V kresťanstve je Duch Svätý treťou Božskou osobou Najsvätejšej Trojice. Mnohí ho vnímajú ako zosobnenú lásku medzi Bohom Otcom a Synom Ježišom. Po Ježišovom odchode do neba bol Duch Svätý zoslaný na zem, aby nám v našich životoch pomáhal. Ježiš bol obmedzený svojou telesnosťou a nemohol byť všade, vnímať všetkých a pomáhať všetkým, no Duch Svätý ako duch tento limit nemá.
"Duch Svätý", také je vlastné meno toho, ktorému sa klaniame a ktorého oslavujeme s Otcom a Synom. Cirkev toto meno prijala od Pána a vyznáva ho pri krste svojich nových detí. Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom. Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám.
Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14,16.26;15,26;16,7) . Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“ (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš.
Billy Graham - Dôležitosť Ducha Svätého v kresťanskom živote
Symboly Ducha Svätého
Duch Svätý je v Písme symbolizovaný rôznymi prvkami, ktoré majú hlboký význam:

Voda
Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia. Podobne ako sa náš prenatálny vývin, ktorý predchádzal naše prvé narodenie, uskutočnil vo vode, tak aj krstná voda v skutočnosti znamená, že naše narodenie pre Boží život dostávame v Duchu Svätom. Ale ako „sme v jednom Duchu pokrstení“, tak sme aj „napojení jedným Duchom“ (1 Kor 12, 13). Duch je teda aj osobne živou vodou, ktorá vychádza z ukrižovaného Krista ako zo svojho prameňa a v nás prúdi do večného života.
Pomazanie
Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania, ktoré sa vo Východných cirkvách volá jednoducho „krizmácia“ (t. j. pomazanie krizmou). Ale aby sa pochopil celý jeho význam, treba sa vrátiť k prvému pomazaniu, ktoré vykonal Duch Svätý: k pomazaniu Ježiša. Kristus alebo „Mesiáš“ (z hebrejského Mašíach) znamená „pomazaný“ Božím Duchom.
V Starej zmluve bolo viacerí Pánovi „pomazaní“, osobitne kráľ Dávid. Ale Ježiš je Boží pomazaný jedinečným spôsobom: ľudská prirodzenosť, ktorú Syn berie na seba, je úplne „pomazaná Duchom Svätým“. Ježiša ustanovil Duch Svätý za „Krista“.
Oheň
Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretvárajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého. Prorok Eliáš, ktorý „povstal… ako oheň“ a ktorého „slovo blčalo ohňom sťa fakľa“ (Sir 48,1), svojou modlitbou privolal oheň z neba na obetu na vrchu Karmel ako predobraz ohňa Ducha Svätého, ktorý pretvára to, čoho sa dotkne. Ján Krstiteľ, ktorý ide pred Pánom „s Eliášovým duchom a mocou“ (Lk 1,17), zvestuje Krista ako toho, ktorý „bude krstiť Duchom Svätým a ohňom“ (Lk 3,16), Duchom, o ktorom Ježiš povie: „Oheň som prišiel vrhnúť na zem; a čo chcem? Len aby už vzplanul“ (Lk 12,49). V podobe „ohnivých jazykov“ spočinie Duch Svätý v turíčne ráno na učeníkoch a naplní ich sebou.
Oblak a svetlo
Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa, zahaľujúc transcendentnú povahu jeho slávy: Mojžišovi na vrchu Sinaj, v stánku stretnutia a počas putovania na púšti a Šalamúnovi pri posviacke chrámu. Tieto predobrazy spĺňa Kristus v Duchu Svätom. Duch Svätý zostupuje na Pannu Máriu a zatieňuje ju, aby počala a porodila Ježiša. Na vrchu premenenia Duch Svätý prichádza v oblaku, ktorý zahaľuje Ježiša, Mojžiša a Eliáša, Petra, Jakuba a Jána, a „z oblaku zaznel hlas: ,Toto je môj vyvolený Syn, počúvajte ho!‘“ (Lk 9,34-35).
Pečať
Pečať je symbol blízky symbolu pomazania. Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27), a v ňom Otec aj „nás označil svojou pečaťou“ (2Kor 1,22).
Ruka
Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli budú robiť to isté v jeho mene. Ba viac, apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého. Cirkev zachovala tento znak všemocného vyliatia Ducha Svätého vo svojich sviatostných epiklézach.
Prst
Ježiš vyháňa „Božím prstom… zlých duchov“ (Lk 11,20). Ak bol Boží zákon napísaný „Božím prstom“ (Ex 31,18) na kamenných tabuliach, „Kristov list“, zverený starostlivosti apoštolov, je „napísaný… Duchom živého Boha, nie na kamenných tabuliach, ale na živých tabuliach srdca“ (2Kor 3,3).
Holubica
Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je znova obývateľná. Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním. Duch zostupuje do očisteného srdca pokrstených a spočíva v ňom.
Pôsobenie Ducha Svätého
Duch Svätý pôsobí spolu s Otcom a Synom od začiatku až do zavŕšenia plánu našej spásy. Ale až v „posledných časoch“, ktoré sa začali vykupiteľským vtelením Syna, je zjavený a daný, poznaný a prijatý ako osoba.
Čo v našich životoch Duch Svätý spôsobuje? Predovšetkým to, že budeme schopní nasledovať Ježiša a porozumieť veciam, ktoré učil, ako i konať podľa nich. Ďalej budeme schopní žiť to, že Boh je našim Otcom. Budeme mať k dispozícii najlepšieho pomocníka, radcu, toho, kto nás posilňuje, dodáva odvahu, povzbudzuje, vedie, napráva, učí , či potešuje.
Duch Svätý je ten, kto je absolútnou podstatou a súčasťou nášho kresťanského života, nie niečo neosobné na typ ezoteriky, či bájok.
Charizmy a dary Ducha Svätého
Dary a charizmy Ducha Svätého slúžia na budovanie Cirkvi a jej členov. Opísané sú napríklad v 12. kapitole Prvého listu Korinťanom a v 14. kapitole Prvého listu Korinťanom. Oni však nie sú cieľom, ale len prostriedkom, aby náš život prinášal dobré ovocie: lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť a pod.
Medzi dary Ducha Svätého patria:
- Múdrosť
- Rozum
- Rada
- Sila
- Poznanie
- Nábožnosť
- Bázeň pred Bohom
Apoštol Pavol uvádza, že omnoho dôležitejšia je láska.
Tabuľka darov Ducha Svätého
| Dar Ducha Svätého | Význam |
|---|---|
| Múdrosť | Schopnosť vidieť veci z Božej perspektívy. |
| Rozum | Hlbšie pochopenie Božích právd. |
| Rada | Schopnosť správne rozlišovať a robiť rozhodnutia. |
| Sila | Odvaha a vytrvalosť v nasledovaní Krista. |
| Poznanie | Pochopenie a poznanie Božieho plánu. |
| Nábožnosť | Úcta a láska k Bohu a blížnym. |
| Bázeň pred Bohom | Rešpekt a úcta voči Bohu. |