Latinské výrazy v slovenskom jazyku a ich význam

Latinčina je klasický jazyk patriaci do italskej vetvy indoeurópskych jazykov. Pôvodne sa ňou hovorilo v okolí Ríma, v oblasti známej ako Latium. Vďaka moci Rímskej republiky sa latinčina stala dominantným jazykom v dnešnom Taliansku a následne v celej Západorímskej ríši. Latinčina prispela mnohými slovami aj k vzniku anglického jazyka, pričom latinské (a starogrécke) korene sa používajú najmä v anglických popisoch teológie, vied, medicíny a práva.

Hoci je latinčina dnes už mŕtvy jazyk, stále sa s ňou stretávame. Je to úradný jazyk vo Vatikáne. Stredoveká latinčina sa používala ako literárny jazyk od 9. storočia až po renesanciu. Neskôr sa vyvinula ranná moderná latinčina a nová latinčina. Až do 18. storočia bola latinčina jazykom medzinárodnej komunikácie, vedy a vzdelávania, keď ju nahradili národné jazyky (vrátane románskych jazykov).

Latinské výrazy sa často používajú aj v slovenských textoch, najmä v oblasti práva a politiky. Latinčina mala kedysi na Slovensku dominantné postavenie, a aj dnes dáva slovenskému prejavu istú vážnosť, oficiálnosť a je znakom vzdelanosti. Do istej miery to platí aj dnes, a aj keď sa latinské výrazy dajú charakterizovať prívlastkom „knižné“, sú každodenne využívané napríklad v práve či v medicíne.

Pozrime sa na niektoré z často používaných latinských výrazov:

  • Alea iacta est: Kocky sú hodené - označuje definitívne rozhodnutie. Vyslovil Julius Caesar, keď prekračoval rieku Rubikon, čo predstavovalo začiatok občianskej vojny v Ríme.
  • Cogito, ergo sum: Myslím, teda som - známa myšlienka R. Descarta.
  • Carpe diem: Užívaj dňa, ži naplno.
  • Memento mori: Pamätaj na smrť. Tento výrok nabádal ľudí, aby nezabúdali na to, že sú pominuteľní a pripravovali sa na smrť - najmä svojím slušným správaním.
  • Veni, vidi, vici: Prišiel som, videl som, zvíťazil som. Údajný výrok Caesara po víťazstve nad pontským vládcom Farnakom.
  • Divide et impera: Rozdeľuj a panuj! Povedal Niccolo Macchiavelli, filozof, ktorý sa venoval politike.
  • Dum spiro, spero: Pokým dýcham, dúfam.
  • Errare humanum est: Mýliť sa je ľudské.
  • Festina lente: Ponáhľaj sa pomaly. Teda, ak sa príliš náhlime, robíme zbytočné chyby.
  • Per aspera ad astra: Cez prekážky ku hviezdam.
  • Ad hoc: Pre tento prípad bola ad hoc zriadená pracovná skupina.
  • Genius loci: Banská Štiavnica má svojho genia loci.

Okrem týchto výrazov, existujú aj ďalšie, ktoré sa bežne používajú, no vyslovene právne a medicínske latinské výrazy teraz preskočíme.

Čo to teda lorem ipsum vlastne je? Je to obyčajná skomolenina, pseudo-latinský text. Slúži na testovanie vizuálnej stránky (layoutu) dokumentov.

Latinčina nie je jednoduchý jazyk. Skloňuje sa, má tri rody, päť deklinácií, štyri slovesné konjugácie, šesť časov, tri osoby.

Napríklad, meno Tibor má niekoľko významov, napr. slovanský význam - „posvätné miesto“, latinský a maďarský význam - „z Tiberu“.

Numerológia ukazuje, že každé písmeno v mene nosí svoj vlastný význam a vibráciu. Preto je dobré byť si vedomý toho, ako oslovenie ovplyvňuje naše každodenné interakcie, rozhodnutia a spôsob, akým sa vnímame.

Mapa Rímskej ríše v jej najväčšom rozsahu

Pre niekoho je latinčina španielskou dedinou, iný sa strasie pri spomienke na memorovanie slovíčok a rôznych prípon, pre ďalšieho je každodenným chlebíkom.

Rýchly kurz jednoduchej latinskej výslovnosti | Klasická latinská výslovnosť

tags: #duch #miesta #latinsky