Dnes večer boli slávnostne odovzdané v bratislavskej Starej tržnici ocenenia CE.ZA.AR 2018 (Cena za architektúru Slovenskej komory architektov). XVII. ročník Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2018 vyvrcholil dnes večer v bratislavskej Starej tržnici slávnostným odovzdaním sošiek víťazom. Galavečer bol príležitosťou upozorniť verejnosť na kvalitnú domácu architektonickú tvorbu. Skutočnosť, že kvalitná architektúra je verejným, celospoločenským záujmom, potvrdzuje aj fakt, že XVII.
Ocenenie sa udeľuje každoročne v šiestich kategóriách:
- Rodinné domy
- Bytové domy
- Občianske a priemyselné budovy
- Obnova a prestavba
- Interiér
- Exteriér
O udelení cien rozhodovala porota zložená z domácich a zahraničných odborníkov: Petr Hájek (architekt, Česká republika), Peter Jurkovič (architekt, Slovenská republika), Miriam Lišková (architektka, Slovenská republika), Filipe Magalhães (architekt, Portugalsko), Pavol Macho (umelecký sklár, Slovenská republika), Pavol Mikolajčák (architekt, Taliansko), Pavel Nasadil (architekt, Česká republika). V prvom kole porota z celkového počtu 85 prihlásených návrhov vybrala diela určené do druhého kola. Koncom mesiaca júl si pozrela 22 prác zaradených na „short list“.
Tento rok bolo počas slávnostného galavečera opäť udelené aj ocenenie „Patrón architektúry“ za osobitný prínos pre rozvoj architektúry, ktorý nie je vyjadrený architektonickým dielom. ,,Medzinárodná porota posudzovala výhradne kvalitatívne kritéria stavieb bez ohľadu na výšku investičných nákladov, veľkosť stavieb alebo typológiu. Úroveň navštívených diel sa potvrdila ako veľmi vysoká. Ukázalo sa ako veľmi je dôležité architektúru poznať osobne na mieste, v reálnom čase, nielen prostredníctvom fotografií. Bez výnimky mali najlepšie stavby pútavý a osobný príbeh, vznikali dlho, v obmedzených finančných podmienkach s dych berúcim nasadením všetkých zúčastnených - architektov, investorov, rôznych dobrovoľníkov, darcov a pod. Ako porota sme sa mohli presvedčiť, že uvedené podmienky vyústili do inšpiratívnych riešení, ktoré z obmedzení a limitov vytvorili výhodu. Galavečerom XVII. ročníka Ceny za architektúru CE∙ZA∙AR 2018 sprevádzal moderátor Štefan Chrappa a.k.a.
Niektoré domy sa chcú ukazovať, iné sa radšej skrývajú. DuboDom v kopci nad Svätým Jurom nájde len ten, kto pozná cestu. Jeho majiteľ, mladý vinár, si chcel nad vlastným vinohradom vytvoriť miesto pre oddych, odstrihnuté od sveta. Na kopec tak v spolupráci s architektom zasadil domček, ktorý absolútne splýva s prírodou. Dané je to už tým, že dispozíciu a rozmery určuje strom, na ktorom je „zavesený“. Pôdorys plánovanej drevostavby vopred neexistoval, určil ho až vybratý strom, slúžiaci ako nosný prvok. Detský sen o obývateľnom úkryte medzi konármi sa tak stal skutočnosťou. A to bez toho, aby bolo stromu akokoľvek ublížené.
Kategória Rodinný dom (a Interiér) sa trvale teší najväčšiemu počtu prihlásených diel. To je pochopiteľné, keďže ide o stavby, na ktorých sa zúčastňujú autori naprieč celým spektrom architektonickej obce: začínajúci architekti, ešte s príznačným nasadením, či etablované mená, ktoré nás stále dokážu prekvapiť. Keď sme navštívili poslednú nominovanú stavbu v kategórii rodinné domy - DUBODOM, po pár minútach sme sa všetci spontánne usmievali. Kto by odolal šarmu entuziastického vinára a stavebníka, ktorý spolu s autorom návrhu, architektom Pavlom Šiškom, dom na strome vlastnoručne zrealizovali? Prostredie, príbeh, ľudia za ním, estetika, víno, to všetko odvádzalo našu pozornosť od samotného diela… A? Poddali sme sa.
Lacný dom za 4 dni. Kompletný stavebný proces
Otázka bývania je jednou zo zásadných tém, ktorú rieši odbor architektúry. Pokiaľ by sme mali vyvodiť záver iba na základe toho, čo sme ako porota mali v priebehu súťaže možnosť vidieť, tak sa dá skonštatovať, že súčasná situácia na Slovensku nie je dobrá. Existujú výnimky, avšak väčšina typológie rezidenčných projektov vychádza z panelových sídlisk prezlečených do súčasného strihu. Z hľadiska urbanizmu sú nové sídliská oplotené a uzavreté do privátnych zón. Porota sa však stretla s jedným príkladom, ktorý išiel opačnou cestou a ktorý ocenila. Návšteva vnútro-bloku v Trnave bola pre porotu silným pozitívnym zážitkom. Jedná sa po všetkých stránkach o veľmi dobre spracovaný súbor budov. Priechodnosť, vnútorné námestie a funkčná rôznorodosť sú základné kvality, ktoré významom presahujú hranice miesta. Celý vnútro-blok sa od okolitého mesta neodčleňuje, ale obohacuje ho o nové služby a verejné priestory. Spracovaním remeselných detailov a použitím materiálov je dielo na vysokej úrovni. Funkčná náplň objektu je rozmanitá, od služieb reštaurácie, pekárne, kultúrnej sály, nájomných administratívnych priestorov až po bývanie. Práve vďaka tejto rôznorodosti vznikol jedinečný obytný súbor.
Pekné a dobré bývanie ovplyvní život jednej rodiny, ale školu navštívia celé generácie mladých ľudí. Kým pre privátne a menšie projekty sú určujúce individuálne kvality stavebníka a architekta, verejné investície vypovedajú o systéme a stave občianskej spoločnosti. Ak chceme na Slovensku dosiahnuť mimoriadnu architektonickú kvalitu pri verejnej budovách, musíme v prvom rade rozpoznať jej dôležitosť pre spoločnosť. Veta Winstona Churchilla - „We shape our buildings and afterwards our buildings shape us“ („Formujeme naše budovy a následne oni formujú nás“) -vystihuje podstatu.
Suverénnou nomináciou sa tak stala konverzia priemyselného objektu z 60 rokov: Mlynica od ateliéru GUT GUT. Projekt, ktorý dokázal zachrániť pôvodnú priemyselnú stavbu a premeniť jej mohutnú štruktúru na plne užívateľný polyfunkčný objekt, využiteľný pre kultúrne podujatia, firemné prezentácie, administratívu, coworking a v malom rozsahu aj bývanie. Kontrast starého a nového a nezameniteľný charakter je už len podčiarknutý minimalistickým detailom, veľkorysým presvetlením a priestorom.
Transformácia existujúcej stavby prináša pre architekta výzvu: ocitá sa pred niekoľkými vnútornými úvahami o autorstve, rolách a hraniciach od vzbúrenia sa voči súčasnému stavu až po jasné porozumenie úmyslom pôvodného zhotoviteľa. Z tohto pohľadu je transformácia existujúcej stavby väčším politickým gestom než vytvorenie novej stavby. História budovy je veľmi osobitá a výsledný vnútorný priestor naozaj pôsobivý. Počas svojho vývoja od synagógy cez kino a auditórium až k multifunkčnému priestoru si budova vždy zachovala svoju verejný charakter. Posledná renovácia trvala niekoľko rokov a bola realizovaná s veľmi malým množstvom peňazí, čo odporuje všeobecnému presvedčeniu, že ,,dobrá architektúra je drahá“. Do spoločnosti formovanej mediálnym ošiaľom prináša svieži prístup. Prečo je tento projekt takým silným architektonickým projektom? Kvôli jeho jednoduchosti, jeho schopnosti vyhnúť sa obvyklému šumu, jeho duši. Architekt prijal úlohu mysliteľa, ktorý pochopil verejný rozmer, do ktorého zasahoval.
Vo vlastnom priestore sme ochotní akceptovať z rôznych dôvodov rôzne predmety bez ohľadu na to, či ich tvar je vytvorený z pozorného zváženia funkcie, či je predmet šetrný, užitočný a pokiaľ možno aj krásny. Máme ho bez ohľadu na to, či forma nasleduje funkciu, či je recyklovateľný, ekologický, inteligentný alebo zážitkový. Čo teda aktuálne charakterizuje nadčasovosť interiéru? Trvácnosť materiálu? Lapidárne povedané: dizajn naveky? Trvácnosť funkcie? Prízemný byt v blízkosti bratislavskej Kalvárie je prestavba, ktorá rešpektuje polohu, históriu stavby, lokalitu, funkciu aj rozpočet, pričom si zachováva svoju autentickosť. Byt priznaním betónového trámového stropu a protipožiarnych - akustických - dosiek získal nielen charakter loftového bytu, ale zvýšila sa aj jeho svetlá výška. Prepojenie detskej a obytnej miestnosti otvorom v priečke pripomína priestor pre bar alebo bábkové divadlo, aj keď bol primárne koncipovaný ako prirodzené presvetlenie miestnosti. Tento byt ukázal, že prízemie mestského bytu má svoje výhody, otvorenosť voči exteriéru navodzuje sociálnu dimenziu domu, podnecuje výmenu medzi vnútrajškom a vonkajškom, a vytvára priestor pre nový typ komunikácie.
Mobilizácia kvalitných architektonických a urbanistických odpovedí nás ešte čaká. Financovanie stavieb z verejných zdrojov by malo nastaviť kvalitatívny štandard, čo je u nás dlhodobý problém. V kategórii Exteriér boli ako v jedinej prihlásené projekty financované aj z verejných zdrojov a je potešujúce, že sa ocitli aj medzi nominovanými. Tiež chýbali úpravy verejných priestorov malých obcí a projekty reagujúce na zmenu klímy, zaoberajúce sa vodným manažmentom alebo reagujúce na problémy s prehrievaním našich miest a obcí. Námestie Centrum na Sídlisku III v Prešove od kancelárie zerozero je výsledkom jednoduchého a jednoznačného rozhodnutia, ktoré reaguje na existujúcu situáciu, prináša prehľadnosť a zeleň, na druhej strane nepriepustná spevnená plocha neprispieva k prirodzenému vsakovaniu vody.
04JESSENIOVA LEKÁRSKA FAKULTA UNIVERZITY KOMENSKÉHO V MARTINE v zastúpení dekana prof. MUDr. “Hlavným poslaním tohto osobitného ocenenia udeľovaného už tretí krát našou komorou architektov je pozitívne prezentovať a oceniť toho človeka alebo organizáciu, ktorí sa výnimočným spôsobom zaslúžili o rozvoj architektúry a stavebnej kultúry na Slovensku v ostatnom období. Primárnym poslaním nie je oceniť priamo architektonický výkon, ale poukázať na pozitívne príklady postupov z praxe, ktoré vedú ku kvalitnému architektonickému, urbanistickému alebo krajinárskemu dielu, a ktoré sú hodné nasledovania. Cenu „Patrón architektúry“ 2018 udelila Slovenská komora architektov ojedinelému javu odborného a inovatívneho prístupu pri tvorbe koncepcie novej fakultnej nemocnice v Martine. Architektonická súťaž návrhov na Nemocnicu budúcnosti v Martine je nasledovania hodným postupom pri modernizácii slovenského zdravotníctva pre potreby 21. storočia. ,,Aj keď súťaže sú vo svete považované za optimálny nástroj obstarávania tých najlepších architektonických riešení, na Slovensku je ešte stále výnimočné, aby sa návrh novej špičkovej nemocnice obstarával z iniciatívy a v réžii vzdelávacej inštitúcie formou súťaže návrhov. Toto ocenenie je vyjadrením uznania stavovskej organizácie architektov Jesseniovej lekárskej fakulte UK za zorganizovanie kvalitnej urbanisticko-architektonickej súťaže návrhov s medzinárodnou účasťou na „Nemocnicu budúcnosti v Martine“.
Pri obnove meštianskych domov v centre Trnavy sa architekti držali troch zásad: všetko staré do maximálnej miery zachovať, neustupovať pri funkcionalite priestorov a myslieť na obsahovú náplň, ktorou mal byť živý mestský program. Objekty sú súčasťou komplexnej mestskej štruktúry, ktorú sa investor rozhodol revitalizovať a „vrátiť“ mestu. Pôvodne išlo o prejazdové poschodové domy, v ktorých sa architekti snažili prezentovať všetky dôležité stopy prestavieb. Mali do činenia s históriou siahajúcou až do 14. storočia. Priestory v podkroví domov sú dnes prepojené a architekti v nich hrdo prezentujú staré drevené trámy. Nové priestory získalo kultúrne centrum Malý Berlín, čím sa nadväzuje na tradíciu bývalej telocvične a tančiarne. Na prízemí je pekáreň so zrekonštruovanou štukovou klenbou z roku 1640. Moderná reštaurácia Akadémia plynie cez tri priestory s rôznou atmosférou. Záverečné zhodnotenie 17. ,,Na záver je potrebné poznamenať, že porota aj v tomto ročníku zaznamenala absenciu stavieb, ktoré by boli financované z verejných zdrojov. Iba dve realizácie z navštívených stavieb boli postavené z mestských rozpočtov. Tento stav je alarmujúci. Politici, verejná správa, mestá a verejné inštitúcie dodnes nevyužívajú architektonickú súťaž návrhov ako nástroj pre zlepšenie životného prostredia a infraštruktúry krajiny. Talentovaným slovenským architektom tak chýbajú príležitosti k realizácií a naplneniu ich profesie.
