Zjavenie Ducha Svätého v dnešnej dobe a význam Panny Márie

V katolíckej cirkvi sa slávi slávnosť Zjavenia Pána, pripomínajúc príchod mudrcov z východu, Ježišov krst a pamiatku svadby v Káne Galilejskej, kde Ježiš urobil svoj prvý zázrak.

Dnes sa mudrci ponáhľajú pokloniť sa Kráľovi a odovzdať mu svoje dary a hostia majú radosť z vody premenenej na víno. Cirkev od apoštolských čias učila, že Boží Syn, Mesiáš a Vykupiteľ sveta sa zrodil z Panny Márie.

Druhý vatikánsky koncil v dogmatickej konštitúcii Lumen gentium hovorí: „Pannu Máriu, ktorá pri anjelskom zvestovaní prijala Božie Slovo do srdca i lona a priniesla na svet Život, uznávame a uctievame ako pravú Matku Božiu a Vykupiteľovu“ (LG 53). Tieto slová Druhého vatikánskeho koncilu sú ozvenou Efezského koncilu. Tento ranný ekumenický koncil definoval roku 431 prvú Mariánsku dogmu, že Panna Mária je Božou Matkou - „Theotókos“ a vyhlásil, že Mária je naozaj Matka Boha, Syna človeka: „Svätá Panna je Božou Matkou, pretože podľa tela priniesla na svet Božie Slovo, ktoré sa stalo telom.“ (DS 113)

O niekoľko storočí neskôr živá a modliaca sa Cirkev zvážila zjavenie o panenstve Márie v Písme a definovala druhú mariánsku dogmu o trvalom panenstve Panny Márie. Na Lateránskej synode roku 649 pápež Martin I. vyhlásil trojakú podstatu panenstva Márie: „Mária počala bez oplodnenia mužom z Ducha Svätého, bez porušenia porodila Krista a po pôrode si zachovala neporušené panenstvo.“ (Lateránsky synoda r.

Nepoškvrnené Počatie Panny Márie

Tretia mariánska dogma, o ktorej hovoríme práve dnes, prišla o viac než tisíc rokov neskôr. Definícia zapísaná v bulle pápeža Pia IX. Ineffabilis Deus (DS 1641) hovorí: „Najsvätejšia Panna Mária bola od prvého okamihu svojho počatia vyvolenou ako jedinečný dar milosti a výsad od Všemohúceho Boha, pre zásluhy Ježiša Krista, Vykupiteľa ľudstva, bola uchovaná čistou od každej škvrny dedičného hriechu.“ Stalo sa tak 8. decembra 1854. Bolo to slávnostné potvrdenie stáročí kresťanskej viery, že tá, ktorú anjel pozdravil ako „milostiplnú“ (Lk 1, 28), vstúpila do svojho ľudského bytia bez poškvrny dedičného hriechu.

Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počastí sa uskutočnilo až po diskusiách, ktoré trvali niekoľko storočí. Udialo sa v napätej situácii v Ríme, keď zanikal pápežský štát. Bl. Pius IX. bol vlastne jeho poslednou hlavou. Krátko na to nasledoval Prvý vatikánsky koncil, ktorý potvrdil neomylnosť pápežov, čo sa týka viery a mravov, a to je aj prípad vyhlasovania dogiem a kanonizácií. Dogma bola vyhlásená i napriek tomu, že niektorí z najväčších učiteľov Cirkvi - konkrétne svätý Tomáš Akvinský a svätý Bernard z Clairvaux - nesúhlasili s teologickými dôvodmi náuky o Nepoškvrnenom Počatí. Pozitívne sa však k tejto vieroučnej pravde staval známy blahoslavený Ján Duns Scotus, františkán, schlastik.

Keď potom jeho nástupca Pius IX. konečne túto dogmu vyhlásil, urobil tak aj napriek mnohým námietkam aj zo strany biskupov, ktorí tvrdili, že to nie je ani potrebné, ani vhodné. Ako odpoveď na slávnostné vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí pruský kráľ Friedrich Viliam IV., ktorý bol protestant, sa pokúšal zorganizovať medzinárodný protest. Dnes, po vyše 171 rokoch, je to už dávno zabudnuté.

Vieroučná pravda Cirkvi o mieste, úlohe a význame Panny Márie v Cirkvi zostáva pre nás majákom na ceste k Ježišovi, kam nás predišla ona, Panna Mária, ktorú nám sám Ježiš Kristus, Boží Syn, dal za matku. Nepoškvrneným počatím sa totiž tajomstvo Panny Márie v Božom pláne spásy ľudstva nekončí, naopak, práve sa začína. Boh si ju vybral, povolal a žiadal o jej slobodný súhlas.

Duchovný boj a poslanie Cirkvi

Od stvorenia sveta prebieha duchovný boj medzi satanom a Bohom. Dnes to môžeme vidieť ešte intenzívnejšie na životoch ľudí, ktorí sú diablom veľmi oklamaní. Ľudia, ktorí odmietajú realitu diabla, sa môžu smiať z toho, ak dostanú do daru knihu o duchovnom boji. Majú pocit komfortu, pretože, ak neveria, že diabol existuje, môžu si ospravedlniť akékoľvek konanie alebo správanie. Ale ak veríme v existenciu zla a diabla, značí to, že naše skutky majú aj následky.

Pretože sme od Boha dostali slobodnú vôľu, je len na nás, ktorú cestu si vyberieme. Pravdepodobne pre každého kresťana je prioritou číslo jedna - žiť život v spojení s Ježišom Kristom. Krst nás vysiela na misiu. Pokrstenie neznačí koniec, ba naopak, je začiatkom uplatňovania našej viery v praxi. Ježiš po svojom krste začína svoju misiu.

Meno Ježiš znemená: Boh zachraňuje. Boh nás zachraňuje od niečoho démonického. Ak čítame Sväté Písmo a pristavíme sa pri prvom Jánovom liste, poznáme dôvod, prečo sa zjavil Syn Boží. Bolo to preto, žeby zničil diablovu robotu (porov. 1 Jn 3,8). Ježišova misia teraz spadá na nás.

Ježiš má autoritu, preto keď Cirkev vykonáva exorcizmus, koná tak vždy v mene Ježiša Krista a z moci i autority v Jeho mene. Zapamätajme si: démon zvykne hovoriť iba lži, lebo je otec klamstva. Môže povedať pravdu, avšak len preto, žeby do nej vložili viac lži, a aby vyvolala zmätok.

Duch Svätý a Božie slovo

Mimo pôsobenia Ducha Svätého totiž nie je možné autenticky chápať kresťanské Zjavenie. Napokon je to samotné Sväté písmo, ktoré nám ukazuje prítomnosť Ducha Svätého v dejinách spásy a osobitne v Ježišovom živote, ktorého Mária počala z Ducha Svätého (porov. Mt 1, 18; Lk 1, 35), ktorý na začiatku jeho verejného pôsobenia na brehu Jordánu na neho zostúpil v podobe holubice (porov. Mt 3, 16). V tomto istom Duchu Ježiš koná, hovorí a jasá (porov. Lk 10, 21); v Duchu Svätom odovzdáva seba samého (porov. Hebr 9, 14).

Podľa rozprávania evanjelistu Jána je to sám Ježiš, ktorý na konci svojho pôsobenia dáva do jasného vzťahu dar svojho života a zoslanie Ducha svojim učeníkom (porov. Jn 16, 7). Vzkriesený Ježiš, ktorý na svojom tele nesie znaky utrpenia, udeľuje Ducha (porov. Jn 20, 22), a tak dáva učeníkom účasť na svojom vlastnom poslaní (porov. Jn 20, 21). Duch Svätý naučí učeníkov všetko a pripomenie im všetko, čo Kristus povedal (porov. Jn 14, 26), pretože on, Duch pravdy (porov. Jn 15, 26), uvedie učeníkov do plnej pravdy (porov. Jn 16, 13). Napokon, ako čítame v Skutkoch apoštolov, Duch Svätý zostupuje na Dvanástich, zhromaždených na modlitbe spolu s Máriou v deň Turíc (porov.

Božie slovo sa teda ľudskými slovami vyjadruje vďaka pôsobeniu Ducha Svätého. Poslanie Syna a poslanie Ducha Svätého sú neoddeliteľné a tvoria jedinú ekonómiu spásy. Ten istý Duch Svätý, ktorý pôsobí pri vtelení Slova v lone Panny Márie, vedie Ježiša počas celého jeho pôsobenia a je prisľúbený učeníkom. Tento Duch inšpiruje autorov Svätého písma. bez účinného pôsobenia „Ducha pravdy“ (Jn 14, 16) totiž nie je dané porozumieť Pánovým slovám.

Aj keď Božie slovo predchádza a presahuje Sväté písmo, ktoré - keďže je inšpirované Bohom - obsahuje božské Slovo (porov.

Zjavenie Pána a traja králi

Sviatok Zjavenia Pána alebo Troch kráľov sa v Cirkvi slávi oddávna. Na Východe sa v tento deň slávili Vianoce, čo doteraz je aktuálne u pravoslávnych veriacich. No v Západnej Cirkvi sa Narodenie Pána slávilo 25. decembra, a tak na dnešný deň sa slávi chvíľa, keď sa Kristus dal poznať ako Boží Syn mudrcom od východu a cez nich vlastne všetkým národom, keďže mudrci neboli židovského pôvodu, boli pohania.

Okrem tohto zjavenia si na Východe pripomínajú - a tieto skutočnosti uvádza aj Liturgia hodín západného obradu - ďalšie dve zjavenia Pána: Ježišov krst, keď sa Duch Svätý v podobe holubice vzniesol nad Ježiša a z neba zaznelo Otcovo svedectvo o Ježišovi; a prvý Ježišov zázrak - premenenie vody na víno v Káne Galilejskej, o ktorom evanjelista Ján píše, že Ježiš „zjavil svoju slávu.

O troch kráľoch sa píše vo Sv. písme ako o mudrcoch, ktorí prichádzajú od východu. Pochádzali možno z Perzie alebo z Médie, možno z Chaldejska alebo z Arábie. Zaoberali sa prírodnými vedami, najmä skúmaním hviezd. Požívali ešte väčšiu úctu ako králi, keďže obyčajne boli radcami kráľov a ich činnosť bola zahalená rúškom tajomstva. Z evanjelistov hovorí o nich akurát Matúš (2. kap.). O ich počte sa však nezmieňuje, nevieme, koľko ich bolo. Číslo tri je tiež záležitosť tradície a nie je potvrdené. Možno to vzniklo na základe troch darov, ktoré sa spomínajú v evanjeliu - zlato, kadidlo a myrha. Tiež mená Gašpar, Melichar a Baltazár pochádzajú až z 12. storočia, kedy ich tak pomenovali na parížskej univerzite.

Keď teda mudrci prišli do Jeruzalema, vypytovali sa na novonarodeného židovského kráľa. Príchod mudrcov nemohol ostať nepovšimnutý, spôsobili rozruch v celom meste. Sám Herodes, ktorý tam bol vtedy kráľom, si ich dal zavolať a vyzvedal od nich do podrobností, čo tam hľadajú. Herodesovi radcovia mu potvrdili, že v meste Betleheme sa má narodiť prisľúbený vykupiteľ, Boží Syn, kráľ.

Herodes potom mudrcom prikázal, aby mu oznámili, keď ho nájdu, kde sa nachádza, aby sa mu mohol aj on pokloniť. Bola to lož, lebo ho chcel zavraždiť, bál sa o svoj trón. Mudrci našli dieťa aj s rodinou. Matúš píše, že vošli do domu, zdá sa teda, že to bolo už nejaký čas po narodení a podarilo sa im nájsť bývanie v dome, aby nemuseli byť v maštali.

Keďže si mudrci pokľakli na zem - ako píše ďalej Matúš - tým prejavili, že narodené Dieťa uznávajú za vyššie postavené, ako sú oni. Nevieme určiť, či poznali a uznali jeho Božský pôvod alebo ho považovali za výnimočného kráľa. V tej chvíli mu dali aj dary - zlato, kadidlo a myrhu. V kresťanskom výklade symboliky darov sa hovorí o tom, že zlato upozorňuje na Kristov kráľovský pôvod, kadidlo na božskú podstatu jeho existencie a myrha používajúca sa pri balzamovaní naznačuje Kristovu obetu za spásu ľudstva. Písmo ďalej píše, že mudrci, varovaní vo sne, cestou späť obišli kráľa Herodesa.

Požehnanie vody, soli a kriedy

Na sviatok Zjavenia Pána sa pri svätých omšiach požehnáva voda, soľ a krieda. Je to starý zvyk. Následne potom kňazi chodia po príbytkoch ľudí, aby ich požehnávali vodou, ktorá bola požehnaná pri sv. omši. Kňaz sa v rodine modlí spolu s domácimi, urobí znak kríža nad príbytkom a domácimi, pokropí byt požehnanou (svätenou) vodou a na veraje dverí napíše požehnanou kriedou nový letopočet a písmená C+M+B, čo značí Christus Mansionem Benedicat - Kristus nech žehná tento dom. Niekde sa píšu písmená G+M+B, čo podľa tradície sú začiatočné písmená troch kráľov Gašpara, Melichara a Baltazára.

Tento obrad sa koná v omši na slávnosť Zjavenia Pána, v deň slávnosti alebo na vigíliu. Ak sa toto požehnanie z pastoračných dôvodov koná mimo eucharistického slávenia, číta sa aj evanjelium a prosby, na záver sa udelí požehnanie. Po úvode, prípadne v obrade mimo omše po evanjeliu, nasleduje modlitba požehnania. Potom vezme kropáč, pokropí seba, posluhujúcich a ľud, pričom môže prejsť kostolom.

Pobožnosť Prvých sobôt a Fatima

Rok 1917 bol rokom zjavovaní sa Panny Márie trom malým deťom neďaleko portugalskej dedinky Fatima. Panna Mária im odovzdala tri tajomstvá - víziu duší mučených v Pekle, varovanie pred bludmi z Ruska a víziu pápeža kráčajúceho zničeným Rímom. Panna Mária v ňom oznamuje, že bude požadovať, aby „bolo Rusko zasvätené môjmu Nepoškvrnenému Srdcu“ a aby „zaň bola vedená Eucharistia odprosenia každú prvú sobotu“. Ak sa tak neudeje, krajina „spôsobí vojny a prenasledovanie Cirkvi“ a „mnohé národy budú zničené“.

10. decembra 1925 sa sestre Lucii zjavila Panna Mária s asi desaťročným Ježišom. Pán Ježiš tu hovorí, že naše hriechy zabodávajú do Srdca Panny Márie tŕne a že niet nikoho, kto by aspoň niektoré z nich vytiahol svojou obetou, modlitbou, či sebazapieraním. Potom prehovorila i Panna Mária:„Dcéra moja, pozri na Moje Srdce obklopené tŕňmi, ktorými ho nevďační ľudia neustále prebodávajú svojimi rúhaniami a nevďačnosťou.

Čo je to teda tá pobožnosť Prvých piatich sobôt? Je to osobný akt odprosenia Panny Márie za bolesť a rany, ktoré Jej spôsobujú ľudia svojimi hriechmi. Je to tiež doslova vyťahovanie tŕňov z jej Srdca. Veriacim, ktorí sa v prvú sobotu:- vyspovedajú (podľa niektorých kňazov môžu ísť na spoveď aj tesne predtým, či potom);- prijmú sv. prijímanie;- pomodlia sa sv. ruženec;- a strávia 15 minúť pri rozjímaní 15 tajomstiev ruženca, Panna Mária sľubuje pomoc a útechu v ich poslednej hodine na tomto svete.

Vieme tiež, ktoré hriechy konkrétne sa zabodávajú do Srdca Panny Márie. Dôvodom, prečo je práve päť Prvých sobôt a nie sedem, či deväť, je päť špecifických hriechov proti Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Sú to:

1. Rúhanie proti Nepoškvrnenému počatiu;
2. Rúhanie proti Jej panenstvu;
3. Rúhanie proti Jej božskému materstvu, zároveň odmietanie prijať Ju ako Matku všetkých ľudí;
4. Vštepovanie ľahostajnosti, pohŕdania a dokonca nenávisti voči Nepoškvrnenej Matke do sŕdc detí;
5. Priame urážky Jej posvätných obrazov.

Hriechy proti Panne Márii, kedy napríklad ľudia spochybňujú fakt, že počala Ježiša z Ducha Svätého, sú teda v očiach Neba obzvlášť závažnými zločinmi, ktoré samej Matke Božej spôsobujú bolestivé rany priamo v Jej Srdci.

Tabuľka: Prehľad pobožnosti Prvých sobôt

Pobožnosť Prvých sobôt sa netýka iba hodiny našej smrti, ale aj odvrátenia, či aspoň zmiernenia predpovedaných katastrof. Ak ste ešte nezačali s pobožnosťou Prvých sobôt, je najvyšší čas. Ak ste ešte nezačali s pobožnosťou Prvých sobôt, je najvyšší čas. A to v doslovnom slova zmysle. Pretože sto rokov je medzník.

tags: #duch #svaty #sa #dnes #zjavuje