ZEMPLÍN - K veľmi zaujímavým a atraktívnym architektonickým pamiatkam Zemplína patria gréckokatolícke a pravoslávne drevené kostolíky, majstrovské diela prevažne anonymných ľudových tvorcov.
Stoja na návršiach alebo pri potokoch a tvoria malebnú dominantu obcí. Vznikli prevažne v 18. storočí a z tohto obdobia je aj ich interiér, v ktorom sú pozoruhodné dekoratívne nástenné a nástropné maľby oltáre, lavice, obrazy drevené liturgické náčinie a knihy.
Medzi najvýznamnejšie patria:
- Jalová - drevený kostol postavený v roku 1831.
- Hrabová Roztoka - pravoslávny kostol sv. Bazila Veľkého. Hlavný oltár a ikonostas sú súčasné so stavbou. Zaujímavý je tepaný strieborný kalich z 18. stor.
- Inovce - pravoslávny drevený zrubový kostol sv. Michala archanjela z roku 1836. Interiér je súčasný so stavbou. Pri kostole je drevená zvonica.
- Kalná Roztoka - pravoslávny drevený kostol sv. Bazila z konca 18. stor., Rekonštruovaný v roku 1839. Vzácne je najmä vnútorné vybavenie kostola, ktoré tvorí s architektúrou stavby jednoliaty celok.
- Krásny Brod - pravoslávny drevený kostolík z konca 19. storočia.
- Ruská Bystrá - pravoslávny drevený barokový kostol sv. Mikuláša z roku 1730. Je vhodne zakomponovaný do prírody s vysokou umeleckou i technickou hodnotou. V kostolíku je ikona Pieta z roku 1700. Leží v severovýchodnej časti okr.
- Ruský Potok - drevený pravoslávny barokový kostol z roku 1740, v ňom sú bohoslužobné knihy z rokov 1626 -1654.
- Strihovce - drevený barokovo-klasicistický kostol z 18. storočia, leží juhovýchodne od Sniny.
- Šmigovec - drevený kostol z 19. stor.
- Topoľa - drevený zrubový barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1780. Rekonštruovaný bol v rokoch 1928 - 29 a v roku 1970. Je postavený na návrší nad obcou. Tiež je tam pravoslávny drevený kostolík z druhej pol. 17. stor. ikonograficky zaujímavý obraz Snímanie z kríža, pochádzajúci z čias okolo roku 1700.
- Uličské Krivé - drevený barokový gréckokatolícky kostol sv. Michala archanjela z roku 1718. Začiatkom 20 stor bol zrenovovaný.
- Vyšný Hrabovec - drevený kostol, ktorý je zaujímavý tým, že má samostatnú zvonicu - vežu, otvorenú v prízemí a so šindľovou strechou.
V Sninských novinách č. 2/2020 sme Vás oboznámili s drevenými chrámami východného obradu, ktoré patria k najvýznamnejším kultúrno-historickým pamiatkam Zemplína. Tým, že sú postavené z dreva, podliehajú nepriaznivým klimatickým a biotickým vplyvom. Životnosť dreva je obyčajne limitovaná na isté časové obdobie. Nepriaznivé počasie, drevokazný hmyz, huby a plesne spôsobujú škody, ktoré sú často už nezvratné.
Drevené chrámy boli v minulosti vždy vnímané ako menejhodnotné oproti murovaným, preto sa zachovalo málo listinného materiálu o ich výstavbe. Ak sa v niektorej obci začal stavať murovaný chrám, tak pre vtedy ešte existujúci drevený chrám to znamenalo jeho zánik. Väčšiu kultúrno-historickú hodnotu majú práve drevené chrámy z 18. storočia ako mladšie murované chrámy z 18. a 19. storočia.
Dodnes zachované drevené chrámy na Zemplíne boli v posledných desaťročiach obnovené predovšetkým z prostriedkov štátneho rozpočtu SR alebo zdrojov Európskeho hospodárskeho priestoru. Nachádzajú sa však v ekonomicky slabších obciach, ktoré nemajú dostatok prostriedkov na ich pravidelnú údržbu.
Karpatské drevené cerkvi / Carpathian Wooden Churches
Drevený kostolík sv. Michala archanjela z Novej Sedlice
Tradičnú sakrálnu architektúru zastupuje drevený kostolík sv. Michala archanjela z Novej Sedlice. Kostolík bol v pôvodnej lokalite postavený pred 250 rokmi, v roku 1764, v čase panovania Márie Terézie.
Drevený kostolík sv. Michala archanjela z Novej Sedlice
Datovanie možno určiť zo znakov gréckej alfabety, ktoré sú vyryté nad vstupnými dverami kostolíka. V obci Nová Sedlica bol kostolík situovaný na vyvýšenine v blízkosti terajšieho cintorína.
Vplyvom času a klimatických podmienok bol na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vo veľmi zlom technickom stave. Z tohto dôvodu sa veriaci rozhodli postaviť si nový murovaný chrám. Riešením uchovania pôvodného dreveného kostolíka bolo jeho premiestnenie do Humenného v rokoch 1972 - 1974.
Pôvodne gréckokatolícky chrám je v súlade s cirkevným kánonom aj dnes orientovaný pozdĺžnou osou v smere východ - západ, pričom oltárna časť (svätyňa) je na východnej strane. Hlavným stavebným materiálom zrubu je jedľové drevo.
Krov a strešné šindle sú zo smrekového dreva, pričom všetky konštrukčné prvky boli pôvodne spájané iba drevenými klinmi. Nad každým z trojice vnútorných priestorov je veža ukončená železným krížom.
Najvyššia sa nachádza nad vstupnou časťou, ľudovo nazývanou babinec. Nad ním je situované medzipodlažie, tzv. chórus, z ktorého je možné po rebríku vystúpiť do zvonice. Najväčším priestorom pre laikov je centrálne umiestnená chrámová loď.
Priestor pre kňaza, svätyňa, je od ostatných častí oddelený pôvodným barokovým ikonostasom. Podstatnú časť svätyne chrámu zaberá originálny oltár, tiež nazývaný prestol. Má štvorcový pôdorys, pričom všetky štyri steny pod oltárnou doskou sú zdobené obrazmi spojenými s obetovaním.
Oltár zakrýva baldachýn podopretý štyrmi stĺpmi, ktoré sú zdobené motívmi viniča. Zadnú zvislú stenu oltára nad úrovňou oltárnej dosky pokrýva obraz znázorňujúci korunovanie Panny Márie. Predstavuje najvýraznejšie architektonicky a výtvarne zdobený prvok interiéru.
Precízna polychrómovaná drevorezba okolo jednotlivých ikon znásobuje celkový estetický výraz ikonostasu. Ikony sú usporiadané do niekoľkých významovo nadväzujúcich, nad sebou usporiadaných radov. Veľkosťou dominantné sú hlavné ikony v dolnej polovici ikonostasu. Sú to ikony (zľava) sv. Mikuláš, Bohorodička a Kristus - učiteľ. Úplne napravo, na mieste, ktoré má byť obsadené patrónom chrámu je momentálne umiestnená ikona Bohorodičky. Patrón, sv. archanjel Michal, sa nachádza v tesnej blízkosti na južnej stene chrámu. Miesto pod hlavnými ikonami v tomto chráme vypĺňajú ikony svätých.
Hlavné ikony sú po bokoch oddelené diakonskými dverami a centrálne umiestnenými cárskymi dverami. Tie sú zdobené drevorezbou a portrétmi starozákonných prorokov. Nad nimi sa nachádza Mandylion a jediná replika v tomto ikonostase, Posledná večera. Po oboch stranách ju obklopuje tzv. prázdnikový rad. Ide o dvanásť štvorcových ikon menšieho formátu, ktoré zobrazujú najvýznamnejšie cirkevné sviatky. Z nich šestica, naľavo od stredu, je venovaná sviatkom Matky Božej a šesť ikon je venovaných sviatkom Ježiša Krista.
Nad ikonou Poslednej večere sa v prostriedku ďalšieho radu, nazývaného aj Deesis, nachádza veľká ikona Krista - Pantokratora, ktorú po oboch stranách obklopujú ikony dvanástich apoštolov. Nad Deesisom v celej šírke uzatvára ikonostas tzv. starozákonný rad, obsahujúci ikony významných postáv Starého zákona. V dvanástich medailónoch menších rozmerov je zobrazených dvanásť postáv v rôznych kompozíciách. V tomto rade miesto vo zvislej osi patrí monogramu Ježiša Krista, resp. Isusa Christa, vyjadrenému v znakoch gréckej alfabety.
Oprava strechy kostolíka
V roku 2013 bola na kostolíku realizovaná komplexná oprava strechy. Nutnosť takéhoto zásahu vyplynula z pôsobenia času, poveternostných vplyvov i parazitujúcich machov a lišajníkov najmä na severnej strane objektu. Práce zahŕňali kompletnú výmenu šindľovej krytiny, strešných lát a poškodenej časti krovu, pričom sa kopíroval pôvodný tvar strechy.
Bolo potrebné vymeniť cca. 450 m2 strešnej krytiny, pričom práce prebiehali aj na najvyššej veži vo výške 18 m nad zemou. Strešnú krytinu tvorili štiepané drevené šindle zo smrekového dreva.
Najzložitejšou časťou opravy boli tri značne členené vežičky kostolíka. Náročnosť prác znásobili ozdobné ukončenia niektorých radov šindľov, ktoré ostali zachované. Po montážnych prácach dostala krytina ochranný náter.
V rámci projektu bola realizovaná aj komplexná impregnácia kostolíka eliminujúca pôsobenie drevokazného hmyzu.
Podujatia venované kostolíku
Už tri roky sú pracovníkmi múzea pripravované podujatia, pri ktorých cieľovú skupinu tvoria najmä rodáci a obyvatelia pôvodných lokalít jednotlivých objektov umiestnených v skanzene. Cyklus podujatí začal v roku 2011. „Nová Sedlica v skanzene“ bola venovaná drevenému kostolíku sv. Michala archanjela. Medzi návštevníkmi nechýbali obyvatelia pokrstení práve v tomto chráme v čase, keď ešte dotváral kolorit pôvodnej obce. Pravoslávna bohoslužba, kultúrny program a nostalgické spomienky umocnili význam podujatia.
Pri tejto príležitosti bol v centre obce inštalovaný informačný panel o kostolíku a možnostiach jeho návštevy. Sprievodnou aktivitou bola výstava portrétov akademického maliara Juraja Kresilu.
Najväčší zbierkový predmet Vihorlatského múzea, drevený kostolík sv. Je názornou ukážkou usilovnosti, zručnosti a umu našich predkov. Aj po dvesto päťdesiatich rokoch slúži popri prezentačnom aj pôvodnému účelu, cirkevným bohoslužbám a obradom.
Pravoslávny chrám v Snine
Pravoslávni veriaci v Snine majú od nedele nový drevený chrám a mesto atraktívnu dominantu. Po ročnej výstavbe ju za účasti množstva veriacich a duchovných posvätil pravoslávny arcibiskup prešovský a metropolita českých krajín a Slovenska Rastislav.
"Je to celodrevená stavba. Použité boli tradičné materiály aj tradičné technológie výstavby. A dnes, hoci prší, je tu obrovské množstvo veriacich, nielen pravoslávnych, ktorí prišli a zúčastnili sa svojou modlitbou.
Ako ďalej uviedol, celkové náklady na výstavbu chrámu predstavujú sumu takmer 100.000 eur. Postavili ho takmer bez použitia klincov. "Okrem strechy a veže, na stavbu korpusu stavby nebol použitý ani jeden klinec. Všetko zapadlo do seba a keďže veža je vysoká, tak tam sa dávali drevené kliny z tvrdého dubového dreva, ale istilo sa to aj klincami. Keďže strecha je drevená, tak tá sa samozrejme pribíjala klincami.
"Tam bol poskladaný, nie kompletne, ale na viacerých miestach. Potom bol rozobraný a privezený na štyroch kamiónoch začiatkom októbra minulého roka. Primátor Sniny Štefan Milovčík verí, že nový chrám nebude nikdy prázdny.
Ďalšie pamiatky v Snine
Klasicistický kaštieľ v Snine dala v roku 1781 na mieste pôvodne drevenej stavby postaviť grófka Terézia van Dernáthová, vnučka posledného mužského potomka z rodu Drugethovcov, ktorí boli pánmi Sniny asi od roku 1321.
Rímsko-katolícky kostol sa začal stavať v r. 1746 z kameňa za pomoci grófa Františka Csákyho a jeho manželky. Tento klasicistický, pôvodne barokový kostol bol dokončený v roku 1751.
Rímsko-katolícky kostol Povýšenia sv. Kríža v Snine
Na starom sninskom námestíZo starého námestia sa do dnešných čias zachoval len zlomok - zvyšky parku na Ul. 1. mája a rímskokatolícky kostol. Klasicistický, pôvodne barokový murovaný kostol z roku 1751 bol pôvodne zasvätený Nájdeniu sv. Kríža. Upravený bol začiatkom 19. storočia, rozšírený v 90. rokoch 20. storočia. Dominantný je obraz Panny Márie Bohorodičky z roku 1891. Zaujímavosťou je freska na klenbe lode, na ktorej je zobrazený pôvodný kostol. Raritou je 9,5 metrov vysoký kríž s umučením Ježiša Krista od akademického sochára Svetozára Ilavského.
Rodinná kaplnka Rhollovcov na ViniciKlasicistická kaplnka zasvätená Sedembolestnej Panne Márii je z roku 1842. Pochovaní tu boli Jozef Rholl so svojou manželkou, Štefan Rholl so svojou manželkou a pravdepodobne i ďalší členovia tejto rodiny. Súčasťou mestského cintorína je aj židovský cintorín - historické memento sninskej židovskej komunity, ktorá počas II. svetovej vojny zanikla.
Socha sv. Jána Nepomuckého na sninskom majeri je umiestnená v kostole Povýšenia sv. Kríža v Snine.
Sninský kaštieľ a bájny Herkules stoji na mieste bývalej drevenej kúrie postavenej Drughetovcami. V roku 1781 ho začala stavať grófka Terézia Vandernathová, neskôr ho dokončil Jozef Rholl. Na nádvorí sa nachádza železná socha Herkula uliata v zlievarni v Jozefovej doline v roku 1841. Stala sa nepísaným symbolom mesta.
Vojnový cintorín sa nachádza v blízkosti niekdajšej úzkokoľajky. V roku 1912 grófom Jozefom Degenfeldom, majiteľom veľkostatku v Snine, sa začala výstavba S.U.L.D - Sninskej úzkokoľajnej lesnej dráhy slúžiacej na prepravu dreva z Vihorlatských vrchov na niekdajšiu párnu pílu. Slúžila do roku 1950.
Názov rybníka Mlynisko je odvodený od vyšného sninského mlyna - jedného z dvoch mlynov z roku 1623, ktoré patrili Drughetovcom a po I. svetovej vojne zanikli. Neďaleko sa nachádza Rekreačná oblasť Sninské rybníky, obklopená Vihorlatskými vrchmi s unikátnymi vulkanickými jazerami.