Slovensko je známe svojou bohatou históriou a kultúrnym dedičstvom. Medzi najvýznamnejšie pamiatky patrí aj mesto Levoča, ktorého historické centrum je zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 2009. Centrálne námestie lemuje vyše 50 pozoruhodných meštianskych a patricijských domov.
Ťažiskom starobylej Levoče je rozľahlé obdĺžnikové námestie, na ktorom stojí rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba zo 14. storočia. Levoča sa zaradila medzi mestá významné aj z hospodárskej stránky, jednak ako stredisko remeselnej výroby, ako aj stredisko medzinárodného i vnútorného obchodu.
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Je to živý chrám a veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov ako farský chrám bývalého slobodného kráľovského mesta Levoče. Má bohatú históriu a je klenotnicou mnohých umeleckých pamiatok. Svedčí o tom aj fakt, že je trojnásobnou národnou kultúrnou pamiatkou.
Umeleckohistorická analýza dokazuje, že touto stavbou prišiel na Slovensko vyspelý typ gotickej sieňovej architektúry v modifikácii stupňovitého trojlodia, t. j. pseudobazilikálnej haly. Medzi strednou loďou a bočnými loďami je určitý výškový rozdiel, ktorý je však podstatne menší ako majú baziliky. Pôdorysná dispozícia levočského chrámu pôsobí neobyčajne vyváženým dojmom a tak isto aj jeho architektúra. Je výsledkom činnosti jednej alebo viacerých veľmi vyspelých stavebných hút, pravdepodobne ovplyvnených architektúrou Podunajska.
Vyváženosť architektúry, pomerne jednoduché stĺpy štvorcového pôdorysu i jednoduchá krížová klenba vytvárajú dojem jednoduchosti tejto stavby. V skutočnosti ide o dielo naozaj vyspelej huty, čo dokazuje nielen dôsledná práca staviteľov, ale aj skutočnosť, že tento chrám je postavený podľa zásad stredovekej symboliky čísel, ktoré možno obdivovať najmä na francúzskych katedrálach.
Vnútorné rozmery kostola sú: dĺžka 49,5 m, šírka 22 m a výška strednej lode 19 m, zásluhou ktorých patrí levočský chrám medzi priestorovo najväčšie na Slovensku. Kostol je osvetlený trojdielnymi gotickými oknami vyplnenými rôznymi geometrickými kružbami, zloženými z trojlistov a štvorlistov. Nad južným portálom je gotická rozeta.
Z dvoch hlavných portálov je honosnejší južný, ktorým vstupoval do kostola mestský magistrát i významné návštevy. Je bohato profilovaný a na hlaviciach stĺpov sú umiestnené maskaróny s ľudskou a zvieracou podobou, ktoré mali symbolicky zabrániť vniknutiu nečistých síl do chrámu. Južná predsieň z druhej polovice 15. storočia má zaujímavú hviezdicovú klenbu, ktorej rebrá boli zvýraznené maľovaným ornamentom.
[3/32] Pozrite sa, aké scenérie ponúka veža Baziliky sv. Jakuba (15. 08. 2023)
Bazilika sv. Jakuba
Bazilika sv. Jakuba zo 14. storočia patrí k najvýznamnejším pamiatkam v Levoči. Po košickom Dóme sv. Alžbety je druhým najväčším kostolom na Slovensku. Svojou bohatou históriou a interiérovými skvostami patrí k najcennejším pamiatkam slovenského národného dedičstva. Okrem samotného chrámu, národnou kultúrnou pamiatkou sú aj diela stredovekého rezbára Majstra Pavla z Levoče a diela barokového zlatníka Jána Szilassyho, ktorého bohoslužobné predmety sa nachádzajú v Kaplnke sv. Juraja.
V interiéri kostola sa nachádza 11 gotických a renesančných oltárov. Medzi ďalšie pozoruhodnosti ktoré zdobia svätyňu patrí renesančný organ, baroková kazateľnica, meštianske epitafy, drevené lavice mešťanov, cyklus nástenných malieb z roku 1385 a iné. Postavili ho ako farský chrám slobodného kráľovského mesta Levoče a už vyše 700 rokov slúži veriacim denne na bohoslužby.
Najcennejšou pamiatkou mesta je vrcholné dielo Majstra Pavla z Levoče v Bazilike sv. Jakuba - najvyšší neskorogotický drevený krídlový oltár na svete (18,62 m), dielo architektonickej harmónie sochárstva a maliarstva. Celý je zhotovený z lipového dreva zdobený lístkovým zlatom. Uprostred v oltárnej skrini dominujú monumentálne sochy Madony s dieťaťom v náručí a po jej stranách stoja apoštoli - svätý Jakub Starší po jej pravici a svätý Ján Evanjelista po jej ľavici.
Na zatvorených krídlach oltárnej skrine je cyklus tabuľových malieb na tému pašií a na otvorených sú výjavy zo života sv. Jána Evanjelistu a sv. Jakuba Staršieho. Do výklenku predely je vsadené gotické súsošie zobrazujúce Poslednú večeru. Vo fiálovom štíte sú umiestnené sochy apoštolov, pravdepodobne pochádzajúce z pôvodného oltára. Oltár bol bratmi Kotrbovcami zreštaurovaný v rokoch 1952 - 1954, pričom po prvý krát od prvej inštalácie bol rozobratý. Posledné reštaurovanie bolo v roku 2012 a trvalo tri roky.
Interiér Kostola
K mimoriadne cenným patrí najmä interiér kostola, ktorý je jedinečným múzeom stredovekého sakrálneho umenia. Neskorogotický drevený hlavný oltár sv. Jakuba je s výškou 18,62 m najvyšším svojho druhu na svete. Hlavný neskorogotický drevený oltár patrí medzi najvyššie vo svete, dosahuje výšku 18,62 m, celý je z lipového dreva a vznikol v rokoch 1507 - 1517 v dielni sochára Majstra Pavla z Levoče, ktorý dal údajne svoju vlastnú podobizeň jednej z dvanástich sôch apoštolov na nádhernej kompozícii Poslednej večere v predele oltára.
Kostol sv. Jakuba v Levoči je známy predovšetkým svojimi gotickými tabuľovými oltármi. Popri nich akosi zanikajú nástenné maľby. Okrem toho, že ich je tu celý rad, mnohé z nich sú aj historicky a umelecky cenné. Väčšina z nich pochádza zo 14.-15. storočia.
Talentovaný rezbár Majster Pavol vytvoril mnoho významných diel roztrúsených po celom Slovensku, ktoré vynikajú kvalitou aj zachovalým rozsahom. Bohužiaľ, máme o ňom veľmi málo informácií, pretože levočský archív po masívnom požiari v r. 1550 vyhorel. Vieme, kde žil a tvoril, pričom jeho dom na námestí stále stojí.
V Levoči sa objavil okolo v roku 1500 už ako zrelý umelec a mal vtedy štyridsať rokov. Práce z jeho dielne sa nachádzajú najmä na gotických krídlových oltároch. Všetky diela sú zhotovené z lipového dreva a majú charakteristické znaky, podľa ktorých sa dá autor rozpoznať: prevrátený okraj vrchného plášťa - tzv. ucho, oči sú veľké, mierne šikmé a majú vysoký nadočnicový oblúk. Tváre sú predĺžené s malou guľatou briadkou. Kĺby prstov bývajú zvýraznené ostrými rezmi, z farieb používal prevažne zlatú a modrú.
Nebolo v silách jedného človeka vytvoriť za ľudský život tak rozsiahle dielo. Majster Pavol mal vo svojej dielni pomocníkov, ktorí vykonávali prípravné práce a majster im dával punc dokonalosti. Jednoznačne sa dá povedať len o hŕstke sôch, že ich kompletne zhotovil Majster Pavol. Ich podrobným štúdiom odborníci dospeli k charakteristickým črtám tvárí, tvarovaniu rúk a prstov. Nezameniteľné sú kučery vlasov a precízne vypracované záhyby na odevoch.
Dom Majstra Pavla
Dom Majstra Pavla pochádza zo 14. storočia. Ničivý požiar takmer úplne zničil pôvodnú prízemnú budovu. Na jej základoch bol po roku 1431 vybudovaný hlavný trakt s poschodím. Podľa archívnych materiálov žil v tomto dome okolo roku 1510 jeden z najvýznamnejších stredovekých rezbárov starého kontinentu - Majster Pavol.
Budovu spravuje Spišské múzeum, ktoré v interiéri zriadilo pútavú expozíciu rezbárskemu majstrovi. Verné napodobeniny neskorogotických diel Majstra Pavla z Levoče vynikajúco dokumentujú najvýznamnejšie diela chýrneho umelca. Dokonalé repliky sú umiestnené tak, aby si ich návštevník mohol dôkladne prezrieť z viacerých strán. Pohľad na vyrezávanú Poslednú večeru úplne zblízka ponúka uzrieť neuveriteľné detaily a výrazy v tvárach apoštolov i Krista. Jeden z učeníkov má na hlave čiapku, akú v stredoveku nosievali rezbárski majstri. Je veľmi pravdepodobné, že sa jedná o autoportrét Majstra Pavla.
Zaujímavé je, že tvorba rezbárskeho génia sa dostala do širšieho povedomia až po 2. svetovej vojne. Znovuobjavenie umelca európskeho formátu nastalo predovšetkým po výstave v roku 1967, ktorá sa konala pri príležitosti 450.
Ďalšie Pamiatky v Levoči
Okrem Baziliky sv. Jakuba a Domu Majstra Pavla, Levoča ponúka aj ďalšie zaujímavé pamiatky:
- Radnica: Patrí k najvýznamnejším stavbám renesančnej architektúry na Slovensku.
- Zvonica: S renesančnou atikou bola postavená v rokoch 1656 -1661.
- Klietka hanby: Zo 16. storočia slúžila na trestanie ľahších deliktov.
- Opevnenie: Pochádza z prelomu 13. až 14. storočia.
- Kostol Panny Márie, Kráľovnej anjelov a sv. Ladislava: Barokový kostol sv. Ducha.
- Evanjelický kostol: S kupolovitou strechou v tvare gréckeho kríža bol postavený v rokoch 1825 - 1837.
- Gymnázium J. F. Rimavského: Veľkoryso riešená stavba gymnázia s tzv. meteorologickou vežičkou bola postavená v secesnom slohu.
Levočská kamenná kronika náhrobníkov je pamiatkou minulosti mesta a svedectvom života mnohých, dávno tu žijúcich, šľachtických rodov a významných svetských i duchovných osobností Levoče, Spiša a celého Slovenska, akými boli Gustav Herrmann, Daniel Sinapius Horčička, Samuel Genersich, Ján Brewer, Michal Hlaváček, Kristián Joachim Schwab, či rodina Probstnerovcov.