Na Slovensku sa nachádza viacero kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža. Tieto kostoly majú bohatú históriu a rozmanitú architektúru, ktorá odráža rôzne obdobia a umelecké smery.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Smižanoch
V centre obce Smižany, okres Spišská Nová Ves, sa nachádza gotický rímsko-katolícky kostol Povýšenia Svätého Kríža. Jeho dominantné a najstaršie časti pochádzajú z druhej polovice 13. storočia. Napriek viacerým neskorším prestavbám si zachoval prevažne gotický ráz aj do súčasnosti. Dokonca aj zariadenie interiéru, ktoré je od stredoveku nejaké to storočie mladšie, je vytvorené v neogotickom štýle.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Smižanoch
História a súčasnosť pamiatky
Keď kostol postavili v druhej polovici 13. storočia, bol podstatne menší ako dnes. Mal iba jednu loď, avšak vzhľadom na význam obce došlo už v roku 1436 na jeho zväčšenie. Druhá loď nebola pristavaná, ale vznikla tak, že prvú loď preklenuli štyrmi poľami krížovej rebrovej klenby na súčasný stredný pilier. Potom druhú loď vytvorili rozšírením priestoru zboku, čím vznikla stavba na sakrálnu architektúru atypická, t.j. má dve lode, ktoré sa seba nesmerujú kolmo, ale ležia vedľa seba paralelne. Zmenil sa aj vchod. Pôvodný sa nachádzal v južnej stene. Tu aj dnes môžeme pozorovať ranogotický portál zdobený bohato profilovaným ostením. V baroku pred tento portál pristavali priestor, ktorý dnes tvorí tzv. malú kaplnku. V roku 1928 k lodi ešte pribudla bočná kaplnka.
Zariadenie interiéru je novšieho dáta ako najstaršie časti stavby, avšak vďaka tomu, že ho vytvorili v čase neskorého baroka vytvorili v neo-gotickom slohu, architektonicky harmonizuje s prostredím. Z obrazov sa tu nachádzajú Povýšenie sv. Kríža od Jozefa Czauczika z roku 1853, ktorý bol pôvodne súčasťou hlavného oltára. Ďalej je tu podobizeň sv. Kataríny Alexandrijskej, čo je olejomaľba z polovice 19. storočia, tiež obraz Ukrižovaný z 1. polovice 19. storočia. Interiér zdobia aj neskorobarokové sochy svätých z 18. storočia.
Prístupnosť pamiatky
Kostol Povýšenia Svätého Kríža je farský, čiže fara sa nachádza priamo v obci. Najmä mimo letnej sezóny býva otvorený len počas bohoslužieb.
Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža v Bratislave-Petržalke
Počiatky kresťanskej architektúry: Od kríža ku katedrálam | CELÝ DOKUMENT
Ďalším z kostolov zasvätených Povýšeniu Svätého Kríža je Farský Kostol Povýšenia svätého Kríža, ktorý sa nachádza v bratislavskej mestskej časti Petržalka. Bol postavený v rokoch 1931 - 32 podľa návrhu zlínskeho architekta Vladimíra Karfíka. Svojím výrazom patrí medzi typické stavby funkcionalistického architektonického smeru.
Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke
Kostol vznikol na základe žiadosti obyvateľov Petržalky na spoločnosť Baťa o finančný príspevok na výstavbu nového kostola. Starý barokový kostol sv. Juraja, ktorý na mieste, kde sa dnes rozdeľujú Viedenská a Rusovská cesta, musel byť nevedno prečo zbúraný a preto bolo treba zaň náhradu. Spoločnosť Baťa ponúkla vlastný projekt podľa návrhu architekta Vladimíra Karfíka. Bol to projekt, ktorý Karfík pôvodne v roku 1930 vypracoval pre mesto Otrokovice, avšak tam sa nikdy neuskutočnil.
Objekt kostola sa tak dostal do novej urbanistickej štruktúry. V súčasnosti sa kostol nachádza v bezprostrednej blízkosti významného pešieho ťahu vedúceho z petržalskej stanice na nábrežie Dunaja. Architektúra dáva výrazne najavo svoj funkcionalistický pôvod. Hlavnými znakmi tohto architektonického smeru, ktoré sú na stavbe jasne čitateľné, sú jednoduchosť a účelnosť. Aj hmotová kompozícia objektu výrazne podlieha tomuto smeru a je jasne definovaná vnútornou funkciou.
Základom kompozície je hlavná loď kostola. Po stranách sú nižšie bočné lode. Do kostola sa vstupuje zo severovýchodnej strany. Úroveň podlahy v interiéri je zvýšená, vystupuje sa po širokých schodoch, prekryté sú krátkou strieškou. Nad vstupnou bránou je raster malých štvorcových okien, ktoré osvetľujú priestor chóru. Nad rovinu strechy hlavnej lode len málo prevyšuje zvonica. Je vyjadrená vo veľmi symbolickej forme.
Architektúra Kostola
Prvkom, ktorý člení steny hlavnej lode je pravidelný raster osvetľovacích otvorov resp. falošných okien. Jedna stena lode je vyplnená oknami, zatiaľ čo druhá zostáva plná, je však na nej viditeľný rovnaký raster „zamurovaných“ okien. Pôvodne boli obe strany lode vyplnené oknami, čo sa však - nevedno presne kedy, pravdepodobne okolo r. 1950 zmenilo tým, že päť polí okien na pravej strane bolo z vonkajšej strany zamurovaných, pravdepodobne preto, lebo okná sú natočené na sever a kvôli tomu, že sklo je len v jednej vrstve, neizolovali dobre. Na ľavej strane z piatich okenných polí bolo zamurované jedno, to pri organe.
Obe bočné lode majú tesne pod rímsou po celej dĺžke osvetľovací pás vyskladaný zo štvorcových okien. Aj tu bola však urobená úprava, z piatich polí na každej strane, bolo stredné zamurované, pravdepodobne kvôli bočným oltárom, a tak už to dnes nie je súvislý pás, akým bol pôvodne.
Na západnej strane prechádza priestor hlavnej lode do presbytéria. To je z veľkej časti abstrahované a z exteriéru sa nedá rozlíšiť, kde sa presne nachádza hranica medzi oboma priestormi.
Interiér takisto podlieha všetkým charakteristickým znakom obdobia funkcionalizmu. Aj pri prvom pohľade je veľmi jasná jednoduchosť a účelnosť všetkých interiérových prvkov. V hlavnej lodi sú umiestnené lavice, v prednej časti prechádza priestor lode do presbytéria. Jediným prvkom, ktorý predeľuje oba priestory je symbolické schodisko, ktoré má rovnakú šírku ako hlavná loď. V presbytériu sú jednoduché stolce pre kňaza a miništrantov.
Najdominantnejším prvkom interiéru je drevený kríž s ukrižovaným Kristom, dielo bratislavského sochára a rezbára Alojza Rigeleho. Presbytérium je osvetlené svetlíkom, ktorého sklené výplne sú farebné. Strohý, miestami až priemyselný výraz priestoru podporuje aj prísne a pravidelné členenie mohutnými kruhovými stĺpmi, ktoré prechádzajú v celej výške hlavnej lode.
Menej výrazným ale viditeľným ozdobným motívom sú zastavenia krížovej cesty v podobe malých drevorezieb zavesených na stenách bočných lodí.
Farebnosť interiéru ladí tak ako s farebnosťou exteriérovej časti, tak aj s celkovým (jednoduchým, strohým) výrazom budovy. V kombinácii je tu svetlý odtieň krémovej farby, ktorá je použitá vo vyššej časti hlavnej lode, zvyšná časť je bielej farby. Steny sú v kontrast s drevenými pôvodnými lavicami.
Nad vstupnou časťou (zádverím) je priestor chóru s organom. Nosnou konštrukciou objektu je skeletová sústava zo železobetónu. Pri stavbe bola použitá zlínska technológia odnímateľného oceľového debnenia. Tento spôsob výstavby sa ukázal ako veľmi efektívny z hľadiska časovej i finančnej náročnosti.
Kostol patrí nielen svojím architektonickým stvárnením ale aj novátorským prístupom k zaujímavým bratislavským stavbám. Predstavoval v tom čase nový pohľad na tvorbu sakrálnych stavieb. Tento nový pohľad súvisel jednak s prebiehajúcim obdobím funkcionalizmu, jednak s experimentovaním v oblasti stavebných technológií. Predovšetkým v uplatňovaní priemyselnej výroby, unifikácie a štandardizácie. Tento postup je typický pre tzv. zlínsku architektúru - špecifický smer vo formovaní medzivojnovej československej architektúry.
Kostol Povýšenia Sv. Kríža vo Vojnatine
Medzi národné kultúrne pamiatky sobranského okresu patrí renesančný kostol Povýšenia sv. kríža v obci Vojnatina. Ako mnohé iné rímsko-katolícke kostoly, aj tento prešiel viacerými prestavbami, ktoré z pôvodnej dobovej architektúry ponechali už len menej výrazné fragmenty. Dnes tu dominuje klasicistický sloh.
Kostol Povýšenia Sv. Kríža vo Vojnatine
História pamiatky vo faktoch
Kostol pochádza z polovice 16. storočia a bol postavený v ranorenesančnom slohu. Pôvodne bol menší, v roku 1718 prešiel prvou prestavbou a zbarokizovali ho, v 19. storočí bol opäť prestavaný a rozšírený o sakristiu. Súčasnú podobu dostal pri prestavbe v roku 1948.
Súčasnosť pamiatky
Jednoloďový kostol je ukončený kolmým pozdĺžnym presbytériom, vstupuje sa doň cez pristavanú vežu so štítovým priečelím. Loď má rovný strop, presbytérium krytú valenú klenbu s podkasanými lunetami. Fragment pôvodného renesančného štýlu sa zachoval na južnom vstupnom portáli, ktorý má ranorenesančné ostenie. Nad západným vstupom sa nachádza letopočet 1718, teda ide o rok prestavby, v ktorom bola pravdepodobne pristavaná veža. Interiér je bohato zdobený freskami novšieho dáta.
Farský Kostol v Nových Zámkoch
Farský Kostol Nové Zámky je dominantou námestia a postavený bol v rokoch 1584-85. Pôvodne to bola neskorogotická jednoduchá stavba, neskôr viackrát prestavaná.
Farský kostol v Nových Zámkoch
Počas Bocskayovského povstania kostol sa veľmi zničil a v r.1612 ho museli takmer celý obnoviť. Zásluhou Petra Pázmanya bol kostol v r. 1633 zrenovovaný. V r.1693 dal kostol opraviť arcibiskup Juraj Széchényi. Jeho erb vidno i dnes: nachádza sa nad dverami vedúcimi do lode kostola a je na ňom nápis: “ Juraj Széchényi ostrihomský arcibiskup 1693 „. V roku 1787 dal kostol zrenovovať J. K poslednej zásadnej stavebnej úprave objektu došlo v r. 1877. V tomto roku kostol nadobudol neoklasicistický charakter. Z tejto doby pochádza zrejme i kruhový tvar okien. V posledných rokoch boli opravené fasády, strechy a krytina veže.
Kostol Povýšenia Svätého Kríža v Hubovej
Farnosť Hubová do roku 1948 Gombáš podľa zachovaných záznamov cirkevne patrila k Ružomberku, potom k farnosti - obci Komjatná. Misionár P. Serafín (Bošáni) katechizoval a slúžil sv. omše v Gombáši už v r. Samostatnou farnosťou sa stala v roku 1787 s filiálkami Švošov a Ľubochňa.
Na kostol sa upravil starý hostinec, ktorý sa nachádzal vedľa „ciene“. Starý prícestný poschodový hostinec sa však pri pokuse o jeho opravu 27. apríla 1795 zrútil. Kráľovská komora ešte predtým zamietla stavbu nového kostola pre nedostatok financií. Farníci z Gombáša a Švošova si potom a na tom istom mieste postavili za 5 týždňov nový drevený kostol. Posviacka tohto kostola bola 2.júna1795. Tento kostol mal jediný oltár Povýšenia sv. Kríža, chór s malým organom a bol vybavený potrebnými bohoslužobnými predmetmi. Pri kostolíku stála drevená zvonica s dvoma zvonmi, ktoré sa zachovali do 1.svetovej vojny, keď ich po zrekvirovaní preliali na kanóny. Kostolu však chýbala sakristia.
Kráľovská komora rozhodla postaviť nový, murovaný kostol na dnešnom mieste, ktorý bol dokončený v r. 1815. V roku 1825 sa uskutočnila prvá maľovka kostola. Boli vymaľované len 3 steny a to za hlavným oltárom a za bočnými oltármi. V roku 1957 sa rozšíril chór a urobil sa naň aj vchod zvonku železnými točitými schodmi. Prístavba ku vchodu kostola bola vykonaná r. 1994 podľa návrhu rodáka Ing.
Prvý organ si zadovážili veriaci v r. 1823. Druhý organ z r. 1878 bol v r. 1987 inštalovaný v Suchej Hore na Orave. Za účinkovania farára Štefana Hatiara (1904-1912) sa v roku 1905 uskutočnila rozsiahla úprava interiéru kostola, dlažba a kompletná výmaľba od majstra Jozefa Hanulu. Pri maľovaní sa inšpiroval motívmi pôvodných starých malieb stien z r.
Zásluhou farára Š. Hatiara sa v r. 1907 inštaloval terajší hlavný oltár z dielne Ferdinanda Stuflessera z Ortisei v Taliansku a bočné oltáre Božského Srdca Ježišovho a Lurdskej Panny Márie, ktoré r. 1984 boli demontované. Čiastočná reštaurácia maľovky sa uskutočnila v r. 1986 pod vedením ak. mal. Reštaurácia oltára, všetkých sôch a obnova maľovky a celého vnútrajška kostola sa urobila za správcu farnosti Jozefa Sobčáka r. 1993. Túto náročnú prácu vykonali majstri bratia Olšavskí.
Pri rekonštrukcii interiéru svätyne sa upravila dlažba. Vo svätyni sa inštaloval nový mramorový oltár. Takto vynovený kostol 28.8.1994 konsekroval diecézny biskup ThDr. František Tondra. Za pôsobenia vdp. Ondreja Poľančíka (1995 - 2012) sa v r. 1998 oddelila od farnosti filiálka Švošov, ktorá bola erigovaná ako samostatná farnosť.
V r. 1997 s povolením biskupa Mons. F. Tondru začala obnova a budovanie prístavby kostola v Ľubochni, ktorý bol postavený v r. 1938. Po obnove a dobudovaní prístavby (nová svätyňa, sakristia a sklad) bol kostol 3.7.1997 konsekrovaný Mons. F. Tondrom.