Kostolík je zasvätený sv. Jurajovi a má naozaj miniatúrnu podobu malej sakrálnej stavby. Využíva ho miestne rusínske gréckokatolícke obyvateľstvo, ktoré sa tu v rámci rusínskej kolonizácie usadilo v 16. storočí. Vyzerá ako z rozprávky a jeho majestátnosť zvýrazňuje kopček, na ktorom je postavený, nad potočnou dedinkou. Okolo kostolíka sú lipy, také staré ako samotný kostol. V podstate je to len jedna miestnosť, v ktorej sú pospájané všetky prvky drevených kostolíkov. Na vrchole sa nachádzajú dve cibuľkovité vežičky.
Pre turistov, ktorí prichádzajú do Národného parku Poloniny, je tento kostolík neprehliadnuteľný a predstavuje jednu z mnohých drevených cerkví, ktoré boli typickými sakrálnymi stavbami predovšetkým pre obce osídlené rusínskym obyvateľstvom.
História a architektúra
Drevený kostolík bol postavený v roku 1792. Je maličky, no na vtedajšie pomery dostačujúci. Z architektonického hľadiska je ide o klasický trojpriestorový, trojdielny, dvojvežový chrám s dvoma trojramennými kovovými krížmi, aké sa v tej dobe bežne stavali.
Drevený kostolík v Jalovej prešiel niekoľkými menšími i väčšími rekonštrukciami. Pochádza z roku 1792, má zrubovú stavebnú konštrukciu a naposledy bol vo väčšom rozsahu opravovaný v roku 1831. Jeho prestavba sa uskutočňuje pod kontrolou Pamiatkového ústavu nakoľko je zaradený medzi kultúrne pamiatky Slovenska.
Vstup do kostola je zo západu pred ktorým sa nachádza predvstupová časť.
Interiér kostola
Vonkajšia dobová fasáda však ukrýva impozantný a veľmi cenný ikonostas zo 17. storočia. Vnútorná časť kostolíka je rozdelená na tri menšie časti. Ukýva vzácny ikonostas, ktorý je zo 17. storočia. Je teda starší ako samotný kostol. Z priestorových dôvodov sem však nebol prenesený v celosti. V súčasnosti sa v kostolíku každú nedeľu a počas sviatkov slúži liturgia.
Mimo túto dobu je kostolík uzatvorený a ak si ho chcete prehliadnuť zvnútra, musíte sa dohodnúť s Gréckokatolíckym farským úradom v Stakčíne. Kontakty nájdete na informačnej tabuli umiestnenej vedľa vstupných dverí do kostola.
Po prehliadke dedinky naša cesta viedla na vodnú nádrž Starina, ktorá patrí medzi najväčšie na pitnú vodu na Slovensku. Okrem nádherného okolia ma zaujal drevený gréckokatolícky kostolík, ktorý v čase návštevy bol v rekonštrukcii. Vonkajšia podoba kostola je už ukončená a práve sa dokončieval jeho interiér, ktorý dostane podobný vzhľad, aký mal pred opravou.
Drevené chrámy na Zemplíne
Na začiatku 20. storočia stálo ešte v súčasnom okrese Snina trinásť drevených kostolíkov. Väčšina z nich postupne zanikla. Počas prvej svetovej vojny zničili napríklad drevenú „cerkev“ v obci Runina, neskôr padla za obeť aj tá v obci Príslop. V medzivojnovom období zanikol drevený chrám v Strihovci a zakrátko aj ten v bývalej obci Dara.
Drevené kostolíky mali - a niekde ešte stále majú - vskutku dominantné postavenie. V obciach bývali situované na vyššie položených miestach a ich súčasťou bol aj cintorín. Areál, oplotený zrubovou ohradou so vstupnou bránou zastrešenou šindľom, zvyčajne dopĺňala drevená zvonica.
Objekty bývali stavané na kamennom základe bez použitia klincov. Ich charakteristickým znakom bola trojdielnosť interiéru symbolizujúca Svätú Trojicu.
K vrcholným pamiatkam na Zemplíne nepochybne patria drevené chrámy východného obradu. Z ich pôvodného výskytu sa ich v súčasnosti zachovalo iba torzo. Na prelome 17. a 18. storočia tu stálo viac ako tristo, dodnes sa ich zachovalo iba dvanásť. Z nich, deväť sa nachádza na pôvodných miestach v obciach sninského a sobraneckého regiónu. Ďalšie tri boli prenesené do skanzenov v Humennom, Bardejovských Kúpeľov a do Hradca Králové.
Drevené chrámy boli typickými sakrálnymi stavbami predovšetkým pre obce osídlené rusínskym obyvateľstvom.
Drevené chrámy sú súhrnom umeleckého cítenia a zručností viacerých remesiel, z ktorých niektoré na Zemplíne zanikli. Základná konštrukcia chrámu je výsledkom práce tesárov. Práve Rusíni boli zručnými tesármi. Dokumentujú to záznamy v Urbári humenského panstva z roku 1612. V ňom sa osobitne označujú s tým, že mali povinnosť vykonávať tesárske práce pre zemepánov podľa ich potrieb. V uvedenom období títo tesári postavili napr. drevenú kúriu a majer v Snine.
Po architektonickej stránke boli chrámy buď lemkovského alebo bojkovského typu. Všetky ostatné zachované chrámy na Zemplíne sú bojkovského typu, ktoré boli na prelome 18. a 19. storočia stavebne upravované.
Drevené chrámy sa vždy pokrývali dreveným štiepaným šindľom. Práve šindliarstvo bolo po stáročia remeslom typickým pre obce v okolí Sniny a Medzilaboriec v chotároch, ktorých rástla jedľa biela. Pretrvalo až do polovice 20 storočia, pričom šindľom zásobovali celý Zemplín.
Najstarším spôsobom šindľovania bolo jeho ukladanie na tzv. dranku. Týmto spôsobom je prekrytý chrám v Jalovej, trupáreň v Topoli a nový pravoslávny chrám v Snine. Väčšina chrámov je však pokrytá šindľom na tzv. drážku. Ozdobný spôsob ukladania šindľa na tzv. rybie šupiny je možné vidieť na chráme v Hrabovej Roztoke.
Okna, dvere a predovšetkým železné kríže boli dielom umeleckého cítenia remeselníkov. Prvotne boli okna drevených chrámov zakryté blanami z vnútornosti hovädzieho dobytka. Až neskôr sa do drevených rámov začali vkladať okrúhle sklíčka, ktoré boli dielom sklárov, tzv. skliničarov.
Vrcholom kováčskeho umenia boli ručne kované železné kríže na vežiach, ktoré sa zachovali na viacerých chrámoch. Kováči taktiež ozdobovali i vchodové dvere. Kľučiari do nich vyrábali zámky vysokej umeleckej úrovne.
Interiérová výzdoba drevených chrámov je výsledkom práce viacerých remeselných činností. Po vstupe do chrámu pozornosť každého návštevníka upúta ikonostas, oddeľujúci jeho centrálnu časť - loď od oltárnej.
Ikonostasy sú výsledkom súčinnosti dvoch umeleckých remesiel - rezbárstva a ikonopisectva. Najznámejším zemplínskym rezbárom ikonostasov bol Martin Duchnovič z Topole.
Väčšina dnešných ikonostasov a bohato vyrezávaných oltárov v drevených chrámoch na Zemplíne pochádza z rezbárskych dielni v dnešnom Poľsku (Rybotyč). Ojedinelou rezbárskou výzdobou v podobe vyrezávaných stĺpov sa vyznačuje interiér dreveného chrámu v Ruskej Bystrej.
Ikony sa však písali i v monastýroch na Zemplíne (Krásny Brod), resp. v jeho okolí (Buková Hôrka, Malyj Bereznyj). Najznámejším zemplínskym ikonopiscom je mních Teodor Spalinskyj. Známy je predovšetkým ikonou Krasnobrodskej Bohorodičky.
Ikony na Zemplíne boli i dielom tzv. putujúcich ikonopiscov. Tí písali predovšetkým ikonu Posledného súdu v období, keď sa v niektorej obci práve staval drevený chrám.
Svietniky do chrámov vyrábali tokári a kolári, sviečky z včelieho vosku odlievali voskári, truhlice vyrábali stolári a výšivkami ich vyzdobovali šikovné výšivkárky. Jedinečným remeslom súvisiacim s drevenými chrámami na Zemplíne bolo iluminátorstvo bohoslužobných kníh.
Dnes už do zabudnutia upadla tradícia používania dlhej pastierskej trúby - trembity pri náboženských obradoch. Ta sa hojne používala ešte v 18. storočí, predovšetkým tam, kde chrám ešte nemal zvony.
Dielom zručných kamenárov boli pieskovcové božie muky, ktoré postupne nahradzovali bohato zdobené drevené božie muky.
Prehľad drevených chrámov na Zemplíne
| Názov chrámu | Obec | Typ | Obdobie vzniku |
|---|---|---|---|
| Drevený chrám sv. Juraja | Jalová | Bojkovský | 1792 |
| Drevený chrám sv. Mikuláša | Bodružal | Lemkovský | 1658 |
| Drevený chrám v Nižnom Komárniku | Nižný Komárnik | Bojkovský | 1938 |
| Drevený chrám sv. Kozmu a Damiána | Vyšný Komárnik | Bojkovský | 1924 |
Turistické informácie a aktivity v okolí
Po návšteve kostola Vám odporúčame navštíviť aj najväčší zdroj pitnej vody v strednej Európe Vodnú nádrž Starina z Vyhliadky na vodnú nádrž Starina. V zimnom období Vás radi uvítajú v malom Lyžiarskom stredisku Parihuzovce. Milovníci vojenskej histórie by si nemali nechať ujsť možnosť navštíviť Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny.
- Vodná nádrž Starina: Najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe.
- Lyžiarske stredisko Parihuzovce: Ideálne pre zimné športy.
- Vojnový cintorín z prvej svetovej vojny v Hostoviciach: Pietne miesto s historickým významom.
Neďaleko sa nachádza aj minigaléria drevených kostolíkov v Uliči, ktorá predstavuje zmenšeniny existujúcich i už zaniknutých kostolov z Východoslovenského regiónu.
Projekt Otvorené chrámy
V záujme zlepšenia služieb a dostupnosti prehliadky týchto chrámov realizuje Krajská organizácia cestovného ruchu (KOCR) Severovýchod Slovenska projekt Otvorené chrámy. Do drevených chrámov postupne zabezpečuje audiosprievodcov vo forme nahrávok sprievodného slova.
Projekt Otvorené chrámy zahŕňa tvorbu audiosprievodcov, propagačných materiálov a celkovú podporu návštevnosti chrámov, ktoré sú právom nazývané drevenými perlami východu. V roku 2021 pribudli audiosprievodcovia do chrámov v Brežanoch, Jedlinke, vo Vyšnom Komárniku a v Jalovej. V roku 2022 boli vytvorené audionahrávky do ďalších piatich chrámov. Návštevníci si môžu vypočuť nahrávky s pútavými informáciami v slovenskom, poľskom, nemeckom a anglickom jazyku.
Veľmi nás teší, že sme mohli spolupracovať na projekte práve realizáciou nahrávok v rusínskom jazyku, ktorý v týchto obciach počuť dodnes. Gréckokatolícky drevený chrám v obci Jalová v Sninskom okrese, ktorý je zasvätený sv. veľkomučeníkovi Jurajovi, bol postavený v 18. storočí. Chrám je jednoduchej zrubovej konštrukcie, postavený na kamennom základe.
„Zo stavebného hľadiska ide o klasický trojpriestorový, trojdielny, dvojvežový chrám s dvoma trojramennými kovovými krížmi,“ vysvetlil pre TASR správca gréckokatolíckej farnosti v Stakčíne Peter Demjanovič s tým, že vchod je iba jeden, a to zo západnej strany. „V hlavnej veži sú dva zvony. Ikonostas v chráme pochádza zo 17. storočia, reštaurovaný bol v rokoch 2005 až 2009. Miestni obyvatelia s ním však po jeho obnove neboli stotožnení. „Mysleli si totiž, že do chrámu nainštalovali iný ikonostas, keďže tie maľby a ikony neboli také ako predtým,“ priblížil správca s tým, že to neskôr prijali, keďže im reštaurátori vysvetlili, že sa pri obnove dostali k pôvodným maľbám. Ikonostas nie je z priestorových dôvodov vcelku. Prvá väčšia rekonštrukcia chrámu sa uskutočnila v roku 1831. Patril tiež k tzv. chrámom v kožuchu, pretože bol zvonku omietnutý a obielený vápnom. Po roku 2000 došlo k ďalším rozsiahlym opravám, ale objekt už nebol omietnutý. Každú nedeľu a počas sviatkov sa v chráme na kopci slúži liturgia. Miestni veriaci tu zachovávajú juliánsky kalendár. Liturgickým jazykom je slovenčina a cirkevná slovančina. „Reálne chrám navštevuje približne desať ľudí,“ skonštatoval správca. Juraj Zubaľ, ktorý pomáha pri zveľaďovaní chrámu, pre TASR uviedol, že obec navštevujú aj turisti. „Boli tu už napr.
Ubytovanie
Zarezervujte si už teraz ubytovanie v blízkosti Dreveného kostolíka v Jalovej. Oslovia Vás pohodlné apartmány v Jalovej alebo uprednostníte tiché prostredie a útulnosť chaty v Jalovej? Veríme, že sa rozhodnete správne a užijete si tu krásny čas so svojimi blízkymi.
Pestrú ponuku ubytovania v blízkosti Dreveného gréckokatolíckeho kostola sv. Bazila Veľkého v Hrabovej Roztoke nájdete na našej stránke ubytovanie Hrabová Roztoka.
Viac ubytovania neďaleko Minigalérie drevených kostolíkov v Uliči nájdete na našej podstránke ubytovanie Ulič.
Ubytovanie neďaleko Vojnového cintorína z prvej svetovej vojny v Hostoviciach nájdete na našom portáli. Ubytovanie Hostovice to sú čisté a útulné izby v rodinných penziónoch, ako aj rozprávkové chaty a chalupy.
Možnosti ubytovania v okolí:
- APARTMÁNY Sninský dvor: 8,1 km vzdušne
- Chata EXIT: 8,1 km vzdušne
- Chaty Topovne: 11,5 km vzdušne
- Rekreačné zariadenie Kamenný potok: 11,6 km vzdušne
- Privát Kvetka: 11,8 km vzdušne