v krajine. Ešte v 12. Verilo sa, že draci dokážu odháňať zlé sily. Tento prvok dračej hlavy nájdeme aj na vikingských námorných a riečnych lodiach drakkaroch, ktoré si Vikingovia zvykli vyrezávať do predných častí lodí. Okrem drakov boli obľúbené aj hady.
V kostolíku Fantoft nachádzame aj ďalší mytologický prvok, ktorým sú štyri drevorezby - dva v prednej časti a dva v zadnej časti interiéru. Tieto zobrazujú výjavy z hrdinskej Ságy o Völsundovcoch. Ide o rannostredoveký príbeh rodu Völsundovcov. Vznik textu odhadujú historici na 13. storočie a často ho prirovnávajú k Prozaickej Edde Snorriho Sturlussona, ktorá vznikla podobnom období. Rytiny zobrazujú predovšetkým hrdinu Sigurda, ktorý v ságe zabil draka menom Fáfni.
Práve v začiatkoch 90. Práve členovia blackmetalových skupín majú na svedomí vypaľovanie týchto drevených kostolíkov a jedným z cieľov sa stal aj kostolík Fantoft stavkirke, ktorý sa nachádza v Bergene - len niekoľko kilometrov od centra mesta. Práve kostolík Fantoft bol prvý na zozname, ktorý padol za obeť tomuto vyčíňaniu. Z jeho podpálenia bol a dodnes je podozrivý člen kapely Burzum - Varg Vikernes. Ten sa k činu priznal, spálený kostol odfotil a fotografiu použil na obal albumu Aske (v preklade popol). Súdy mu však dokázali podpálenie kaplnky v Osle na kopci Holmenkollen, kostola v Skjolde a kostola v Åsane, tiež ležiacom v Bergene.
Poďme sa ale bližšie pozrieť na fenomén black metalu, jeho vznik a dôvody, ktoré viedli členov tejto scény k vypaľovaniu kostolov v Nórsku. Začiatkom 90. Išlo predovšetkým o mladých chlapov, ktorí sa často stretávali v hlavnom meste Nórska - v Osle, konkrétne v hudobnom obchode Helvete (v preklade peklo). Členovia kapiel si okrem iného osvojili rôzne prezývky (napríklad Blackthorn, Euronymous alebo Fenriz) a tvár si maľovali čierno-bielym make-upom, nazývaným aj „corpse paint“, ktorý mal vytvoriť mŕtvolný vzhľad. Black metal začínal v 80. rokoch ako zoskupenie menších kapiel, ktoré spájala satanistická tematika v textoch ich piesní. V rokoch 1990 až 1992 začalo niekoľko nórskych kapiel nahrávať nové albumy inšpirované hudbou z 80. rokoch. Vzniká tak nový druh blackmetalovej hudby.
Práve v roku 1992 začína vlna podpaľačských útokov na kresťanské kostoly. Do roku 1996 sa odohralo najmenej 50 útokov, pričom v každom prípade išlo o členov alebo fanúšikov black metalu. K poslednému incidentu dochádza 3. novembra 1995 vypálením kostola Innset v Renenbu (v strednom Nórsku). Od týchto smutných udalostí už viac tieto drevené pamiatky nečelia pokusom o ich zničenie.
Mesto ale po tejto udalosti nezaháľalo a rozhodlo sa postaviť presnú repliku pôvodného kostolíka. Na je ho výstavbu použili drevo, ktoré už v tom čase bolo 350 až 400 rokov staré, rastúce v nadmorskej výške okolo 400 metrov nad morom. Jeho rekonštrukcia a stavba trvali 6 rokov. Vo vnútri nad oltárom visí kríž, ktorý požiar prežil a našiel sa v spálenisku. Kostolík je od tejto smutnej udalosti strážený kamerovým systémom. Je otvorený počas letnej sezóny od 15. mája do 15.
Napriek tomu, že je kostol Fantoft stavkirke vernou kópiou svojho originálu, určite stojí za návštevu. Stáť pri ňom, keď poznáte jeho dávnu i modernú históriu, je ulovený a dychberúci zážitok.
Tabuľka: Zaujímavosti o kostole Fantoft Stavkirke
| Atribút | Hodnota |
|---|---|
| Pôvodná lokácia | Dedinka Fortun, Sognefjellet |
| Rok presunu do Bergenu | 1883 |
| Dátum požiaru | 6. jún 1992 |
| Rok rekonštrukcie | 1997 |
| Dračie hlavy | Symbol konfliktu medzi severskou mytológiou a kristianizáciou |
| Drevorezby | Výjavy zo Ságy o Völsundovcoch |