Anglikánska Cirkev na Slovensku: História a Súčasnosť

Anglikánska cirkev, s koreňmi siahajúcimi do 16. storočia v Anglicku, prešla zložitým vývojom, ktorý ju priviedol až do súčasnosti, kedy čelí mnohým výzvam.

Vznik a Upevnenie Anglikánskej Cirkvi

Anglikánska Cirkev existuje od 16. storočia. Založil ju anglický kráľ Henrich VIII., ktorý žiadal pápeža o anuláciu jeho manželstva s Katarínou Aragónskou. Pápež jeho žiadosti ale nechcel vyhovieť, na čo kráľ zareagoval tzv. Zákonom o zvrchovanosti, ktorým vyhlásil odtrhnutie cirkvi v Anglicku od Svätej stolice a zanedlho sám seba vyhlásil za hlavu cirkvi v Anglicku. Takto v roku 1534 vznikla Anglikánska cirkev.

Medzi významné udalosti, ktoré predchádzali vzniku anglikánskej cirkvi, patrí aj reformácia v Európe. Dejiny katolíckej cirkvi zaznamenali viacero snáh o reformu. Niektorí reformátori boli vyhlásení za kacírov a prenasledovaní. V 16. storočí vzrástol odpor ku katolíckej cirkvi, ktorej stav bol v protiklade s jej ideami, hlásala skromnosť ale, žila v bohatstve.

Cirkev sa snažila zvýšiť svoje príjmy zavedením rozličných poplatkov. Zväčšovali sa sociálne rozdiely. To viedlo k všeobecnej nespokojnosti. Najvýraznejšie sa to prejavilo v Nemecku. Za deň začiatku reformácie sa všeobecne považuje 31.október 1517, keď augustiniánsky mních a kazateľ Martin Luther, ktorý stál na čele reformácie( 1483- 1546) pribil na dvere zámockého kostola vo Wittenbergu 95 téz proti odpustkom.

Sa snažil vládnuť absolutisticky. Keď požiadal pápeža o rozvod s Katarínou Aragónskou, ,ten odmietol. Prinútil anglické duchovenstvo odriecť poslušnosť pápežovi. Bezohľadným spôsobom neobyčajne upevnil panovnícku moc.

Po smrti Henrichovho syna Eduarda VI. 1553 nastúpila na trón Henrichova dcéra Mária Katolícka (do 1558). Chcela prinavrátiť Anglicko ku kat. cirkvi. Rekatolizáciu uskutočňovala tvrdými vojenskými opatreniami, ktoré jej priniesli prívlastok krvavá.

Za vlády Alžbety I. (do 1603).opäť prenasledovali katolíkov, anglikánska cirkev definitívne upevnila a Anglicko sa dostalo do konfliktu so Španielskom. Ich súperenie vyvrcholilo námornou bitkou v roku 1588., špan. loďstvo bolo zničené.

Všetci úradníci a duchovní museli naň prisahať, inak by ich popravili. Keďže najväčší odpor voči kráľovej supremácii vychádzal z kláštorov, Henrich všetky zrušil. Jeho pravou rukou sa stal kancelár Thomas Cromwell. Katolíkov ako vlastizradcov vešali a protestantov upaľovali ako kacírov.

Anglikáni si pripisujú aj zásluhy za zrušenie otroctva. V skutočnosti to však boli najmä metodisti, ktorí zvádzali tento boj. Formálne patrili k anglikánskej cirkvi, reálne ich však anglikánsky klérus prenasledoval a zakazoval im činnosť. Wesley spolu so svojimi spolupracovníkmi sa rozhodol informovať širokú verejnosť o negatívnych vplyvoch obchodovania s ľuďmi. Spoločnosť tak bola konfrontovaná s obrazom tvrdej reality a vyzývaná k tomu, aby sa zasadila za odstránenie otroctva.

Rozhodná činnosť vyznávajúcich kresťanov prispela k tomu, že v roku 1807 britský parlament zrušil trh s otrokmi. V roku 1833 bolo zrušené aj otroctvo.

Súčasné Výzvy a Rozkoly

Anglikánska cirkev sa dostala do najťažšej situácie od svojho vzniku v 16. storočí. Môže za to svätenie žien a homosexuálov za biskupov. Delenie cirkvi nie je vylúčené.

V prvú augustovú nedeľu sa skončilo celosvetové stretnutie anglikánskych biskupov, ktorí sa pokúsili zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu rozkolu. Tzv. Lambethská konferencia sa koná raz za desať rokov, rieši aktuálne problémy a udáva smerovanie cirkvi.

Na predposlednej konferencii (1998) bolo prijaté rozhodnutie, že anglikánski kňazi nesmú žiť v homosexuálnych zväzkoch. Napriek tomu bol v roku 2003 za biskupa New Hampshire vysvätený homosexuál Gene Robinson, ktorý žije so svojim partnerom. Tento krok americkej Episkopálnej cirkvi, ktorá je jednou zo 44 samostatných provincií tvoriacich Anglikánsku cirkev, vyvolal rozhorčenie mnohých, najmä afrických anglikánov. Tí dnes tvoria viac ako polovicu 80 miliónového anglikánskeho spoločenstva.

Kríza sa prehĺbila v júli tohto roku, keď generálna synoda Anglickej cirkvi (Church of England) povolila svätenie žien za biskupov. Takéto rozhodnutie bolo všeobecne očakávané, nakoľko v dvadsiatich ôsmich provinciách sú ženy už dlhšie svätené za kňazov, a v sedemnástich aj za biskupov. Prax povyšovania žien do kňazského úradu sa od začiatku stretáva s nesúhlasom veľkej časti anglikánov.

Lambethskej konferencie sa odmietla zúčastniť asi štvrtina biskupov, ktorí na júnovom stretnutí v Jeruzaleme vytvorili spoločenstvo GAFCON (Global Anglican Future Conference). Biskupi vyhlásili, že si neprajú rozdelenie Anglikánskej cirkvi a zodpovednosť za súčasné problémy prikladajú súčasnej hlave cirkvi, canterburskému arcibiskupovi Rowanovi Williamsovi a ďalším biskupom, ktorí sa spreneverili tradícii anglikanizmu.

Podľa korešpondenta talianskeho katolíckeho denníka Avvenire sa situácia na Lambethskej konferencii nevyriešila, ale, naopak, zdramatizovala a „rozdiely, ktoré boli od počiatku jasné, sa postupom času stali ešte zrejmejšími“. Diskusia sa točila najmä okolo témy homosexuality, ktorá vyvolávala viac tvrdých konfrontácií ako otázka svätenia žien.

Kľúčový dôvod aktuálnych sporov pomenoval vo svojom vystúpení v rámci konferencie kardinál Walter Kasper, predseda Pápežskej rady pre zjednotenie kresťanov. Anglikánska cirkev je vedená nielen biskupmi, ale aj rozhodnutiami synod, ktoré sa podobajú rozhodovaniam v parlamente. To, čo schváli väčšina, musia prijať všetci. V minulosti takto padol návrh aj na zmenu samotného anglikánskeho vyznania viery.

Anglikáni, rovnako ako ostatné protestantské cirkvi, nemajú učiteľský úrad charakteristický pre Katolícku cirkev, ktorý spočíva v učení samotného pápeža ako nástupcu Ježiša Krista alebo pápeža zjednoteného s biskupmi a ktorým sa zabezpečuje kontinuita a jednota učenia. Rozhodnutia anglikánskych synod budú vždy nespokojnou protistranou brané ako chybné ľudské rozhodnutia, ktoré nemožno rešpektovať.

Ak sa bude budúci canterburský arcibiskup usilovať držať krok s módnymi trendmi rovnako ako teraz Rowan Williams, anglikánska cirkev bude vystavená novým rozporom.

Anglikánska cirkev si pripisuje aj zásluhy za zrušenie otroctva. V skutočnosti to však boli najmä metodisti, ktorí zvádzali tento boj. Formálne patrili k anglikánskej cirkvi, reálne ich však anglikánsky klérus prenasledoval a zakazoval im činnosť. Wesley spolu so svojimi spolupracovníkmi sa rozhodol informovať širokú verejnosť o negatívnych vplyvoch obchodovania s ľuďmi. Spoločnosť tak bola konfrontovaná s obrazom tvrdej reality a vyzývaná k tomu, aby sa zasadila za odstránenie otroctva.

Rozhodná činnosť vyznávajúcich kresťanov prispela k tomu, že v roku 1807 britský parlament zrušil trh s otrokmi. V roku 1833 bolo zrušené aj otroctvo.

Anglikánska cirkev sa v súčasnosti stretáva s rôznymi výzvami, vrátane klesajúceho počtu veriacich a rozporov v otázkach sexuality a postavenia žien. Podľa posledného sčítania ľudu v roku 2021 sa len niečo vyše 46 percent obyvateľov Anglicka a Walesu označilo za kresťanov, pričom ešte o jedno desaťročie skôr to bolo takmer 60 percent ľudí. Dramaticky narástol počet tých, ktorí sú bez vyznania. Kým v roku 2011 išlo o štvrtinu obyvateľstva, o desať rokov to bol každý tretí obyvateľ.

Anglikánska cirkev nepodlieha Vatikánu, ide však o kresťanskú denomináciu. Od Vatikánu sa odtrhla v 16. storočí, keď anglický kráľ Henrich VIII. žiadal pápeža o anulovanie svojho manželstva s Katarínou Aragónskou, ale pápež to odmietol. Podobnosti medzi oboma cirkvami sa však zachovali.

Anglicko je tradične kresťanská krajina, v ktorej štát financuje cirkevné školy, biskupi sedia v hornej komore parlamentu a kráľ je „obrancom viery“.

Canterburský arcibiskup Justin Welby, ktorý je prímasom anglikánskej svetovej komunity, napísal anglikánov po celom svete, že zosnulá kráľovná bola „vernou kresťankou“. Svoju vieru „žila každý deň svojho života“. Na živote Alžbety II. mohli kresťania vidieť, „čo to znamená (...) trpezlivou, pokornou a nezištnou službou odovzdávať život ako dar druhým“. Anglikánsky prímas Welby povedal, že kráľovná našla „veľkú radosť a naplnenie v službe svojmu ľudu a jeho Bohu“.

Kráľovná Alžbeta II. predsedala anglickej materskej cirkvi ako svetská hlava. Caterburský arcibiskup, v súčasnosti 66-ročný Justin Welby, je duchovnou hlavou, prímasom anglikánskej cirkvi a čestnou hlavou anglikánskeho svetového spoločenstva.

Podľa rôznych zdrojov má Anglikánska cirkev 77 až 85 miliónov členov v približne 500 diecézach po celom svete. Aj v anglikánskom cirkevnom spoločenstve sa odohráva zápas medzi konzervatívcami a liberálmi.

Väčšina anglikánskych kňazov si podľa prieskumu myslí, že cirkev by mala zmeniť aj svoj postoj k predmanželskému sexu.

Ďalšou témou, ktorá rozdeľuje - či už v katolíckej, alebo anglikánskej cirkvi - je postavenie žien. Anglikánska cirkev je v tomto o čosi vyspelejšia. Ženy môžu byť vysvätené za diakonky a farárky a od roku 2014 aj za biskupky. O vyššie posty sa však stále nemôžu uchádzať.

Anglikáni vnímajú zakotvenosť jednak v protestantskej tradícii, s ktorou ich spája neuznanie autority rímskeho pápeža, ako aj v katolíckej tradícii, s ktorou si ponechali napr. Navyše Anglikánska cirkev od roku 1992 povoľuje kňazské a od roku 2015 aj biskupské svätenie žien, na čo niekoľko desiatok anglikánskych kňazov reagovalo odchodom do Katolíckej cirkvi.

Oficiálnym náboženstvom Veľkej Británie je kresťanstvo reprezentované anglikánskou cirkvou. Stúpenci tejto vetvy kresťanstva sú známi ako protestanti a tvoria väčšinu populácie, aj keď katolícka cirkev je tu tiež značne zastúpená. Kresťania tvoria prevažnú časť obyvateľstva (71%), ale v multináboženskej Británii sa praktizujú všetky ďalšie náboženstvá vrátane budhizmu, hinduizmu, judaizmu a islamu.

• Anglikánska cirkev: Bola štátnou cirkvou v Anglicku, Írsku, a menšinovou v Škótsku.
• Súčasná situácia: Anglicko je tradične kresťanská krajina, no kresťanstvo sa prihlásila menej ako polovica ľudí, čo znamená, že prvýkrát v histórii sú kresťania v Anglicku a vo Walese menšinou. A tak niektorí predstavitelia cirkvi uvažujú, čo s tým.

Vzťah s Katolíckou Cirkvou

Stovky ženatých anglikánskych kňazov v posledných rokoch prešli do Katolíckej cirkvi, kde mnohí po zložení katolíckeho vyznania viery a udelení dišpenzu od celibátu naďalej vykonávajú kňazskú službu. Vatikán momentálne rokuje o možnom zjednotení s Traditional Anglican Communion, ktorá má okolo 400 000 členov v rôznych krajinách.

Dnes bola zverejnená očakávaná apoštolská konštitúcia Anglicanorum coetibus o ustanovení personálnych ordinariátov pre anglikánov, ktorí vstúpia do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Podľa informácií, ktoré Svätá stolica avizovala ešte 20. októbra, bol dnes zverejnený dokument zjednodušujúci podmienky prestupu biskupov, kňazov a laikov z Anglikánskej do Katolíckej cirkvi.

„Duch Svätý podnietil v poslednej dobe skupiny anglikánov, ktorí niekoľkokrát - aj spoločne - naliehavo žiadali o prijatie do plného katolíckeho spoločenstva, a tento Apoštolský stolec ich žiadosť láskavo prijal,“ znie prvá veta konštitúcie, ktorú Benedikt XVI. podpísal 4. novembra.

Spolu s konštitúciou boli zverejnené aj tzv. Doplňujúce normy upresňujúce aplikáciu jej nariadení. „Táto apoštolská konštitúcia otvára novú cestu pre podporu jednoty kresťanov, uznávajúc legitímnu odlišnosť vo vyjadrení spoločnej viery. Nejde o iniciatívu, ktorá vyšla zo strany Svätej stolice, ale je veľkomyseľnou odpoveďou zo strany Svätého Otca na legitímnu snahu anglikánskych skupín,“ uvádza sa v tlačovej správe, ktorú pri tejto príležitosti zverejnilo Tlačové stredisko Svätej stolice.

Personálne ordinariáty sa z hľadiska kánonického práva podobajú diecézam, nie sú však ohraničené geografickými hranicami, ale prechádzajú naprieč nimi. Podobne nezvyčajná organizačná štruktúra, tzv. personálna prelatúra je vyhradená hnutiu Opus Dei.

Jednotlivé personálne ordinariáty budú tvorené anglikánmi, ktorí vstúpili do plného spoločenstva s Katolíckou cirkvou. Na ich čele bude stáť biskup alebo kňaz menovaný pápežom, ktorý bude riadnym členom miestnej biskupskej konferencie.

Keďže Anglikánska cirkev nemá apoštolskú postupnosť, biskupi a kňazi, ktorí prestúpia do Katolíckej cirkvi, t.j. vykonajú vyznanie viery a uznajú primát rímskeho biskupa, budú nanovo vysvätení. Tento postup zaviedla už encyklika Pavla VI. Sacerdotalis caelibatus (čl. 42) z roku 1967 a deklarácia Kongregácie pre náuku viery z roku 1981, ktorá umožnila prestup niekoľkým kňazom a laikom práve z Anglikánskej cirkvi.

Nová konštitúcia umožňuje aj vysvätenie ženatých exanglikánskych seminaristov. Naopak, katolícki kňazi, ktorí prestúpili do Anglikánskej cirkvi, oženili sa a teraz sa chcú vrátiť späť, nebudú môcť zastávať kňazský úrad. Biskupmi personálnych ordinariátov sa budú môcť stať len kňazi žijúci v celibáte. Ženatí anglikánski biskupi budú môcť byť vysvätení len za katolíckych kňazov.

Ďalším dôležitým bodom, ktorému sa konštitúcia Anglicanorum coetibus venuje, je liturgia. V personálnych ordinariátoch sa okrem riadnej a mimoriadnej (tzv. tridentskej) formy liturgie bude môcť sláviť liturgia a ďalšie obrady aj podľa anglikánskych liturgických kníh, ktoré však budú musieť byť schválené Svätou stolicou.

V najbližšom období možno očakávať masívny prechod kléru a veriacich najmä z radov Traditional Anglican Communion, ktoré už pred niekoľkými rokmi prerušilo kontakt s anglikánskym prímasom, arcibiskupom z Canterbury a od roku 2007 rokujú s Vatikánom o možnosti zjednotenia. Okolo pol milióna anglikánskych tradicionalistov žije v Európe, Kanade a USA, Afrike, Indii a Austrálii. Prestupy možno očakávať aj z americkej Episkopálnej cirkvi, ktorá je súčasťou anglikánskeho spoločenstva.

Podľa Stehena Parkinsona, generálneho predstaveného ďalšieho anglikánskeho tradicionalistického spoločenstva Forward in Faith možno v Austrálii a na Papuy Novej Guiney očakávať dokonca prestupy celých diecéz. V Anglicku podľa jeho odhadu konvertuje do Katolíckej cirkvi okolo tisíc anglikánskych kňazov.

Mnohí anglikáni konvertovali ku katolicizmu v dôsledku Oxfordského hnutia v 19. storočí, ktoré sa snažilo priblížiť anglikánsku teológiu k predreformačným koreňom.

Oslovujúce svedectvá životov a inšpiratívne myšlienky kníh od týchto a ďalších anglických katolíckych osobností sú neoddeliteľné od príbehu Katolíckej cirkvi v ich krajine, na ich ostrove. Pointou toho príbehu je, že katolicizmus posledných pár storočí nebol defaultnou miestnou verziou kresťanstva.

Vravím klerikov a seminaristov, hoci asi je tam aj veľký počet laikov. Ak však zahŕňame aj laikov, tak stačí vybrať ktorúkoľvek londýnsku štvrť plnú poľských prisťahovalcov a je po mojej štatistike. Každopádne v Oxforde nájdete okrem asi ôsmich klasických farností a jednej univerzitnej farnosti, aj množstvo reholí: dominikánov, jezuitov, benediktínov, kapucínov a tiež oratoriánov, ktorí, pozor, nie sú technicky rehoľou, a aj Opus Dei, ktoré je osobnou prelatúrou.

Na záver sa však možno núka otázka. Črtajú sa mi zhruba tri odpovede: jedna mystická, jedna historická a jedna osobná.

Katechizmus Katolíckej cirkvi hovorí - okrem iného - aj to, že krv mučeníkov je semenom kresťanov. Nemálo mučeníkov a mučeníc anglickej reformácie pochádzalo z Oxfordu, či v Oxforde študovalo - dnešní oxfordskí katolíci teda isto disponujú mocnými orodovníkmi. Týchto si však netreba mýliť s pojmom Oxford Martyrs, ktorý sa týka troch biskupov, ktorí stáli za Henrichom VIII. pri jeho odluke od Ríma v začiatkoch anglickej reformácie.

Historickým - presnejšie v očiach tohto sveta vystopovateľným - dôvodom je však zaiste pôsobenie takzvaného Oxfordského hnutia (Oxford Movement) v tridsiatych a štyridsiatych rokoch 19. storočia, ktoré je spájané s menami ako Keeble, Pusey či Newman.

Toto anglikánske hnutie združujúce nadaných popredných oxfordských kazateľov a teológov sa v čase, keď v ich očiach Anglikánska cirkev čoraz viac teologicky pokrivkávala, snažilo priviesť anglikánsku teológiu bližšie k jej predreformačným koreňom, napríklad cez dôraz na nevyhnutnosť apoštolskej postupnosti, sviatostný život Cirkvi či skutočnú prítomnosť Krista v Eucharistii.

Jedna z kľúčových téz tohto hnutia, ktorého myšlienky sú dnes známe pod názvom traktarianizmus, bolo tiež presvedčenie, že Anglikánska cirkev tvorí - spoločne s katolicizmom a ortodoxiou - tri hlavné vetvy jednej, pravej, katolíckej a apoštolskej Cirkvi. V dnešnej Anglikánskej cirkvi je tento prúd stále živý pod príznačným názvom anglo-katolicizmus. A dá sa povedať, že personálny ordinariát, zriadený Benediktom XVI.

Neprekvapuje, že nejeden z anglikánov Oxfordského hnutia nakoniec našiel svoj domov v samotnej Katolíckej cirkvi: medzi prominentných konvertitov patrili napríklad syn canterburského arcibiskupa, už spomínaný spisovateľ Hugh Benson, či biblista Ronald Knox. A tým najprominentnejším konvertitom bol samozrejme John Henry Newman.

Príbeh jeho konverzie je v mnohom príznačný pre hlavné myšlienky traktarianizmu a vskutku spätý s Oxfordom. Jeho pátranie po predreformačných koreňoch Anglikánskej cirkvi ho ako oxfordského akademika viedlo k práci na známom diele An Essay on the Development of Christian Doctrine. Začal ho písať ako anglikán a dopísal ho už ako rímsky katolík, po tom ako sa jednej daždivej noci, 9. októbra 1845, vyspovedal a prijal sviatosť oltárnu z rúk blahoslaveného Dominica Barberiho, talianskeho misionára a passionistu v dedinke Littlemore neďaleko Oxfordu.

tags: #anglikanska #cirkev #na #slovensku