História družstva Svätý Jur: Od kráľovského mesta po modernú obec

Svätý Jur, hoci patrí k najmenším mestám na Slovensku, sa rozhodne neradí k najmenej historickým. Ako niekdajšie slobodné kráľovské mesto má bohatú a pestrú minulosť, ktorá sa odráža v jeho pamiatkach a tradíciách.

Svätý Jur z vtáčej perspektívy

Spoločné Dejiny s Pezinkom a Modrou

Dejiny Svätého Jura majú mnoho spoločného s ďalšími dvomi mestami v okrese, s Modrou a najmä Pezinkom, s ktorým mal Jur až do 16. storočia spoločných zemepánov - magnátsky rod Hunt-Poznanovcov, neskôr známy ako pezinskí a svätojurskí grófi. V Pezinku bol ich sídlom predchodca dnešného zámku, v Juri hrad Biely Kameň.

Pamiatky a Architektúra

V starom jadre možno nájsť tri kostoly, kaštieľ a kúriu, zvyšky opevnenia, radnicu či synagógu. K najstarším stavbám patrí stredoveký gotický kostol. Stojí na konci historickej hlavnej ulice na vyvýšenine s výhľadom na mesto. V jeho blízkosti sa zachovala aj drevená zvonica zo 17. storočia.

Kostol Svätého Juraja

Kráľovské Mesto a Reformácia

Jur sa stal kráľovským mestom rovnako ako Pezinok v polovici 17. storočia za panovania Ferdinanda III. Mesto sa však nerozvinulo až tak ako Pezinok a Modra, aj preto je jeho historické jadro dodnes o niečo menšie než v prvých dvoch prípadoch. Silný ohlas mala v Juri reformácia, Habsburgovcom sa však mestečko podarilo vrátiť ku katolíckej viere. Jedným z ich nástrojov bol piaristický rád, ktorý v 18. storočí postavil v Juri nový kláštor a používal aj pôvodne evanjelický kostol zo 17. storočia, takzvaný dolný.

Evanjelickí kňazi museli naopak mesto opustiť a svoj kostol si mohli znovu otvoriť až po vydaní Tolerančného patentu Jozefa II. koncom 18. storočia. Jurský evanjelický kostol si dodnes uchoval podobu typického tolerančného kostola, nárožnej budovy pôvodne bez veže. Pamiatkou na reformačné obdobie je aj starý evanjelický cintorín na rohu Krajinskej cesty s niekoľkými hrobmi a kaplnkou zo 17. storočia.

Prostredná Ulica a Radnica

Veľkú časť historických pamiatok nájdete na Prostrednej ulici, ktorá je odbočkou z hlavnej Krajinskej cesty smerom do Malých Karpát. Medzi meštianskymi a prízemnými vinohradníckymi domčekmi stojí radnica, ktorá je pôvodne Zichyovskou kúriou prestavanou v 19. storočí.

Židovská Komunita a Synagóga

Jur má svoj význam aj pre židovskú komunitu. Aj keď nepatril medzi významné centrá židov, na dvore jedného z rodinných domov tu stojí jedna z najstarších synagóg na Slovensku. synagóga z 18. storočia.

Konská Železnica a Ďalší Rozvoj

V 40. rokoch 19. storočia sa do Jura dostala konská železnica z Bratislavy. Pôvodná výpravná budova stále stojí vedľa novšej stanice. Napriek tomu, že Jur bol na Slovensku jedným z prvých miest pripojených na železnicu, príliš veľký rozvoj mu to neprinieslo.

Vinohradníctvo a Pohroma Fyloxéry

V 19. a prvej polovici 20. storočia neprekročil hranicu 4000 obyvateľov a obyvatelia sa živili rovnako ako v stredoveku viničom. Ten však koncom 19. storočia trpel nákazou fyloxéry a rovnako ako Modra aj Jur doplatil na katastrofu chudobou a vysťahovalectvom. Mesto sa príliš nezmenilo ani v neskorších obdobiach.

Panovnícky Summit v Bratislave v Roku 1515 a Svätojurské Víno

Na jar v roku 1515 bol dohodnutý panovnícky summit. 59 ročný uhorský a český kráľ Vladislav II. Jagelovský sa mal stretnúť s 56 ročným cisárom Svätej rímskej ríše nemeckého národa Maximiliánom I. Cieľom stretnutia bolo posilniť puto v Európe najmocnejších rodov: Habsburgovcov a Jagelovcov.

Plánované rodinné zväzky medzi Habsburgovcami a Jagelovcami sa predbežne načrtli už pri podpisovaní Bratislavskej zmluvy v roku 1491. Odvtedy sa čakalo, kedy a akí potomkovia oboch dynastii prídu na svet. V rodine Habsburgovcov do sobášnej politiky kalkulovali s Maximiliánovou vnučkou Máriou narodenou v roku 1505 a dokonca sa uvažovalo i o samotnom cisári, ktorý bol v tom čase vdovcom. Cisár napokon do Bratislavy pre svoju zaneprázdnenosť neprišiel. Poslal však svojho splnomocnenca kardinála Mateja Langa.

Na panovnícky summit Vladislav prizval i svojho o trinásť rokov mladšieho brata poľského kráľa Žigmunda. Rokovanie sa začalo slávnostnou sv. omšou v dome sv. Martina, kam okrem panovníkov prišli i najvyšší svetskí a cirkevní hodnostári. Predmetom rokovaní bola manželská zmluva medzi Ľudovítom Jagelovským a Máriou Habsburskou a potom medzi Annou Jagelovskou a jej habsburským partnerom.

Keďže summit trval až do konca mája príslušníci kráľovských dvorov a hodnostári z Čiech, Moravy, zo Sliezska, z Uhorska, z Nemecka, Rakúska a Poľska si čas krátili slávnosťami, hostinami i rôznymi rytierskymi turnajmi. Po dohodnutí manželských zmlúv sa všetci aktéri presunuli do Viedne, kde sa 22. júla 1515 manželské zmluvy už za prítomnosti cisára Maximiliána I. podpísali a uskutočnila sa svadba medzi deväťročným Ľudovítom a desaťročnou Máriou.

Tajným ustanovením zmluvy bolo, že v prípade vymretia jedného rodu druhý zdedí jeho panovnícku moc. Počas svojho pobytu si poľský kráľ Žigmund tak obľúbil svätojurske víno, že si ho žiadal nielen počas svojho pobytu v Bratislave, ale odvtedy nesmelo chýbať ani na poľskom kráľovskom dvore. A čo pije poľský kráľ, to pije i poľská šľachta.

Vinohradníci zo Svätého Jura každý rok posielali početné vozy do Poľska, aby zásobovali kráľovský dvor v Krakove i dvory poľskej šľachty. Tento stav trval do vlády Jána III. Sobieskeho. Traduje sa, že v roku 1683, keď kresťanské vojská porazili Turkov pri Viedni a táborili pri Bratislave, samotný poľský kráľ Ján III. Sobieski si odskočil do Svätého Jura, aby na vlastné oči videl miesto, ktoré poznal ako rodisko ušľachtilého vína.

Vinohradníci z malého mestečka Svätý Jur ležiaceho neďaleko Bratislavy maximálne využili udalosť celoeurópskeho významu panovníckeho summitu v roku 1515 a zabezpečili pre seba, pre svoje deti, deti svojich detí proste.... pre svoje potomstvo biznis na úctyhodných 168 rokov. Potvrdili tak známe: Pripraveným šťastie praje.

Turecké Vpády v Roku 1663

19. marca 1663 vytiahla turecká armáda z Istanbulu do vojny proti „neveriacim“. Do Budína prišiel hlavný voj armády 15. júla. Tu sa konala porada o ďalšom smere vojenského ťaženia. Do úvahy prichádzalo niekoľko možností: zmocnenie sa pevnosti v Györi alebo v Komárne alebo Nových Zámkoch. Nakoniec sa rozhodlo pre útok na Nové Zámky, pretože okolie pevnosti poskytovalo zázemie s bohatou korisťou a bolo bránou k zlatým a strieborným stredoslovenským banským mestám. Správa o Forgáčovej porážke vyvolala vo Viedni veľké zdesenie.

Osmanská ríša v Európe

17. septembra 1663 Turci spustošili i slobodné kráľovské mesto Svätý Jur. Na viacerých miestach ho podpálili. 60 Svätojurčanov pritom zabili a viac ako 500 odvliekli do otroctva. Len časti obyvateľstva sa podarilo ukryť v močaristom Šúre a na opustenom Hrade Biely Kameň. Pod obrovskú tragédiu sa podpísal hlavne nedokončený ochranný val - mestské hradby. Tie pod vplyvom tejto tragédie dokončili už v nasledujúcom roku 1664.

Privilégiá Mesta a Opevnenie

V roku 1615 cisár Matej II. udelil Svätému Juru privilégium mesto ohradiť a opevniť. Zároveň mu udelil plnú právnu moc s právom meča, právom slobodnej voľby richtára a prísažných. Cisár a kráľ Ferdinand III. v roku 1647 opäť potvrdil mestské privilégiá a rozšíril ich o práva a slobody, ktoré používalo hlavné mesto Uhorska - Bratislava.

Korunovačné Slávnosti Márie Anny Španielskej

Korunovačné slávnosti 2010 si pripomenuli korunováciu Márie Anny Španielskej, prvú manželku Ferdinanda III. Mária Anna bola najmladšou dcérou španielskeho kráľa Filipa III. Za uhorskú kráľovnu bola korunovaná v roku 1638.

Drevená Zvonica a Povesť o Zvone

Drevená zvonica - kultúrna pamiatka, bola postavená pravdepodobne po tureckom vpáde. Nachádza sa v nej zvon z roku 1400, o ktorom koluje povesť, že v čase tureckých vojen ho zakopali a zabudli naň.

Cecília zo Svätého Jura a Obliehanie Golubacu

Začiatkom roku 1428 sa uhorský kráľ a cisár Žigmund Luxemburský vydal s 30.000 armádou do južného Uhorska, aby získal späť pevnosti krátko predtým obsadené Turkami. Kľúčovým miestom bola pevnosť Golubac, bývalé srbské sídlo nachádzajúca sa na dolnom Dunaji. Hlavným veliteľom vojenskej výpravy bol barón Štefan z Rozhanoviec, temešský župan, ktorý na túto vojenskú výpravu vzal aj svoju manželku Cecíliu zo Svätého Jura. A práve Cecília osobne velila vojenským lodiam, ktoré ostreľovali pevnosť.

Obliehanie hradu trvalo dva mesiace a bolo neúspešné. Žigmund preto uzavrel so sultánom prímerie, ukončil obliehanie a svoje vojsko presunul asi míľu po brehu Dunaja na nočný odpočinok. Nasledujúci deň Turci porušili prímerie. Zaútočili na zvyšok Žigmundovho vojska, ktoré na obed už hodovalo, a obkľúčili cisárov vojenský tábor. Žigmund so svojím malým zvyškom odolával Turkom tri dni a tri noci. V poslednej chvíli však hlavný vojenský veliteľ Štefan z Rozhanoviec spolu s tristo mužmi priplávali naspäť, aby zabezpečili ústup cisára. Pomohol dostať cisára do bezpečia svojej lode. On sám zostal na bojisku, kde ho spolu so zvyškom rytierov obkľúčili Turci.

Futbal vo Svätom Jure

Svoju históriu začal písať futbal vo Svätom Jure v roku 1921, kedy skupina mladíkov navštívila zopár futbalových zápasov v neďalekej Bratislave. Takto sa klubovými farbami stali červená a biela, no a miesto známej hviezdy, ktorá zdobila dresy Slavie sa našil mestský erb s Jurajom na koni. Klub si z vďaky k Pražanom, prevzal aj pomenovanie ŠK Slávia.

Prvý dokument, ktorý sa zachoval v písomnej podobe má dátum 24. augusta 1931, kedy bola spísaná zápisnica ŠK Svätý Jur. Predsedom sa stal František Orel - český úradník štátnych dráh a tajomníkom František Kuracina. Na riadny chod klubu boli potrebné financie, ktoré sa získavali usporadúvaním zábav a ďalších kultúrnych podujatí.

Mládežnícke družstvá úspešne reprezentovali ŠK a mesto. Starší žiaci sa zúčastnili v r. 2006 turnaja v maďaskom Györi, kde z 18 družstiev celej európy obsadili 3. miesto a na turnaji v družobnom meste Miroslav v ČR v r. 2007 obsadili 2. miesto aj medzi tamojšími ligovými družstvami. Mladší žiaci úspešne absolvovali každý rok Memoriál M.Paliatku vo Svätom Jure.

Na športovom poli sa aj vďaka terajšiemu predsedovi a trénerovi v jednej osobe Petrovi Kučerkovi začalo dariť „A“ mužstvu seniorov, ktoré postúpilo v r. 2010 do III.ligy BFZ a „B“ mužstvo si po opätovnom založení počínalo v VI. lige pomerne dobre keď skončilo na peknom druhom mieste. Družstvo dorastu bojovalo úspešne v III. lige. Príkladne si ešte počínali aj kolektívy starších žiakov, mladších žiakov a prípravky, hlavne z dôvodu priorít tejto kategórie v minulých rokoch a kvalitného trénera, ktorý sa im venoval.

Otváracie Hodiny Vybraných Prevádzok v Svätom Jure

Vlastivedná expozícia Dejiny mesta Svätý Jur ( Prostredná ul. 44 Svätý Jur. Nižšie je uvedený prehľad niektorých z nich aj s otváracími hodinami:

Je možné, že podnikatelia o zverejnenie nepožiadali a údaje teda nie sú presné alebo zverejnené.

Kaštieľ Pálffy: Klenot Svätého Jura

Kaštieľ Pálffy patrí nielen k najstarším pamiatkam starobylého mestečka Svätý Jur, ale zároveň je aj významnou súčasťou jeho viac ako 700-ročnej vinohradníckej tradície. Nie vždy však mal podobu kaštieľa. Za jeho súčasnú podobu môžu početné stavebné úpravy.

V Pálffyho kaštieli sa intenzívne vyrábalo, skladovalo a čapovalo svätojurské víno, ktoré sa pokladalo za najlepšie z celej Bratislavskej župy. Obchodovanie s vychýreným vínom predstavovalo významný zdroj financií pre cisársku pokladnicu, preto boli vtedajšia svätojurská kúria i mestečko majetkom cisára Ferdinanda I. Habsburského.

Katarína Pálffy bola veľmi osvietená a odhodlaná žena, ktorá patrila medzi výrazné ženské postavy histórie Svätého Jura. Vďaka jej silnej odhodlanosti ostal kaštieľ vo vlastníctve jej rodu aj napriek mocenským bojom a intrigám.

Rod Pálffyovcov kaštieľ naďalej zveľaďoval a staral sa o odkaz Štefana Illésházyho a Kataríny Pálffyovej, ktorí v ňom zanechali hlboké stopy. Jeden z hmatateľných odtlačkov môžete obdivovať nad portálom na pravej strane nádvoria kaštieľa, ktorú zdobí reliéfny kameň s erbmi Illésházyho a jeho manželky z roku 1609, keď bola dokončená prestavba kaštieľa na renesančné sídlo.

Súčasťou areálu bola veľká stajňa s dvojitou bránkou, ktorá v čase vinobrania slúžila na ustajnenie panských volov. Posledný majiteľ kúrie zo šľachtického rodu Pálffyovcov vykonal veľkodušný skutok, keď vo svojej poslednej vôli odkázal kaštieľ detskej nemocnici.

Aby sa mohla na tento účel prestavať a náležite zariadiť, priložil k nej Ján Pálffy aj 60 000 zlatých. Ozdravujúce slnečné lúče opierajúce sa do okolitých svahov s viničom pôsobili blahodarne na zdravie maličkých pacientov, ktorí sa do kúrie chodili zotavovať. Škoda, že tomuto ušľachtilému účelu slúžila iba pár rokov. Klenot Svätého Jura získal celoštátny význam, keď sa 17. júla 1963 zapísal na zoznam národných kultúrnych pamiatok.

Renesančný kaštieľ je opäť pýchou mestečka Svätý Jur a okrem svojej krásnej siluety, ktorá dáva Svätému Juru jedinečný ráz, prináša do súčasnosti i časom zahalený kus vinárskej histórie a tradície pálffyovských vínnych pivníc.

tags: #druzstvo #svaty #jur