Životy svätých sú plné inšpirácie a obety. Ich príbehy nám ukazujú cestu k Bohu a k blížnemu. Jedným z takýchto svätcov je aj svätý Valentín, ktorého si pripomíname 14. februára. V mnohých krajinách sveta sa 14. februára darujú zo strany mužov kvety ako dôkaz lásky.
V tomto článku sa pozrieme na jeho život, legendy a zvyky, ktoré sa s ním spájajú, ako aj na komerčný aspekt tohto sviatku.
Svätý Valentín uzdravuje slepé dievča
Život a legenda svätého Valentína
Svätý Valentín spravoval v 3. storočí diecézu v Terni v Umbrii. Počas svojho pôsobenia údajne napriek zákazu sobášil mladé páry. Pri prenasledovaní kresťanov zomrel mučeníckou smrťou okolo r. 268. Jeho úcta sa dostala do Ríma už v 4. storočí.
Valentín bol rímsky kňaz. Pre svoju dobročinnosť požíval úctu i medzi pohanmi. Za cisára Klaudia bol chytený a odvedený pred súd. Aktá o tom rozprávajú: „Cisár k nemu hovoril pokojne: „Počujem ťa chváliť ako muža múdreho, preto tým viac sa divím, že máš záľubu v pošetilej a boha prázdnej povere kresťanskej. Valentín odpovedal: „Kresťania nie sú nepriatelia krajiny. Ja sám prechovávam k tebe a k celému nášmu ľudu lásku, plním zákony vlasti a modlím sa za teba i za celú krajinu.“
Jeden z prítomných cisárových radcov sa Valentína opýtal: „Čo si myslíš o našich bohoch?“ Valentín odpovedal neohrozene: „Títo vaši bohovia buď vôbec nežili, alebo trávili svoj život v oplznostiach a nemravnostiach, sami vaši spisovatelia a básnici to tak hovoria.“ Cisár riekol Valentínovi: „Ak je Kristus pravý Boh, dokáž to!“ Valentín odpovedal: „Presvedčíš sa o tom, ale najprv je treba, aby si robil pokánie, uveril v Krista a prijal jeho krst.“ Cisár prerušil súdne konanie a odovzdal ho sudcovi Astériovi.
Valentín bol privedený do domu Astéria, zbadal tam sošky domácich bôžikov a zvolal: „Kiež by Ježiš Kristus, pravé Svetlo, vyviedol obyvateľov tohto domu z tmy bludu. Kiež by ho osvietil, aby poznali jediného a pravého Boha!“ Astérius povedal: „Uverím v tvojho Krista, ak dokážeš, že on každého osvecuje. Mám v dome dievča, slepé už dva roky. Ak jej tvoj Kristus otvorí oči, uverím!“ Priviedli mu nevidiacu dievčinu. Valentín pozdvihol ruky k nebu a takto sa modlil: „Bože všemohúci, Otec Pána nášho Ježiša Krista. Ty si poslal svojho Syna na svet, aby nás vyviedol z tmy k pravému Svetlu. Volám k tebe, aby si túto svoju služobnicu ráčil osvietiť svetlom svojej múdrosti.“ A keď dokončil modlitbu, slepé dievča hneď uvidelo. Astérius s úžasom padol na kolená a prosil Valentína o výuku v kresťanskej viere a o svätý krst.
Zvesť o zázračnom uzdravení nevidomej dievčiny sa rýchlo rozniesla po celom meste.
Kresťania blahorečili hneď niekoľko Valentínov z približne rovnakej historickej doby okolo rokov 197 až 270 nášho letopočtu. Nie je úplne jasné, ku ktorému z nich sa najbližšie viaže legenda. Najviac odkazov sa spája s kňazom Valentínom, ktorý šíril kresťanskú vieru neďaleko od Ríma niekedy v rokoch okolo 270 nášho letopočtu.
Napriek prenasledovaniu sa vzoprel rozhodnutiu rímskeho cisára Claudia II nazývaného aj ako Gothicus a poskytoval kresťanom sviatosť manželstva. Zároveň sa dopúšťal zločinu voči Rímu tím, že aktívne šíril kresťanstvo a pomáhal prenasledovaným. Za porušenie zákona bol Valentín uvrhnutý do väzenia. Vypočúvaný bol samotným cisárom. Claudius si rebela obľúbil a viedol s ním dlhé diskusie s cieľom donútiť kňaza, aby zaprel svoju vieru. Valentín to odmietol. Keď však prekročil medze a pokúsil sa obrátiť na kresťanskú vieru samotného cisára, ten stratil trpezlivosť a odsúdil Valentína na smrť palicovaním a následne sťatím hlavy. Traduje sa, že sa tak stalo práve 14. februára.
Iný príbeh, ktorý do mučeníckej smrti vnáša romantické pozadie, popisuje iné skoršie uväznenie biskupa Valentína v rímskom mestečku Terni za šírenie a podporu kresťanstva. Žalárnik, sudca Asterius, viedol so svojim väzňom polemiky ohľadne viery a pravosti Ježišovho učenia. Legenda hovorí, že sudca podrobil Valentína testu. Ak vylieči jeho slepú adoptívnu dcéru, urobí všetko, o čo ho kňaz požiada. Valentín súhlasil. Položil ruky na oči dievčaťa a to začalo vidieť. Tento nesporný dôkaz zázrakov Ježišových nasledovníkov sudcu dojal a presvedčil. Súhlasil so žiadosťou Valentína, aby odstránil v svojom dome všetky modly a podstúpil trojdňový pôst. Potom bol sudca a členovia jeho rodiny pokrstení. Sudca išiel ešte ďalej a prepustil všetkých väznených kresťanov. Neskôr, keď bol Valentín odsúdený cisárom na smrť za porušovanie zákonov, traduje sa, že vyliečenej žalárnikovej dcére poslal správu „od tvojho Valentína". Tento počin sa traduje ako historicky prvá valentínka.
Traduje sa, že prvú „valentínku“ poslal v 15. storočí z anglického Toweru, zo zajatia po prehranej bitke pri Azincourte, manželke orleánsky vojvoda Charles. Vo veľkom sa však začali posielať až v 19. storočí, keď sa začali hromadne vyrábať a predávať.
Od martírstva k romantizmu
Skutky svätého Valentína boli oslavované cirkvou ako skutky obetovania sa v rôznych kresťanských krajinách Európy, ale až v štrnástom storočí dostal tento martýr nádych dnes tak známej romantiky a ľúbostnej sladkosti. Na začiatku toho stál básnik Geoffrey Chaucer a jeho báseň Vtáčí parlament (The Parliament of Fowls známy aj ako The Parliament of Birds). V básni hovorí „a bol to deň svätého Valentína, čas keď si všetky vtáky hľadajú svojho partnera". Napriek tomu, že február nie je zrovna čas svadobných piesní vtáctva, čitatelia básne zobrali nekriticky práve 14. február ako dátum oslavujúci milencov.
Dvorná láska so svojimi pravidlami a koncept tajného zväzku milencov inšpirovala ďalších a ďalších básnikov. Romantizmus v literatúre a aj v iných druhoch umenia potreboval zrejme svojho patróna a našiel ho v starých príbehoch o kňazovi Valentínovi. Tu niekde sa zrodil zvyk vzájomného obdarovávania. Na úplnom začiatku to boli tajné verše a piesne trubadúrov, ktorí pod oknami šľachtičien ospevovali nehynúcu lásku ich tajného milenca.
Ďalšie a ďalšie generácie stavali na tejto tradícii a prinášali do nej aspekty svojej doby. V roku 1797 bola v Anglicku vydaná zbierka romantických veršíkov pre mladých mužov, ktorí neboli schopní vyprodukovať svoje vlastné. Objavili sa prvé tlačené pohľadnice s veršami a obrázkami. Viktoriánske obdobie prinieslo možnosť anonymných valentínskych pozdravov a následné obdobie sa nieslo v znamení explózie masovosti a aj komerčnosti.
Ako sa svätý Valentín stal komerčným sviatkom
Dnešná podoba sviatku svätého Valentína je vlastne jeden úžasný marketingový ťah, ktorého začiatky spadajú do Ameriky devätnásteho storočia. Príbeh Valentína v Amerike sa začal malou krásnou pozornosťou, valentínkou, ktorú dostala Ester Howlandová z Worcersteru v Massachusetts od anglického obchodného partnera svojho otca v roku 1847. Zvyk vymieňať si papierové srdiečka zdobené čipkami a stužkami inšpiroval jej obchodného ducha a rozhodla sa rozbehnúť svoj vlastný obchod. Podľa vzoru svojho otca, ktorý bol vlastníkom siete obchodov s knihami a galantérskym tovarom, začala importovaním čipiek a stužiek s kvetinovými vzormi. Odtiaľ bol len krok k masovej produkcii valentínok z bohato zdobených papierových čipiek. Od roku 2001 sa cenou Ester Howlandovej odmeňujú najlepšie návrhy pohľadníc s predtlačenými pozdravmi.
V roku 1849 napísal redaktor magazínu Graham´s American Monthly: „Deň svätého Valentína sa stáva, nie - už sa stal národným sviatkom." Nič viac nestálo valentínkam v ceste v rozpínaní sa na nové územia. Súbežne s nárastom obľúbenosti svätého Valentína sa menili aj darčeky. Ručne písané pozdravy boli rýchlo nahradené masovo tlačenými papierovými kartami s veršíkmi, romantickými obrázkami a rôznymi dômyselnými ozdobami. Neskôr si na svoje prišiel cukrárenský priemysel s čokoládovými srdiečkami. Špeciálne k 14. februáru sú pripravované neuveriteľné množstvá ruží, najlepšie červených.
Dnes si nemusíme valentínky vyrábať a mládenci nemusia namáhať svoje hlavy pri vymýšľaní čo najromantickejších valentínskych veršíkov. Reklamní guruovia nám vďačne a nie celkom nezištne dajú všetko na zlatej tácke krásne zabalené v červenom saténe s kartičkou s menom milej v rozkošnej krabičke ako inak v tvare srdiečka. V dnešnom modernom svete sa darovanie valentínskeho darčeka neobmedzuje len na zaľúbencov. Darčeky si vymieňajú manželia, darúvajú sa deťom, priateľom. Deti ich dávajú svojim obľúbeným učiteľom. Dokonca si ich vymieňajú kolegovia.
Spôsob slávenia sa mení podľa regionálnych špecifík v rôznych krajinách sveta, kde sa tento sviatok zakorenil. Napríklad v Japonsku ženy obdarúvajú aj svojich mužských kolegov. Tradičným darom je čokoláda. Kvalitná sa dáva populárnym kolegom a lacná menej populárnym. Muži majú ustanovený špeciálny deň, 14. marec, na vrátenie pozornosti. Očakáva sa od nich, že dajú darček všetkým kolegyniam, ktoré ich obdarovali, vo forme bielej čokolády. Preto sa tento deň volá tiež Biely deň. Ale dnes sa aj v Japonsku darčeky už viac neobmedzujú len a len na čokoládu.
Čo však majú robiť tí, ktorí sa chcú valentínskemu ošiaľu vyhnúť? Niet nič ľahšieho. Stačí vycestovať do Brazílie na tradičný brazílsky karneval. Kvôli dátumu karnevalu, ktorý spadá blízko k 14. februáru je Brazília obľúbeným miestom pre nezadaných ľudí. Neslávi totiž Valentína. Nuž, je tam iný druh ošiaľu:-)
Po roku 1989 sa svätý Valentín dostal aj k nám a pomaly a nenápadne sa stal neoddeliteľnou súčasťou tradície hlavne mladých zaľúbencov. Šíreniu pomohol internet, voľné cestovanie, záujem o cudzie kultúry - možno najmä tie západné. Valentínky sa k nám dostávali najmä z Anglicka a Ameriky. Postoj ľudí je rôznorodý. Vo všeobecnosti prevláda názor o umelom vplyve, komercionalizácii vzťahov a spoločnosti. Jedni tento neoficiálny sviatok zbožňujú, iní zas zatracujú do čierneho pekla a iným je úplne ľahostajný. Zakladateľka hromadnej výroby valentínok Ester Howlardová dotknuto tvrdila, že o sviatku svätého Valentína nič nevie. My, žijúci vo svete internetu, máme zas tých informácií toľko, koľko len chceme.
Jedným spojovacím prvkom všetkých legiend a vraj historických faktov je povesť o kňazovi žijúcom v rímskom impériu, ktorý porušil zákon. Tam to totiž začalo.
Korene zvyku
Korene tohto zvyku siahajú do ďalekej minulosti. V starom Ríme sa 14. februára slávil deň bohyne Juno, ktorá bola považovaná za ochrankyňu manželstva a rodiny. V obchodníckych mestách sa cechy moreplavcov, kupcov, remeselníkov a iné bratstvá 14. februára schádzali na spoločné priateľské posedenie.
Valentínske rande za pár eur
7 nápadov na NEODMIETNUTEĽNÉ prvé RANDE
Záver
Svätý Valentín je teda pravdepodobne sviatkom mučeníka kresťanskej viery. Jeho odkazom je hrdinstvo a obetavosť. V dnešných časoch však do ľúbostných vyznaní vtrhla komercia. K sviatku patria bonboniéry, parfumy, plyšové hračky, kytice či množstvo rôznych darčekov, všetky v znaku červeného srdiečka. Núka však možnosť prejaviť náklonnosť i priazeň svojim milovaným a blízkym.
V ikonografii je zobrazený ako kňaz v ornáte, s kalichom v ľavej ruke a s mečom v pravej, tiež v oblečení biskupa, ktorý uzdravuje chlapca z padúcnice. Na Slovensku je jeho zobrazenie zriedkavé.
Vo všeobecnosti prevláda názor o umelom vplyve, komercionalizácii vzťahov a spoločnosti. Jedni tento neoficiálny sviatok zbožňujú, iní zas zatracujú do čierneho pekla a iným je úplne ľahostajný.
Lásky predsa nie je nikdy dosť.