Čo je to duch človeka? Definícia, prejavy a ochrana

Duch je tajomná esencia, ktorá prekračuje hranice fyzickej reality a preniká do našej existencie z ríše neviditeľného. Považuje sa za vyjadrenie duše, ktorá zostala uväznená medzi svetmi - ani plne prítomná v hmotnom svete, ani úplne prešlá do svetla posmrtného života. V zásade platí, že duchovia nemajú fyzické telo a teda duchom sa stáva bytosť, ktorá príde o fyzické telo - resp. Duch je obvykle chápaný ako nadprirodzená entita alebo forma energie, ktorá je spájaná s duchmi zosnulých. V mnohých náboženských tradíciách sú duchovia vnímaní ako duše ľudí, ktorí zomreli, ale z nejakého dôvodu neopustili fyzický svet. Duchovia tak predstavujú akýsi druh spojenia medzi viditeľným a neviditeľným, medzi životom a smrťou. Príčiny pripútania ducha k zemi môžu byť rôzne a závisia od charakteru ducha a jeho života.

Ako sa duch prejavuje?

Prítomnosť ducha zvyčajne prezradí práve to, akým spôsobom sa duch prejavuje. Prítomnosť ducha zvyčajne odhalia práve jemnocitní ľudia, cez prejavy ducha. Osobitým spôsobom prítomnosti ducha je návšteva. Zvyčajne ide o zosnulého príbuzného, ktorý sa príde rozlúčiť a odíde, prípade vám dá radu alebo varovanie, no neplánuje sa u vás zdržať. Levitácia a pohyb predmetov.

Čo robiť, ak sa duchovia pripútajú k vášmu domovu?

Všimli ste si niekedy, že vo vašom domove panuje nevysvetliteľná atmosféra, alebo ste zažili pocit, že nie ste sami, hoci nikto okrem vás nie je prítomný? Možno ste cítili jemný vánok, pritom všetky okná boli zatvorené, alebo ste sa z nejakého nevysvetliteľného dôvodu necítili vôbec dobre. Duchovia sa môžu pripútať nie len k vaše osobe, ale aj vášmu domovu, či konkrétnemu predmetu. Môžu byť pritiahnutí do vášho priestoru z rôznych dôvodov. Často sú spojení s nevyriešenými energetickými záležitosťami, nečistotami alebo dokonca emocionálnymi stresmi. Ako sa pred nimi chrániť a ako očistiť domov od týchto nežiaducich návštevníkov?

Vymetajte kúty a dvere, nenechávajte v priestore rozbité veci, nedojedené jedlo či nápoje a snažte sa upratať si aj vo svojich vzťahoch. Konflikty, hádky, nedostatky, či stres môžu byť „pozvánkou“ pre nechcené entity. Ostré tvary zabraňujú pozitívnej energii voľne prúdiť. Vzácne kamene majú schopnosť pohlcovať energiu. Duchovia sa môžu energeticky „priživovať“ nie len na vás ale aj na všetkom živom v priestore kde žijete. Zvyšky jedla a nápojov alebo nevyriešené konflikty rovnako pôsobia pre tieto bytosti ako magnet.

Očistné prostriedky a symboly

• Energetické a očistné sviečky: Pomáhajú strateným dušiam prejsť do svetla. Očisťujú priestor, práve vďaka ich energetickým vlastnostiam a procesu, ktorým sa vyrábajú a posväcujú.
• Biela šalvia: Má na fyzickej úrovni silné očistné a antiseptické účinky, na astrálnej úrovni vytvára pozitívne vibrácie a neutralizuje negatívnu energiu.
• Dračia krv: Má mimoriadne silné očistné účinky a dokáže odstrániť aj tie najťažšie energie. Zároveň má aj ochranné vlastnosti.
• Vykurovadlá a vonné tyčinky: Sú veľmi účinné pri vyháňaní duchov.
• Ochranné symboly: Jedným z účinných spôsobov ochrany pred negatívnymi energiami je aj umiestňovanie ochranných symbolov na veraje dverí či steny v miestnosti. Rôzne kultúry majú rôzne symboly a preto záleží od vašej preferencie, ktorý ochranný symbol považujete za najsilnejší.
• Soľ: Je jedným z najsilnejších pohlcovačov negatívnych energií. V prípade privteleného ducha je vhodné ju použiť na očistný soľný kúpeľ postihnutej osoby. V prípade, že je duch vo vašom dome či byte, soľou môžete poumývať všetky dlážky - funguje to aj ako prevencia. Prípadne ju môžete rozsypať do rohov miestnosti alebo urobiť soľný kruh v miestnosti, či neprerušovanú čiarku pozdĺž okien a dverí.

Ako sa pred duchmi chrániť?

Ochranou pred týmito energiami môže byť harmonizácia nášho vnútorného sveta s vonkajším prostredím. Čistenie priestoru bylinami ako je šalvia, používanie ochranných symbolov, ako sú amulety a talizmany, alebo recitácia ochranných modlitieb a mantier, všetko toto môže pomôcť vyčistiť naše bývanie od nežiaducej energie a zachovať duševný pokoj.

Duch v kresťanstve

V tejto časti kresťanstva sa totiž o duši bežne zmýšľa tak, že nie je súčasťou materiálneho sveta, preto nezanikne ani v okamihu smrti tela, ale žije naďalej a zabezpečuje pokračovanie bytia aj vo večnosti. No už od prvého storočia sa v západnom kresťanstve našli cirkevní otcovia, teológovia a biblickí učitelia, ktorí neboli spokojní s takouto teóriou dualizmu osobnosti človeka: tela a duše. Výraz duch je ale v našej kultúre trochu ťažkopádzny, pretože vyjadruje aj také veci, ktoré nemajú nič spoločné s časťou ľudskej osobnosti. Používa sa napríklad na vyjadrenie intelektuálnej činnosti v protiklade s manuálnou alebo sa tiež používa na pomenovanie strašidiel - duchov.

Pre objasnenie tejto otázky si pripomeňme verš z Biblie, podľa ktorého sa človek skladá z troch častí: spirituálnej časti - ducha, duše a tela. Pavol to píše v liste Tesalonickým 5,23: „A sám Boh pokoja nech vás celých posvätí a pri príchode nášho Pána Ježiša Krista nech zachová vášho neporušeného ducha, dušu i telo bez úhony.“ V tomto odseku Písma apoštol jasne poukazuje na to, že človek má v prvom rade ducha, ďalej dušu a telo. Biblickí vykladači, ktorí zastávali teóriu dualizmu, museli vynaložiť mimoriadne úsilie, aby boli schopní tieto slová Písma nejako v rámci vlastného teologického systému vyložiť. Iní sa zase vôbec netrápili s vysvetľovaním, ale ich jednoducho ignorovali a tvárili sa, akoby tieto slová v Biblii ani neexistovali. Pavol tu používa pre vyjadrenie tela výraz sóma, pre dušu psyché a pre ducha pneuma.

Podľa apoštola Jána je Božia nadprirodzená podstata alebo substancia pneumou. „Boh je Duch (pneuma) a tí, čo sa mu klaňajú, musia sa klaňať v Duchu a pravde.“ (Jn 4,24) Teda Boh nie je psychická realita, a preto miestom vzťahu človeka s Bohom je takisto pneuma - duch. Božia duchovná skutočnosť sa neprejaví v hudbe ako takej, literárnych dielach, ani v žiadnom umení, ktoré je inšpirované pocitmi, duševnou činnosťou, náladou. Všetky takéto zážitky prechádzajú našou osobnosťou na úrovni prirodzených duševných schopností. Preto si musíme uvedomiť, že hoci umenie v mnohých prípadoch požehnalo ľudstvo skvelými hodnotami, nie je schopné sprostredkovať osobu Boha, lebo Božia podstata je postavená nad prirodzeným psychickým svetom.

Apoštol Pavol v 1. liste Korinťanom stavia proti sebe duševného a duchovného človeka. „Ale telesný (orig. duševný) človek nechápe vecí Ducha Božieho, lebo sú mu bláznovstvom, a nemôže ich poznať, lebo sa majú duchovne posudzovať. Značná časť kresťanského sveta používa v bežnom jazyku výrazy „duševné veci“ alebo „duševný človek“. Pozitívne hodnotenie týchto „duševných vecí“ je v západnom kresťanstve tak rozšírené, že výraz „duševný človek“ mnohí nevidia ako protiklad „duchovného“.

Psychického človeka apoštol Pavol nikde v Biblii nechváli, práve naopak, odsudzuje ho. Preto môžeme vyhlásiť, že výraz „duševný človek“ neznamená v Biblii pozitívne hodnotenie. Príčinou je to, že kvôli prvotnému hriechu prešla osobnosť človeka úpadkom, ktorého výsledkom je to, že človek stratil uvedomovanie si svojho ducha a stal sa psychickým človekom. Po druhé, stratou uvedomovania si svojho ducha sa prirodzené schopnosti človeka - zmýšľanie, pocity, úsilie, od predkov zdedené duševné vlastnosti a sklony - vymkli spod vedenia ducha a tak bol vydaný napospas svojim skazeným žiadostiam.

Podľa Biblie duchovným človekom sa možno stať vymanením sa z úrovne psychiky - spod nadvlády prvotného hriechu. Výsledkom znovuzrodenia je teda človek, ktorý disponuje novou prirodzenosťou a ktorého Biblia nazýva duchovným (pneumatikos). Duchovným preto, lebo v procese znovuzrodenia sa vyslobodí spod vlády prvotného hriechu, jeho duch (pneuma) ožije, vstúpi do vzťahu s Bohom a stane sa schopným na poznanie Jeho osoby a Jeho diela. Preto už jeho rozhodnutia neovplyvňuje prvotný hriech cez dušu ako predtým, ale skrze ducha ich ovplyvňuje samotný Boh. Samozrejme, aj tento formujúci sa duchovný človek, ktorý má už novú podstatu, má dušu, no táto už nie je ovládaná prvotným hriechom, a tak už rozhodujúcim spôsobom nevplýva na jeho ďalší osud.

Apoštol Pavol používa výraz „duševný človek“ na stav človeka žijúceho pod vládou prvotného hriechu a v určitom význame aj ako synonymum pre „telesného človeka“. Výraz „duchovný človek“ používa na človeka, ktorý sa vymanil spod vlády prvotného hriechu, má prirodzenosť nového človeka, ktorá sa vyvíja v procese znovuzrodenia.

Definícia smrti z duchovného hľadiska

Adam vstúpil do existencie vďaka Božiemu dychu života, ktorý sa stal ľudským duchom (duchom). Duch má vedomie Boha; pozná Boží hlas, má s Bohom spoločenstvo a má veľmi prenikavé poznania Bohom. Smrť, o ktorej hovoril Boh, nie je len fyzická smrť, lebo Adam a Eva potom, ako zjedli z tohto ovocia, fyzicky žili ešte veľa rokov. Adamova smrť začal v jeho duchu. Jedna z definícií smrti je, že človek smrťou prestane mať spoločenstvo so svojím okolím. Alebo úplne obecne táto definícia smrti čohokoľvek živého: Živý organizmus smrťou prestane mať spoločenstvo so svojim okolím; prestane komunikovať, prestane mať vzťah (kontakt) so svojim okolím.

Smrťou ľudského ducha stráca človek spoločenstvo s Bohom. Toto je nazvané duchovná smrť. Prestúpenie Božieho prikázania malo za následok smrť ľudského ducha, smrť ducha Adama a Evy. Táto smrť, ktorá začala smrťou ducha, postupne zasiahla celú ľudskú bytosť. Ľudské telo nakoniec zomrie tiež. Keď zomrie telo, stráca spoločenstvo s duchom (a dušou). To, že je duch mŕtvy, neznamená, že zmizol, že sa stratil niekde do neznáma, alebo že zanikol.

Smrť ľudského ducha znamená len to, že stratil jasné poznanie Boha a je pre Boha, Bohu, mŕtvy. Keď Adam neuposlúchol Boha, jeho duch mu zostal, ale stratil svoje schopnosti mať spoločenstvo s Bohom. Pôvodne mal duch schopnosť poznať Boha a slúžiť mu, teraz, po páde človeka do hriechu, túto schopnosť stratil. Po duchovnej smrti si človek môže zachovať náboženstvo, morálku, vzdelanie, životnú silu (vitalitu), duševní a telesné zdravie, a napriek tomu je mŕtvy Bohu. Môže o Bohu hovoriť, uvažovať, a dokonca o ňom aj kázať, ale pre Boha je mŕtvy. Už nepočuje, nevníma hlas Svätého Ducha.

Od okamihu duchovnej smrti bol duch Adama (a všetkých jeho potomkov) potlačený dušou. Útlak zo strany duše spôsobil, že sa duch a duša veľmi tesne previazali, prepojili. Duch je tak slabý, že sa duch a duša stali akoby jedným, a preto musí dôjsť k oddeleniu ducha a duše (Židom 4:12) - a nástrojom oddelenia je Božie slovo. Splynutím ducha a duše človek začal žiť v myšlienkovom svete. Začal jednať podľa svojho intelektu a podľa svojich citov. Duch stratil schopnosť plniť svoje pôvodné funkcie a napriek tomu, že stále bol - bolo to akoby už neexistoval. V tom je zmysel verša „To sú tí, ktorí sa oddeľujú, telesní, nemajúci ducha.“ (Júda 19; tu ide o ľudského ducha, nie o Svätého Ducha).

Niekedy môže mať padlý človek ducha, ktorý je silnejší než jeho duša alebo telo, a ktorý je stále schopný vládnuť celej jeho bytosti. Medzi nich patria tí, ktorí robia samovoľné písanie, hádačstvo, čarodejníctvo, a pod. Komunikujú s duchovnou oblasťou, nie však skrze Svätého Ducha, ale skrze zlých duchov. Duch hriešnych ľudí (neznovuzrodených) je spojený so satanom a zlými duchmi.

Duša sa podriaďuje žiadosti zmyslov a stáva sa ich otrokom. Telo (básár, sarx) v Biblii znamená život a prirodzenosť duše a fyzického tela neznovuzrodeného človeka. Človek je teraz úplne pod nadvládou tela, jeho žiadostí a nemá z pod tejto vlády úniku. Duša nahradila ducha v jeho vládnucom postavení a človek jedná nezávisle na Bohu a je sústredený sám na seba a svoje žiadosti. Človek teraz chodí, žije, podľa žiadostí. Dokonca aj v náboženských záležitostiach a v najhorlivejšom nasledovaní Boha človek uplatňuje silu svojej duše a sám rozhoduje ako hľadať Boha a ako sa Bohu zapáčiť - teraz mu už chýba zjavenie Boha.

Ľudia, teraz duchovne mŕtvi, sú vyjadrením svojej intelektuálnej sily, alebo svojej žiadosti. Najčastejšie sú vyjadrením oboch. To sú tí, o ktorých hovorí list Júdov: „...že v poslednom čase budú posmievači, ktorí budú chodiť podľa svojich bezbožných žiadostí. To sú tí, ktorí sa oddeľujú, telesní, nemajúci ducha.“ (Júda 1:18-19). Duch stratil svoje pôvodné postavenie, preto Biblia hovorí, že títo ľudia nemajú ducha. Ducha teraz obklopila („pohltila“) duša, ktorej cieľ a zámer sú výlučne pozemské.

Ak je človek telesný, je nielen pod nadvládou duše, ale jeho duša je vlastne spojená s jeho fyzickým telom. Niekedy je duša dokonca telom riadená, aby páchala tie najohavnejšie hriechy. Telo hriešneho človeka je plné žiadostí a vášní. Pretože jed hada sa dostal do ľudského tela, stali sa legitímne túžby tohto tela žiadostivosťou. Keď duša raz uposlúchla telo, aby sa vzoprela proti Božiemu požiadavku, musí ho poslúchať aj naďalej. Žiadosti tela sa prejavujú mnohými formami hriechu skrze dušu.

Pôvodným Božím zámerom je, aby duch bol najvyšší a vládol duši. Keď sa človek stal duševným, duch bol potlačený a stal sa služobníkom duše. Keď sa človek stal telesným, telesnosť, ktorá pôvodne zaujímala najnižšie miesto, sa stala kráľom. Človek sa zmenil z duchom ovládaného na dušou ovládaného, a z dušou ovládaného na telom ovládaného. Hriech zabíja ducha, a tak duchovní smrť postihuje všetkých ľudí, takže všetci (neobrátení a nespasení) ľudia umierajú v hriechu a prestúpeniach.

Rôzne pohľady na ducha

Pojem duch je komplexný a mnohovrstevný, s rôznymi interpretáciami v závislosti od kultúrneho, náboženského a filozofického kontextu. V tomto článku preskúmame rôzne definície ducha, od náboženských predstáv o Duchu Svätom až po šamanistické koncepty silových zvierat a filozofické úvahy o duchu ako esencii spoločenstva.

Duch Svätý v kresťanstve

V kresťanstve je Duch Svätý treťou osobou Najsvätejšej Trojice, ktorá má obrovský význam pre Cirkev a veriacich. Mário Tomášik, vedúci Spoločenstva pri Dóme sv. Martina v Bratislave, hovorí, že Duch Svätý robí z Cirkvi "chrám živého Boha", oživuje ju a posväcuje. Zároveň "nám dáva dary, ktoré potrebujeme pre náš každodenný život, či už v duchovnej alebo fyzickej oblasti."

Tomášik zdôrazňuje, že Zoslanie Ducha Svätého nie je jednorazová udalosť, ale neustály príchod Ducha, ktorý umožňuje Ježišovu prítomnosť medzi nami a v nás intenzívnejším spôsobom. Iba vďaka sile a prítomnosti Ducha Svätého je možné žiť nový život v Kristovi.

Na Turíce bola verejne zjavená Cirkev, a preto niektorí hovoria, že vtedy Cirkev slávi "narodeniny". Duch Svätý zjednocuje a spája ľudí, dáva im odvahu, múdrosť v reči a duchovnú autoritu. Tomášik dodáva, že Cirkev nás povzbudzuje, aby sme každý deň vzývali Ducha Svätého, najmä na začiatku a na konci každej dôležitej činnosti.

Zoslanie Ducha Svätého od El Greca

Šamanistické chápanie ducha

V šamanizme má každý človek už od narodenia trvalo pridelené "silové zviera", bez ktorého by detstvo sotva prežil. Toto silové zviera predstavuje skutočného ducha, ktorý pôsobí ako alter-ego. V dobe, kedy sa u jednotlivca vlády ujíma materiálne orientované ego, duchovia ešte stále aktívne pôsobia, no v okamihu, kedy ich egocentrizmus z duševného portfólia svojou nevierou a skepticizmom či náboženskou intoleranciou vypudí, silové zvieratá postupne od týchto nevedomých odchádzajú.

Šaman, šamanista či mág má okultnú a fyzickú silu úmernú počtu rastlinných duchov, ktoré má k dispozícii. Títo duchovia mu bezvýhradne slúžia, pričom nerozoznávajú, čo je dobré a čo zlé. Ešte pred nástupom kresťanstva boli títo duchovia známi pod pojmom "démon", ktorý však nemá nič spoločné s démonmi v kresťanskom kontexte.

Podobne, ako je to u silových zvieratách, aj rastliny majú kolektívneho ducha, teda zvrchovanú inteligenciu. Šaman získava túto predispozíciu vedomou okultnou praxou, kedy špeciálnymi technikami rastlinných duchov vstrebal do duše.

Šaman s bubnom

Filozofický pohľad na ducha

Hegel definuje ducha ako „jednotu“ a „dušu“ istého spoločenstva ľudí alebo kultúrneho celku, ktorá pretrváva naprieč dejinami, i keď môže nadobúdať rôzne podoby v závislosti od síl, s ktorými zápasí. Duch však môže byť vystavený aj „cudzím silám“, ktoré ho ohrozujú. Tento stav Hegel nazýva „skazou“ anticipujúc svoj budúci koncept sebaodcudzenia.

Hegelov pohľad na judaizmus v jeho raných spisoch je kritický a zaujatý. Abraháma vníma ako tvrdohlavého tuláka, ktorý spretrhal všetky väzby na život, prírodu, konkrétne miesto na zemi, rodinu a lásku, a to všetko iba preto, aby zostal absolútne slobodným. Tým sa však podľa neho ešte viac odcudzil a odľudštil.

Tomáš Akvinský rozlišuje podstatné formy, ktoré subsistujú (existujú) v sebe a formy, ktoré nesubsistujú v sebe. Duchovná duša človeka má funkciu životného princípu, ale existuje (subsistuje) sama v sebe, tzn. je schopná existovať i bez hmotného tela, a v hmotnom tele je schopná čisto duchovných úkonov, vnútorne nezávislých na hmote.

Špiritizmus a vyvolávanie duchov

Špiritizmus je snaha priamo komunikovať s duchmi alebo s dušami zosnulých. Zvyčajne ľudia hovoria, že komunikujú s anjelmi, s nejakými božstvami, s kozmickými bytosťami, s nejakými astrálnymi bytosťami, ale v skutočnosti sa za tým vždy skrývajú zlí duchovia, nikdy nie dobrí duchovia.

Cirkev veľmi jasne hovorí, že uchyľovanie sa k zlým duchom a vyvolávanie mŕtvych je hriechom (porov. KKC, 2116 a 2117). Teologická komisia vo Vatikáne na otázku, kto sa objavuje pri špiritistických seansách, odpovedala, že to nie sú ani nijakí dobrí duchovia, ani svätí, pretože Boh nebude podporovať márnivosť a zbytočnú zvedavosť človeka; pri takýchto seansách sa vždy objavujú len zlí duchovia.

Namiesto vyvolávania duchov nás Cirkev učí, že naša komunikácia má spočívať v modlitbe za nich, za ich spásu môžeme obetovať svätú omšu a sväté prijímanie. Cirkev nám dokonca ponúka odpustky - v dušičkovej oktáve máme možnosť každý deň získať plnomocné odpustky za duše v očistci.

Prehľad pohľadov na ducha

Pojem duch je teda komplexný a rôznorodý, s rôznymi interpretáciami v závislosti od kontextu. Od náboženských predstáv o Duchu Svätom až po šamanistické koncepty silových zvierat a filozofické úvahy o duchu ako esencii spoločenstva, duch zohráva dôležitú úlohu v živote človeka a spoločnosti.

Tento článok vznikol ako reakcia na rastúci nepomer medzi dostupnými a serióznymi informáciami v slovenčine a záujem verejnosti o fenomén, ktorý duch a duchovia predstavujú. Ako hlavné zdroje informácií používam staroindické texty (Védy) pre ich podrobnosť a presnosť. Pokiaľ to pripravuje o zisk rôznych profesionálnych New Age „ezoterikov“, ktorí v honbe za ziskom zneužívajú nevedomosť trpiacich ľudí, napr. v podobe drahých kurzov na odvádzanie prevtelených duchov, potom tento článok plní svoj účel.

Varovanie: Mnoho (zvlášť mladých) ľudí považuje vyvolávanie duchov a mágiu za zábavu. Keď zistia, že je to vážna vec, býva často neskoro a situáciu musí riešiť niekto skúsený. Niekedy sú však následky nenapraviteľné - ako trvalé poškodenie zdravia a samovraždy. Preto dôrazne doporučujem nájsť si iné vyžitie a nezahrávať sa s neznámym.

Mnohí duchovia, ktorí „strašia“ na rôznych miestach, ku ktorým sú emocionálne pripútaní, ani nevedia, že sú po smrti. Ak sa niekomu zjavia, väčšinou na seba chcú upozorniť a tak zvýšiť svoju šancu, že im niekto z ich situácie pomôže. Sami sa z nej hneď tak nedostanú, pretože zostať uviaznutý v podobe ducha je forma negatívnej karmy, ktorá často trvá veľmi dlho.

Bežní duchovia nebývajú bezprostredne životu nebezpeční, ale mať ich v tele či žiť v ich prítomnosti, zvlášť dlhodobo, má na nás škodlivý účinok. Mali by odísť na iné úrovne.

Príznaky prítomnosti duchov

Zvuky znejúce ako dýchanie, hlasy, kroky, presúvanie ťažkých vecí atď. Spánková paralýza je známy jav. Z hľadiska náuk ako sú jóga a Ayurveda ide o útok agresívneho ducha, ktorý sa snaží dostať do tela spiacej osoby. Paralyzuje pritom jej pránu (životný vzduch), ktorý je súčasťou subtílneho tela. Spiaca osoba sa v tú chvíu začne dusiť a môže pohybovať akurát očami. Zjednodušene povedané, telo sa „neprebudí“ zásahom ducha. Tieto útoky obvykle trvajú niekoľko sekúnd. Zámer, ktorý má duch, je použiť fyzické telo k parazitickému uspokojeniu svojich túžob.

Ľahšia forma spánkovej paralýzy je spôsobená náhlym prebudením z fázy hlbokého spánku, keď fyzické telo niekoľko okamihov nefunguje, pretože prána nie je doteraz aktívna. (Aj po bežnom prebudení máme skúsenosť, že sa telesné potreby a príznaky chorôb ako nádcha, kašeľ a bolesť prejavia až za nejakú chvíľu.) Človek je po takom prebudení časovo dezorientovaný - nevie, či je deň alebo noc a ako dlho spal. Samovoľné prípady nie sú u zdravých ľudí bežné.

Ako vyčistiť dom od negatívnych energií

Vyčistiť dom či byt a nenechávať v ňom žiadne nečisté substancie, najmä telesného pôvodu, a zvyšky jedla a nápojov (duchovia sa nimi živia, tak ako napríklad hmyz a mikróby). Duchov priťahuje neutešená rodinná situácia, oslabené osoby (deti, chorí - najmä mentálne, starí), osoby závislé na toxických látkach (drogy všetkého druhu), násilné, zvrhlé, venujúce sa mágii, vyvolávaniu duchov, satanistickým obradom a používajúce magické predmety.

Ako sa zbaviť ducha

Začať najjednoduchším spôsobom - povedať mu nahlas, že je po smrti (väčšinou si to duch neuvedomuje) a na danom mieste už nemá čo robiť. Podporiť to treba výzvou, aby sa pozrel do vedľajšej miestnosti (za zatvorenými dverami). Potom chvíľu počkať a povedať mu, že ak tam bol, tak musel prejsť zatvorenými dverami, čo dokazuje, že už nemá fyzické telo. Väčšina ich to pochopí a odídu.

Najprv je potreba byt alebo dom dôkladne vyčistiť. V Indii sa pre očistu používa voda s primiešaným sušeným rozdrobeným kravským trusom, ktorý má na fyzickej úrovni antiseptické účinky a na jemnohmotnej úrovni očisťuje priestor. Odstráňte predmety, obzvlášť už používané (napr. z bazáru) a darované v dobe, keď sa prejavili problémy.

tags: #duch #cloveka #text