Kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove
Unikátna architektúra a história
Drevená sakrálna architektúra je skvostom slovenskej ľudovej tvorby. Drevo a slovenská architektúra od nepamäti kráčajú našou históriou a podieľajú sa na tvorbe našej kultúry. Po celé stáročia zanechávali stopu a spomienky na seba, ktoré sú dnes neprehliadnuteľnými skvostmi na desiatkach a desiatkach miest.Pôvodne ich našu krajinu zdobilo okolo 300, no v dôsledku požiarov či prestavieb za murované alternatívy ich zostalo zachovaných 59. Najväčšia časť týchto chrámov stojí na severovýchode krajiny.
Pri väčšine kostolov sa využívali staré techniky spájania, čo znamená, že sú budované bez využívania klincov, len pomocou klinov z dubového dreva. Strechy sú vyskladané šindľami, ktoré spôsobom ukladania vytvárajú najrôznejšie ornamenty a vzory.
Zoznam 59 drevených sakrálnych stavieb môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa príslušnosti k náboženským smerom: na rímskokatolícke, evanjelické, gréckokatolícke a pravoslávne. Každá zo skupín si so sebou nesie určité špecifické prvky architektúry, vďaka ktorým vieme už na prvý pohľad rozlíšiť vyznanie ich návštevníkov.
Prečo bez klincov?
Prvá odpoveď súvisí so samotnou vierou. Klince sa totiž spájali s ukrižovaním Krista. Vtedajším staviteľom sa preto nezdalo vhodné používať akékoľvek kovové časti pri výstavbe duchovného chrámu. Výnimku predstavovala len umelecká výzdoba. Majstri tesári preto museli vymyslieť odolné a pevné drevené spoje.
Ďalší dôvod, prečo sa na Slovensku stavali čisto drevené chrámy, treba hľadať v náboženských nepokojoch a protireformačnom hnutí. To tvrdo zakročilo proti evanjelickej cirkvi a odobralo veriacim množstvo kostolov.
Rozdelenie podľa náboženského smeru
Na základe ich príslušnosti rozlišujeme aj pomenovanie tejto sakrálnej budovy - kostol a cerkev/cerkva. Prvý pojem využívajú rímskokatolíci a evanjelici. Druhým názvom pomenúvajú svoje chrámy pravoslávni a gréckokatolíci.Rímskokatolícke drevené kostoly
Rímskokatolíckych drevených kostolov máme na Slovensku 11. Je ich teda pomerne málo a sú jedny z najstarších. Vzhľadom na obdobie výstavby sa na ich architektúre podpísala gotika. Najväčšia časť chrámov pochádza z 18. storočia, viaceré zachované drevené rímskokatolícke kostoly sa datujú už do 15. a 16. storočia.
Medzi najznámejšie patria chrámy v Trnovom, Rudne, ale aj chrámy v Tvrdošíne a Hervartove, ktoré majú gotickú výzdobu a patria k najstarším na Slovensku.
Evanjelické artikulárne kostoly
Isté práva im uznal až panovník Leopold I. na Šopronskom sneme v roku 1681. V takzvaných artikulách (článkoch) vytýčil prísne podmienky výstavby nových evanjelických chrámov. Aj preto sa tieto kostoly nazývajú artikulárne. V každej stolici mohli byť vybudované len dva chrámy a aj to len na okraji obcí mimo hraníc mesta. Na výstavbu mali len rok a nemohli počas nej využiť ani jeden jediný kovový prvok.
Duchovné stánky nesmeli mať základy, vežu ani zvon, museli byť postavené v priebehu jedného roka, a to výlučne z dreva a mimo miest. Artikulárne kostolíky dnes nájdete v Leštinách, Istebnom, Hronseku, Kežmarku a vo Svätom Kríži.
Aj evanjelické kostoly majú svoj špecifický architektonický prvok, ktorým je pôdorys v tvare gréckeho kríža. Typickými prvkami boli maľované steny neraz s realistickými drapériami a stĺporadiami, pomerne veľké priestory a zabudované kazateľnice.
Gréckokatolícke drevené cerkvi
Gréckokatolícke drevené cerkvi tvoria najpočetnejšiu skupinu (38 stavieb) a môžeme ich nájsť prevažne na miestach, ktoré sú obývané Rusínmi. Vďaka svojmu špecifickému vzhľadu sú jednoducho odlíšiteľné od ostatných drevených sakrálnych stavieb.
Medzi architektonické prvky, ktoré majú metaforickú hodnotu, patrí trojdielnosť. Prvok má symbolizovať Svätú Trojicu. Aby stavebníci toto číslo viac zvýraznili, uplatňuje sa využívanie trojice zvyšujúcich sa veží smerom na západ, čo sa stalo dominantným prvkom týchto cerkví. Zaujímavým interiérovým prvkom, ktorý tiež nemá medzi drevenými chrámami obdobu, je ikonostas.
Stavba záhradného domčeka na mieru zrýchlene / Čičmany
UNESCO a Karpatská drevená cesta
Výnimočnosť týchto stavieb potvrdzuje tiež zaradenie viacerých z nich do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.V roku 2008 v kanadskom Quebecu výbor OSN rozhodol o tom, že ďalšie z nich budú patriť do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Do tohto zoznamu patria chrámy v Kežmarku, Hervartove, Tvrdošíne, Leštinách, Hronseku, Bodružale, Ladomirovej a Ruskej Bystrej.
Ak milujete spoznávanie Slovenska, môžete už toto leto podniknúť Karpatskú drevenú cestu. Začína sa v Starom Smokovci a končí sa v Sobranciach. Na trase v dĺžke okolo 300 km si môžete pozrieť 50 drevených chrámov.
Mapa Karpatskej drevenej cesty
Prehľad vybraných drevených kostolov
Nižšie nájdete tabuľku s prehľadom niektorých z najvýznamnejších drevených kostolov na Slovensku.| Názov kostola | Obec | Okres | Náboženský smer | Rok postavenia | UNESCO |
|---|---|---|---|---|---|
| Chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Svidník | Gréckokatolícky | 1658 | Áno |
| Drevený artikulárny kostol | Hronsek | Banská Bystrica | Evanjelický | 1725-1726 | Áno |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Bardejov | Rímskokatolícky | Koniec 15. storočia | Áno |
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Tvrdošín | Rímskokatolícky | 15. storočie | Áno |
| Chrám Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša | Ruská Bystrá | Sobrance | Gréckokatolícky | 1730 | Áno |
| Drevený artikulárny kostol | Leštiny | Dolný Kubín | Evanjelický | 1688-1689 | Áno |
| Chrám sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Svidník | Gréckokatolícky | 1742 | Áno |
| Kostol sv. Trojice | Kežmarok | Kežmarok | Evanjelický | 1717 | Áno |
| Artikulárny evanjelický kostol | Svätý Kríž | Liptovský Mikuláš | Evanjelický | 1774-1782 (premiestnený) | Nie |
Záver
Drevené kostolíky na Slovensku určite patria k miestam, ktoré sa oplatí navštíviť. Okrem toho, že sú súčasťou dedičstva našich predkov, nachádzajú sa v nádhernom prostredí Slovenských hôr a väčšinou poskytujú aj nádherné výhľady do okolitej krajiny.