Duch Svätý Omaľovánka pre Deti: Spoznávanie Darov a Ovocia Ducha Svätého

Duch Svätý je tretia osoba Svätej Trojice a zohráva kľúčovú úlohu v živote každého kresťana. Pre deti môže byť pochopenie Ducha Svätého a jeho darov abstraktné. Preto je dôležité predstaviť im túto tému prostredníctvom jednoduchých a zrozumiteľných príkladov, ktoré si dokážu spojiť s ich vlastnými skúsenosťami. Ovocie Ducha Svätého a dary Ducha Svätého sú dva dôležité aspekty, ktoré nám pomáhajú rásť v našej viere a stávať sa lepšími ľuďmi.

Kto je Duch Svätý?

Duch Svätý je Boh. Je to tretia osoba Svätej Trojice, ktorá zahŕňa Boha Otca, Boha Syna (Ježiša) a Boha Ducha Svätého. Duch Svätý je naša pomoc, náš radca a učí nás o Ježišovi. Prichádza, aby prebýval v našich srdciach a vedie nás na našej ceste viery.

Dary Ducha Svätého

Dary Ducha Svätého sú špeciálne schopnosti, ktoré nám Boh dáva, aby sme mohli slúžiť jemu a iným. Sú to nástroje, ktoré nám pomáhajú budovať Božie kráľovstvo a šíriť jeho lásku. Medzi tieto dary patria:

• Múdrosť: Pomáha nám vidieť veci z Božej perspektívy a robiť správne rozhodnutia.
• Rozum: Dáva nám schopnosť chápať Božie slovo a hlbšie prenikať do tajomstiev viery.
• Rada: Vedie nás v ťažkých situáciách a pomáha nám rozlišovať, čo je správne.
• Sila: Dáva nám odvahu a vytrvalosť čeliť výzvam a svedčiť o svojej viere.
• Poznanie: Pomáha nám spoznávať Boha a jeho stvorenie.
• Nábožnosť: Dáva nám lásku a úctu k Bohu a všetkému, čo je sväté.
• Bázeň pred Bohom: Uvedomujeme si Božiu moc a svätosť, čo nás vedie k pokore a úcte.

Ovocie Ducha Svätého

Ovocie Ducha Svätého sú prejavy Božej prítomnosti v našom živote. Sú to cnosti, ktoré v nás Duch Svätý pestuje, keď mu dovolíme, aby nás viedol. Sú to znaky toho, že kráčame s Bohom a že sa stávame viac podobnými Ježišovi. Medzi ovocie Ducha Svätého patria:

• Láska: Je to najväčší dar a základ všetkých cností. Láska znamená mať rád Boha a blížneho ako seba samého.
• Radosť: Hlboké vnútorné šťastie, ktoré pramení z viery v Boha a z vedomia jeho prítomnosti v našom živote.
• Pokoj: Vnútorná harmónia a vyrovnanosť, ktorá nám pomáha prekonávať stres a úzkosť.
• Trpezlivosť: Schopnosť znášať ťažkosti a čakať na Božie načasovanie s pokojom a dôverou.
• Láskavosť: Ochota pomáhať druhým a prejavovať im súcit a pochopenie.
• Dobrota: Snaha robiť to, čo je správne a spravodlivé, a vyhýbať sa zlu.
• Vernost: Spoľahlivosť a oddanosť Bohu a svojim záväzkom.
• Miernosť: Ovládanie vlastných emócií a správania, vyhýbanie sa hnevu a agresivite.
• Zdržanlivosť: Schopnosť ovládať svoje túžby a sklony, žiť umiernene a s rozvahou.

Ako prijať dary a ovocie Ducha Svätého?

Dary a ovocie Ducha Svätého nie sú niečo, čo si môžeme zaslúžiť alebo kúpiť. Sú to dary, ktoré nám Boh zadarmo ponúka.

• Modliť sa: Prosiť Ducha Svätého, aby prišiel do nášho života a naplnil nás svojimi darmi a ovocím.
• Otvoriť svoje srdce: Dôverovať Bohu a dovoliť mu, aby nás viedol a formoval.
• Žiť podľa Božích prikázaní: Snažiť sa robiť to, čo je správne, a vyhýbať sa hriechu.
• Slúžiť druhým: Používať svoje dary a talenty na pomoc iným a šírenie Božej lásky.

Príklady pre deti

• Láska: Pomáhať kamarátovi, ktorý je smutný, alebo sa deliť o hračky.
• Radosť: Spievať si náboženské piesne alebo sa tešiť z krásneho dňa.
• Pokoj: Modliť sa, keď sa cítime vystrašene alebo nahnevane.
• Trpezlivosť: Počkať, kým na nás príde rad v hre, alebo sa učiť niečo nové.
• Láskavosť: Povedať niekomu pekné slovo alebo mu urobiť malú láskavosť.
• Dobrota: Pomôcť rodičom s domácimi prácami alebo sa správať slušne k iným.

Praktické aktivity pre deti

• Hra na hľadanie pokladu: Ukryte v miestnosti predmety, ktoré symbolizujú dary Ducha Svätého (napr. knihu pre múdrosť, sviečku pre svetlo, atď.). Deti ich hľadajú a vysvetľujú, čo daný dar znamená.
• Kreslenie ovocia Ducha Svätého: Deti kreslia obrázky, ktoré znázorňujú jednotlivé plody Ducha Svätého a diskutujú o tom, ako sa prejavujú v ich živote.
• Príbehy: Čítajte deťom príbehy o svätých a hrdinoch viery, ktorí prejavovali dary a ovocie Ducha Svätého vo svojom živote.
• Modlitba: Modlite sa s deťmi a proste Ducha Svätého, aby ich naplnil svojimi darmi a ovocím.
• Rozhovory: Diskutujte s deťmi o tom, ako môžu prejavovať lásku, radosť, pokoj a ostatné plody Ducha Svätého v každodennom živote.

Dôležitosť rozlišovania

Je dôležité deťom vysvetliť, že dary a ovocie Ducha Svätého nie sú magické schopnosti, ale skôr vnútorné postoje a dispozície, ktoré nás vedú k dobru. Taktiež by mali vedieť, že ich rozvíjanie si vyžaduje čas, trpezlivosť a spoluprácu s Duchom Svätým.

Duch Svätý a diabol

Je dôležité, aby deti vedeli, že Duch Svätý je silnejší ako diabol a že nám pomáha odolávať jeho pokušeniam. Modlitba a viera v Boha sú našimi najsilnejšími zbraňami v tomto boji.

Jednoduchá aktivita pre deti k Duchu Svätému. Katechézu možno využiť z príležitosti Turíc. Je vhodná do školského vyučovania alebo pri stretnutí v spoločenstve. Východiskom je práca s biblickým textom Jn 20,19-23. Obrázok vytlačíme na výkres. Vymaľujeme apoštolov a môžeme dokresliť seba, svoju rodinu, kamarátov. Dáme pozor, aby sme sa zmestili „do štvorca“. 3D turíčnu miestnosť môžeme vytvoriť v čase okolo Turíc. Cieľová skupina: 13.-16. Pomôcky: Text Jn 20.19-23, resp. Nasleduje pomalé čítanie textu. Text môžeme prečítať aj dvakrát. Samota, strach, obavy... všetky tieto pocity a životné situácie sú bežné. Náš postoj môže byť rôzny. Môžeme mať mnohé otázky a vlastné odpovede. Môžeme sa na to pozrieť aj cez optiku Písma a tejto konkrétnej časti.

Zo smutných učeníkov sa príchodom Ježiša a jeho pozdravom stali učeníci plní radosti. Ježiš vstupuje aj cez bariéry. Necháva sa poznať, vidieť, cítiť a všetkým nás premieňa. On náš má rád a teší sa, keď sa môže s nami stretnúť, podobne ako keď nás dobrý kamarát pozve na oslavu. Teší sa na nás a my sa tešíme na neho. Ak chcete prežiť oslavu (svätú omšu) s radosťou zo stretnutia s Ježišom i nebeským Oteckom je dôležité, aby ste mali radosť a tešili sa na ňu. Ak by ste aj niečomu hneď nerozumeli, nevadí.

Maľovanka - Svätý Martin: Táto maľovanka vám chce priblížiť život svätého Martina, ktorý sa vydal po ceste za Ježišom. Jednotlivé obrázky a texty opisujú udalosti z Martinovho života a pomáhajú nám spoznať ho. Svätý Martin celým srdcom miloval Boha a v každom človeku hľadal Ježiša. Skúsme sa aj my takto pozerať na našich blízkych a prosme sv. Martina, aby nám v tom pomáhal. Svätý Martin je uctievaný ako patrón a ochranca vojakov, jazdcov, kováčov, tkáčov, cestujúcich, chudobných, žobrákov, utečencov, väzňov, pastierov a mnohých iných. I preto si ho v minulosti volili za svojho ochrancu najmä vojenské pevnosti, opevnené mestá, hrady i mestá a dediny v blízkosti hradov. Na Slovensku je sv.

Pexeso s Náboženskými Motívmi Pexeso - Ježiš - náš pán: Na pexese Ježiš - nás Pán nájdete obrázky, ktoré približujú udalosti z Ježišovho života. Zobrazujú výjavy od jeho narodenia, cez krst, prvé povolanie učeníkov, zázraky a uzdravenia až po utrpenie v Getsemanskej záhrade, odsúdenie, smrť a slávne zmŕtvychvstanie.

Pexeso - Tajomstvá posvätného ruženca: Milé deti, na tomto pexese nájdete obrázky jednotlivých tajomstiev ruženca. Modlitba ruženca nám hovorí o udalostiach, ktoré sa stali v Ježišovom živote a v živote jeho rodičov Panny Márie a sv. Jozefa. Poznáme 4 ružence - radostný, svetla, bolestný a slávnostný - podľa toho, o akých udalostiach z Ježišovho života hovoria. Každý ruženec má 5 tajomstiev. Ježišova mama Mária darovala modlitbu ruženca sv. Dominikovi Guzmánovi a poprosila ho, aby o ruženci rozprával svojim kamarátom a aby ich naučil modliť sa túto modlitbu.

Pexeso - Žilinská diecéza: Milé deti, na tomto pexese nájdete obrázky kostolov, ktoré sa nachádzajú v Žilinskej diecéze. Žilinská diecéza je najmladšia diecéza na Slovensku a pápežom Benediktom XVI. bola zriadená 14. februára 2009. Pri príležitosti jej 10.

Maľovanky s Pútnickymi Miestami Maľovanka - Pútnické miesta Slovenska 2. rozšírené vydanie: V maľovanke sa nachádzajú tieto pútnické miesta: Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Šaštín, Bazilika Narodenia Panny Márie, Marianka, Bazilika sv. Mikuláša, Trnava, Diecézna mariánska svätyňa sv. Andreja-Svorada a Beňadika, Skalka nad Váhom, Bazilika Návštevy Panny Márie, Staré Hory, Kaplnka Panny Márie Snežnej, Úhorná, Kaplnka Božieho hrobu a krížová cesta, Nitra - Kalvária, Kaplnka Nepoškvrneného Počatia Presvätej Bohorodičky a pútnický areál, Litmanová, Bazilika Narodenia Panny Márie, Rajecká Lesná . Frivald, Kostol Panny Márie Matky Cirkvi, Turzovka - Živčáková, Skalné sanktuárium Božieho milosrdenstva, Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky, Ľutina, Farský kostol sv.

Maľovanka - Pútnické miesta Žilinskej diecézy: V maľovanke sa nachádzajú tieto pútnické miesta: Kaplnka Panny Márie Kráľovnej pokoja, Farský kostol sv. Mikuláša, Višňové, Farský kostol sv. apoštola Jakuba Staršieho, Dubnica nad Váhom, Farský kostol Nanebovzatia Panny Márie, Oščadnica, Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Oščadnica, Farský kostol sv. Mikuláša, Domaniža, Farský kostol sv. Cyrila a Metoda, Terchová, Farský kostol Božského Srdca Ježišovho, Rajecké Teplice, Kostol Nanebovzatia Panny Márie, Rajecké Teplice, Kaplnka sv.

Maľovanka - Kostoly v Žiline: V maľovanke sa nachádzajú tieto kostoly: Kostol Obrátenia sv. Pavla - Sirotár, Kostol sv. Barbory - Františkánsky, Kostol Sedembolestnej Panny Márie, Vlčince, Kostol Dobrého pastiera, Solinky, Kostol Božieho milosrdenstva, Hájik, Kostol sv. Bazilika sv. Mikuláša, Trnava Ďalšie Náboženské Maľovanky Maľovanka - Posvätný ruženec: Milé deti, v tejto maľovanke nájdete obrázky, ktoré hovoria o modlitbe ruženca. Ježišova mama Mária darovala modlitbu ruženca sv. Dominikovi Guzmánovi (ako je to zobrazené na obálke maľovanky), a poprosila ho, aby o ruženci rozprával svojim kamarátom, a aby ich naučil modliť sa túto modlitbu.

Kolekciu pravidelne dopĺňame, tak ak vám tu nejaké témy chýbajú, stačí nám napísať a my sa ich posnažíme pridať. Ďakujeme.

Pozrite si aj video o živote svätej Alžbety od Najsvätejšej Trojice Život je Boží dar - Hymnus k sv. Šarbelovi (Dóm sv. Alžbety) Život svätej Alžbety od Najsvätejšej Trojice Sviatok: 8. * 18. † 9. Élisabeth Catez sa narodila 18. Sv. neďaleko Bourges, kde bol utáborený oddiel kapitána Francois J. Cateza, jej otca. Kapitán Catez pochádzal zo severného Francúzska, z chudobnej rodiny. Vlastným úsilím a vytrvalosťou, ako aj nevyčerpateľnou energiou - ktorú po ňom zdedila Alžbeta - získal vzdelanie a vysoké vojenské postavenie. Mária Rollandová, jeho manželka, taktiež dcéra z vojenskej rodiny, mala už 33 rokov, keď sa v roku 1879 vydala za 48-ročného Františka. Doma ju vychovávali v prísnom duchu a preto bez ťažkostí a ochotne zdieľala s mužom v prvých rokoch manželstva jeho sparťanský, kočovnícky život. Hoci mala zdanlivo drsné vonkajšie spôsoby správania, vedela byť jemná. V roku 1881 kapitánovu jednotku presunuli do Auxonne. V júli 1882 sa manželia Catezovci usadili v Dijone, kde sa onedlho narodila ich druhá dcéra, Margita, spokojná a tichá ako anjelik v porovnaní s „malým diablikom“ - Alžbetou. Rodičia boli kvôli tomuto dieťaťu zúfalí, lebo prejavovalo prílišnú živosť, tvrdohlavosť a dokázalo z hocakého dôvodu vybuchnúť do nekontrolovanej zlosti, voči ktorej boli racionálne argumenty zo strany otca a matkine „rukolapné“ odpovede (po zadku) bezmocné. V tom istom roku na rodinu dopadá jeden úder za druhým. V januári 1887 zomiera dedko Rolland a v októbri otec - kapitán Catez. Pre matka bol vdovský dôchodok po mužovi - vojakovi jediný zdroj príjmov a tak sa z finančných dôvodov musela presťahovať s dcérami do lacnejšieho podnájmu na okraji mesta v blízkosti Karmelu. Obidve sestry Catezové začali navštevovať súkromnú školskú výuku a taktiež sa učili hrať na klavíri v blízkom konzervatóriu, čo patrilo vtedy k dobrým mravom. Trinásťročná Alžbeta tu získala vtedy prvú medailu za hru a taktiež cenu za krátke inštrumentálne cvičenia. Hudba sa stala jej vášňou.

Vnútorná premena po prvej spovedi vyvrcholila po prvom svätom prijímaní, o ktorom neskôr napísala vo svojom denníku: „Nerozprávali sme sa navzájom. Milovali sme sa. Moja duša sa stala príbytkom Boha, Pán vlastnil moje srdce, vlastnil ho v takej miere, že od tej hodiny, od toho tajomného rozhovoru, od chvíle toho božského stretnutia plného rozkoše nemám už iné túžby, okrem tej, že mu odovzám svoj život, opätujem mu hoci len trochu Jeho veľkú lásku v Eucharistii. Radikálne sa zmenila. Pre najbližších sa stala milou, citlivou a trpezlivou. Dorastala. Podrobenie temperamentu jej však neprišlo ľahko. Zapísala: „Keď mi niečo nespravodlivo vyčítajú, cítim, že krv sa mi búri v žilách; celá moja osoba sa búri“. Zápasila so svojou precitlivenosťou, zamaskovanou formou egoizmu. Poznala sa a mohla úprimne vyznať, že predsa len napriek egoistickej precitlivenosti má k egoizmu odpor.

Odvážna, plná fantázie a rozletu, bola srdcom zábav a stretnutí. Raz jej domáca učiteľka dala úlohu opísať samú seba zvonku i zvnútra. Vecne odpovedala, že načrtnutie takého portrétu nie je ľahké a že musí pozbierať celú svoju odvahu, aby sa pustila do diela. Píše, že je vysokou brunetkou, s čiernymi blýskajúcimi očami a hustým obočím. Jej pekné nohy by ospravedlňovali prímenie „dlhonohá Alžbeta“. Čo sa týka chovania, priznáva, že od prírody je koketkou (že vraj tak treba) a taktiež radostnou a trochu ľahkomyseľnou. Charakter má dobrý, srdce citlivé, je celkom pracovitá a dostatočne trpezlivá. Dokáže sa ovládať a neprechovávať pocity krívd; uvedomuje si svoje chyby a chýbajúce čnosti. Má štrnásť rokov a rozširuje okruh svojich známostí, nadväzuje priateľstvá; teší sa z každého prejavu srdečnosti svojich priateliek. Smelo predstavuje svoje názory. Matka s radosťou sledovala záujem mladých ľudí o osobu svojej dorastajúcej dcéry a snívala o jej šťastnom vydaji. A Alžbeta zatiaľ - pod vplyvom vnútorného impulzu - zložila sľub panenstva a čoraz viac sa obracala ku nemateriálnym hodnotám života. Tešili ju nové šaty a súčasne ju priťahovala chudoba.

Odo dňa zloženia sľubu čistoty žila akoby dvoma smermi: úspechmi v spoločenskom živote a prebývaním s Bohom prítomnom v jej vnútri. Do osemnásteho roku života pozostáva dievčaťom z mäsa a kostí, milujúcim šaty a cestovanie. Cestuje po Francúzsku, prežíva závrat hlavy v Pyrenejach, o ktorých je presvedčená, že život bez nich už nebude mať pre ňu krásu. Po návrate domov si usporadúva dojmy. Zapisuje do denníka: „Daj mi samotu srdca. Nech s tebou žijem v hlbokej jednote (…)môj život nech bude neustálou modlitbou. „Je večer. Z balkóna môjho rodinného domu hľadím na Karmel… Rozoznieva zvon zvolávajúci na modlitbu. Obetujem Pánovi slzy plynúce po mojich lícach; zjednocujem sa so sestrami modliacimi sa breviár. Alžbeta mala sotva 14 rokov, keď po zložení sľubu čistoty počula v srdci volanie do Karmelu a odpovedala Bohu „áno“. Samozrejme, nemohla vtedy rozhodovať o ničom. Míňali sa dni, mesiace, roky, keď sa dievča konečne rozhodlo vyznať matke svoju túžby a …. Mária Catezová zareagovala ostro. Obmedzila dcére návštevy kostola, pristupovanie k svätému prijímaniu a predovšetkým zakázala navštevovať sestry v Karmeli. Chcela tým spôsobom predísť jej - ako si myslela - prehnanej nábožnosti. Alžbeta sa s bolesťou podrobila rozkazom matky.

Medzi 14. do 18. rokom života sa poddala matkinej vôli a preto sa zabáva a chodí na priateľské stretnutia. Bedlí pozorne nad svojim srdcom, aby sa zbytočne nezaplietlo do nepotrebných citov. Bojuje so svojou citlivosťou, čoraz viac sa modlí, najmä pred priateľskými stretnutiami s mladými dôstojníkmi, ktorým nie je ľahostajná. Dúfa, že Boh ju nezaťaží námahou nad jej sily. Vo svojom denníku poznamenáva: „Vieš dobre, môj Božský Majster, že keď sa zúčastňujem na zábavách, teším sa z môjho sústredenia, ponorenia sa do Tvojej prítomnosti; tak dokonale cítim Teba v sebe“. - „Ó, Láska moja! Tvojou som, iba Tebe patrím, učiň so mnou všetko, čo len chceš“. - „Keďže žijem iba Bohom, vždy v Jeho svätej prítomnosti, pod Jeho do hĺbky duše prenikajúcim pohľadom, aj uprostred sveta Ho možno počuť v tichu srdca, ktoré túži patriť iba Jemu“. - „Duše, ó môj Bože, duše potrebujem, za cenu akýchkoľvek utrpení. Vernosť povolaniu a boj s vlastnou citlivosťou ju dostatočne očistili na prvé mystické milosti. Uvedomila si ich v čase rekolekcií v januári roku 1899. Nechápala ich, preto sa radila so spovedníkom, ten zas usmerňuje jej vôľu na úplný dar seba samej. V denníku poznamenáva: „Čím sa Bohu odvďačím za Jeho dobrotu? Aká ťažká a mozoľná sa po tých extázach a vznešenom nadšení zdá zvyčajná modlitba. (…) Ježišu, Láska moja a Život môj, pomôž mi! Musím rozhodne dôjsť ku tomu, aby som vždy a vo všetkom činila to, čo je opakom mojej vôle. Tebe ju odovzdávam, nech tvorí jednotu s Tebou. Pane, sľubujem Ti, že verne splním rozhodnutie zrieknuť sa vo všetkom seba.

Očakávanie na súhlas matky bolo pre Alžbetu veľkou životnou skúškou. Takticky a trpezlivo bránila právo byť verná svojmu ideálu. Keď po rokoch námah matka konečne sľúbila, že jej dovolí vstúpiť do Karmelu po ukončení 21. roku, hneď nato predstavila dcére výnimočného kandidáta na manželstvo, odmietnutie ktorého by bolo hriechom. Alžbeta rozhodne odriekla. A tak dookola. „Ako veľmi trpím, môj Bože! Túžim však zotrvať v tomto stave tak dlho, ako sa Ti bude páčiť, keďže toto požehnané utrpenie očisťuje moju dušu, ktorú chceš ešte hlbšie zjednotiť do Sebou. Dovoľ mi trpieť viac, ako len veľmi chceš, ale podopieram ma, som taká slabá! Dobre vieš, že milujem iba Teba, iba k Tebe som pripútaná! … Ó, Láska, ako dobre je oddať sa Ti! Medzitým sa impulzy milosti, ktoré Alžbete umožnili hmateteľne prežívať prítomnosť Najsvätejšej Trojice v jej duši, stávali čoraz častejšie a hlbšie. Bola znepokojená a zdôverila sa s tým priorke Karmelu, ktorá - aby ju upokojila - dohovorila jej stretnutie s učeným teológom, o. Gonzalvesom Valléesom. Rozhovor rozhodol o duchovnom profile Alžbety. Teológ-kontemplatik jej vysvetlil, že prostredníctvom milosti v duši skutočne prebýva Najsvätejšia Trojica a preto pri Nej treba zotrvávať vo viere a neustálej adorácii.

Osemnásteho júla Alžbeta ukončila 21. rok a matka dodržala svoj sľub. Druhého augusta 1891 roku priviedla dcéru ku dverám klauzúry, kde ju prijala priorka Karmelu, matka Germana. Prešli najskôr do kláštorného chóru, aby chvíľu adorovali Najsvätejšiu Sviatosť vystavenú v kaplnke. Spoza mreží postulantka uvidela svojich najbližších, s námahou zadržiavajúcich slzy. Sama mala oči suché, uprené do iba jej známych diaľav. Zaplavil ju pokoj a nevysvetliteľné utíšenie. Napíše o tom v liste: „V Bohu mám všetko; nachádzam v ňom tých, ktorých som opustila. Nie sme odlúčení, mreže nás nikdy nerozdelia. Moje srdce navždy zostane nezmenené. Tri dni po jej vstupe spoločenstvo urobilo pamätnú fotografiu pred výjazdom sestier na zakladanie nového kláštora. Sestra, posielajúca fotku do Karmelu v Lisieux, o Alžbete písala, že je trojdňovou postulantkou, ktorú určite bude svätou, lebo k tomu má osobitné schopnosti.

V prvých mesiacoch života v Karmeli Alžbeta pociťovala takmer hmatateľne Božiu lásku. Písala: „Život karmelitánky - to je spoločenstvo s Bohom od rána do večera. Keby On nevypĺňal naše cely a chodby, ako veľmi by boli prázdne. Po štyroch mesiacoch postulátu dostala karmelitánsky habit a meno Alžbeta od Najsvätejšej Trojice. Slávnosť obliečky sa uskutočnila počas jej milovaného sviatku Nepoškvrneného Počatia Panny Márie, 8. decembra 1901. Sestra Alžbeta začala teda kanonický noviciát, ktorý sa v porovnaní so slnečným postulátom stal pre jej dušu temnou nocou očisťujúceho utrpenia. Jej prílišnou citlivosťou začali otriasať vonkajšie nepokoje a vnútorné búrky. Skúsenosť vnútornej prázdnoty a rozbitia doterajších ideálov sa spojila s novou - doteraz neznámou - mystickou skúsenosťou. Zdalo sa, že Boh ju opustil, kontemplácia sa stala temnou a plnou utrpenia. O. Vallé, ktorého zavolali, ju nemohol pochopiť, ju zasa dráždili jeho poučenia a rady. Predĺžili jej kanonický noviciát kvôli obavám, či sa hodí do tak prísnej rehole. Novicka odhaľuje v tom čase Božiu pokoru; pokoru ukrižovaného Ježiša z lásky k človeku. Ešte vrúcnejšie sa mu oddáva.

Píše: „Príliš sme zahľadení do seba; chceli by sme všetko vedieť a pochopiť a nemáme dostatok dôvery voči Tomu, ktorý nás zahŕňa svojou láskou. Nemôžeme iba stáť pod krížom, aby sme ho kontemplovali; je potrebné sa sústrediť vo svetle viery, povzniesť sa ponad seba a uvedomiť si, že kríž je nástrojom božskej lásky“. Lenže od pochopenia k realizácii je ďaleká cesta. Presvedčená o svojej vlastnej krehkosti a hriešnosti sa mala učiť očakávať na hodinu Božieho zmilovania. Keď sa spoločenstvo - napr...

tags: #duch #svaty #omalovanka