Duch Ľudovíta Štúra a slovenské povery: Od antisemitizmu k súčasnej propagande

Miloslav Szabó opisuje, ako sa na Slovensku vyvíjal antisemitizmus: od štúrovcov cez komunistický režim až po sociálne siete a kremeľskú propagandu.

V nedávnej minulosti, zvlášť po vstupe do Európskej únie, boli prejavy antisemitizmu skôr na ústupe. Keď sociológovia robili prieskumy, či by ľuďom prekážala v susedstve židovská rodina, vychádzali sme celkom dobre. Určite sme na tom neboli horšie než Poliaci či Maďari, čo je možno aj prekvapivé vzhľadom na našu históriu.

Z prieskumov vieme, že Slováci veria kremeľskej propagande viac než okolité národy.

Najprv treba povedať, že pokiaľ dnes pribúdajú na Slovensku prejavy antisemitizmu, určite za to nemôže len ruská propaganda. Napríklad vrah zo Zámockej odrástol na neonacistoch z USA. Ruská propaganda pomohla oživiť napríklad fantazmagórie o Chazaroch. Tí slúžia ako nálepka, ktorú používa ten, kto chce verbálne útočiť na Židov.

Konšpiračný Zem a vek alebo aj spolupracovník ministerky kultúry Lukáš Machala spájajú Chazarov so súčasnou Ukrajinou. Machala nedávno napísal, že Ukrajina je vlastne „Nová Chazária“. Chazarský mýtus je obdobou teórií o sprisahaní Židov. V Rusku si Chazarov projektujú ako prototyp tradičného zla, ktoré v roku 1917 rozbilo samoderžavie a nastolilo boľševickú diktatúru. Po zabratí Krymu v roku 2014 aplikovali tento chazarský mýtus na Ukrajinu. Nahralo im, že súčasný prezident Ukrajiny má židovský pôvod, takže podľa nich slúži Chazarom. No a cez tieto fantazmagórie sa snažia zbaviť ukrajinský boj za slobodu jeho legitimity. Ukrajinci sú raz nacisti, inokedy pomocníci Židov. Ale veď o tom je dlhodobo konšpiračné myslenie. Židia podľa nich riadia boľševikov aj kapitalistov zároveň. Bankári z Wall Street podľa nich podporovali Hitlera aj Stalina.

Inštitút pre verejné otázky (IVO) robil opakovane prieskum, v ktorom sa pýtal, či by ľuďom prekážalo mať za susedov niekoho z menšín. Antipatie v tomto období narástli aj k prípadným susedom z LGBTI+ komunity, z černošskej alebo ázijskej rodiny.

Iný prieskum týkajúci sa Židov robil inštitút Globsec, zameral sa na propagandu a konšpiračné teórie. Na Slovensku s týmto výrokom súhlasilo 51 percent opýtaných. Slováci sú vo všeobecností náchylnejší veriť konšpiračným teóriám, či v nich ide o Židov, alebo nie.

Židia k nim vysielali svojich misionárov a podľa zachovaných správ sa im podarilo obrátiť ich vládcov na judaizmus. To je história. Potom uplynulo tisíc rokov a na sklonku sovietskej éry sa zrodil chazarský mýtus. V tom čase sa začalo hlásiť o slovo ruské nacionalistické podhubie, kde významnú úlohu zohral akademik Lev Nikolajevič Gumiľov. Podľa jeho konštrukcií si ruský národ musel svoju existenciu uhájiť nielen pred Mongolmi, ale aj pred židovskými Chazarmi. Hoci ako kmeň zanikli ešte v stredoveku, Gumiľov tvrdil, že aj ďalšie stovky rokov ohrozovali Rusko, čo podľa jeho nacionalistických pohrobkov vyvrcholilo boľševickou revolúciou.

Zaujímavosťou však je, že slovo Chazari sa historicky vyskytovalo aj u nás, v uhorskej literatúre a tlači na prelome 19. a 20. storočia. V Uhorsku bola vplyvná vrstva dobre situovaných Židov, ktorá chcela ukázať, ako je previazaná s maďarským živlom. Tak sa v tejto komunite zrodila ich vlastná teória o Chazaroch. Táto teória sa však otočila proti nim. Keď koncom 19. Hlásali, že typický Žid je ten vydriduch z Mukačeva či Užhorodu, ktorý ožobračuje bežných ľudí. A vraj toto sú tí skutoční Chazari. Takže tento termín sa v hanlivom kontexte objavil už v dobových antisemitských textoch z konca 19.

Celkovo antisemitizmus v Európe súvisí s kresťanstvom. Židia niesli akože dedičnú vinu za to, že ukrižovali Krista a že sa odmietajú obrátiť na „pravú vieru“. To sa ťahá 2000 rokov. Na tento základ sa nabaľovali rôzne ľudové povery, že unášajú kresťanské deti, napríklad chlapcov, ktorých týrajú, aby tým opakovali vraždu Krista. Podľa iných neskorších povier unášali aj dievčatá. O Židoch sa ešte pred sto rokmi šírilo, že sú to zvrhlíci a násilníci, ktorí dievčatá buď vraždia, alebo predávajú do nevestincov. Najznámejším prípadom, kde sa tieto povery naplno prejavili, bola v našom priestore hilsneriáda. (Mladého českého Žida Leopolda Hilsnera obvinili z rituálnej vraždy kresťanského dievčaťa Anežky Hrůzovej, ku ktorej došlo v marci 1899 v Polnej na Vysočine. Proti tomu, aby sa do vyšetrovania premietali antisemitské povery, ostro vystúpil vtedajší univerzitný profesor Tomáš Garrigue Masaryk - pozn. Leopolda Hilsnera na prelome 19. a 20. storočia obvinili z vraždy Anežky Hrůzovej. Prepustili ho v roku 1918 s podlomeným zdravím. V skutočnosti mohlo ísť o justičný omyl.

Naše antisemitské kruhy sa rady odvolávajú na výroky slovenských velikánov. Matej Bel bol barokový učenec, polyhistor, ktorý mal voči Židom predsudky ako takmer všetci v jeho dobe. Vtedajší kresťania v kostole počúvali, že Židia sú jednoducho iní. Bola to náboženská menšina vyčleňovaná niekoľko storočí mimo kresťanskej väčšiny. Matej Bel bol človek prvej polovice 18. storočia. Židom bolo v tom čase znemožnené vykonávať klasické remeslá, pretože remeselnícke cechy ovládali kresťania. Venovali sa teda povolaniam, ktoré boli z pohľadu vtedajšej morálky pochybné - napríklad požičiavaniu peňazí s úrokom. Požičiavali si ich aj roľníci alebo mešťania. A keď nedokázali dlhy splácať, prebiehali súdy a podobne ako dnes mohli prísť o svoj majetok.

Štúr proti Židom vystupoval vo svojich literárnych dielach, v novinových článkoch i na pôde parlamentu. Prekážalo mu niekoľko vecí. Prvým motívom bola už spomínaná úžera. Druhým bol alkoholizmus. Šľachta totiž Židom prepožičala privilégium takzvaných regálov, čo bolo právo vyrábať a predávať alkohol. Židia teda prevádzkovali liehovary a krčmy, kde sa predávala hlavne pálenka. No a tretie, čo Štúrovi prekážalo, bol národnostný rozmer. V jeho čase sa čoraz väčšia časť židovskej komunity dobrovoľne maďarizovala. Platilo to zvlášť pre vzdelanejších Židov, ktorí študovali napríklad medicínu a žili v mestách ako Pešť alebo Prešporok.

Svetozár Hurban Vajanský patril medzi najtvrdších antisemitov medzi slovenskými dejateľmi. Vajanského môžeme označiť za antisemitu už aj v tom modernom význame. Nemyslím si, protokoly sa rozšírili do sveta až s ruskou emigráciou po roku 1917. Židov vo svojich textoch napádal aj otec Svetozára Hurbana Vajanského Jozef Miloslav Hurban, ktorý bol dvojkou v štúrovskom hnutí. O židovských sprisahaniach písali v 19.

Francúzska revolúcia z konca 18. storočia znamenala obrovský šok. Šľachta i cirkev zrazu prišli o privilégiá, ktoré si užívali stovky rokov. Spoločnosť bola rozdelená, hovorilo sa o dvoch Francúzskach. Podľa mnohých súčasníkov sa tento pohyb nemohol odohrať len tak, preto hľadali vinníkov. Takýto vývoj totiž ohrozoval výsostné postavenie cirkvi, ktorá na tento pohyb reagovala neskoro. Prišli tak na rad konšpiračné teórie. Francúzski konšpirátori, ako napríklad Leo Taxil, si vymysleli, že za týmto pre nich neprijateľným pokrokom musia stáť slobodomurári, ktorých vraj riadia Židia. Túto atmosféru dobre zachytáva román Pražský cintorín od Umberta Eca, ktorý zhromažďuje všetky možné protižidovské výmysly druhej polovice 19. Zdokumentoval som príbeh slovenského katolíckeho kňaza Andreja Rojka, ktorý vychádzal z týchto francúzskych textov. Následne svoje články uverejňoval v katolíckych novinách s názvom Kresťan. To boli verejne činní ľudia, ktorí sa angažovali najprv v uhorskej Katolíckej ľudovej strane a následne prešli do odštiepeneckej Slovenskej ľudovej strany.

Vrátim sa ešte k Protokolom sionských mudrcov, čo je celosvetovo najznámejší protižidovský podvrh. Protokoly vyšli za prvej republiky v českom preklade. V slovenčine sa objavili až po vzniku slovenského štátu, ich slovenské vydanie zabezpečil v roku 1939 trnavský antisemita a gardista Jozef Bílik-Záhorský. Väčší ohlas mala skôr kniha Medzinárodný Žid v redakcii amerického priemyselníka Henryho Forda, ktorého za ňu ocenil aj Adolf Hitler. Ford tie konšpiračné motívy prispôsobil 20. storočiu. V Česku proti židovským mýtom verejne vystupoval Tomáš Garrigue Masaryk.

Keď vznikla prvá republika, Šrobár sa ich pokúsil odstaviť a pomohol rozbehnúť revíziu krčmárskych licencií, ktoré udeľoval štát. Žiaľ, aj Šrobár a jeho hlasisti si pri Židoch všímali len - z ich pohľadu - negatíva, ako bolo práve pôsobenie židovských krčmárov. Židovskú komunitu na Slovensku však tvorili napríklad aj židovskí lekári.

Neskôr v čase nacistickej hrozby vznikla medzinárodná Liga proti antisemitizmu, ktorá mala aj slovenskú pobočku. Angažovali sa v nej aj niektorí demokratickí politici. Postoj vojnového slovenského štátu k Židom je všeobecne známy, posuňme sa preto do komunistického režimu. V tomto období by som už nehovoril primárne o antisemitizme, ale o antisionizme, hoci oba tieto javy sa niekedy nedajú jednoznačne oddeliť. Dôležitým medzníkom bolo, že štát Izrael sa nepridal do takzvaného ľudovodemokratického tábora. Antisionizmus sa zreteľne prejavil v 50. Ďalšia vlna prišla po šesťdňovej vojne v roku 1967, v ktorej Izrael porazil arabských spojencov sovietskeho bloku, na čo režim reagoval veľmi podráždene. Začiatkom 70. Autori v nej konšpirovali dokonca aj o filme Obchod na korze, za ktorým podľa tej brožúry stáli americkí Židia, ktorí sa vraj postarali o to, že získal Oscara.

Potom prišli 90. roky. Známe sú napríklad zážitky Fedora Gála, ktorý dostával listy, že je „nosatý diabol“. Je pravda, že napríklad aj v promečiarovských plátkoch sa objavovali antisemitské karikatúry. Znovu sa objavovali názory, že ak majú byť Slováci moderný národ, musia im Židia vrátiť to, čo im údajne ukradli. Stačilo tieto veci naznačiť a čitatelia už pochopili. Doba týmto trendom nahrávala. K moci sa drali SNS a HZDS, ktoré stavili na agresívnu nacionalistickú rétoriku, ktorej súčasťou boli aj odkazy na ľudáctvo. Vhodne do toho zapasoval aj George Soros, ktorý sa začal v strednej Európe angažovať už začiatkom 90. rokov. Po roku 2000 sa objavil Kotleba, ktorý na prvých mítingoch rozdával balenia cukru s nápisom „Radšej drahší od Slováka ako lacný od Žida“.

Keď Kotleba vstupoval do politiky, Slovensko sa začalo mentálne trochu približovať Európe. Na západ od nás bol antisemitizmus a spochybňovanie holokaustu vo verejnom priestore „no go“, a tak si tieto prejavy antisemitizmu nachádzali len veľmi obmedzené publikum. To sa však začalo meniť. Po teroristických útokoch Hamasu a následnej odvete Izraela zaznamenala aj slovenská polícia zvýšený počet protižidovských prejavov na internete.

Ani v západnej Európe sa tá situácia nedá zovšeobecňovať. Antisemitizmus bol v západnej Európe historicky postavený na odmietnutí emancipácie. Odporcami Izraela sú ľudia, ktorí sa hlásia k progresívnej ľavici. A títo majú len málo spoločného s pôvodným antisemitizmom. Oni nie sú proti pokroku ako konzervatívni antisemiti, tým by úplne popreli sami seba. Ani toľko neholdujú teóriám o židovskom sprisahaní. K týmto témam pristupujú z úplne iných východísk. Slovenská situácia je iná. Nemáme tu modernú ľavicu západoeurópskeho strihu, ani Progresívne Slovensko sa nestavia na stranu Palestíny tak ako progresívci na Západe. Nemáme tu ani početnejšie moslimské menšiny, zvlášť arabské, ktoré bývajú bytostne naladené proti Židom a často sa medzi nimi šíri aj ten starý antisemitizmus.

Etnické zloženie obyvateľstva Slovenska

Prejavy antisemitizmu na Slovensku v prieskumoch

Nasledujúca tabuľka sumarizuje prieskumy verejnej mienky týkajúce sa antisemitizmu a postojov voči menšinám na Slovensku:

Prieskum antisemitizmu na Slovensku od Globsec

tags: #duch #ludovita #stura #slovak #ghost #hunters