Duch Svätý: Sila, ktorá nás priťahuje k Bohu

Prvým darom každej kresťanskej existencie je Duch Svätý. Nie je jedným z mnohých darov, ale je darom základným. Duch je darom, ktorý Ježiš sľúbil, že nám ho pošle. Bez Ducha niet vzťahu s Ježišom Kristom a s Otcom.

Pretože Duch otvára naše srdce prítomnosti Boha a priťahuje ho v tomto „víre“ lásky, ktorou je srdce samotného Boha. My nie sme iba hosťami a pútnikmi na ceste po tejto zemi, sme tiež hosťami a pútnikmi v tajomstve Najsvätejšej Trojice. Ak môžeme v pravde vzývať Boha menom „Abba - Otec“, je to preto, že v nás prebýva Duch Svätý; je to On, ktorý nás v hĺbke premieňa a dáva nám zakúsiť dojímavú radosť z toho, že sme milovaní Bohom ako skutočné deti.

Všetku duchovnú prácu v našom vnútri smerom k Bohu robí Duch Svätý, tento dar. Katechizmus ohľadom tohto hovorí: «Vždy, keď sa začíname modliť k Ježišovi, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby svojou predchádzajúcou milosťou. Keďže nás učí modliť sa, pripomínajúc nám Krista, ako by sme sa nemali modliť aj k nemu samému? Hľa, aké je dielo Ducha v nás.

Ak by bol Kristus iba ďaleko v čase, boli by sme osamotení a opustení vo svete. Áno, pripomenuli by sme si Ježiša tam, ďaleko, ale je to Duch, ktorý ho prináša, teraz, v tomto čase do nášho srdca. Je otvorená možnosť stretnúť Krista nie iba ako na historickú osobu. Nie: On priťahuje Krista do našich sŕdc, je to Duch, ktorý nám dáva stretnúť sa s Kristom. On nie je vzdialený, Duch je s nami: Ježiš stále učí svojich učeníkov ako premeniť ich srdcia, ako to robil s Petrom, Pavlom, s Máriou z Magdaly, so všetkými apoštolmi.

Ale prečo je Ježiš prítomný? Je to skúsenosť, ktorú prežívali mnohí modliaci sa: muži a ženy, ktorých Duch Svätý formoval podľa Kristovej „miery“ v milosrdenstve, v službe, v modlitbe, v katechézach... Nemyslime iba na mníchov, na pustovníkov; nachádzajú sa aj medzi obyčajnými ľuďmi, ľuďmi, ľuďmi, ktorí utkávali ten dlhý príbeh dialógu s Bohom, neraz vnútorným bojom, ktorý očisťuje vieru.

Prvou úlohou kresťanov je práve udržovanie živého tohto ohňa, ktorý Ježiš priniesol na zem (porov. Lk 12,49), a čo je týmto ohňom? Je to láska, Božia láska, Duch Svätý. Prichádza tu na myseľ obraz zažatej lampy vedľa svätostánku, kde sa uchováva Eucharistia. Aj keď sa kostol vyprázdni a zvečerí sa, aj keď je kostol zatvorený, táto lampa ostáva zažatá, stále horí: nevidí ju nikto, napriek tomu horí pred Pánom.

V Katechizme sa píše aj toto: «Duch Svätý, ktorého pomazanie preniká celú našu bytosť, je vnútorným učiteľom kresťanskej modlitby. Je tvorcom živej tradície modlitby. Nepochybne je toľko ciest modlitby, koľko je tých, čo sa modlia, ale ten istý Duch pôsobí vo všetkých a so všetkými.

Toto je čas, aby sme povedali Duchu: „Príď, príď Duchu Svätý, rozpáľ moje srdce. Príď a nauč ma modliť sa, nauč ma hľadieť na Otca, hľadieť na Syna. Nauč ma, aká je cesta viery. Je to teda Duch, ktorý píše dejiny Cirkvi a sveta.

My sme otvorené strany, pripravené prijať jeho kaligrafický rukopis. A v každom z nás Duch tvorí originálne dielo, pretože nikdy nie je žiadny kresťan úplne totožný s iným. Nezabudnime, Duch je prítomný, je prítomný v nás. Načúvajme Duchu, zvolávajme Ducha - je to dar, dar, ktorý nám venoval Boh - a povedzme mu: „Duchu Svätý, neviem aká je tvoja tvár - toto nepoznáme - ale viem, že ty si sila, že si svetlo, že si schopný dať mi napredovať a naučiť ma ako sa modliť. Príď Duchu Svätý“.

Duch Svätý a jeho pôsobenie

Duch Svätý nestavia do popredia seba, ale Krista. Nepriťahuje pozornosť na seba, ale priťahuje pozornosť na Božieho Syna a jednou z hlavných úloh a dielo v cirkvi je vyvýšiť Pána Ježiša Krista, tak aby všetka sláva šla Jemu. Na to je Duch, aby oslávil Krista, nie je poslaný na to, aby oslávil seba, ale Krista.

Pán Ježiš sám hovorí, že On pošle Svätého Ducha, ktorý príde a bude svedčiť o Ňom, Ježišovi, nie o sebe (J 15, 26). Nie svedčiť o sebe, ale o Ježišovi, aby Ho oslávil. Tam, kde kážeme o Kristovi tam je Duch, síce o Ňom nehovoríme, ale tam Boží Duch koná, je pri diele a pôsobí. Preto v cirkvi hovoríme predovšetkým o Pánovi Ježišovi Kristovi, lebo nás k tomu vedie Duch Svätý.

Preto odchodom Ježiša zo zeme nikto nič nestratil. Príchodom Duch Svätý všetci získavame. Vďaka pôsobeniu Svätého Ducha prebýva Ježiš v mnohých ľudských srdciach. Vďaka Duchu Svätému Ten, ktorý bol odsúdený ako zločinec je dnes uznávaný ako najväčšia Osobnosť ľudských dejín. Nepoznali by sme Ježiša, nemohli by sme s Ním denno-denne byť, keby nám nebol zoslaný Duch Svätý.

Ako prežívame stretnutie s Duchom Svätým?

• Sebapoznanie: stretnutie s Ním ako s Božou svätosťou. Ukáže sa, čo je v nás, a my zisťujeme akí sme zlí, biedni a hriešni. Ukazuje na našu vinu. Vtedy sa odhalia a ukážu aj tie najskrytejšie a najtajnejšie skrytosti.
• Hlboké sebapoznanie svojej viny, stratenosti a porušenosti. Stretnutie s Duchom Svätým je hlboké sebapoznanie svojej viny, stratenosti a porušenosti. Ten, kto uznáva vinu, kto ľutuje hriech, kto verí v odpustenie, sľubuje nápravu tak nerobí sám zo seba, ale iba Svätý Duch nás môže priviesť k pravému pokániu. Toto sebapoznanie vedie človeka k pokániu, k ľútosti a k uznaniu svojej viny.
• Radosť: radosť do ktorej vyústi naše pokánie. Preto, keď sa stretneme s Božím Duchom prežijeme nielen to obvinenie z vín, ale prežijeme aj tú obrovskú radosť, že aj pre mňa je odpustenie, že sa aj nad nami Boh zmiloval. Môžeme mnohokrát počuť, že Boh nás miluje, že Kristus zostúpil na zem, že za nás zomrel, ako Bohu na nás záleží, že sa za nás obetoval a prelial za nás nevinnú krv, že Otec Ho vzkriesil, že vystúpil k Otcovi, ale bez Ducha Božieho nám to nič nepovie. On jediný môže dať človeku vnútornú radosť, že je Bohom prijatý, spasený a zachránený. Preto sa Duch Svätý, ktorého poslal Pán Ježiš Kristus sa nazýva Tešiteľ.
• Osvietenie mysle: keby nebolo svetlo, tak by sme nevideli farby, ľudí, prírodu. Preto je svetlo dôležité, aby sme veci v živote videli. Tak ako svetlo osvecuje svet, tak Duch Svätý osvecuje to, čo je dôležité a podstatné pre život. V duchovnom svete toto isté robí Duch Svätý. Tak tento Duch berie Božie slovo, ktoré počúvame a pomocou neho nám dáva spoznávať čo je pravdivé a čo nie v Božích očiach. Čo sa Bohu páči a čo nie. Nazvaný je aj Duchom pravdy. Zrazu začne človek inak rozmýšľa-vidí prírodu, ktorú stvoril Boh, vidí človeka ako Božie dieťa, vidí hriech za ktorý Kristus zomrel na kríži.
• Stretnutie s Pánom Ježišom: Duch Svätý neomylne svedčí o tom, že sme sa stretli s Kristom. On sám zostáva v úzadí. Vedie nás ku Kristu, svedčí o Kristu, oslavuje Krista. Preto prežívame prítomnosť Pána Ježiša. Ak veríme v Krista je to dielo, dar Svätého Ducha, lebo človek zo svojho vlastného rozumu a vlastnej sily nemôže v Pána Ježiša Krista veriť, nemôže k Nemu prísť. Ale len Duch Svätý svojim evanjeliom posväcuje, zachováva a koná.

Duch Svätý ako duchovná gravitácia

Duch Svätý je ako taká duchovná gravitácia, tichá, ale stále prítomná sila, ktorá priťahuje srdcia k Bohu. To je naozaj niečo krásne - že sme priťahovaní k Bohu ako takou gravitáciou, pretože Boh nás tak stvoril. Boh nás stvoril tak, že bude nespokojné naše srdce, kým nespočinie v Bohu. Sme stvorení pre Boha, sme stvorení, aby sme k Bohu prišli a s Bohom žili. Čiže sme priťahovaní k Bohu. Možno si to uvedomujeme viac či menej. Niekto si to vôbec neuvedomuje, ale má v sebe takú túžbu, ktorá ho ťahá k niečomu väčšiemu - k niečomu nadprirodzenému, niečomu, čo prežije aj tento svet. Sme priťahovaní k Bohu ako takou gravitáciou.

Duch Svätý ako svetlo a komunikácia Božej prítomnosti

Duch Svätý je ako také svetlo a komunikácia Božej prítomnosti. Tak ako dokážeme my medzi sebou komunikovať skrze tú v úvodzovkách „elektriku“, signál - čiže telefón alebo iné tie elektromagnetické veci alebo predmety, ktoré poznáme - tak aj s Bohom komunikujeme. Samozrejme nie cez túto silu, ale skrze Ducha Svätého. Duch Svätý, ktorý nás skrze lásku spája s Bohom a my môžeme s Ním skrze modlitbu komunikovať. To je niečo krásne - niečo, čo nám dáva silu, povzbudzuje vieru a dokážeme vo svojom živote napredovať.

Duch Svätý ako moc vnútornej premeny

Takisto aj Duch Svätý je mocou vnútornej premeny. Tak ako slabá sila premieňa atómy, Duch premieňa naše vnútro, premieňa nás na lepších ľudí. Duch Svätý, ktorý nás posväcuje. Duch Svätý, ktorý nás akoby vytrháva z hriechu, rôznych závislostí a nerestí. Duch Svätý, ktorý nás môže premeniť na lepších ľudí a priblížiť k Bohu. Toto je tá sila, ktorá pôsobí v tomto svete aj v nás. My si ju možno neuvedomujeme, ani ju možno nemusíme cítiť, ako pôsobí v nás - tak ako tá slabá jadrová sila na tej subatomárnej úrovni, čiže úrovni, ktorú nedokážeme vnímať svojimi zmyslami.

Duch Svätý ako sila jednoty a spoločenstva

Duch Svätý je tiež taká sila jednoty a spoločenstva. Duch Svätý, ktorý nás má spájať s Bohom tým nerozlučiteľným spôsobom. Veď ako sa píše v Písme - čo nás odlúči od Kristovej lásky? Nič nás nemôže odlúčiť od Krista, nič nás nemôže odlúčiť od Boha. Tak pevne spojení - jedine naša sloboda, kedy človek slobodne môže povedať Bohu nie. Ale Boh nás nekonečne miluje a dokázal to práve tým, že Ježiš Kristus položil za nás svoj život a zoslal nám Ducha Svätého, ktorý je stále s nami, posväcuje nás a udržiava nás - či už v komunikácii, vo vzťahoch, v blízkosti s Bohom.

Zamyslime sa nad tým, ako pôsobí v našom živote a o to vrúcnejšie prosme, nech príde k nám, nech aj nás - či už spája viac s Bohom, vytrháva z našich nerestí, hriechov, posväcuje a viac zjednocuje s Bohom.

Pretože ste synmi, poslal Boh do našich sŕdc Ducha svojho Syna a on volá: „Abba, Otče!“ (Gal 4,6) Tak aj Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť, ako treba; a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi. A ten, ktorý skúma srdcia, vie, po čom Duch túži: že sa prihovára za svätých, ako sa páči Bohu.

Jednou z veľkých prekážok pôsobenia Ducha Svätého v nás je naša neschopnosť prijať svoju slabosť. Všetci sme slabí, ale nie všetci si to vieme priznať. Slabosť považujeme za niečo nepatričné, odmietame ju a tým sa uzatvárame pred Božou pomocou.

Ak v živote s Bohom tvrdíme, že všetko vieme, že sa vieme aj modliť, ako môžeme okúsiť prítomnosť Ducha Svätého v našej modlitbe? Cirkev učí, že vždy, keď sa začíname modliť, Duch Svätý nás priťahuje na cestu modlitby predchádzajúcou svojou milosťou.

Duch Svätý nás teda už vedie k modlitbe a postupne ako učiteľ modlitby nás krok za krokom učí modliť sa. Ale nielen to, on sa modlí v nás. Sv. Ján Zlatoústy v jednej zo svojich kázní povedal, že „modlitba je nevýslovná láska, ktorá nepochádza od ľudí, ale má pôvod v božskej milosti“.

Preto treba dávať Duchu Svätému priestor v modlitbe, čo nie je pre všetkých ľudí samozrejmé. Svojou mnohovravnosťou či roztržitosťou bránime Duchu Svätému, aby sa v nás modlil. Trpíme nadmerným množstvom myšlienok, predstáv, fantázie, ktorá je zamorená zbytočnými vnemami a obrazmi.

Preto sa v nás Duch Svätý ťažko môže prejaviť. Treba sa usilovať o tichosť srdca, ktorá je opakom roztržitosti, zvedavosti a uvravenosti. Musíme sa učiť prebývať v srdci, zostupovať do srdca, modliť sa srdcom a žiť v pokoji srdca.

Ak dáme v modlitbe priestor Duchu Svätému a ticho mu načúvame, on rozhorí naše srdce, usmerní našu pozornosť ku Kristovi a povedie nás k tomu, aby sme Ježiša oslavovali (porov. Jn 16, 14). Duch Svätý nás vedie ku chvále, vďaka ktorej prekonávame svoje slabosti a otroctvá a môžeme zažiť uzdravenie a očistenie.

Chváľ Pána za Ducha Svätého, ktorý sa v nás modlí, ktorý nás vedie k Otcovi, ktorý pozná Božiu vôľu a prihovára sa za nás v súlade s ňou. Ďakuj za dar modlitby a za chvíle, keď prežívaš radosť z Boha a túžbu konať, čo sa Bohu páči.

Pros, aby ti odpustil tvoje falošné sebavedomie, v ktorom si si myslel, že sa vieš modliť a že sa to sám naučíš. Odpros za to, že si veľakrát nepočúvol Božie pozvanie k modlitbe. Odpros za vzburu, v ktorej si odmietol zápasiť so svojou slabosťou. Pros o Ducha Svätého, aby sa v tebe modlil. Pros o to, aby ti Pán pomohol otvoriť sa Duchu.

V.: Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich.
R.: A zapáľ v nás oheň svojej lásky
V. : Zošli svojho Ducha a všetko bude stvorené.
R.: A obnovíš tvárnosť zeme.

Modlime sa:
Večný Bože, ty osvecuješ srdcia veriacich svetlom Ducha Svätého; daj, prosíme, aby sme v tomto Duchu poznávali, čo je správne, a vždy sa radovali z jeho útechy a posily. Skrze Krista, nášho Pána.

Pane, zmiluj sa. - Pane, zmiluj sa.
Kriste, zmiluj sa. - Kriste, zmiluj sa.
Pane, zmiluj sa. - Pane, zmiluj sa.

Otec na nebesiach, Bože, - zmiluj sa nad nami.
Syn, Vykupiteľ sveta, Bože,
Duch Svätý, Bože,
Svätá Trojica, jeden Boh,
Duch Svätý, ty vychádzaš z Otca i Syna, - zmiluj sa nad nami.
Duch Svätý, ty si rovný Otcovi i Synovi,
Duch Svätý, z tvojho vnuknutia hovorili Boží mužovia,.
Duch Svätý, ty vydávaš svedectvo o Kristovi,
Duch Svätý, ty nás učíš všetky pravdy,
Duch Svätý, ty si zostúpil na Pannu Máriu,
Duch Svätý, ty si v podobe holubice zostúpil na Krista,
Duch Svätý, ty si sa zjavil nad apoštolmi,
Duch Svätý, ty si naplnil okruh Zeme,
Duch Svätý, ty prebývaš v nás,
Duch múdrosti a rozumu,
Duch rady a sily,
Duch poznania a nábožnosti,
Duch bázne pre Pánom,
Duch milosti a zľutovania,
Duch viery, nádeje a lásky,
Duch pokory a čistoty,
Duch pokoja a tichosti,
Duch Svätý, ty skúmaš Božie hlbiny,
Duch Svätý, ty spravuješ Cirkev,
Duch Svätý, v tebe sme znovuzrodení,
Duch Svätý, ty z nás utváraš adoptívne Božie deti,
Buď nám milostivý, - zľutuj sa nad nami.
Buď nám milostivý, - vyslyš nás, Pane.

Od všetkého zlého. - ochraňuj nás, Pane.
Od každého hriechu.
Od pokušení a úkladov diabla.
Od odmietania poznanej pravdy.
Od zatvrdilosti a nekajúcnosti.
Od nečistoty duše i tela.
Od domýšľavosti a malomyseľnosti.
Od večnej smrti.

My hriešnici, - prosíme ťa, vyslyš nás.
Vnukni nám odpor voči hriechu,
Osvieť naše mysle svojím svetlom,
Vlož do našich sŕdc svoj zákon,
Roznieť v nás oheň svojej lásky,
Udeľ nám pravú nábožnosť,
Veď nás cestami spásy,
Povzbudzuj nás ku konaniu dobra,
Daj nám silu premáhať zlé žiadosti,
Chráň nás pred znesvätením tvojho chrámu v nás,
Nedovoľ nikdy, aby sme ťa zarmútili hriechom,
Pomôž nám zachovať jednotu ducha vo zväzku pokoja,
Daj nám milosť vytrvať v dobrom až do konca,
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, - zľutuj sa nad nami, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, - vyslyš nás, Pane.
Baránok Boží, ty snímaš hriechy sveta, - zmiluj sa nad nami.

V.: Príď, Duchu Svätý, naplň srdcia svojich veriacich.
R.: A zapáľ v nás oheň svojej lásky.

Modlime sa:
Prosíme ťa, Bože, udeľ nám pomoc Ducha Svätého, nech očistí naše srdcia a nech nás chráni od každého protivenstva. Skrze Krista, nášho Pána.

tags: #duch #svaty #pritahuje