Duch Svätý a jeho symboly v kresťanstve

Svet okolo nás je plný rôznych symbolov, ktoré nosíme na oblečení, šperkoch, alebo ich máme doma. Často si ani neuvedomujeme, odkiaľ pochádzajú a či sú v súlade s našou vierou. Ľahostajnosť voči týmto znameniam je hriech, ktorý sa prejavuje duchovnou lenivosťou v uponáhľanej dobe.

Do každého človeka Boh zasadil semienko svedomia. Ak dovolíme Duchu Svätému, aby ho správne polieval, bude prekvitať a prinášať úrodu pre našu obživu tela a duše.

Symboly a ich význam

1. Mandaly

Mandala je duchovným a rituálnym symbolom typickým pre indické náboženstvá spojené s kozmom. Používa sa v tantrickom budhizme ako pomôcka pri meditácii. Budhisti veria, že sa môžeme spojiť s božstvom prostredníctvom meditácie nad mandalou. Tieto meditácie sú však z praxe známe ako spájanie sa s inými „božstvami“, čo otvára dvere pôsobeniu zlého. Personalizované mandaly sa vytvárajú v špecializovaných centrách zameraných na feng šuej a východné náboženstvá za poplatok, na základe dátumu narodenia jednotlivca a farby čakier - jeho duše.

Mandala je preto kľúčovým nástrojom pre podvedomé vykonávanie náboženského rituálu, ktorý nemá s kresťanstvom nič spoločné. Pracovanie na zlepšení stavu našej duše bez pomoci Boha je cesta k prehĺbeniu vlastného egoizmu, ktorá popiera Božie prikázania.

2. Ruka Fatimy (Hamsa)

Ruka Fatimy je ochranný predmet, označovaný taktiež ako „hamsa“. Ide o amulet v tvare ruky, ktorý je rozšírený v Severnej Afrike a na Blízkom východe. Symbol reprezentuje ženskosť a nosí sa ako amulet. Má poskytovať ochranu pre ľudí, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve, ale taktiež podporiť plodnosť, tehotenstvo a dojčenie. Navyše je často sfarbená na červeno, čo len podčiarkuje známu pohanskú tradíciu nosenia červených šnúrok proti urieknutiu.

Amulety sú známe ako prehrešenie sa proti hlavnému prikázaniu: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!“ Nedá sa milovať Boha a pritom spoliehať sa a dôverovať inej ochrane ako tej Božej. Nech máme vo svojom trápení vždy na mysli tento žalm: „Hospodin je moja sila a môj štít. Moje srdce mu dôveruje. Dostalo sa mi pomoci a srdce mi zaplesalo“ (Ž 28, 7).

3. Shamballa náramky

Sú to náramky, ktoré sľubujú príval liečivej energie a poskytnutie ochrany pred zlom. Bývajú rôznej farby, prevažne červenej, a sú tvorené technikou viazania uzlov, do ktorých sa vkladajú koráliky. Náramky súvisia s východnou spiritualitou a shamballa sa označuje za „vylepšené reiki“.

Ak niekto argumentuje tým, že náramok sa mu páči a nenosí ho s cieľom ochrany či liečenia, táto energia má na neho rovnaký vplyv ako na zasväteného klienta, ktorý si za to zaplatil.

4. Lapač snov

Kedysi bol považovaný za amulet, ktorý mal svojou magickou silou chrániť nositeľa pred zlými duchmi a ich vplyvmi. Pochádza z čias predkolumbovskej doby, od severoamerického indiánskeho národa, kde ich mohol vyrábať výlučne šaman. Ak začneme pripisovať akémukoľvek predmetu zázračné účinky, je to prejav nedôvery Bohu.

5. Namasté

Krásny pestrofarebný obrázok zdobí tričká, je trendom, ktorý udáva východný smer. Ak sa pozrieme na preklad, čo slovo NAMASTÉ znamená: nama = klaňať sa, as = ja, te = ty, gesto vyzýva: „Pokloň sa mi!“ alebo hovorí: „Klaniam sa ti." Týmto gestom a ďalšími podobnými, ktoré spadajú pod východné náboženstvá, sa viera hinduizmu a ďalších prezentuje ako cesta pokoja a spásy, ale v skutočnosti to nie je pravda.

Otec Leopold Jablonský, exorcista, upozorňuje na to, že „joga nie je len súborom cvikov spojených so správnym dýchaním a držaním tela, ako mnohí tvrdia, ale patrí medzi stupne hinduizmu, kde je samotnými hinduistami vnímaná ako okultná praktika.

6. Kozmické symboly na sociálnych sieťach

Samotnou kapitolou sú však obrázky, ktoré zahŕňajú rôzne symboly v jednom. Prvoplánovo tu naozaj ide aj o kresťanské symboly. Ak je k nemu navyše pripojená modlitba, z ktorej niet pochýb o „pravosti“ kresťanského učenia, nič nám nebráni podeliť sa o ňu s blížnym.

Ďalším z tých, ktorý sa spája so symbolom anjela, je liečba prostredníctvom anjelov. Označujú sa ako anjeli svetla. Je preto na mieste povedať tu o duchovnom nebezpečenstve „uctievania anjelov s inými menami“ a šírenia rôznych obrázkov a modlitieb k nim za účelom uzdravenia. Spomínanie týchto mien je mimoriadne nebezpečná cesta k otvoreniu sa pôsobeniu zlého.

Potrebujeme si dávať pozor na to, aké symboly propagujeme svojím životom. Prečo? Veď kto by chcel robiť reklamu zlému?

Duch Svätý v Písme Svätom

Keď sa na Bibliu - Písmo sväté pozeráme v globále a tiež na to, ako je v nej vyobrazený Duch Svätý, potom objavíme niekoľko obrazov.

• Holubica: Symbolizuje pokoj a mier.
• Ohnivý plameň: Symbolizuje očistenie, dezinfekciu od toho, čo je zlé, choré, škodlivé - hriešne.
• Hluk: Človek mu venuje pozornosť a zisťuje, čo je jeho príčinou.
• Vietor: Prináša nový a čerstvý vzduch.
• Hovorenie neznámymi jazykmi: Symbolom novoty a darov Ducha.

Grécke slovo „paraklétos“, ktorým sa Duch Svätý označuje, sa dá do slovenčiny preložiť viacerými možnosťami - Utešiteľ, Napomínateľ, Učiteľ, Radca, Obhajca, Prímluvca, Príhovorca… - tieto všetky tituly zároveň definujú, čo pri nás Duch Svätý vlastne koná.

Duch Svätý nás učí správne chápať Božie slovo, interpretovať ho v čistote, nie v našich domnienkach. Učí nás ako sa máme modliť.

Ježiš hovorí, že všetky hriechy môžu byť človeku odpustené, pokiaľ sú vyznané a oľutované. Len jeden nie. A síce: neveriť v Krista ako Pána a Spasiteľa.

Pred Bohom sa stávame spravodlivými jedine vďaka Božej milosti, ktorú prijímame skrze našu vieru.

Pán Boh nás vďaka Duchu Svätému vovádza do všetkej pravdy. Kniežaťom tohto sveta je diabol. Napriek jeho silným prejavom v tomto svete, ktoré denne vidíme v narušených medziľudských vzťahoch v našich rodinách, na pracoviskách, mestách, žiaľ i v cirkvi, no tiež vo všetkých vojnách a nepokojoch sveta - diabol je odsúdený.

Ak nechávame satanovi v živote až príliš veľký priestor, potom riskujeme aj jeho údel, a tým je súd.

Duch Svätý je akoby Ježišov obraz, ktorý reflektuje a zjavuje všetko, čo je treba vedieť o Ježišovi Kristovi a jeho Otcovi. On je dynamizmom viery učeníkov, je Duchom, ktorý im nedovolí, aby sa stali strnulými, alebo príliš sebaistými.

Duch Svätý je predovšetkým životným princípom Cirkvi, veď až jeho príchodom na Turíce možno hovoriť o zrode Cirkvi. Duch Svätý je silou, ktorá vedie Cirkev v jej misii, sprevádza činnosť apoštolov a dáva svoju autoritu ich rozhodnutiam. Je to zároveň Ježišov Duch, ktorý vedie učeníkov a vytvára medzi nimi jednotu.

Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach. V jánovských spisoch však Duch Svätý dostáva osobitné meno - Paraklét. Takisto ako Ježiš, aj Paraklét je poslaný od Otca, avšak Paraklét nie je identický s Ježišom. Prichádza až potom, keď Ježiš odíde, a ostane s učeníkmi navždy.

Autorom Svätého Písma je tretia Božská osoba, Duch Svätý, pretože všetci autori biblických kníh písali práve z jeho vnuknutia.

Pri sviatosti birmovania dostávame dar, nie, dary Ducha Svätého.

Svoju vieru v Ducha Svätého ako kresťania vyjadrujeme 3. článkom apoštolského vierovyznania.

Duch Svätý je osoba, tretia osoba Svätej Trojice, rovnako ako Otec a Syn. Duch Svätý je v Novej zmluve nazývaný „Paraklétos“, čo znamená Ten, koho privolávajú, alebo Ten, kto privoláva a prihovára sa k ľuďom.

Duch Svätý zostúpil najmä na apoštolov, ako im to Ježiš predpovedal. Celá udalosť je opísaná v Sk 2. Vonkajšími znameniami boli zvuk z neba, ako keď sa valí prudký vietor a rozdelené jazyky akoby z ohňa, ktoré sa usadili na každého učeníka, a Duch Svätý naplnil všetkých. Dôsledkom Jeho pôsobenia bolo, že učeníci začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť. A všetci prítomní ich vo svojich rečiach počuli hovoriť veľké veci Božie.

Luther vo výklade 3. čl. Všeobecnej viery kresťanskej hovorí: „Verím, že ja zo svojho vlastného rozumu a zo svojej vlastnej sily nemôžem veriť v Ježiša Krista, môjho Pána a nemôžem k Nemu prísť, ale že ma Duch Svätý evanjeliom povolal, svojimi darmi osvietil, v pravej viere posvätil a zachoval.“

Keď hovoríme o daroch Ducha Svätého poukazujeme na to, že Duch Svätý sám je darom, ktorý prijímame pri Krste svätom.

Sme ľudia žijúci v čase a v priestore a v týchto dimenziách sa pohybujú aj naše predstavy. Ony prenikajú aj do duchovnej sféry, aj do oblasti viery. Ľudská obrazotvornosť pracuje. Keď si vieme niečo predstaviť, vnímame to celkom ináč ako veci abstraktné.

Preto aj svätodušné sviatky nemajú takú popularitu a sú akousi popoluškou medzi sviatkami. Predsa aj Duch Svätý má svoje symboly, ktoré majú pôvod v Písme svätom a ktoré môžu pomôcť ľudskej predstavivosti.

Najbežnejším symbolom Ducha Svätého je holubica. Ján Krstiteľ svedčil: „Videl som Ducha zostupovať z neba ako holubicu a spočinúť na Ňom.“

Ďalším symbolom Ducha Svätého je oheň. Akýmsi predobrazom ohňa Ducha Svätého je oheň z neba, ktorý privolal svojou modlitbou prorok Eliáš na vrchu Karmel a ktorý zapálil obeť.

Ďalším symbolom Ducha Svätého je vietor. Pán Ježiš povedal Nikodémovi: „Vietor veje kam chce: čuješ jeho hlas, ale nevieš, odkiaľ prichádza a kam ide: tak je s každým, kto sa narodil z Ducha.“

Voda je tiež symbolom Ducha Svätého Pán Ježiš hovorí o narodení z vody a z Ducha (J 3, 5) a o Duchu hovorí ako o rieke živej vody (J 7, 38).

V súvise s Duchom Svätým mienime vietor, ktorý uvádza ovzdušie do pohybu.

To hlavné, k čomu nás Duch Svätý volá je, aby sme Ho pustili za volant, odovzdali Mu riadenie nášho života. On nás chce viesť a „všetci, ktorých Duch Boží vedie, sú synovia Boží“ (zaiste i dcéry Božie) - Rímskym 8, 14.

Pustiť Ducha Svätého za volant znamená, riadiť svoj život podľa toho, čo nám Duch Svätý dáva poznať v Biblii.

Keď nás vedie Duch Svätý, keď On „riadi volant nášho žitia“, vtedy žijeme duchovný život. Duch Boží a slovo Božie úzko súvisia (por. Rímskym 10, 13 - 17). Vieru tvorí Duch, ale skrze slovo Božie.

Dajme do jedla soľ a ona prenikne do celého pokrmu. To je spôsob, akým má Duch Svätý pôsobiť v našom živote. My musíme urobiť iba to, že dovolíme aby Boh ochutil náš život - dal mu chuť. A to je každodenná výzva.

Jachtár si nemôže vyrobiť vietor. Keď však vietor zaveje, je potrebné, aby jachtár vytiahol plachtu a nastavil ju vetru. Ani Ducha Svätého si nemôžeme darovať sami. Môžeme však o Neho prosiť (Lukáš 11, 13).

Duch Svätý dáva do pohybu život kresťana. Podľa Biblie nás Duch Svätý utešuje, napomína, uvádza do pravdy, prihovára sa za nás.

Duch Svätý nás vedie k Pánovi Ježišovi a svedectvu o Ňom - to je poznávací znak Ducha Svätého.

Duch Svätý zhromažďuje veriacich v Krista v cirkvi a obdarováva ich duchovnými darmi (charizmami), ktoré „rozdeľuje každému osve, ako chce“ (1. Korintským 12, 11).

Duch Svätý sa prejavuje v „ovocí“ - v zistiteľných prejavoch kresťanovho života (Galatským 5, 22 - 23).

Sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce

Katolícka cirkev v nedeľu 27. mája slávila sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce (Svätodušná nedeľa), ktorý sa slávi 50 dní po Veľkej noci. Skončí sa tak 50-dňové veľkonočné obdobie (grécky Pentekoste - 50).

Skutky apoštolov opisujú, ako Ježišovi učeníci boli pri zázraku Turíc naplnení Duchom Svätým a začali hovoriť rôznymi jazykmi.

Korene sviatku Zoslania Ducha Svätého spočívajú v židovstve. V knihe Levitikus 23, 15 - 21, sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami.

Už tradične sa na Svätodušnú nedeľu udeľovala sviatosť birmovania mladým ľuďom. Dnes sa udeľovanie sviatosti birmovania roztiahlo na mnohé týždne a nebirmuje sa už len v dóme, ale aj vo farských spoločenstvách. Prijatie sviatosti birmovania má urobiť z mladých uvedomelých a zodpovedných kresťanov.

Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista.

Prorok Izaiáš uvádza vo svojej knihe šesť darov Pánovho Ducha (Iz 11,2): poznanie, porozumenie, múdrosť, rada, Božia bázeň a sila. V liste sv. Pavla Galaťanom (Gal 5,22) sa uvádza deväť darov Božieho Ducha: láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť a zdržanlivosť.

Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom.

Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa: Mojžišovi na vrchu Sinaj, Šalamúnovi pri posviacke chrámu...

Veď Kristus je ten, ktorého „označil Boh svojou pečaťou“ (Jn 6,27).

Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého (porov.

Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20).

Na konci potopy (ktorej symbol sa týka krstu) sa holubica, ktorú vypustil Noe, vracia s čerstvou olivovou ratolesťou v zobáku, ktorá znamená, že zem je obývateľná (Gn 8, 8-12).

Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).

V takomto chápaní sa ruah v Starom zákone najskôr javí ako vietor, ktorý sa stáva obrazom Božieho pôsobenia. Zo skúsenosti vlastného dychu človeka slovo ruah nadobúda význam neviditeľnej sily, ktorá oživuje telo a tiež ovplyvňuje vnútorný stav človeka.

Duch Svätý podľa synoptických evanjelií sa vzťahujú na Ježiša. Už pri počatí je Duch Svätý znamením Božej prítomnosti a už od prvej chvíle, od materského lona robí z Ježiša Božieho Syna.

Duch Svätý sa tu zjavuje aj ako vnútorný dynamizmus jednotlivého kresťana. On je zdrojom sily, odvahy a nadšenia pri vydávaní svedectva o Ježišovi.

Pavol poukazuje na to, že proroctvo sa začalo stále viac viazať ku kultu. A tak už tu možno pozorovať napätie medzi charizmou a inštitúciou, na ktoré neskôr poukazuje apoštol Pavol.

V živote Cirkvi sa vytráca charizmatická skúsenosť Ducha Svätého. A ani náuka o Duchu Svätom už nedosahuje pavlovskú či jánovskú veľkosť. O Duchu Svätom sa uvažuje predovšetkým na pozadí formujúcej sa trinitárnej náuky, prípadne v konfrontácii s vtedajšími mylnými náukami o Duchu Svätom.

Duch Svätý je Pánom, pretože je Božou silou, ktorá vychádza z Otca i Syna. Keď koncil nazýva Ducha Svätého „Oživovateľom”, chce povedať, že Duch Svätý je prameňom božského života v človekovi; je najhlbším zdrojom lásky, radosti, svetla a dynamizmu nového života. On je aj životným princípom Cirkvi.

O Duchu Svätom sa uvažuje predovšetkým na pozadí formujúcej sa trinitárnej náuky, prípadne v konfrontácii s vtedajšími mylnými náukami o Duchu Svätom.

Aj pre Pavla je však Duch Svätý životným princípom Cirkvi a charizmy sú podľa Pavla o to hodnotnejšie, čím účinnejšie prispievajú k budovaniu Cirkvi, pričom prvým ovocím Ducha je láska.

V moci tohto Ducha kráča Cirkev za pravdou, ktorú jej zjavuje Kristus, a tento Duch je zároveň aj dynamizmom viery jednotlivých kresťanov. V ich srdciach je zdrojom radosti, svetla a sily, a predovšetkým aktívnej lásky k Bohu a k sebe navzájom. Znamením prítomnosti Ducha Svätého v srdci veriaceho je láska, ktorá vyháňa strach. V jánovských spisoch však Duch Svätý dostáva osobitné meno - Paraklét.

Tieto obrazy zo Starého i Nového zákona podnietili sv. Ireneja (140-202) prirovnať ich k štyrom spisovateľom evanjelia kvôli ich obsahu a ich osobitnému zameraniu na Krista.

Sv. Irenej dopĺňa “A tak toto evanjelium je evanjeliom Jeho ľudskosti.

Svätý Ján… Každý z týchto symbolov sa zameriava na konkrétnu tému toho ktorého evanjelia.

Symboly evanjelistov

tags: #duch #svaty #kresba