Drevený kostol Suko: História a architektúra

Drevené kostoly sú jedinečným architektonickým a kultúrnym dedičstvom, ktoré sa nachádza v rôznych častiach sveta. Tieto stavby, často postavené z dreva bez použitia klincov, predstavujú majstrovstvo tradičných remeselníkov a svedčia o histórii a náboženskej viere komunít, ktoré ich postavili.

História a význam

Hoci táto stavba stojí približne od roku 1130, archeologické vykopávky naznačujú, že pred súčasným kostolom tu stáli najmenej tri budovy. Vedci sa domnievajú, že pôda kostola bola miestom kresťanských bohoslužieb prinajmenšom od začiatku 11. storočia. Chrám stále priťahuje pútnikov, ktorí prichádzajú obdivovať jeho náboženský a historický význam, ako aj estetickú krásu.

Architektúra a umenie

Kostol sa môže pochváliť umeleckým štýlom, ktorý bol v 11. a 12. storočí známy ako “Urnesov štýl”. Takzvaný “Urnesov štýl” zahŕňa zvieracie postavy do jemných, vinutých línií tradičnej vikingskej rezby. Rezby na kostole umožňujú nahliadnuť do kozmológie stredovekých škandinávskych kresťanov, ktorí spájali severskú a kresťanskú mytológiu.

Najpozoruhodnejšia a najtajomnejšia rezba v kostole sa nachádza na severnej stene. Je na nej zobrazený hadovitý tvor, ktorého požiera štvornohé zviera. Kresťanskí učenci tvrdia, že ide o boj medzi Satanom a Kristom, pričom každý z nich predstavuje zlo, resp. dobro.

Ukážka Urnesov štýlu

Chrám Nanebovstúpenia Pána v Almaty

Po takmer 40 rokoch úvah sa v roku 1904 začala výstavba chrámu Nanebovstúpenia v Almaty podľa návrhu architekta Konstantina Arkadijeviča Borisoglebského. Keďže však Borisoglebskij v roku 1902 opustil mesto, dodatočné úpravy jeho plánov a dohľad nad výstavbou vykonal regionálny inžinier Andrej Pavlovič Zenkov. Z tohto dôvodu sa katedrála bežne nazýva Zenkovova.

Okrem nápadnej krásy chrámu vzbudzuje rešpekt aj jeho architektúra a technické riešenie; s výškou 56 metrov je Chrám Nanebovstúpenia Pána jednou z najvyšších drevených stavieb na svete. Všeobecne sa predpokladá, že kostol bol postavený úplne bez použitia kovových prvkov. Hoci je však drvivá väčšina konštrukcie vyrobená zo smreka Tien-Šan, nachádza sa v nej malý počet klincov, skrutiek a iných kovových častí.

Pravoslávna komunita tu navštevovala bohoslužby až do roku 1927, keď ich sovietsky režim zakázal. Katedrála bola následne zdevastovaná a vyrabovaná. V nasledujúcich desaťročiach slúžila rôznym verejným funkciám vrátane výstavného centra, koncertnej sály a prvého Centrálneho múzea Kazachstanu. Zvonica katedrály bola tiež miestom prvého kazašského rádiového vysielacieho centra, ktoré tu bolo zriadené začiatkom 30. rokov 20. storočia.

Mohutné zemetrasenie, ktoré v roku 1887 zničilo väčšinu budov v Almaty - vtedy známej ako Vernij -, to zrejme zanechalo stopy na stavbe, nakoľko Borisoglebského projekt mal byť odolný voči zemetraseniu. Prežitie katedrály tak ostro kontrastovalo s okolitými ruinami, že miestni biskupi to nazvali Božím zásahom. Zenkova reakcia na to, ak nejaká bola, nebola zaznamenaná, ale určite bol na svoje inžinierske dielo hrdý.

1/2 Ľudová architektúra južného a západného Slovenska (1987)

Tabuľka: Porovnanie vlastností

Kostol Štýl Výška Materiál Význam
Drevený kostol Suko Urnesov štýl N/A Drevo Severská a kresťanská mytológia
Chrám Nanebovstúpenia Pána N/A 56 metrov Smrek Tien-Šan Odolnosť voči zemetraseniu

Nejde však o žiadny muzeálny exponát. Kostol sa používal už od čias, keď bol postavený, pričom v priebehu storočí bol architektonicky obnovovaný.

tags: #dreveny #kostol #suko