Duch Svätý a Turíce: Význam a tradície

V nedeľu 23. mája 2021 katolícka cirkev slávila sviatok Zoslania Ducha Svätého - Turíce, ktorý pripadá na 50. deň po Veľkej noci. V túto svätodušnú nedeľu oslavujeme príchod tretej Božskej osoby - Ducha Svätého.

Giotto, Zoslanie Ducha Svätého

Pôvod a história Turíc

Turíce - Pentekostes (latinské Pentekostes - z gréckeho slova a znamená Päťdesiatnica, 50 dní od Zmŕtvychvstania Ježiša Krista) majú svoj pôvod v židovskom národe. V knihe Levitikus 23,15-21 sa uvádza tento deň ako slávnosť žatvy alebo ako deň potravín. Sviatok trval len jeden deň. Žatva sa začínala po Veľkej noci a končila sa Turícami. Podľa knihy Exodus 23,16 bola to slávnosť žatvy (Dt 16,9), teda po našom dožinky. Slávnosť sa konala na 50. deň po Veľkej noci. Ináč sa tento sviatok nazýval aj sviatok týždňov, kedy sa obetovali prvotiny úrody, preto aj deň „prvotín“ (Nm 28,26). Až neskoršie sa snažili Židia dať tomuto sviatku duchovnú podstatu a začali ho označovať ako „deň vydania Zákona“.

Kresťanská cirkev pretvorila tento deň na slávnosť „založenia cirkvi“, pretože v tento deň, teda na prvé kresťanské Turíce, na 50. deň po kresťanskej Veľkej noci bol zoslaný Duch Svätý. V Skutkoch apoštolov sa uvádza: „Keď prišiel deň Turíc, boli všetci vedno na tom istom mieste. Tu sa náhle strhol hukot z neba, ako keď sa ženie prudký vietor, a naplnil celý dom, v ktorom boli. I zjavili sa im akoby ohnivé jazyky, ktoré sa rozdelili, a na každom z nich spočinul jeden. Všetkých naplnil Duch Svätý a začali hovoriť inými jazykmi, ako im Duch dával hovoriť.“ (Sk 2, 1- 6)

Apoštolom tu boli zoslané dary Ducha Svätého. Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď príde Tešiteľ, ktorého vám ja pošlem od Otca, Duch pravdy, ktorý vychádza od Otca, on o mne vydá svedectvo. Ešte veľa vám mám toho povedať, ale teraz by ste to nezniesli. Keď príde on, Duch pravdy, uvedie vás do plnej pravdy, lebo nebude hovoriť sám zo seba, ale bude hovoriť, čo počuje, a zvestuje vám, čo má prísť. On ma oslávi, lebo z môjho vezme a zvestuje vám. Všetko, čo má Otec, je moje.

Kto je Duch Svätý?

Dnes máme Turíce, a preto je namieste sa pýtať: Kto je Duch Svätý? Je veľmi ťažké nájsť odpoveď na túto otázku. Aj pre mnohých kresťanov je tento „ctihodný vták“ veľkou neznámou. Veľkou neznámou bol aj v prvotnej Cirkvi. Keď prišiel Pavol do Efezu, našiel tam akýchsi učeníkov: „A povedal im: „Dostali ste aj Ducha Svätého, keď ste uverili?“ Oni mu odvetili: „Ani sme nepočuli, že je Duch Svätý.“ (Sk 19, 2) U mnohých dnešných kresťanov je situácia lepšia, ale predsa nie ešte celkom uspokojivá. Ak je Duch Svätý Božím darom, mali by sme sa pokúsiť aspoň čosi z tohto tajomstva pochopiť.

1. Duch Svätý je tretia osoba Najsvätejšej Trojice

Toto jednoduché tvrdenie hovorí veľa. Boh je rodinou. Nie je nijakým osamoteným Bohom. Nie je Aristotelovým nehybným hýbateľom ani narcisom filozofov, ktorý obdivuje len seba samého. Boh je spoločenstvo. V Bohu je dokonalé zdieľanie. Boh vyjadruje svoju podstatu v Slove - v Synovi. Syn dáva seba Otcovi v dokonalom odovzdaní sa bez výhrad. Samota je v ľud­skom živote veľkým utrpením. Boh však pozná šťastie spoločenstva. Keď sme my v našom ľudskom živote jeden pri druhom, ešte stále tu je prítomný tieň oddelenosti. V Bohu niet takej rozdvojenosti. Spoločenstvo v Bohu je dokonalé, nepozná tieňa. Je to zdieľanie jedného života. Je to poznanie druhej osoby v nenarušenej jednote. A týmto zázrakom je Duch Svätý - dve osoby, ktoré žijú jeden život. Čo je touto silou, ktorá uskutočňuje toto nepravdepodobné pre nás ľudí? Máme na to meno. Je to láska. Láska je najväčšia moc na zemi. U Boha je láska viac než čosi. Toto, čo sme si tu povedali, nie je len teóriou, je to aj prax. Má to svoje dôsledky. Keď apoštoli očakávali Ducha Svätého, boli zjednotení vo vytrvalej modlitbe. Bolo to tušenie jeho príchodu a už v tomto tušení Duch Svätý konal tento zázrak zjednotenia: vytváral spoločenstvo. A potom, keď Duch Svätý prišiel, zázrak bol dovŕšený - zrazu rozumeli reči každého jednotlivca. Ľudia, doteraz rozdelení, sa zbližovali a chápali, čo tí druhí myslia. Duch Svätý nikdy nie je osobným darom, vždy chce vytvárať vospolnosť.

2. Duch Svätý je Duch, v ktorom ostáva medzi nami a v nás duch Kristov

Kedy sú dvaja ľudia blízko navzájom? Isteže nie vtedy, keď sa navzájom telesne dotýkajú. To by nestačilo. Judáš sa v Getsemani dotýkal telesne - bozkom - Krista a nebol s ním blízko. Dvaja ľudia sú si blízko len vtedy, keď sú jedno myslením. My máme byť zmýšľania Kristovho, máme byť druhým Kristom. Kedy sa to deje? Vtedy, keď sme pri ňom fyzicky blízko, ako boli napr. apoštoli? Pre nás to nie je jednak možné, a potom apoštoli neboli dobrými nasledovníkmi Ježišovými, hoci boli pri ňom. Až vtedy sa takými stali, keď prijali jeho Ducha. Cesta k Otcovi vedie cez Krista a cesta ku Kristovi cez Ducha Svätého.

• a. Prvou je môj vzťahu k Bohu. Kristov Duch nám hovorí, že Boh mi je Otcom!
• b. Druhou rovinou je môj vzťah k ľuďom. Kristus prijímal každého, nikoho neodmietal. Začnem byť taktný a otvorený ku každému člo­vekovi.
• c. A treťou úrovňou zmeny bude môj vzťah k veciam. Kristus žil v duchu pravdy a táto ho robila slobodným. Táto vnútorná sloboda nám dáva schopnosť používať veci tohto sveta bez toho, že by sme im otročili. Sv. František Assiský sa nesmier­ne tešil z vecí tohto sveta, lebo ich nevlastnil. Bol úplne slobodný. Ak lipneme na veciach, potom sme o ne ustarostení. Ak sme neprilipli k ničomu, nemusíme sa o nič ustarostene a úzkostlivo starať.

„A nikto nemôže povedať Ježiš Kristus je Pán, ak len nie v Duchu Svätom!” Čo to znamená Ježiš Kristus je Pán? Znamená to, že On a jeho myslenie je pre mňa všetko. On vo mne panuje.

3. Duch Svätý je ten, ktorý nás robí svedkami

Máme byť ako Kristus svedkami pravdy, ktorá je ver­nosťou Božej láske. Ako sa sprostredkovávanie pravdy, múdrosti a vedomostí deje? Sú na to rôzne spôsoby. Napríklad učiteľ v škole učí žiakov poučky z matematiky, psychológ už bu­de postupovať inak. A kresťan - ako sprostredkovateľ Božej pravdy? Jedinou metódou je svedectvo. Toto je metóda rodiča, kňaza, vychovávateľa. Ak chceme niekoho pres­vedčiť o náboženských pravdách, poučovanie, dokazo­vanie, nahováranie, debatovanie nepomôže. Ten, kto chce získať pre náboženskú pravdu, sa má sústrediť menej na debatu a viac na svedectvo, menej na rozumkovanie a viac na Ducha Svätého. Lebo vydávať svedectvo si nevyžaduje len kontempláciu alebo odovzdávanie vedomostí, lebo pri tomto sa vytvárajú dve sféry - „ja“ na jednej strane a pravda, o ktorej chcem svedčiť, na strane druhej. Ale to neuspokojuje. Musí tu byť podávaná len jedna sféra a to je osoba, ktorá vlastní pravdu. A to sa deje len pod vplyvom Ducha Svätého - vedieť sa zjednotiť s hlásanou pravdou a túto pravdu aj žiť. Len ak sme naplnení všetkou pravdou, ktorou je Duch Svätý, môžeme vydávať svedectvo. Púhe rozumkovanie je oveľa ľahšie, lebo pri ňom sme bezpečnejší. Svedok robí seba zraniteľným. Dáva do toho nielen svoj rozum, ale aj svoje srdce. Byť svedkom znamená byť neozbrojeným. A to bolí, keď naše svedectvo nie je prijaté. Bez pripravenosti trpieť takúto bolesť však niet apoštolátu. Môžeme sa skrý­vať za skvelé dôkazy a nebudeme zranení.

Teda ešte raz: Kto je Duch Svätý? Bože, večná pravda, veríme v teba. Bože, naša sila a spása, dúfame v teba. Bože, nekonečná dobrota, milujeme ťa celým srdcom. Svoje Slovo si poslal ako Spasiteľa sveta. Učiň, aby sme v ňom boli všetci jedno. Vylej na nás Ducha svojho Syna, aby sme oslavovali tvoje meno. Vtelené Božie Slovo oživuj nás svojim Duchom. Najčistejšia Matka Božia priveď všetkých k svojmu Synovi. Svätý Michal, Gabriel a Rafael pomáhajte šíriť Božie kráľovstvo na zemi. Svätý Jozef, Joachim a Anna vyprosujte nám služobníkov evanjelia. Svätý Peter a Pavol, Ján a Ondrej pomáhajte hlásateľom viery. Svätý Gregor, Augustín a Vincent prihovárajte sa za všetky stavy Cirkvi. Svätý Arnold, Jozef, bl. Mária, Jozefa a mučeníci našej Spoločnosti pomáhajte nám v apoštolskej práci. Pred svetlom Slova a Duchom milosti nech ustúpi temnosť hriechu a noc nevery, a nech žije Srdce Ježišovo v srdciach všetkých ľudí.

Aké podmienky musím splniť, aby sa toto naplnenie stalo realitou v mojom živote?

Predovšetkým treba túžiť po naplnení Duchom Svätým. Túžba je dôsledkom viery. Viera sa vždy týka prísľubu Božieho. Kristus nám sľúbil naplnenie Duchom Svätým. Naše túžby voči Bohu prejavujeme modlitbou. Túžiť po naplnení Duchom Svätým, to znamená, modliť sa za to, ale pritom sa opierať o Kristov prísľub: „Dostanete silu prichádzajúceho, zostupujúceho na vás Ducha Svätého. Duch Svätý - Utešiteľ, vás naučí všetkému.” Kristus prisľúbil, uveril som jeho slovu, ale On chce, aby som dobrovoľne, z vlastnej vôle prijal tento prisľúbený dar. Môžu však vo mne existovať prekážky nedovoľujúce mi prijať Ducha Svätého. Prekážkou je hriech. Hriech je totiž zamietavý postoj k prijatiu Ducha Svätého. Pokiaľ je vo mne hriech, nie som schopný prijať Ducha Svätého. Preto najprv musím uznať a vyznať svoj hriech. Je to nutné, aby som dosiahol odpustenie hriechov. Prekážkou je i nedôvera voči Bohu a nevera v jeho lásku. Takisto snaha po sebarealizácii, pýcha sa protiví Bohu, prílišná ustarostenosť o tento svet, neodpustené viny svojím blížnym.

Stáva sa, že ktosi prosí o naplnenie a potom čaká až ho Duch Svätý naplní a nemôže sa dočkať. Nič sa nedeje. Pripomeňme si, že Duchom Svätým sme naplnení skrze vieru. Kristus prisľúbil a dokonca dal príkaz: „Napĺňajte sa Duchom Svätým!“, - ústami apoštola Pavla Ef 5,13: „Neopíjajte sa vínom, lebo v ňom je samopaš, ale buďte plní Ducha Svätého“. Sv. Ján píše vo svojom liste: „A máme v neho tú dôveru, že nás počuje, keď si niečo prosíme podľa jeho vôle. Ako vieme, že nás počuje, keď si niečo prosíme, tak vieme aj to, že nám splní prosby, ktoré mu predložíme (1 Jn 5,14-15). Treba to správne pochopiť: som presvedčený a som si istý a v tom je viera, že naplnenie Duchom Svätým nie je len akási možnosť, ale že to je skutočnosť, že sa už vykonalo, lebo ak je ono Božím prísľubom, tak nemôže zostať nesplnené.

Musím disponovať milosťou Ducha Svätého, preto že ju mám, to znamená, že musím tak postupovať, ako má postupovať ten, kto prijal Ducha Svätého, čiže postupovať v Duchu a nečakať. Napr. V Písme Svätom mi Ježiš hovorí: „Odpúšťajte jeden druhému!” teda odpustím. Alebo „Za všetko ďakujte Bohu!” a teda v každej situácii. Naplnenie Duchom Svätým, to nie je záležitosť akejsi emócie, akéhosi citového zážitku, akejsi takej činnosti, že sa čosi stane vo mne bezo mňa, alebo proti mojej vôli. Naplnenie sa deje vždy súhlasne s mojou vôľou a všetko sa opiera o vieru, a viera musí byť pevná. Celé tajomstvo spočíva, obrazne povedané, v podpísaní šeku. Peniaze ležia v banke, sú moje, ale ak nepodpíšem šek, tak budú ležať v pancierovej pokladnici bez úžitku. Nebudem nimi disponovať hoci sú moje. Iba keď podpíšem šek, peniaze začnú účinkovať, idú do obehu. Keď svojou slobodnou vôľou podpisujem šek, vtedy púšťam do obehu milosť Ducha Svätého a jeho moc. Týmto podpisom je moja viera. A táto viera má sídlo v mojej rozumovej vôli. Preto naplnenie Duchom Svätým nie je čímsi jednorázovým v živote, ale deje sa stále, koľkokrát sa vo viere obrátim ku Kristovi s ochotou podrobiť sa jeho slovu a jeho vôli, toľkokrát sa napĺňam Duchom Svätým. Nakoľko sme si hovorili, že naplnenie Duchom Svätým sa deje skrze modlitbu a vieru, zastavme sa ešte pri prekážkach našich modlitieb. Ak sa chceme priblížiť k trónu milosti stretáme sa s mnohými prekážkami. Diabol nechce, aby sme sa modlili a preto sa nás snaží všemožne od toho odvrátiť. Diabol veľmi dobre vie, že modlitba je pre neho nebezpečnejšia a pre nás potrebnejšia ako hocičo iné.

Symboly Turíc

Symbolov Turíc je niekoľko:

• Oheň - symbol Ducha Svätého a jeho premieňajúcej moci.
• Vietor a hluk - pripomína neviditeľné, no mocné pôsobenie Božieho Ducha.
• Holubica - tradičný symbol Ducha Svätého.
• Červená liturgická farba - znamenie lásky, ohňa, mučeníctva a Ducha Svätého.

V ranokresťanskej tradícii sa počas Turíc krstili katechumeni, čo bolo tiež symbolom zrodenia Cirkvi a symbolom zrodom sformovaného katolíka.

Fidelis Schabet, Zoslanie Ducha Svätého (holubica a ohnivé jazyky)

Turičná oktáva

Turičná oktáva (lat. Octava pentecostes) bola osemdňová liturgická oslava, ktorá nasledovala po nedeľných Turícach - čiže sviatku Zoslania Ducha Svätého. Bola to jedna z najvýznamnejších oktáv v tradičnej rímskokatolíckej liturgii a uzatvárala celé veľkonočné obdobie.

Liturgický význam Turíčnej oktávy je zrejmý. Začínala sa v pondelok po Turíčnej nedeli a končila nasledujúcou nedeľou. Každý deň v tejto oktáve mal vlastnú svätú omšu a liturgické čítania s dôrazom na pôsobenie Ducha Svätého v Cirkvi a vo svete. Bol to čas vďakyvzdania za dar Ducha Svätého a modlitby za vnútornú obnovu veriacich i Cirkvi. Z teologického i duchovného aspektu išlo o nádherné zavŕšenie veľkonočného cyklu - veľkonočné obdobie trvalo 50 dní a Turíčna oktáva bola jeho vyvrcholením.

Rozšírené slávenie zoslania Ducha pripomínalo, že Duch Svätý nepôsobí len jednorazovo, ale neprestajne vedie a posväcuje Cirkev. Turíčna oktáva sa dotýkala aj tajomstva „mystického tela Cirkvi“, počas oktávy sa rozjímalo nad katolíckou Cirkvou a vplyve Ducha Svätého na ňu. Dvaja významní pápeži - svätci sv. Pius V. a sv. Pius X. boli veľkými presadzovateľmi Turíčnej oktávy - spolu s oktávami Veľkej noci a oktávami Narodenia Pána aj Turičné oktávy patrili k privilegovaným oktávam a v tomto období sa mohlo dočasne prerušiť aj slávenie sviatkov iných svätcov.

Bartolomeo Passaroti, Portrét sv. Pia V.

V roku 1969 bola Turíčna oktáva v rámci liturgickej reformy pápeža Pavla VI. zrušená, veľkonočné obdobie už uzatvára len Turičná nedeľa a pondelok po Turíciach je už len obyčajným liturgickým začiatkom cirkevného roka. Pozitívna informácia - u tridentských katolíkov sa Turíčna oktáva naďalej dodržiava, napriek rozrušeniu, ktoré táto skutočnosť u synodálne vanutých vyvoláva. Ďalšia pozitívna informácia - pribúdajú tí, ktorí sa čoraz viac zaujímajú o Cirkev pred II. vatikánskym koncilom a teda aj o duchovné plody Turíčnej oktávy v duchu klasickej tradície.

Liturgické hymny a antifóny pre Turičnú oktávu

Výber liturgických hymnov a antifón pre Turičnú oktávu podľa Missale Romanum od sv. Pia V., ktorý bol vydaný v roku 1570 a ktorá sa slávila v tradičnej rímskej liturgii (tridentská liturgia) ešte pred odstránením Turíčnej oktávy počas II. vatikánskeho koncilu:

1. Veni Creator Spiritus - Jeden z najznámejších a najposvätnejších hymnov katolíckej Cirkvi, ktorý sa spieva pri slávnostných príležitostiach vzývania Ducha Svätého.
2. Beata nobis gaudia - Hymnus Turíčnej oktávy, vyjadrujúci radosť z Darov Ducha Svätého a zrodenia katolíckej Cirkvi.
3. Jam Christus astra ascenderat - Latinský liturgický hymnus používaný v Rímskom breviári na sviatok Nanebovstúpenia Pána a v období Turíčnej oktávy.
4. Veni Sancte Spiritus, reple tuorum corda - Sekvencia zo sv. omše Turíc.
5. Spiritus Sanctus docebit vos omnia, alleluia - Významný antifonálny spev s dlhou tradíciou.

Turíce v ľudových zvykoch

Turíce majú pôvod ešte v predkresťanskom období a sú odvodené od zvieracej masky tura. V období neskorej jari a v čase pred letným slnovratom sa zvykli konať bujaré maskované sprievody sprevádzané trúbením, strieľaním a hlučnou zábavou. Tieto pohanské obrady súviseli s kultom mŕtvych predkov, oslavou plodnosti a ochranou pred zlými silami.

Na Ducha sa zeleňou zdobia aj príbytky. Lipové alebo lieskové halúzky sa zastokávali do oblokov a vence z nich sa pribíjali na bránu alebo na rohy dreveníc. Zaobstarať vetvičky bolo úlohou mužov - otcov rodín alebo starších synov. Zelené vetvičky alebo stromčeky dopĺňali aj výzdobu chrámov počas svätodušných sviatkov. Halúzky ľudia nosili aj na hroby a v kostoloch sa zvykli konať zádušné omše za tých, ktorí zomreli od vlaňajších Turíc.

Na jar bolo pekným a užitočným zvykom „otváranie studničiek“. Išlo o čistenie studničiek a prameňov v chotári, ktoré sa začalo už po Veľkej noci a trvalo do Turíc. Ak by ľudia tieto prírodné zdroje vody nechali po zime zanedbané, báli sa, že v kraji bude nedostatok vlahy. Zvyklo sa tiež hovoriť, že kto do Turíc vyčistí aspoň jednu studničku, bude po celý rok zdravý.

V niektorých regiónoch Slovenska sa pred Turícami stavali máje a tento zvyk bol spojený samozrejme so zábavou. Dnes už takmer nikto nevie o starodávnom zvyku voľby turíčneho kráľa a turíčnej kráľovnej. V pohanských obradoch mali mať záštitu nad pastiermi a stádom, úlohu ochrany nad vodou a privolávanie dažďa v období sucha.

tags: #duch #svaty #turice