Farnosť Dolná Tižina má bohatú a pestrú históriu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v živote miestnej komunity. V tomto článku sa pozrieme na jej neuveriteľnú cestu od založenia až po súčasnosť.
Založenie a Vývoj Farnosti
Lokálna kaplnka Dolná Tižina bola zriadená spolu s filiálkou Zemianska Stráža v roku 1789 a na farnosť bola povýšená 21. apríla 1805, ktorá náležala do Varínskeho dekanátu a Trenčianskeho arcidekanátu.
Kostol sv. Michala Archanjela
Prvý kostol, ktorý stal povyše dnešného vo farskej záhrade bol vybudovaný v roku 1792, ľahol však popolom po požiari. Bolo preto nutné postaviť nový murovaný kostol. Podarilo sa ho dostavať až v roku 1875 a je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi, podobne ako starý kostol. Je vybudovaný v neskoroklasicistickom štýle rukou hlavného majstra Vincenta Raháka z Moravy.
Aj dnešná stavba chrámu však vyhorela a to 28. júla 1904, kedy po požiari zhorela na uhoľ takmer celá dedina. Požiar si vynútil opravu strechy a nové zriadenie interiéru. Veľkou stratou bolo aj zhorenie hudobných nástrojov dychovej kapely, ktorá dlhé roky hrávala na cirkevných i svetských slávnostiach.
Dnešnú tvár získal kostol pričinením jeho nasledovníka Antona Fraštackého. V roku 1913 bol postavený hlavný a bočný oltár, ktorých zhotoviteľom bol rezbár Ján Mládenek z Kysuckého Nového Mesta. Socha blahoslavenej Panny Márie bola zakúpená v tom istom roku v San Ulrichu Gröden v Tirolsku od majstra Jozefa Reifenera.
Duchovní Pôsobiaci vo Farnosti
V histórii farnosti Dolná Tižina pôsobilo mnoho významných duchovných, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj a duchovný život veriacich. Medzi nich patria:
- FODOR MICHAL, čestný kanonik, dekan, narodený v Cíferi (v r. 1763 v Medzibrode), ordinovaný v r. 1788, zomrel 7. 11. 1846.
- MINÁRIK JOZEF, n. 16. 1. 1912 v Malých Stankovciach (dnes: Trenčianskych Stankovciach), o. 16. 6. 1935 v Nitre, zomrel 26. 8. 1991, pochovaný je v Brodne.
- ŠMELKA JÁN, Mons. Mgr. 1997 - 2002 dekan Dekanátu Kysucké N.
- Dušan Monček, správca farnosti.
Títo kňazi a ďalší duchovní, ktorí pôsobili v Dolnej Tižine, zanechali nezmazateľnú stopu v živote miestnej komunity. Ich práca a obetavosť prispeli k duchovnému rastu a upevňovaniu viery v obci.
Významné Udalosti a Osobnosti
Okrem duchovných, ktorí pôsobili vo farnosti, je s Dolnou Tižinou spojených aj niekoľko ďalších významných udalostí a osobností:
- Slávnostná svätá omša pri Skale sv. Huberta: Sv. omšu celebrovali duchovní otcovia Dušan Monček, správca farnosti a miestny rodák Jozef Chabada. Sv. omše sa zúčastnili nielen obyvatelia D. Tižiny a Stráže, ale aj širšieho okolia. Svätá omša bola tradične obetovaná za zosnulých poľovníkov. Taktiež bolo vyzdvihnuté poslanie poľovníkov pri starostlivosti o zver a ochrany prírody. Po sv. omši pripravili poľovníci občerstvenie, guláš a chladené pivko. Poďakovanie patrí Milanovi Falaštovi a Michalovi Kopaskovi za zhotovenie krásnej drevenej sochy Sv. Huberta.
- FK FATRAN - Dolná Tižina: Futbalové mužstvo, ktoré je aktuálne na 1. mieste.
Život v Obci v Búrlivých Rokoch
Desaťročie od roku 1940 do roku 1950 bolo pre našu obec, ako aj pre celú krajinu veľmi búrlivé. Život v obci bol stále veľmi viazaný na pôdu. Vlastníctvo pôdy je veľmi dôležité pre obživu a po Bohu je najväčšia istota. Sebestačnosť ľudí je vysoká, dopestujú sa všetky hlavné potraviny, zemiaky, obilie, kapusta, ovos, zelenina. Stále platí: mať pôdu - mať istotu - mať budúcnosť.
Po skončení vojny v máji 1945 a po podpísaní Košického vládného programu, po zriadení novej povojnovej vlády zanikol i samostatný Slovenský štát. Nová vláda bola vytvorená z tzv. občianských strán a z komunistickej strany. Predstavitelia občianských strán sa usilovali o obnovenie demokracie a komunisti sa snažili získať politickú moc po vzore Sovietského zväzu.
V r. 1946 boli v celej republike parlamentné voľby, ktoré v Čechách vyhrali komunisti a na Slovensku demokrat. strana. Po známom komunistickom prevrate na začiatku roku 1948 sa nádeje na lepšiu budúcnosť rozptýlili. Po prevzatí moci v našej dedine komunistami sa začali rúcať vzťahy.
Druhá Svetová Vojna v Dolnej Tižine
29. august 1944, povstanie, všeobecný rozruch po celej dedine, ľudia nevedia čo sa deje. Správy sú všeliake, protichodné. Do obce prišla čata nemeckých vojakov. Ubytovaní sú v hornej a dolnej škole, vyučovanie je prerušené. Vojaci sa chovajú k obyvateľom nedôverčivo, ale ináč im nerobia nič zlé. Až po pár dňoch sa situácia upokojila domov začínajú prichodiť chlapi, čo boli narukovaní ako vojaci a Nemci sa chovajú slušne. Prišlo nariadenie kopať zákopy, povinne, ale za prácu platia, nuž ľudia chodia kopať všade po okolí.
Apríl 1945. Front je už v našom kraji, Rusi sa dobíjajú ž do Terchovej. Do dediny dopadajú strely čoraz častejšie. Osada Bačín vyhorela, spálili ju Nemci, ľudia si zachránili len holé životy, 12 gazdov prišlo o všetko čo mali. 20 apríl. Rusi útočia, Belá je oslobodená, bojuje sa o našu obec, Rusi ju ostreľujú, ale Nemci sa húževnato bránia, kde-tu horí dom, humno od streľby, ľudia hasia s nasadením života.
Dedina si vydýchla, zachránení sme, ale bolo aj veľa ranených z radov občanov, ba vojna si vybrala aj najvyššiu daň, zastrelili mladé dieťa, Helenku Kubíkovú. Stratili sme veľa majetku, ale hrôzy prechodu frontu pominuli. Na druhý deň, keď ľudia vychádzali z pivníc, uvideli v domoch iných vojakov - Rusov. A život sa začal vracať do starých koľají.
Tižinské chotáre sa stali posledným miestom odpočinku asi stovke Nemcov, ktorí tu čakajú na svoje vzkriesenie. Smutná bola jar toho roku, siať bolo treba, no nebolo čo, nebolo čím orať, keď neboli kone, v dedine zostali len tri a na roliach bolo veľa nevybuchnutej munície. Ľudia potom len po biede posiali. Radosť, že je už po vojne, pomohla zabudnúť na prežité hrôzy.
Školská Kronika o Vojnových Udalostiach
Školský rok v r. 1944 začal až 10. novembra so 185 žiakmi. Príčinou neskorého začiatku vyučovania boli rušné dni augustové a septembrové, t.j. nastal otvorený nepokoj a oboj proti nemilým hosťom - Nemcom, ktorí čim ďalej tým viac sa usadzovali ako vojaci na našom milom Slovensku. Udalosti vojnové však išli ďalej a ďalej. Začiatkom nového roku 1945 zavítali k nám do našej obce vojaci. Týto nám zaujali a obsadili násilím učebne školy a spôsobili nepokoj. Vyučovanie sa prerušilo, dietky ostali doma a v obci nastal neobyčajný vojenský ruch. Občania chodili za poplatok kopať na rôzných miestach zákopy, kryty a pod.
Hrôza vojny sa valila nezadržatelne vpred. Vojsko Nemcov a Maďarov pribúdalo, okolie obľahlo delostrelectvo. Hovorilo sa: "Peklo vojny je už tu." Tak sa i stalo, okolo Veľkej noci v marci okolo Terchovej a zázrivej nastali boje. Ľudia sa už celkom pripravovali na dni hrôzy, kopali si kryty a upevňovali si pivnice. Bežali do hôr a každý svojím spôsobom chcel sa zachrániť pred vojnou. To však nepomáhalo, skaza prišla. Vojaci brali, rekvirovali, kradli, ľudí šikanovali. Nervozita stúpala, prišiel boj.
V obci boli zranení Ondrej Chovanculiak, Vincent Sopkuliak, Helenka Bačinská, Novosadova, Emil Bačinský - žiak. Zastrelili dieťa Helenku Kubíkovú. Škody na obytných domoch boli značné. Dolná škola mala 15 zásahov. Rôzne druhy striel ponad obec križovali a hrôza nemala konca. Tento stav trval viac ako tri (3) týždne.
Jedného rána, okolo 4 hodiny nastalo zdanlivé ticho, nastal presun vojsk. Okolo 8 hodiny znovu nastal boj s hrdinskými rudoarmejcami. Bolo zabitých asi 20 Nemcov v obci a na okolí asi 300. Rusi tu v obci padli traja (3). S úprimným žiaľom v očiach boli pochovaní na tunajšom cintoríne, pri škole pod starou lipou.
Pôvod a História Obce
Prvá písomná zmienka o obci s názvom Chysina pochádza z roku 1439 v listine kráľa Albrechta Habsburského. V 15. stor., keď hrad Strečno získal významné postavenie na severozápadnom Slovensku, dostala sa Dolná Tižina do jeho vlastníctva. V 2. polovici 15. stor. zasiahla tunajšiu oblasť valašská kolonizácia z okolia Detvy, odkiaľ ľudia utekali pred nájazdmi Turkov.
Dolná Tižina dlhé roky patrila do varínskej farnosti. Lokálna kaplnka Dolná Tižina bola zriadená spolu s filiálkou Zemianska Stráža v roku 1789 a na farnosť bola povýšená 21. Apríla 1805, ktorá náležala do Varínskeho dekanátu a Trenčianskeho arcidekanátu.
Život Obyvateľov
Ľudia boli veľmi chudobní, aľe boli nábožní, dobrí, úzkostlivo dodržujúci pôsty a iné cirkevné prikázania, ako sa o tom píše v kanonickej vizitácii z roku 1828.
Po začatí vojny v roku 1914 nastala v obci mobilizácia a všetci mladí chlapi a po nich aj starší odchádzali do boja za cisára. Dôsledkom toho sa nedarilo v obci hospodárstvu a nastal aj hlad. K zhoršeniu situácie prispelo v rokoch 1916-1917 aj sucho.
Jednou z najdôležitejších udalosti v obci bolo zavedenie elektrického prúdu v roku 1940. Vojna zo sebou priniesla aj veľa starostí. Veľa mladých muselo odísť na front a bol zavedený prídelový systém takmer na všetko.
Ľudový Odev a Zvyky
Základom výroby ľudového odevu bolo doma tkané ľanové plátno. Tkať vedeli všetky ženy a tkalo sa v každej chalupe. Každé dievča si muselo nachystať svoju výbavu a natkať plachty. Odev, úžitkový aj dekoratívny textil prali na potoku v studenej vode so šichtovým mydlom. Keď nebolo mydlo, prali odev v lúhu z popola. Odev žehlili pigľajzom na uhlie.
Obuv sa veľmi cenila a chránila, často chodili bosí, aby si rýchlo nezničili obuv, alebo mali obuté krpce s onucami. Onuce sa nosili vo sviatok a na nedeľu bielej farby, pracovné boli tmavé. V povojnovom období sa začali štrikovať jednoduché svetre a aj tie si uchovávali tým spôsobom, že cez týždeň sa nosil obrátený na rub a na nedeľnú svätú omšu si ich obrátili.
Dolná Tižina Dnes
Obec Dolná Tižina leží v Terchovskom výbežku Žilinskej kotliny vo výške 440 m.n.m. Prvá zmienka o názve obce je z roku 1439 ako Chysina, neskôr Chyssyna, od roku 1598 Czizina, od roku 1773 Tižina a od roku 1920 Dolná Tižina. V roku 1784 sa na jej území nachádzalo 205 domov, v ktorých žilo 212 rodín. V tom čase mala obec 1226 obyvateľov.
Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol sv. Michala Archanjela, postavený v roku 1875 a obnovený v roku 1960. V jeho interiéri nájdeme maľby z roku 1915 od významného slovenského maliara Jána Hanulu.
