Nielen kresťan, ale aj dobrý animátor potrebuje oveľa viac ako mať dobrý pocit z toho, že raz horko-ťažko prelúskal celú Bibliu. Existujú rôzne brožúrky s návodom ako prečítať celú Bibliu za jeden rok. Ich cieľom je pestrosť pri čítaní, aby niektorá kniha Písma svojho čitateľa „nezabila“. Rozpis textov na čítanie z viacerých kníh naraz však nemusí vyhovovať každému. Je to ako keď počúvame krátke úryvky najslávnejších symfónií. Nám teraz pôjde o vypočutie každej biblickej „symfónie“ zvlášť.
Sväté písmo nebolo vždy rozdelené na kapitoly a verše. Naopak, písalo sa akoby na jeden dúšok. Ako keď sa zapozeráme do napínavého filmu, v ktorom nás i najkratšia reklama či SMS-ka počas neho iba znervózni. To len my sme si Sväté písmo z čisto praktických dôvodov postupne naporciovali na kapitoly a verše. Knižne i liturgicky. Aj to napovedá, že Písmo by sa malo čítať aj pekne zaradaom, strana po strane. Lebo nie je množstvom od seba izolovaných príhod, ale jediným megapríbehom, ktorý končí tým tvojím. Vo vzťahu k Svätému písmu je najťažšie urobiť prvý krok. A ako neskáčeme do neznámej vody hneď hlavičku, tak je dobré vstupovať i do Písma postupne.
Preto v sobotu večer nemusíme až tak premýšľať, čo si obliecť do kostola, najmä cez koronu nie. Radšej si pozrime na internete alebo aj v katolíckych novinách, aké bude nedeľné evanjelium, čiže jeho súradnice. Hneď si ho nalistujme vo svojom Písme, aby sme si ho pozorne prečítali a vložili doň svoju obľúbenú záložku. Na ďalší sobotný podvečer sa k tomuto úryvku - stále vo svojom Písme - môžeme vrátiť a zároveň si prečítať aj ten nasledujúci na zajtrajšiu nedeľu. Ak nám zvýši čas, pozrime si k nemu aj osvetľujúce poznámky alebo „vygúglime si“ význam nejasných slov. A teraz niečo haluzné. Nič by sa nestalo, keby sme svoje Písmo mali v rukách aj počas svätej omše a v ňom text evanjelia sledovali. Najmä ak práve sledujeme svätú omšu cez médiá - vtedy by sme Písmo mali mať rovno na kolenách. A bola by to bomba, keby sme ho stihli prečítať aj niekomu v rodine.
Týmto štýlom by sme sa nedeľu čo nedeľu kvalitne zoznamovali s evanjeliom roka - v terajšom by to bolo z pera evanjelistu Matúša. Tak by si mohol každý z nás jednoducho a zároveň plodne každý rok prehĺbiť poznanie jedného evanjelia. Druhým stupňom v osmelení sa čítať Sväté písmo je sledovať evanjeliové texty z bežného dňa /keď napríklad chodíte každý deň na sv. omšu, alebo aj doma podľa lekcionára/ a tak v jednom roku stihnúť pod vedením Cirkvi kvalitne prejsť najmä synoptické evanjeliá a postupne i Jánovo. Bola by to pre nás posila aj pre dni, keď sa pre povinnosti v rodine či pre chorobu nemôžeme cez týždeň zúčastniť na svätej omši. A tiež vynikajúci spôsob ako plodne prežiť čas karantény. Treťou, už náročnou formou by sa podobne dali sledovať aj texty bežných, čiže feriálnych prvých čítaní zo Starého či Nového zákona. Avšak stále bez zjednodušovania cez lekcionáre, ale najlepšie priamo vo svojom Písme. Bolo by to síce súkromné čítanie, ale nie na vlastnú päsť.
Niekto si povie, že keď už Písmo číta, nechce čítanie po jednom úryvku hneď prerušiť. Vskutku, napríklad celé evanjelium podľa Marka sa dá prečítať za jednu hodinu! Ak si to vyskúšame - fajn. Po Markovi sa potom dá pustiť do čítania Matúša, Lukáša i Jána. Začiatočníkom sa dobre čítajú aj Skutky apoštolov, ba i niektoré Pavlove listy. Trošku sa zapotíme pri Zjavení sv. Po takomto prečítaní Nového zákona, denne jednu, tri, ba i päť kapitol - všetko podľa síl a možností, nám neostane nič iné, ako sa pustiť do čítania Starého zákona. A to je už ťažšie sústo. Ak by sme začali Knihou Genezis, tak druhú knihu Biblie - Exodus ešte ako tak zvládneme, ale na Knihe Levitikus si môžeme „vylámať zuby“, znechutiť sa v čítaní a Písmo odložiť.
Predísť takémuto kolapsu môžeme aj tak, že si vyberieme ľubovoľnú knihu zo Starého zákona, jej prečítanie si zaznačíme v obsahu a vzápätí si vyberieme ďalšiu. Pre kvalitnejšie čítanie Písma zaberá, keď doň zapájame zmysly. K zraku môžeme pridať čítaním nahlas alebo pošepky i sluch. Písmo je totiž napísané pre celého človeka. Nielen pre jeho rozum, ale aj pre srdce, dokonca i telo. A tak treba k nemu aj pristupovať, aby nás mohlo vnútorne rozohriať. Hlave pomôže ak budeme čítať napríklad s mapou, aby sme na nej sem tam mohli sledovať, kde sa čítaný príbeh odohráva. Náš rozum povzbudí aj čítanie akoby s lupou, keď sa v texte snažíme registrovať i drobné veci, ktoré pri povrchnom čítaní ľahko ujdú pozornosti. Napríklad si v texte môžeme všimnúť či sú rastliny - známe i neznáme -zvieratá, zemepis. Inému môže pomôcť pri čítaní držanie Písma v rukách alebo i pokojná prechádzka s ním.
Keď k čítaniu pridáme aj svoj hmat, nielen tým, že budeme knihu Písma držať v rukách, ale aj tým, že si v nej dačo podčiarkneme, poznačíme na okraj, alebo si doň zavedieme svoje značky či jednoduché kresby, bude to ešte lepšie. Práve tento spôsob uľahčí zapojiť do čítania Biblie aj svoje srdce. A potom, Písmo je aspoň pre dvoch. Nie je nám dané pre súkromné účely. Preto sa lepšie číta s niekým blízkym. Dohodnete sa s kamošom či kamoškou a budete čítať spolu. Dobré veci sa nedajú robiť nasilu. K zdaru potrebujú aspoň kúsoček pasie, tepla. Spomínam si na svojho malého brata, ktorý keď sa naučil všetky písmenká, pustil sa hneď do čítania Winetoua. Vy si už nepamätáte, že úvod tejto vynikajúcej mayovky je dosť rozvláčny. Tak sme nášho prváčika odhovárali, že nech si čítanie odloží aspoň na druhú triedu. On si však nedal povedať.
Ani pri čítaní Písma sa nedostaneme ďaleko ak ho budeme vnímať iba racionálne. Veľmi ľahko by sme sa znechutili nad menej zrozumiteľnými miestami alebo by sme jeho čítaním mohli dospieť k holému intelektualizmu - k takému prázdnemu rozumkáreniu. Podľa videní svätého Jána v Apokalypse nikto nebol hodný otvoriť Knihu kníh - čiže Bibliu, iba Baránok (Zjv 5, 1 - 10) s veľkým B. Tým Baránkom je práve Ježiš, ktorý Písmo pre nás odpečatil, aby sme ho i my, hoc malí, mladí či chudobní, mohli čítať s duchovným úžitkom. Odvtedy je pre nás Písmo podľa slov svätého Augustína ako plynúca rieka. Celkom plytká, že ňou ľahko prejde i baránok, ale zároveň taká hlboká, že preplávať ju má problém aj slon. Ježiš nám otvoril zmysel všetkých Písem a získal od Otca svätú milosť, v sile ktorej ju môže denne otvárať každý z nás. Vôbec sa Biblie netreba báť. Preto kľúčom od celej Biblie zostane aj pre teba On, Ježiš. Samozrejme, k účinkovaniu Ježišom zaslúženej milosti v nás treba pridať i naše skromné ľudské úsilie.
Čítaj Písmo ako Božiu knihu pre teba. Čiže čítaj ju s vierou, láskou, jednoduchosťou milovaného Božieho dieťaťa. Ako knihu pravdy a múdrosti v tom najhlbšom slova zmysle. Zvoľ si postup čítania, čiže poradie kníh a približne i počet kapitol spolu s časovým intervalom: teda zvoľ si dni v týždni, v ktorých sa chceš čítaniu venovať. A maj poruke i dobrú mapu s ceruzkou. Na čítanie Písma si priprav srdce vnútorným stíšením a ak sa dá zvoľ si aj vhodný priestor: nejaký obľúbený kútik možno s nejakou ikonou, sviečkou či kvetinkou. Aspoň približne sleduj literárny druh knihy Biblie alebo časti, ktorú práve čítaš: či je to napríklad historická kniha alebo prorocká, či poučné rozprávanie alebo ľúbostná poézia atď. Čítaj každú knihu Písma postupne ako film. Teda vnímaj aj kontext toho, čo čítaš a snaž sa tej knihe ktorú čítaš aj trochu porozumieť vo svetle ostatných kníh Písma. Lebo obrazne povedané knihy Písma sa medzi sebou rozprávajú - existuje medzi nimi hlboký vzťah. Čítaj Písmo pravidelne, nielen v kríze, ťažkostiach. Je lepšie čítať menej a častejšie, ak aj nie denne, tak skoro každý deň. Ako keď nemáš v peňaženke vždy na všetko, ale sporíš si na účet. A čítaj vytrvalo, najlepšie bez prázdnin.
Je jasné, že čím častejšie budeš čítať a čím viac, tým skôr Bibliu prečítaš. No vytrvalosť je lepšia ako rýchlosť a množstvo prečítaného. Písmo je napísané tak, že správnym postojom k nemu je pokora srdca. Je to kniha, ktorá nás nutne presahuje. Nemôžeme ju rýchlo pochopiť. Radšej sa už vopred na ňu nalaďme pozitívne. Aby sme sa tešili, ak pri čítaní Písma z času na čas niečo v nás zarezonuje, keď sa nám rozohreje srdce a v mysli sa nám trooochu rozjasní. Možno to bude ako keď na tmavej oblohe vyjdú hviezdy. Nepochybne nájdeme z čoho sa tešiť po celý čas čítania.
Význam Liturgických Čítaní
Z uvedenej otázky vidieť, že pracujete so Svätým písmom, inak by ste nereagovali tak, ako píšete. Odpoveď je jednoznačná: Áno, sú normy, podľa ktorých sa číta v chrámoch Sväté písmo v rámci liturgických slávení. V minulosti, počas platnosti Rímskeho misála, ktorý vznikol na základe požiadavky Tridentského koncilu (1545 - 1563) v roku 1570 a je označovaný ako Misál Pia V., mal omšový formulár svoje čítania na každý deň liturgického roka. Boli nemenné. Druhý vatikánsky koncil reformoval liturgiu Cirkvi. Veľký dôraz kládol na čítanie Svätého písma.
Preto bola vypracovaná schéma liturgických kníh - lekcionárov -, aby sa podľa možnosti v priebehu troch rokov prečítalo celé Sväte písmo. Táto schéma má tri nedeľné lekcionáre (knihy obsahujúce liturgické čítania) označené písmenami A, B, C. Potom je vypracovaný Lekcionár na Advent, Vianoce, Pôstne a Veľkonočné obdobie a tri lekcionáre označené rímskymi číslicami III., IV. Okrem toho je aj lekcionár na omše za účasti detí. Lekcionáre III. a IV. sa používajú na všedné dni v Cezročnom období. Evanjeliá v týchto lekcionároch sú na oba cykly rovnaké, ale prvé čítanie, teda čítanie zo Starého alebo z Nového zákona, je iné. „Prvé čítania sú vybrané tak, aby sa čítalo striedavo zo Starého i z Nového zákona, vždy niekoľko týždňov,“ píše sa v úvode do lekcionára IV.
Takiež sa tam píše o zásadach výberu textov, a tak tu je aj odpoveď na vašu otázku, ktorú by si iste mali všimnúť aj duchovní otcovia: „V dňoch, keď nie sú predpísané vlastné čítania (napríklad na spomienku na sv. Martu, o ktorej je zmienka vo Svätom písme v dvoch evanjeliách), treba dať spravidla prednosť čítaniam z feriálneho lekcionára, a to aj vtedy, ak sa slávi nejaká spomienka, a pri častejšie opakovaných votívnych omšiach“ (napríklad na prvé piatky, alebo prvé soboty), bod 6. „Z pastoračných dôvodov však možno pri významnejších príležitostiach vybrať perikopy zo spoločných textov svätých určitého stavu alebo pre omše za rozličné potreby, alebo pre votívne omše,“ bod 7. Určite by sa nemali čítania - ako sú uvádzané v lekcionároch - svojvoľne meniť. Nie je vhodné, aby sa pred cyklickými čítaniami dávala prednosť čítaniam, ktoré sú uvádzane v lekcionároch vo vlastnej časti. Tieto texty sa osobitne používajú tam, kde sa slávi titul patróna chrámu, kaplnky a podobne.
Zostavenie liturgických čítaní nie je svojvoľnou záležitosťou duchovného, ale je výslovne nariadením Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí v Ríme. Jednotlivé formuláre čítaní sa podarilo zostaviť tak, aby sa navzájom osvetľovali a pomáhali poslucháčom čo najlepšie prijať Božie slovo. Už Ježišovo verejné účinkovanie nám poskytuje niekoľko príkladov, ako sa čítalo Božie slovo v synagóge. Prví kresťania sa pravidelne schádzali na „lámaní chleba“, čomu predchádzalo (napríklad v Troade) rozprávanie apoštola Pavla. Je to v období, keď sa napísané evanjeliá ešte len formujú. Vzácne svedectvo máme aj od sv. V prvých storočiach sa pri liturgii čítalo - ako by sme dnes povedali - spôsobom na pokračovanie, teda z jednej omše na druhú. Zvyčajne zaznelo jedno alebo v nedeľe a veľké sviatky dve čítania, pričom za nimi nasledovalo evanjelium. A hoci zatiaľ hovoríme o čítaniach, netreba zabúdať ani na spievané časti, ktoré sa medzi ne vkladali vo forme responzória, žalmu, spevu Aleluja.
Priblížme si však súčasný stav. Vzácnym prianím Druhého vatikánskeho koncilu bolo „hojnejšie, rozmanitejšie a primeranejšie čítanie Svätého písma“ pri liturgii (SC 35). Preto máme nedeľný lekcionár rozdelený na tri roky (A, B, C) a vo všedné dni Cezročného obdobia sa číta prvé čítanie v dvojročných cykloch (I, II). No nielen to, teraz už nemáme dni v roku, ktoré by nemali svoje čítania. Napriek rozmanitosti textov vo Svätom písme sa podarilo zostaviť jednotlivé formuláre čítaní tak, aby sa navzájom osvetľovali a pomáhali poslucháčom čo najlepšie prijať Božie slovo, živé a účinné práve prostredníctvom liturgie. Aj dnes sú veľké slávnosti, ktoré majú jedinečný výber čítaní na danú príležitosť. No v liturgickom roku sú tiež obdobia, keď sa evanjeliá čítajú na pokračovanie. Typicky je to v Cezročnom období, kde z jednej nedele na druhú postupne čítame niektoré z evanjelií.
A tu sa nám už črtajú vzácne súvislosti, ktoré osvetľujú otázku ohľadom poradia čítaní na svätej omši. Ako prvé čítame zo Starého zákona, ktorý je predobrazom a prípravou na Nový zákon. Odpoveďou na starozákonné čítanie je responzóriový žalm. Ak je nedeľa alebo slávnosť, nasleduje druhé čítanie, ktoré je vždy z Nového zákona. Vrcholom celej bohoslužby slova je prednášanie evanjelia. Poradie čítaní má teda svoj dôvod, vyplývajúci tak z dejín svätej omše, ako aj zo súčasného ponímania Božieho slova.
Na rímskokatolíckych svätých omšiach sa v nedeľu občas vyskytnú aj tí, ktorí s tým predtým nepočítali. Čo je pre „ostrieľaných“ samozrejmosťou, nováčikom spôsobuje trápne aj humorné chvíle, keď netušia, čo znamená voda v „sväteničke“ pri vstupe, ako sa správne prežehnať, kedy vstať, sadnúť si, pokľaknúť.
Priebeh Rímskokatolíckej Omše
Omša je podľa cirkvi sprítomnením Kristovej obety na kríži nekrvavým spôsobom pod znakmi chleba a vína. Na udalosti sa okrem veriacich a kňaza podieľajú aj ďalší - hráč na organe (niekde ho môžu sprevádzať aj iné nástroje, napríklad husle či spevácky zbor), miništranti („posluhovatelia“ kňaza počas omše), kostolník (zodpovedá za pripravenosť chrámu, aby boli zapálené sviečky a fungovala technika), laici (čítajú z Písma) a tam, kde ešte nemajú elektrické zvony, aj zvonár.
Nedeľná omša prebieha identicky v Bratislave aj v zapadnutej dedinke. „Dokument o súčasnom slávení vydal pápež Pavol VI. v roku 1970, o ostatných veciach týkajúcich sa liturgie rozhoduje rímska Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí. Na dedinách sa nedeľné omše zvyknú konať doobeda, v mestách aj v inom čase. Trvajú asi hodinu,“ vysvetľuje kaplán Marek Vadrna.
Odporúča dobrú pomôcku - modlitebnú knižku s názvom Jednotný katolícky spevník. „Vďaka nemu sa dá zapájať do liturgie, obsahuje spevy aj modlitby.“
Kým kedysi bolo zvykom ísť na omšu v slávnostných „kostolných šatách“, ktoré neskôr mnohí zvolili i ako oblečenie „do truhly“, nováčikovia stoja pred dilemou, či sú v horúcom lete prijateľné krátke nohavice alebo u žien odhalené ramená.
Kňazi sa zhodujú, že úcta k Bohu sa vyjadruje aj oblečením. Ide o spoločenskú udalosť. Oblek síce povinný nie je, prípustné sú aj rifle, nohavice nad členky či dokonca nad kolená sú však problém. Pre ženu je tabu sukňa nad kolená, odhalený dekolt a ramená. Hrozí, že za takéto prehrešky niekoho vykážu von? „Nie, ale je to neslušné voči Bohu aj veriacim,“ tvrdí Vadrna.
Nováčikom sa odporúča sadnúť si alebo postaviť sa dozadu. Najmä v konzervatívnejších oblastiach totiž majú veriaci svoje miesta „vyárendované“. Ak si neznalý sadne do prvého radu, môže zabrať miesto babičke, ktorá tam sedáva roky. Nepísané pravidlo, ale rešpektuje sa.
Zadné miesta sú aj praktické - nováčik má všetkých pred sebou a môže sledovať, kedy vstanú, sadnú si, pokľaknú. Nik si navyše nevšimne jeho prípadnú neobratnosť. „Na omšu by však mali ísť len tí s úprimnou motiváciou,“ uzatvára Vadrna.
Priebeh rímskokatolíckej omše:
- Úvodné obrady - kňaz si oltár uctí bozkom. Prežehná sa a pozdraví ľud jednou z tradičných formuliek (napríklad „Pán s vami“). Ľudia odpovedia: „I s duchom tvojím.“
- Vyznanie hriechov a ľútosť nad nimi - kňaz vyzve ľudí, aby s čistým srdcom slávili sväté tajomstvá. Ľudia odpovedajú formulkou, ktorá sa končí slovami „Moja vina, moja vina, moja preveľká vina...“ Nasleduje hymnus „Sláva Bohu na výsostiach“ a vstupná modlitba dňa - kolekta. Na jej konci ľudia vyslovia „amen“ a sadnú si.
- Liturgia slova - skladá sa z prvého čítania (zo Starého Zákona), po ktorom sa spieva žalm, a z druhého čítania (napríklad z listov svätého Pavla alebo iného novozákonného spisu). Texty sú v každom kostole v konkrétnu nedeľu rovnaké. Potom sa spieva Aleluja (ľudia sa postavia) a číta evanjelium.
- Kázeň (homília) - vlastná reč kňaza. Po nej sa ľud postaví a vyznáva vieru, takzvané Krédo (text v Jednotnom katolíckom spevníku).
- Modlitby veriacich - prosby, vyslovuje ich kňaz, diakon či laik, ľud reaguje slovami „prosíme Ťa, vyslyš nás“. Okrem predpísaných textov sú pridané aj prosby kňaza a veriacich. Miništranti idú medzi veriacich po milodary.
- Liturgia obety - kňaz si pripraví paténu s hostiou a kalich s vínom, odrieka modlitby, ľudia spievajú. Keď stíchne organ, postavia sa a kňaz povie „Modlite sa bratia a sestry, aby sa moja i vaša obeta zaľúbila Bohu otcu všemohúcemu.“ Ľudia reagujú „Nech pán príjme obetu z tvojich rúk...“ Nasleduje modlitba nad obetnými darmi.
- Premenenie vína a chleba - najdôležitejšia časť omše. Ľudia si kľaknú (miništrant dá znamenie zvoncom), kňaz premieňa chlieb a víno na telo a krv Pána. Vezme hostiu a povie „Vezmite a jedzte z neho všetci. Toto je moje telo, ktoré sa obetuje za vás.“ Potom vezme kalich s vínom a povie „Vezmite a pite z neho všetci. Toto je kalich mojej krvi, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov. Je to krv novej a večnej zmluvy. Toto robte na moju pamiatku.“ Samotné premenenie miništrant oznámi zvoncom. Kňaz pokľakne a povie „Hľa, tajomstvo viery.“ Nasledujú modlitby.
- Obrad prijímania - začína sa Otčenášom, všetci stoja. Po ňom sa kňaz modlí za pokoj pre ľud a cirkev, povie „Pokoj Pánov nech je vždy s vami“, ľudia reagujú „I s duchom tvojím.“ Všetkých vyzve „Dajte si znak pokoja,“ ľudia odpovedajú „Pokoj a bratská láska nech je medzi nami“ a vzájomne si podajú ruky. Nasleduje spev, prípadne recitovanie „Hľa, Baránok Boží...“, kňaz potom prijíma - telo (chlieb) a krv (víno). Po ňom prijímajú veriaci.
