Druhý vatikánsky koncil bol jednou z najvýznamnejších udalostí v dejinách Katolíckej cirkvi 20. storočia. Paradoxne, vyvolal pochybnosti aj medzi niektorými katolíckymi teológmi. Tieto pochybnosti sa týkali aj existencie diabla.
Generál Spoločnosti Ježišovej (SJ) P. Arrupe dokonca vyjadril pochybnosti o existencii Satana ako konkrétnej bytosti. Tieto pochybnosti boli často formulované v tom zmysle, že diabol je symbolická figúrka na vyjadrenie zla.
Napriek týmto pochybnostiam, posledný pápeži, predovšetkým Pavol VI., často vychádzali z dokumentov koncilu vo svojich vyjadreniach o nepriateľovi našej spásy a jeho zhubnej stratégii.
Pôvod a šírenie zla
Odkiaľ vlastne zlo pochádza a ako sa šíri? Vladimír Juhás, kňaz a vysokoškolský pedagóg systematickej teológie na TF KU v Ružomberku, upozorňuje: „Špirála zla sa nezastaví, ak sa na zlo odpovedá zlom."
Podľa evanjeliového textu Ježiš hovorí, že ľudská zloba pochádza z nás, z ľudského srdca. Zlo zohráva svoju rolu aj pri rozdelení spoločnosti - vlastne je toho príčinou.
Spoločnosť je rozdelená, keď ľudia prestávajú komunikovať a počúvať sa. Pápež František preto hovorí o prekonávaní zákona odplaty „oko za oko, zub za zub“.
Svätý Otec poukazuje na nový zákon lásky, potrebný na cestu pravej spravodlivosti - Ježiš od svojich učeníkov žiada, aby reagovali, ale nie ďalším zlom, lež dobrom. Zlo totiž predstavuje prázdnotu, absenciu dobra; a prázdnotu nemožno vyplniť ďalšou prázdnotou, ale jedine plnosťou, čiže dobrom. Represálie nikdy nevedú k vyriešeniu konfliktov.
Svätý Otec po požehnaní spomenul aj svoju blížiacu sa apoštolskú cestu do Budapešti a na Slovensko: „V týchto nepokojných časoch, keď Afganci hľadajú útočisko, sa modlím za tých najzraniteľnejších z nich; modlím sa, aby mnohé krajiny prijali a chránili tých, ktorí hľadajú nový život. Modlím sa aj za vnútorne vysídlené osoby, aby sa im dostalo pomoci a ochrany, ktorú potrebujú.
Apoštol Peter tiež hovorí, že ten zlý, diabol, nás obchádza ako zúrivý lev, aby nás zožral. V tejto dvojitej prosbe: neopúšťaj nás a vysloboď nás sa ukazuje podstatná charakteristika kresťanskej modlitby.
Vladimír Juhás je presvedčený, že zlo nás nepriťahuje viac ako dobro. Aj keď participujeme na dobre, stále je tu satan a jeho pôsobenie. V Biblii má zlý duch mnoho podôb a pomenovaní, satan je jedno z nich. Nie je to však tá najhoršia podoba zlého. Satan znamená pokušiteľ, skúšateľ. Zatiaľ čo pre Bibliu je satan pokušiteľ, neutrálny duch, horší je diabol, ten, ktorý rozdeľuje ľudí, rozbíja jednotu.
Ak nás zlo v akejkoľvek podobe - agresia, pomsta, nenávisť - opantá, je lepšie odovzdať to Bohu, nesnažiť sa byť agresor či pomstiteľ. Boh je Pánom celej skutočnosti. Nechajme ho byť tým Pánom.
Diabol vie osloviť našu márnivosť, zvedavosť, vie nás zvádzať, až kým neupadneme do pokušenia a nezlyháme. Tým ho prekvapíme a vyhráme, pretože on Bohu patriť nechce. Je to naša sila, ktorú nám dáva Ježiš, vzkriesený Ježiš, ktorý je tu, medzi nami: je tu.
Boj dobra a zla v dokumentoch Druhého vatikánskeho koncilu
Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu sa zaoberajú aj bojom dobra a zla. Koncil zdôrazňuje, že kresťania musia byť schopní „čeliť úkladom diabla a odolať v deň zla (porov. Ef 6, 11-13)“.
Druhý vatikánsky koncil v konštitúcii Gaudium et spes hovorí o radostiach a nádejach, žalostiach a úzkostiach ľudí dnešných čias, najmä chudobných a všetkých, ktorí trpia, ako o radostiach a nádejach, žalostiach a úzkostiach Kristových učeníkov. Niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach.
Koncil vyzýva Cirkev ustavične skúmať znamenia čias a vysvetľovať ich vo svetle evanjelia tak, aby vedela spôsobom primeraným každej generácii odpovedať na večné otázky človeka o zmysle terajšieho i budúceho života a o ich vzájomnom vzťahu.
Koncil tiež zdôrazňuje, že Cirkev musí poznať a chápať svet, v ktorom žije: jeho očakávania, snahy a jeho neraz dramatický charakter.
V konštitúcii Lumen Gentium sa hovorí, že Boží ľud pod vedením posvätného učiteľského úradu - ktorý verne poslúchajúc prijíma nie ako ľudské slovo, ale naozaj ako slovo Božie (porov. 1 Sol 2, 13) - neochvejne sa pridŕža viery, raz navždy odovzdanej svätým (porov. Júd 3), hlbšie do nej preniká správnym úsudkom a plnšie ju uvádza do života.
Víťazstvo nad zlom
Na Svetový deň pokoja 2005 Ján Pavol II. zvolil za tému povzbudenie svätého Pavla z Listu Rimanom: „Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo“ (Rim 12, 21).
Ján Pavol II. zdôraznil, že kresťania vyznávajú s pokornou dôverou, že iba Boh umožňuje človeku a národom poraziť zlo konaním dobra. Kristus nás svojou smrťou a zmŕtvychvstaním zachránil a „draho“ vykúpil (1 Kor 6, 20; 7, 23), získajúc spásu pre všetkých.
Na základe istoty, že zlo nemá prevahu nad dobrom, prechováva kresťan nezdolnú nádej, ktorá ho posilňuje v úsilí o spravodlivosť a pokoj. Ak aj je vo svete prítomné a pôsobí „tajomstvo neprávosti“ (2 Sol 2, 7), nemožno zabudnúť na to, že vykúpený človek má v sebe dostatok energie, aby mu odporoval.
Žiaden muž ani nijaká žena dobrej vôle sa nemôžu zbaviť záväzku dobrom bojovať za víťazstvo nad zlom. Je to boj, ktorý sa dá úspešne viesť len zbraňami lásky. Keď dobro zvíťazí nad zlom, zavládne láska, a kde vládne láska, tam vládne pokoj. To platí aj v spoločenskej a politickej oblasti.
V Roku Eucharistie nech deti Cirkvi nachádzajú v tejto najvyššej sviatosti lásky zdroj každého spoločenstva: spoločenstva s Ježišom Spasiteľom a v ňom s každou ľudskou bytosťou. A skrze Kristovu smrť a zmŕtvychvstanie, sviatostne sa sprítomňujúce v každom eucharistickom slávení, nech sme zachránení od zla a nech sme schopní konať dobro. Skrze nový život, ktorý nám daroval, nech dokážeme spoznať, že sme si navzájom bratmi, napriek rozdielnemu jazyku, národnosti či kultúre.
V liturgii krstu sa hovorí o vyslobodení zo satanovej moci (porov. Kol 1, 13). Boh vyslobodil katechumenov z otroctva zlého ducha a tmy (porov. Mt 12, 28; Jn 8, 44; 12, 31; porov. 1 Jn 3, 8; Ef 2, 1-2).
Koncil zdôrazňuje význam Panny Márie, ženy, matky Vykupiteľa, pretože bez „váhania uverila Božiemu poslovi, a nie dávnemu hadovi“.
Podľa zjavenia, zlo pochádzať od jeho dobrého Stvoriteľa. Zlo sa protivia Bohu (porov. Iz 14, 12-15) a túžil dosiahnuť svoj cieľ mimo Boha. Zlo si pravdu zmenili na lož, slúžiac skôr stvoreniam ako Stvoriteľovi (porov. Rim 1, 21-25).
Ježiš premáha ataky zla a vyhodil von „knieža tohto sveta“ (porov. Jn 12, 31). Týmto vyslobodil zo satanovej moci (porov. Lk 11, 20; porov. Mt 12, 28).
Exkomunikácie
V minulosti sa exkomunikácie používali ako prostriedok boja proti zlu v Cirkvi. Poslední pápeži to však robili pomerne zriedka.
Záver
Boj dobra a zla je stálym aspektom ľudskej existencie. Dokumenty Druhého vatikánskeho koncilu poskytujú cenné usmernenia pre kresťanov v tomto boji a zdôrazňujú dôležitosť lásky, pokoja a spravodlivosti. Dôležité je tiež si uvedomiť, že boj so zlom nikdy nemáme brať do vlastných rúk, ale odovzdať ho Bohu. To neznamená rezignovať, ale zrieknuť sa použitia zla.
Tabuľka: Porovnanie pohľadov na koncil
| Teória | Charakteristika |
|---|---|
| Správnej implementácie | Koncil bol inšpirovaný Duchom Svätým, aby nastolil nový vek slobody. |
| Nesprávnej implementácie | Koncil bol dobrý nápad, ale implementácia bola prekrútená. |
| Zlého nápadu | Koncil bol zlý a nerozumný nápad. |
| Nepravého koncilu | Koncil nebol skutočný. |
Prečo Boh dopúšťa ZLO a utrpenie? (dôležitá odpoveď)
Pápež Ján XXIII. žehná veriacich v Bazilike sv. Petra v roku 1959.
Pápež Pavol VI. na II. vatikánskom koncile