Ten, kto nemá fotografiu na Bojnickom zámku, akoby ani nebol Slovák. Bojnický zámok patrí k tým najzachovalejším na Slovensku a tradíciu strašenia tu živia aj prostredníctvom festivalu duchov. Poďme sa teda ponoriť do sveta povestí a legiend, ktoré obklopujú tento rozprávkový zámok.

História a zaujímavosti Bojnického zámku
Bojnický zámok stojí na travertínovej kope nad mestom. Hrad pochádza z roku 1113, keď podhradie opisujú v Zoborskej listine. V tom čase však existoval iba stredný - pôvodný hrad. Jeho kamenná podoba vznikla až počas 13. storočia. Na mieste starého hradiska tu bol postavený drevený hrad a v priebehu 13. storočia prestavaný na kamenný, v tom období patril rodu Hont-Poznanovcov. Koncom 13. storočia bol vo vlastníctve Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý bol najmocnejším vládcom celého terajšieho západného a stredného Slovenska.
Posledná rekonštrukcia zámku sa datuje do roku 1888. Pôvodne však vznikol po prestavbe hradu podľa vzoru a predlohy romantických stredovekých zámkov z Francúzska. Najväčšiu zásluhu na jeho podobe má jednoznačne Ján František Pálfi. Hrad mal aj iných majiteľov, vlastnil ho napríklad aj Matúš Čák Trenčiansky či Matej Korvín. Predpokladáme, že stredný hrad tu existuje už od nejakého 8. storočia, pričom podľa nás vyrástol na travertínovej skale. Ide o skalu špeciálnu tým, že vznikla alternatívnym spôsobom, a to hromadením vody a rôznych materiálov.
Všimli ste si niekedy, že na Bojnickom zámku je veža a na jej vrchole veniec podobajúci sa na tŕňovú korunu? Dôvodom, pre ktorý dal Ján František Pálfi prestavať hrad bola mladá francúzska kontesa de Janville. Pálfi chcel, aby jej hrad čo najviac pripomínal domov, avšak rodičia mu ju napokon nevydali. Ľudia si vraveli, že išlo o príbeh zlomeného srdca, kedy najkrajší zámok v Európe nebol naplnený láskou.
Zaujímavá záhada však vznikla v hrobke grófa Pálffyho, ktorý zomrel v roku 1908. Pochovali ho do sarkofágu, z ktorého za pár rokov začala vytekať tmavá tekutina pripomínajúca med. Povesti hovoria, že to boli grófove slzy, ktorý smútil, že potomkovia ignorovali jeho poslednú vôľu a rozpredali majetok zo zámku. Niektorí slzy tiež pripisovali krádeži oltáru, ktorý zmizol v roku 1933.
Dôvod však bol po rozboroch prozaickejší. Telo Jána Pálfiho po smrti bolo napustené konzervačným roztokom na báze glycerínu, chlóru a zinku. Keďže vzniknutá tekutina nemala kade z nepriedušne uzatvoreného sarkofágu odparovať, zapríčinila koróziu kovových častí truhly i nosníka, ich deštrukciou sa tekutina dostala von.
Dodnes sú na zámku mnohé tajné cesty. Na niektoré sa prišlo pred 40 rokmi, keď sa prepadlo hradné nádvorie. Vďaka tomu sa odkryli gotické až barokové fázy, o ktorých nikto nevedel. Zaujímavé je, že sa v podzemí nachádzajú aj zamurované dvere. Aj preto tu zostalo niekoľko barokových prvkov.
Tabuľka: Majitelia Bojnického zámku
| Obdobie | Majiteľ |
|---|---|
| 13. storočie | Rod Hont-Poznanovcov |
| Koncom 13. storočia | Matúš Čák Trenčiansky |
| 14. - 15. storočie | Viaceré šľachtické rody |
| 1528 | Alexius Turzo |
| 1637 | Pálfiovci |
Ten však v roku 1908 nečakane zomrel počas toho, ako sa hrad menil na rozprávkový zámok. Pálfi zomrel ako starý mládenec.
Povesť o čiernej pani
Stavbu obýval aj ctihodný pán spolu so svojou manželkou. Šírili sa o nej len samé dobré správy. Jedného dňa musel pán - ako to v tej dobe bývalo zvykom - odísť na vojnu. Krátko po jeho odchode sa žene narodilo dieťatko. Po jeho návrate však nastala nevídaná zloba. Aj keď išlo o číre klamstvá, vtedajší obyvateľ hradu nechal rozhodnúť súd. Sudcovia pripravili pre manželku hrozivú skúšku. O jej živote mal rozhodnúť skok z Huňadyho veže do kamennej priekopy. Vraj, ak je nevinná, tak sa jej nič nestane. Zbytočne prosila pani o život a prisahala na svoju vernosť.

Nepomohlo. S malým dieťaťom v náručí musela za prítomnosti svedkov skočiť z veže. V tom sa však stalo to, čo nikto nečakal. Počas pádu sa s dieťaťom vzniesla do nebies, avšak nakrátko na to pristáli na dne priekopy hlavy s vyplazenými jazykmi. Tie mali patriť klebetníkom, ktorí o mladej pani narozprávali klamstvá.
Ďalšie strašidelné miesta na Slovensku
Strašidelné miesta lákajú odjakživa množstvo zvedavcov a milovníkov záhad. Strašidelných miest je na Slovensku veľa a väčšinou sú spojené s dávnejšou históriou. Vybrai smel 10 najstrašidelnejších, z ktorých budete mať zaručene zimomriavky. Nájdete u nás rôzne hrady, zámky, lesy, pohoria či opustené budovy, ktoré sú opradené rôznymi povesťami a pri ich návšteve skutočne naskakujú zimomriavky.
- Dom duchov (Štiavnické Bane): Dvojpodlažný dom patrí k najstarším v obci Štiavnické Bane, má približne 500 rokov. Počas 2. svetovej vojny obyvatelia tam v tajnej miestnosti medzi stenami ukrývali Židov.
- Tribeč: Pohorie Tribeč sa nachádza medzi mestami Nitra, Partizánske a Zlaté Moravce, pričom sa táto oblasť nazýva aj slovenský Bermudský trojuholník. Z doposiaľ nevysvetlených príčin tam totiž od 19. storočia zmizlo alebo zahynulo 21 ľudí.
- Čachtický hrad: Sídlo krvavej grófky Alžbety Báthory patrí k celosvetovo známym strašidelným miestam. Údajnenbsp;vraždila a mučila mladé dievčatá, hoci historici nikdy nedokázali, že sa skutočne kúpala v ich krvi.

- Psychiatria v Pezinku: Pezinok je známe miesto pre liečbu psychických porúch, no toto sanatórium je už opustené. Pôvodne malo slúžiť ako kúpele, no návštevnosť bola slabá a tak tu v roku 1924 zriadili liečebňu, najskôr pre mužov a neskôr aj pre ženy a deti.
- Katov dom (Trenčín): V jednej z historických uličiek pod Trenčianskym hradom sa nachádza dom, v ktorom v 16. a 17. storočí žil miestny kat. Súčasťou domu bolo aj väzenie a mučiareň, pričom doposiaľ tam nájdeš rôzne mučiace nástroje.
- Michalovský panelák: Na sídlisku SNP v Michalovciach nájdeš opustený panelák, ktorý miestni nazývajú aj Michalovský Černobyľ. Postavili ho v čase, keď sa komunistický režim na Slovensku chýlil ku koncu.

- Sitniansky hrad: Na vrchu Sitno v Štiavnických vrchoch stálo opevnené hradisko už v praveku, hrad tu postavili v 13. storočí. Vzniklo okolo neho množstvo povestí a záhad, pričom tá najznámejšia vraví, že v Sitne sú ukrytí statoční rytieri, ktorí prídu okolitým obyvateľom na pomoc, keď sa ocitnú v núdzi.
- Lesopark Brezina: Lesopark Brezina sa taktiež nachádza v Trenčíne a jeho desivosť nespočíva v povestiach, ale v pravdivej histórii. Počas 2. svetovej vojny tam od októbra 1944 do apríla 1945 gestapo zavraždilo 69 protifašistických bojovníkov, ktorých predtým mučili, a následne ich umiestnili do niekoľkých masových hrobov.
- Sklabinský hrad: Sklabinský hrad postavili v 13. storočí na mieste, kde predtým stálo drevené hradisko. Nachádza sa nad obcou Sklabinský Podzámok v okrese Martin. Tajomný hrad je opradený viacerými povesťami.