Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat.
Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.
Slovenské drevené kostoly odrážajú život ich staviteľov, ktorí chceli žiť v harmónií s prírodou a odpútať sa od všedného života. Chrámy neoplývajú luxusom, práve naopak. Dokazujú, že v jednoduchosti je krása. Drevené kostolíky sa zvyčajne stavali na vyššie položených, ťažko dostupných miestach. To ich odlišuje od iných dedinských stavieb. Drevený gréckokatolícky kostol sv. Kostolíky sú jedinečným príkladom stretu dvoch kultúr - východnej a západnej, ako aj byzantskej a latinskej.
K najstarším patria gotické drevené kostoly. Také nájdeme napr. v okrese Bardejov a v Tvrdošíne. Druhým typom sú evanjelické kostoly, ktoré sa stavali na základe zákonného článku cisára Leopolda I. na konci 17. storočia, tzv. Na východnom Slovensku stojí tretí typ sakrálnych drevených stavieb, pravoslávne kostoly, ktoré boli pôvodne grécko-katolícke. Každý z týchto chrámov je jedinečný a výnimočný niečím iným. Všetky však majú interiér rozdelený na tri základné časti, a to na predsieň (babinec), chrámovú loď a svätyňu. Dominantou každej cerkvi je ikonostas, ktorý oddeľuje svätyňu od lode.
Každá z ikon v sebe ukrýva hlbokú symboliku a býva napísaná na dvere. Toto umenie v sebe spája architektúru, maľbu a dekoratívnu drevorezbu. Rímskokatolícky drevený kostol svätého Františka z Asissi je najstarší kostol svojho druhu na Slovensku. Nachádza sa v Hervartove v okrese Bardejov. Postavený bol roku 1500 v gotickom štýle, interiér zdobia nástenné maľby.
Drevené kostoly Slovenska
Charakteristika Drevených Kostolov
Už ako samotný názov vypovedá, drevené kostoly boli postavené za použitia dreva ako stavebného materiálu. Cerkvi boli zvyčajne postavené nad dedinou, na vyššie postavených miestach. Súčasťou areálu bol cintorín, ktorý bol aj s kostolom obohnaný múrom. Vstup do areálu tvorila vstupná brána. Kostoly mali prevažne zrubový charakter, stáli na kamennej podmurovke, boli trojdielne (symbol Svätej Trojice).
Drevené kostoly boli umelecky stvárnené, vysoký dôraz sa kládol predovšetkým na výzdobu. Výzdoba sa koncentrovala v interiéri, ale aj exteriéri. Exteriér dopĺňala napríklad vyzdobená strešná krytina, rôzne geometrické ornamenty na jednotlivých častiach kostola, vyzdobené mohli byť aj dvere, okná, mreže, kríže a podobne. Práve ikonostas je dôležitým prvkom kostolov. Jeho výzdoba má byť bohatá a slávnostná. Účelom ikonostasu je oddelenie svätyne od lode. Väčšina cerkví je trojpriestorových, čo má symbolizovať Svätú Trojicu.
Vstupná časť kostola sa nazýva predsieň či babinec. Zo symbolického hľadiska predstavuje toto miesto očistec alebo trpiacu Cirkev. Dôležitou samostatnou časťou je loď. V nej sa nachádzajú veriaci, ktorí sa zúčastňujú obradov. Zo symbolického hľadiska táto časť predstavuje putujúcu Cirkev, teda kresťanov žijúcich na zemi. Tretia časť, ktorá sa nachádza za ikonostasom sa nazýva svätyňa. Ikonostas oddeľuje svätý priestor svätyne od veriacich v lodi kostola.
Na Slovensku má výstavba drevených kostolov rozsiahlu tradíciu. Drevené kostoly predstavujú špecifický príklad sakrálneho staviteľstva. Prvé kostoly sa začali stavať koncom 15. storočia, mnohé pochádzajú z konca 17. ,18. a 19. storočia. Celkový počet drevených kostolov na Slovensku bol v minulosti viac ako 300, dnes sa ich zachovalo približne šesťdesiat.
Mnohé kostoly boli pôvodne postavené ako gréckokatolícke, neskôr pravoslávne, ale aj rímskokatolícke. Najznámejšie cerkvi u nás sú rozhodne drevené kostoly v okolí Bardejova. V okolí Bardejova a území severovýchodného Slovenska nájdeme prevažne drevené kostoly východného obradu. Za Národnú kultúrnu pamiatku bolo zo Šariša a Horného Zemplína v roku 1968 vyhlásených 27 drevených kostolov.
Rozdelenie Drevených Kostolov
Naše drevené kostoly môžeme rozdeliť do viacerých skupín podľa ich architektúry a tzv. raison d’être - teda dôvodu vzniku. Boli postavené ako drevené verzie kamenných stavieb z rovnakého obdobia (15. a 16. storočie) a svojim komunitám poskytovali dôstojné a vznešené priestory pre bohoslužby a slávnosti.
Ďalšiu skupinu drevených kostolov si stavali komunity, ktorých vierovyznanie sa odkláňalo od dominantnej rímskokatolíckej tradície. Tretia skupina kostolíkov na východnom a severnom Slovensku je len pokračovaním príbehu svojich gotických príbuzných. Dostatok dreva v chudobných regiónoch využívali miestni rezbári na zhotovovanie duchovných stavieb.
Na Slovensku sa celkovo zachovalo okolo šesťdesiat drevených sakrálnych stavieb a z nich je:
- 38 gréckokatolíckych drevených chrámov
- 11 rímskokatolíckych drevených kostolov
- 6 evanjelických artikulárnych chrámov
- 4 pravoslávne cerkvi
Podľa historických výskumov a záznamov bolo na Slovensku celkovo až okolo 300 takýchto drevených sakrálnych stavieb. Najpočetnejšie sú zastúpené drevené gréckokatolícke chrámy, tzv. cerkvi v oblastiach na severovýchode Slovenska. Medzi najstaršie sakrálne stavby patria gotické rímskokatolícke kostoly a za najoriginálnejšie je možné považovať evanjelické artikulárne kazateľské chrámy s pôdorysom v tvare gréckeho kríža.
Výnimočnosť slovenských drevených kostolíkov potvrdzuje aj fakt, že osem z nich je zapísaných na zozname svetového dedičstva UNESCO.
| Kostol | Obec | Náboženstvo | Datovanie |
|---|---|---|---|
| Kostol Všetkých svätých | Tvrdošín | Rímskokatolícky | 15. storočie |
| Kostol sv. Františka z Assisi | Hervartov | Rímskokatolícky | Koniec 15. storočia |
| Kostol sv. Mikuláša Biskupa | Ruská Bystrá | Gréckokatolícky | Začiatok 18. storočia |
| Kostol sv. Michala Archanjela | Ladomirová | Gréckokatolícky | 1742 |
| Kostol sv. Mikuláša | Bodružal | Gréckokatolícky | 1658 |
| Evanjelický artikulárny kostol | Leštiny | Evanjelický | 17. storočie |
Významné Drevené Kostoly na Slovensku
Hervartov: Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi
Postavený koncom 15. storočia. Odlišuje sa od ostatných cerkví východného obrazu. Kostol sa skladá z polygonálnej svätyne, lode, sakristie a veže. Bol vystavaný z červeného smreka. Súčasťou interiéru je oltár Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory z roku 1460 - 1470. Interiér dopĺňajú pozoruhodné maľby z roku 1665. Bol spolu s inými v roku 2008 zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Frička: Drevený chrám východného obradu sv. Michala archanjela
Bol postavený v roku 1829. Stavba je trojpriestorová s dvoma vežami. Kostolu na západnej strane dominuje veža, kde sa nachádzajú tri zvony. Interiér je datovaný prevažne do 18. a 19. storočia. Maľba stropu svätyne pochádza z 20. storočia.
Krivé: Drevený gréckokatolícky chrám východného obradu sv. Lukáša
Bol postavený roku 1826 a nachádza sa nad obcou Krivé na jej západnej strane. Kostol v Krivom je trojpriestorový, so štvorcovou vežou, predĺženou loďou a polygonálnou apsidou. V interiéri kostola sa nachádzajú vzácne ikony datované do 16. storočia, namaľované technikou tempery na dreve. Celý ikonostas má 4 rady, na ktorých je zobrazený sv. Mikuláš, Hodigitria, Kristus Pantokrator a sv. Lukáš. Interiér kostola pochádza zo 17. až 19. storočia.
Jedlinka: Drevený Kostol Ochrany Presvätej Bohorodičky
Bol postavený v prvej polovici 18. storočia. Kostol je trojdielny a trojvežový. Zrubová stavba je z exteriéru obitá šindľom. V hlavnej chrámovej veži visia tri zvony. Interiér kostola pochádza zo 17. a 18. storočia. Nachádza sa tu jeden z najvzácnejších ikonostasov so zobrazením sv. Mikuláša, Hodegétrie či Krista Pantokratora. Nad kráľovskými dverami sa nachádza ikona Posledná večera. Ďalej sa tu nachádza oltár Panny Márie z 19. storočia. Zachovaný je aj kostolný inventár.
Lukov: Drevený gréckokatolícky chrám svätého Kozmu a Damiána
Bol pôvodne postavený v Poľsku a zasvätený inému patrónovi. Odtiaľ ho obyvatelia kúpili a previezli. O staršom pôvode a inom zasvätení chrámu hovorí nápis z roku 1654 na ikone Presvätej Bohorodičky. Kostol je trojdielny, trojvežový a stojí na kamennej podmurovke. Na západnej strane sa nachádza mohutná veža. Jednoduchá sedlová strecha je pokrytá šindľom. Interiéru kostola dominuje ikonostas, ktorého podstatná časť pochádza z 18. storočia. Zobrazenie Posledného súdu je zo 16. storočia a niektoré ďalšie ikony sú zo 17. storočia.
Ladomirová: Gréckokatolícky drevený chrám svätého Michala
Bol postavený v roku 1742. Je zrubovej konštrukcie, trojdielny a trojvežový. Ikonostas pochádza z 18. storočia. Kostol v Ladomirovej bol značne poškodený v priebehu druhej sv. vojny a neskôr búrkou. Následne bol kostol opravený.
V roku 2008 bol zapísaný s ďalšími 7 drevenými kostolmi Karpatského oblúka do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.Kostol archanjela Michala pochádza z roku 1742, ktorého zvláštnosťou je, že bol pôvodne postavený bez jediného klinca. Veže i stupňovité kupoly nad svätyňou sú ukončené makovičkami s kovanými krížmi. Zastrešenie objektu i veže sú pokryté šindľom, zrub i podvežné prístenky sú obité vertikálne doskami s lištami. Na západnej strane lode vystupuje malý chór s dreveným parapetom. V prednej časti oplotenia objektu sa zachovala časť drevenej trámovej ohrady so vstupnou bráničkou. Vedľa kostola sa nachádza cintorín so zaujímavými kamennými, drevenými a kovovými krížmi. Na južnej strane stojí pri kostole samostatná zvonica stĺpikovej konštrukcie s došteným opláštením.
Umelecky hodnotný je ikonostas a oltár, ktorý pochádza z polovice 18. storočia. Päťradová polychrómovaná drevená architektúra vyplnená ikonami, casť z nich bola zničená v 2. svetovej vojne.
Kožany: Kostol Stretnutia Pána so Simeonom
Bol postavený v druhej polovici 18. storočia. Trojdielnu stavbu tvorí oltárna miestnosť, loď a veža. Stojí na kamennej podmurovke a je prikrytý šindľovou strechou. Interiéru dominuje dvojdverový ikonostas z konca 17. a zo začiatku 18. storočia a vzácne nástenné maľby s výjavmi zo Starého a Nového zákona z konca 18. storočia. Vo svätyni sa nachádza oltár s ikonou Piety, ktorá pochádza z 19. storočia.
Tročany: Drevený chrám východného obradu sv. Lukáša Evanjelistu
Pochádza z konca 15. a začiatku 16. storočia. Patrí medzi najstaršie drevené chrámy východného obradu nielen na Slovensku, ale v celej karpatskej oblasti. Trojdielna zrubová stavba pozostáva z oltárnej časti, lode a veže. Strecha nad loďou je v tvare pyramídy, zakončená vežičkou. Ikonostas je zo 17. storočia a je zaradený medzi Národné kultúrne pamiatky. Za ikonostasom sa vo svätyni nachádza zdobený oltár s ikonou Snímania z kríža z 18. storočia a ikona sv. archanjela Michala nad žertveníkom. Kostol bol v roku 1968 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku.
Vo viacerých kostoloch (Frička, Tročany, Kožany, Lukov, Jedlinka, Krivé, Ladomirová) sa pravidelne každú nedeľu a sviatky slúžia bohoslužby. Pre aktuálne informácie ohľadom bohoslužieb alebo otváracích hodín kostolov, prosím, kontaktujte príslušný farský úrad alebo jednotlivcov, ktorý kostol spravujú.
Trasy k Dreveným Kostolom
Pre tých, ktorí chcú objavovať tieto skvosty, sú pripravené štyri trasy:
- Trasa 1: Bardejov - Kružlov - Krivé - Hervartov (cca 40 km)
- Trasa 2: Bardejov - Frička - Sveržov - Gerlachov - Lukov (cca 45 km)
- Trasa 3: Bardejov - Tročany - Raslavice - Buclovany - Marhaň - Kožany (cca 66 km)
- Trasa 4: Bardejovské Kúpele - Zborov - Regetovka - Jedlinka - Nižná Polianka (78 km)
Tieto trasy ponúkajú možnosť spoznať nielen drevené kostoly, ale aj malebné dedinky a prírodné krásy severovýchodného Slovenska.
Slovenské drevené kostolíky sú jedinečným svedectvom ľudovej architektúry a hlbokej spirituality našich predkov. Ich krása, jednoduchosť a zároveň majstrovské prevedenie uchvátia každého návštevníka. Na Slovensku nájdete drevené kostolíky rôznych štýlov a konfesií. Najstaršie z nich sú gotické rímskokatolícke kostoly, ako napríklad kostol sv. Františka z Assisi v Hervartove, ktorý pochádza až z 15. storočia. Ďalším typom sú evanjelické artikulárne kostoly, postavené v 17. a 18. storočí na základe tolerančného patentu cisára Jozefa II.