Kostol svätého Jakuba Staršieho v Dubnici nad Váhom je významnou sakrálnou pamiatkou s bohatou históriou. Najstarším archívnym dokladom, v ktorom sa spomína dubnický kostol, je listina ostrihomskej kapituly z roku 1276. Kostol bol pôvodne gotický. Rímskokatolícky farský Kostol svätého Jakuba staršieho je národná kultúrna pamiatka vyhlásená v roku 1963.
Kostol svätého Jakuba Staršieho v Dubnici nad Váhom
História Kostola
Prvýkrát sa spomína ako terra Dubnicz v roku 1193. V roku 1262 je mesto známe pod názvom Dubnycha. Ďalšia písomná zmienka je z 28.6.1276. Neskôr patrila zemianskym rodinám Dubnických a Lieskovských. Od 16.storočia sa stala sídlom panstva Ilešháziovcov a zaznamenala rozmach remeselnej výroby. V roku 1639 bola Dubnica povýšená na mestečko s jarmočným právom. Rozkvet panstva a Dubnice dosiahol vrchol za Jozefa Ilešháziho, ktorý postavil nový kostol.
V rokoch 1754-1756 bol barokovo upravený, prestavbu financoval Jozef Ilešházi. Veža je z pôvodného gotického kostola a nadstavali ju podľa projektu F. Tomašeka z Dubnice nad Váhom po roku 1816, pretože pôvodná veža bola zničená požiarom v roku 1814.
Významné udalosti v histórii kostola:
- 1276: Prvá písomná zmienka o kostole.
- 1754-1756: Baroková prestavba kostola.
- 1814: Požiar zničil pôvodnú vežu.
- po 1816: Nadstavba veže podľa projektu F. Tomašeka.
- 19. a 20. storočie: Niekoľko opráv kostola.
Architektúra a Interiér
V roku 1754 ho barokovo prestavali. Objekt je typ barokového pozdĺžne pretiahnutého centrálneho kostola so segmentovým zakončením presbytéria, bočnou poschodovou sakristiou a predstavanou vežou. Priestory sakrálnej stavby sú zaklenuté krížovými a pruskými klenbami, ktoré dosadajú na priebežnú rímsu. Farebné okná sú z 19. storočia a novšie od Vincenta Hložníka zo 40. rokov 20. storočia. Nad sakristiou na poschodí je panské oratórium.
Kostol je obkľúčený murovanou ohradou s barokovou vstupnou bránou.
Interiér kostola:
- Hlavný oltár je z roku 1776, barokový baldachýnový s korunou a ranobarokovou sochou Panny Márie, ktorú darovali kostolu okolo roku 1640.
- Bočný oltár sv. Antona Paduánskeho je neskorobarokový z druhej polovice 18. storočia, uprostred obraz svätca, vo vrchole reliéf najsv. Trojice.
- Bočný oltár sv. Jána Krstiteľa je neskorobarokový z polovice 18. storočia, na bokoch sú plastiky sv. Anny a Barbory, v strede obraz svätca, v nadstavci reliéf sv. Jána Krstiteľa.
- Na oboch oltároch sú rokokové kánonové tabuľky z druhej polovice 18. storočia.
- Kazateľnica je baroková z druhej polovice 18. storočia, na parapete má reliéf Daniela medzi levmi.
- Krstiteľnica je rokoková, zhotovená na spôsob lavába, z druhej polovice 18. storočia.
- Súsošie Kalvárie pri triumfálnom oblúku je neskorobarokové, z obdobia okolo roku 1770.
V interiéri kostola sú voľné sochy sv. Mikuláša a Vojtecha, z konca 19. storočia. Barokové obrazy - sv. Anna, Ukrižovaný Kristus a sv. František sú z 18. storočia. Relikviáre v podobe skrinky z 18. storočia. Barokové cibórium z roku 1716 s tepaným reliéfnym figurálnym dekorom. Relikviáre rokokové z druhej polovice 18. storočia, zdobené tepaným dekorom. V oratóriu je baroková tabernákulová skriňa z 18. storočia.
Mesto Dubnica nad Váhom - krásy, história, priemysel
Súčasnosť
V rokoch 1963-1964 a 1967-1968 prebehli v kostole reštaurátorské práce. V roku 2000 prebehla vonkajšia oprava kostola. Kostol je v súčasnosti v dobrom stave.
| Rok | Udalosť |
|---|---|
| 1276 | Prvá písomná zmienka o kostole |
| 1754-1756 | Baroková prestavba |
| 1814 | Požiar veže |
| 1963-1968 | Reštaurátorské práce |
| 2000 | Vonkajšia oprava kostola |