Okrem nespočetných odkazov na Ducha Svätého priamo menom, Stará i Nová zmluva sa o Duchu často zmieňujú použitím rôznych symbolov a ilustrácií. Tieto symboly nám pomáhajú pochopiť rôzne aspekty pôsobenia Ducha Svätého v našich životoch.
Duch Svätý je:
- svetlo, ktoré nám svieti
- priateľ, ktorý nám radí
- voda, ktorá nás občerstvuje
- Tešiteľ, ktorý nás potešuje
- učiteľ, ktorý nás vyučuje
- vodca, ktorý nás vedie
- olej, ktorý nás rozžaruje
- oheň, ktorý nás očisťuje
- holubica, ktorá má pre nás pochopenie
- pečať, ktorá nám dáva istotu
- svedok, ktorý nás upevňuje
- sila, ktorá nás drží
- moc, ktorú potrebujeme k modlitbe
- zdroj, ktorý nám pomáha prinášať ovocie
- miazga, ktorá v nás pôsobí rast
- ten, kto nám pripomína, že všetky vzácne Božie zasľúbenia sú isté v Kristovi, a ako závdavok budúcej slávy
V tomto článku sa zameriame na symboliku oleja a jeho význam vo vzťahu k Duchu Svätému.
Olej ako symbol Ducha Svätého
V Biblii má olej bohatú symboliku. Olej je symbolom Ducha Svätého. Ako lampy za Ježišových dní bez oleja nesvietili, tak ani kresťan - aj keď je tým poverený - bez Ducha Svätého nemôže svojím životom svietiť svetu (Mat 5,14-16).
Z dvoch olív v Zachariášovom videní, ktoré stáli pred Bohom, vytekal zlatý olej, a zlatým potrubím vtekal do nádoby vo svätyni, ktorá zásobovala olejom lampy, takže mohli nepretržite vydávať jasné, žiarivé svetlo. Podobne aj posvätené bytosti, ktoré stoja v Božej prítomnosti, odovzdávajú plnosť Božieho svetla, lásky a moci jeho ľudu, aby mohol ďalej šíriť svetlo, radosť a osvieženie.
V staroveku bolo mazanie významným prvkom v živote človeka. Atlétov natierali olejom, aby boli rýchli a agilní pri pretekoch, muži a ženy sa natierali vonnými olejmi, aby ich tváre boli krásne a žiarivé. V Izraeli mal obrad pomazania náboženský význam. Králi, kňazi a proroci boli pomazaní vonnými olejmi a to bolo znamením, že sú zasvätení pre službu Bohu.
V Kristovi sa všetky tieto symbolické pomazania stali realitou. Pri krste v Jordáne ho sám Boh Otec vysvätil na Kráľa, Proroka a Večného kňaza. To sa nestalo použitím materiálneho oleja, ale skrze duchovný olej, to znamená skrze Ducha Svätého, skrze „olej radosti“, ako hovorí žalm. To vysvetľuje, prečo Cirkev tak veľmi vyzdvihuje pomazanie posvätnou krizmou.
V našom jazyku slovo „pomazaný, mazaný“ má veľa významov a nie všetky sú pozitívne.
Olej je látkou sviatosti birmovania - naznačuje milosť Ducha Svätého, balzam sa primiešava pre vydávanie vône, ktorá vanie k druhým a pre neporušenosť. (sv.TA III q.72 a.2)
Oliva má stále zelené ratolesti - značí sviežosť a milosrdenstvo Ducha Svätého. (sv.TA III q.72 a.2)
Birmovanec je preto mazaný krizmou na čele, aby zjavne ukazoval, že je kresťanom ako apoštoli po obdržaní Ducha Svätého sa objavili, hoci sa predtým skrývali vo večeradle. (sv.TA III q.72 a.6)
V birmovaní sa dáva plné odpustenie hriechov. (sv.TA III q.72 a.7)
Birmovaním sme posilňovaní do boja, preto sa znamenie nosí na čele ako na zrejmom mieste. (sv.TA III q.72 a.9)
Cirkevní otcovia boli očarení úryvkom zo Žalmu 45 - podľa tradície snubného žalmu Šalamúna - ktorý bol kresťanmi interpretovaný ako svadobný žalm nového Šalamúna, Ježiša Krista, s jeho Cirkvou. Kráľovi, Kristovi, sa hovorí: “Miluješ spravodlivosť a nenávidíš neprávosť, preto ťa Boh, tvoj Boh, pomazal olejom radosti viac ako tvojich druhov” (v. 8). Čo je olejom radosti, ktorým bol Kristus, skutočný kráľ, pomazaný? Otcovia nemali v tejto súvislosti žiadne pochybnosti: olej radosti je sám Duch Svätý, ktorý bol vyliaty na Ježiša Krista. Duch Svätý je radosť, pochádzajúca od Boha. Od Ježiša sa táto radosť prenáša na nás v jeho evanjeliu, v radostnom posolstve, že nás Boh pozná, že je dobrý a že jeho dobrota je mocou nad všetky moci; že sme ním chcení a milovaní. Olej radosti, ktorý bol vyliaty na Krista a prechádza na nás od neho, je Duch Svätý, dar Lásky, ktorý nás robí šťastnými, že sme nažive. Pretože poznáme Krista a v ňom poznáme Boha, vieme, že je dobré byť ľudskou bytosťou. Je dobré žiť, pretože sme milovaní, pretože samotná pravda je dobrá.
V ranej Cirkvi bol posvätený olej považovaný za zvláštne znamenie prítomnosti Ducha Svätého, ktorý sa nám udeľuje ako dar od Krista. On je olejom radosti. Táto radosť je odlišná od zábavy a od vonkajšieho šťastia, ktoré hľadá súčasná spoločnosť. Zábava na pravom mieste je zaiste dobrá a príjemná. Je dobré môcť sa zasmiať. Ale zábava nie je všetko. Je to iba malá časť našich životov, a keď sa snaží byť celým životom, stáva sa maskou, za ktorou číha zúfalstvo, alebo prinajmenšom pochybnosti, či je život skutočne dobrý, alebo či nebyť by nebolo lepšie, ako byť. Radosť, ktorá k nám prichádza od Krista, je odlišná. Robí nás šťastnými, ale dokáže aj dokonale koexistovať s utrpením. Dáva nám schopnosť trpieť, a v utrpení si aj tak uchovávať radosť. Dáva nám schopnosť zdieľať utrpenie iných, a tým, že sme si navzájom k dispozícii, vyjadriť hmatateľne svetlo a dobrotu Boha.
Pre nás je Gileadom Cirkev a balzamom, čo uzdravuje, je Duch Svätý. Duch Svätý je špecialistom na choroby manželstva. Manželstvo spočíva v odovzdávaní sa jedného partnera druhému, je to sviatosť, pri ktorej manželia urobia zo seba dar. A Duch Svätý je zosobneným darom, on je neustálym darom Otca Synovi a Syna Otcovi.
Olejové ratolesti symbolizujúce mier a Ducha Svätého.
Sviatosti a olej
Obrad pomazania máme v krste, pri birmovke, pri vysviacke kňazov a máme aj pomazanie chorých (ktoré sa predtým nazývalo „posledné pomazanie“). Pomazanie sa v týchto obradoch vysluhuje, pretože skrze neho máme účasť na pomazaní Krista, to znamená na plnosti Ducha Svätého. My sa doslova stávame „kresťanmi“, to značí, pomazanými, zasvätenými a ľuďmi, ktorí, ako hovorí sv.
Na omši so svätením olejov na Zelený štvrtok sú posvätné oleje stredobodom liturgického deja. Sú posvätené biskupom v katedrále na celý rok. Slúžia teda aj ako vyjadrenie jednoty Cirkvi, zaručenej episkopátom, a poukazujú na Krista, skutočného “pastiera a biskupa” našich duší, ako ho nazýva svätý Peter (1 Pt 2:25). Zároveň držia celý liturgický rok zakotvený v tajomstve Zeleného štvrtku. Napokon odkazujú na Olivovú záhradu, scénu Ježišovho vnútorného prijatia svojho Utrpenia. Olivová záhrada je i miestom, z ktorého vystúpil k Otcovi, a je teda miestom vykúpenia: Boh nezanechal Ježiša v smrti. Ježiš žije večne s Otcom, je všadeprítomný, vždy s nami. Toto dvojité tajomstvo Olivovej hory je takisto vždy “činné” v posvätnom oleji Cirkvi. V štyroch sviatostiach je olej znakom Božej dobroty, ktorá sa nás dotýka: v krste, v birmovaní ako vo sviatosti Ducha Svätého, v rôznych stupňoch kňazského svätenia a napokon pri pomazaní chorých, v ktorom je nám olej ponúkaný takpovediac ako Boží liek - ako liek, ktorý nás ubezpečuje o jeho dobrote, ponúkajúc nám silu a útechu, pričom zároveň presahuje moment choroby smerom k definitívnemu uzdraveniu, ku vzkrieseniu (porov. Jak 5:14). Tak nás olej vo svojich rôznych formách sprevádza v priebehu života, počínajúc katechumenátom a krstom, až k momentu, v ktorom sa chystáme na stretnutie s Bohom, našim Sudcom a Spasiteľom.
V rôznych sviatostiach je posvätený olej vždy znakom Božieho milosrdenstva. Takže význam kňazského pomazania vždy zahŕňa poslanie prinášať Božie milosrdenstvo tým, ktorým slúžime. V lampe našich životov by olej milosrdenstva nikdy nemal vyschnúť. Získavajme ho od Pána vždy v príhodnom čase - v našom stretnutí s jeho Slovom, v našom prijímaní sviatostí, v čase, ktorý s Ním trávime v modlitbe.
Účinky Ducha Svätého
Je nám však jasné, že takí, akých nás chce Boh mať, môžeme byť len vďaka moci zhora, ktorá pôsobí v našich srdciach. Sme na tom príliš zle a sami od seba jednoducho nedokážeme byť lepší. Jedine očisťujúca, obnovujúca a posväcujúca moc Ducha nás môže zmeniť tak, aby sme odrážali čistotu a charakter Ježiša Krista.
Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. (Gal 5,22-23)
Duch svätý dáva múdrosť proti hlúposti, rozum proti strnutiu mysle, radu proti unáhlenosti, statočnosť proti strachu, umenie proti nevedomosti, pobožnosť proti tvrdosti a bázeň proti pýche. (sv.Gregor Veľký)
Skúsme sa pozrieť, čo toto všetko hovorí nám, ľuďom dnešnej doby. Dnes je veľmi moderná tzv. arómová terapia. Používa oleje esencií, ktoré vylučujú vôňu na udržanie zdravia i na terapiu na niektoré poruchy. Internet je plný reklamy na arómovú terapiu. Existujú vône na fyzické choroby, na stres a existujú aj „vône pre dušu“. Jedna z nich nám vraj dokonca pomáha dosiahnuť „vnútorný pokoj“. Nie je mojou úlohou posudzovať túto alternatívnu medicínu. Vidím však, že lekári odradzujú od tejto praxe, ktorá nie je vedecky podložená a ktorá v skutočnosti v niektorých prípadoch vyvoláva kontraindikácie. Táto arómová terapia Ducha Svätého uzdravuje všetky neduhy duše a niekedy, ak Boh chce, aj neduhy tela.
Ježiš pripodobnil Ducha k vetru. Nevidíme ho, ale to, ako mení život ľudí, je celkom zreteľné. Samotný Duch je však tajomstvom. Z troch osôb božskej Trojice je pre ľudstvo najnezvyčajnejší. Ježiš prišiel zjaviť Otca (Ján 1,18) a ľudia ho videli ako človeka.
V každom prejave lásky a súcitu a v každej snahe potešiť a povzniesť iných je zjavné pôsobenie Ducha Svätého. Ešte aj pohania, ktorí nevedeli nič o písanom Božom zákone a nikdy nepočuli Ježišovo meno, sa správali láskavo k jeho služobníkom a chránili ich s nasadením vlastného života. Ich skutky svedčia o pôsobení Božej moci. Duch Svätý naplnil Kristovou milosťou srdcia pohanov a prebudil v nich súcit, aj keď to odporovalo ich prirodzeným sklonom a výchove. Osvietilo ich to pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka (Ján 1,9).
Duchu Svätému sa môžeme vzoprieť (Sk 7,51), môžeme sa od neho odvrátiť. Božia zvrchovanosť neobmedzuje slobodnú vôľu človeka. Kým sme rozhodnutí nasledovať ho a žiť vierou - prosiť o jeho silu, keď sme v pokušení a o jeho odpustenie, keď padneme -, môžeme si byť istí, že urobí všetko, čo nám sľúbil.
Holubica, jeden zo symbolov Ducha Svätého.
Záver
Duch Svätý je životodarná sila, ktorá nás premieňa a posväcuje. Symbol oleja nám pripomína jeho liečivú, posilňujúcu a osvietujúcu moc. Nech nás Duch Svätý vedie a napĺňa svojou prítomnosťou, aby sme mohli prinášať ovocie lásky, radosti a pokoja.