Katolícka cirkev slávi v nedeľu Slávnosť Zoslanie Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste - 50). V deň Turíc (po skončení siedmich veľkonočných týždňov) sa Kristova Veľká noc završuje vyliatím Ducha Svätého, ktorý je zjavený, daný a udelený ako božská osoba. V ten deň je plne zjavená Najsvätejšia Trojica. Od toho dňa je Kráľovstvo, ktoré ohlasoval Kristus, otvorené pre tých, čo v neho veria. Vyliatím Ducha Svätého v deň Turíc bola Cirkev zjavená svetu.
Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. V Jeruzaleme boli Židia, nábožní ľudia zo všetkých národov, čo sú pod nebom. Keď sa teda strhol tento hukot, mnoho sa ich zbehlo a boli zmätení, lebo každý ich počul hovoriť svojím jazykom. I stŕpli a udivení vraveli: ´Nie sú títo všetci, čo tu hovoria, Galilejčania? A ako to, že ich každý z nás počuje vo svojom vlastnom jazyku, v ktorom sme sa narodili?“
Do 4. storočia slávili kresťania na Turíce nielen koniec veľkonočného obdobia, ale aj nanebovstúpenie Pána uvedené v Skutkoch apoštolov. Keď sa vyvinulo na ďalší sviatok, začali sa Turíce sláviť samostatne.
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého
Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23,15-21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ ( Nm 28,26 ). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“. Pri tejto jednodennej slávnosti bola predčítaná kniha Rút.
Sviatosť birmovania
Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme ale, aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov. Sviatosť birmovania (lat. confirmatio = posilnenie) dokonáva a spečaťuje krst a má byť vedomým súhlasom mladých ľudí s vierou a so spojením s Cirkvou.
Duch Svätý v Písme a učení Cirkvi
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica. Takzvaný zázrak jazykov nám pripomína, že hlásanie posolstva Ježiša Krista má pre celý svet význam presahujúci jazykové bariéry.
Duch Svätý je tretia božská osoba Svätej Trojice, ktorému sa vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi, lebo je tej istej podstaty a velebnosti. Duch Svätý je stredobodom teológie sv. Pavla. Nicejsko - carihradské vyznanie viery pôvodne hovorilo, že Duch Svätý pochádza od Otca. Ale v roku 675 koncil v španielskom meste Braga túto vetu rozšíril a pridal, že pochádza od Otca i Syna. Východne cirkvi odmietali toto rozšírenie prijať. Všeobecný Lyonský (1274) a Florentský (1439) koncil potvrdil platnosť a vieroučnú správnosť náuky, že Svätý Duch pochádza od Otca i Syna. Duch Svätý je vlastne meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom.
Dary Ducha Svätého
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Poznáme 7 darov Ducha Svätého:
- Dar múdrosti
- Dar rozumu
- Dar rady
- Dar sily
- Dar poznania
- Dar nábožnosti
- Dar bázne Božej
Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť. Cirkev jasne formulovala sedem darov Ducha Svätého. V plnosti tieto dary prislúchajú Kristovi. Dary Ducha Svätého dopĺňajú a vedú k dokonalosti čností tých, ktorí ich prijímajú. Robia veriacich ochotnými pohotovo poslúchať Božské vnuknutia.
| Dar | Popis |
|---|---|
| Múdrosť | Schopnosť vidieť veci z Božieho hľadiska. |
| Rozum | Hlbšie porozumenie Božím pravdám. |
| Rada | Schopnosť robiť správne rozhodnutia podľa Božej vôle. |
| Sila | Odvaha a sila čeliť ťažkostiam a prekážkam. |
| Poznanie | Schopnosť spoznávať Božiu prítomnosť vo svete. |
| Nábožnosť | Hlboká úcta a láska k Bohu. |
| Bázeň Božia | Úcta a bázeň pred Bohom. |
Symboly Ducha Svätého
Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.
Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu… .
Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27).
Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov.
Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom … zlých duchov (Lk 11,20).
Holubica: Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12). Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).
Lester Sumrall - 10.Dary a Služby Duch Svätého
Každý vie, že Cirkev na Turíce slávi vyliatie Ducha Svätého. V prvom čítaní (Sk 2,1-11) nám liturgia každý rok prezentuje príbeh tejto udalosti. V tomto roku nám Evanjelium (Jn 15,26-27; 16,12-15) ukazuje jednu zo zásadných úloh Ducha Svätého v našom živote. Ježiš ho nazýva Paraklét - pojem, ktorý vlastní rôzne odtiene významu: Obhajca, Príhovorca, Utešiteľ. Ale všetky poukazujú na jeho pôsobenie v prospech veriacich. A ako zhrnieme toto pôsobenie? „On o mne vydá svedectvo. Vydávať svedectvo znamená spoznanú pravdu potvrdiť. V Evanjeliu sv. Jána slovo „pravda“ ukazuje Božiu realitu. V pozemskom živote vydal Ježiš svedectvo o Otcovi tým, že ľuďom ohlásil celú pravdu: „oznámil som vám všetko, čo som počul od svojho Otca“. (Jn 15,15). Zdá sa, že je to protirečenie. Ježiš nám iste povedal všetko, ale aby sme toto „všetko“ skutočne pochopili, potrebujeme ďalšie vysvetlenia, prehĺbenia a zvnútornenia, ktorých bremeno by sme bez Ducha Svätého neuniesli. Veď to teda uznajme! V skutočnosti nám nezjavuje nijaké iné veci. Sv. Augustín hovorí: „aby ste teda rástli a pochopili ho […] nemusíte vyprosovať a dúfať od toho učiteľa, ktorý sa obracia k vašim ušiam, t. j. sadí a zalieva vonkajšou činnosťou, ale od toho, ktorý rast dáva“ (Ioh. Ev., Om. Láska, o ktorej hovorí sv. Pavol, je zameranie srdca na Božiu česť, na splnenie jeho vôle a na blaho iných. On nás robí k tomu schopnými. My to však musíme chcieť!