Výrazom „Duch“ sa prekladá hebrejské slovo Rúach, ktoré podľa svojho pôvodného významu znamená dych, vzduch, vietor. Ježiš používa práve vnímateľný obraz vetra, aby Nikodémovi naznačil transcendentnú (nadzmyslovú) novosť toho, ktorý je osobne Dychom Boha, Božím Duchom. Na druhej strane Duch a Svätý sú Božie atribúty (vlastnosti) spoločné všetkým trom božským osobám.
Keď Ježiš zvestuje a sľubuje príchod Ducha Svätého, volá ho „Parakletos“, doslovne „ten, ktorý je privolaný“, po latinsky ad-vocatus (Jn 14,16.26;15,26;16,7) . Grécke slovo „Parakletos“ sa zvyčajne prekladá ako „Tešiteľ“ (alebo „Zástanca“), pričom prvým tešiteľom (zástancom) je Ježiš.
Zoslanie Ducha Svätého (Turíce)
Duch Svätý pôsobí spolu s Otcom a Synom od začiatku až do zavŕšenia plánu našej spásy. Ale až v „posledných časoch“, ktoré sa začali vykupiteľským vtelením Syna, je zjavený a daný, poznaný a prijatý ako osoba.
Učeníci po Ježišovom vzkriesení čakali. A Svätý Duch prišiel. Na Letnice. Tento dar je dostupný aj dnes. Duch Svätý nie je relikviou minulosti, ale žijúcou realitou. Je to dar, ktorý premieňa. Ten, kto uverí v Ježiša Krista, môže byť naplnený.
Symboly Ducha Svätého
Sväté písmo chápe Ducha Svätého ako tvorivú silu všetkého života. Podľa učenia Cirkvi je Duch Svätý poslaný do sveta ako Oživovateľ, aby neustále oživoval osobu, slovo a dielo Ježiša Krista. Biblia hovorí o Svätom Duchu v mnohých obrazoch a volí na to výraz, ktorý má súčasne význam „dych, vánok, vietor“. Jeho pôsobenie je popísané ako „oheň“, alebo „živá voda“. Až neskôr sa symbolom Ducha Svätého stala holubica.* Voda: Symbolika vody naznačuje pôsobenie Ducha Svätého pri krste, pretože sa voda po vzývaní Ducha Svätého stáva účinným sviatostným znakom nového narodenia.* Pomazanie: Symbolika pomazania olejom naznačuje aj Ducha Svätého, takže sa pomazanie stalo jeho synonymom. Pri uvádzaní do kresťanského života je pomazanie sviatostným znakom birmovania.* Oheň: Kým voda znamená narodenie a plodnosť života udeleného v Duchu Svätom, oheň je symbolom pretrvávajúcej sily pôsobenia Ducha Svätého.* Oblak a svetlo: Tieto dva symboly sú v zjaveniach Ducha Svätého neoddeliteľné. Už pri teofániách (Božích zjaveniach) Starého zákona, raz temný, inokedy žiarivý oblak zjavuje živého Boha a Spasiteľa.* Pečať: Je symbol blízky symbolu pomazania.* Ruka: Ježiš vkladaním rúk uzdravoval chorých a žehnal deti. Apoštoli vkladaním rúk udeľujú Ducha Svätého.* Boží prst: Ježiš vyháňa Božím prstom ... zlých duchov (Lk 11,20).* Holubica: Keď Ježiš vystupuje po svojom krste z vody, zostupuje na neho Duch Svätý v podobe holubice a zostáva nad ním (Mt 3, 16 a paral.).| Symbol | Význam |
|---|---|
| Voda | Nový život, očistenie |
| Oheň | Prečistenie, energia, vášeň |
| Holubica | Mier, nevinnosť, Duch Svätý |
| Vietor | Sila, pohyb, neviditeľnosť |
Písmo sväté prirovnáva Ducha aj k holubici (Matúš 3, 16) - k nežnému bytiu, ktoré nie je problém odplašiť, zahnať. Kým za obrazom Ducha Svätého ako vetra je výpoveď o slobodnom pôsobení Ducha, obraz holubice hovorí o nežnom, jemnom, nenásilnom, láskyplnom pôsobení Ducha Svätého.
Holubica - symbol Ducha Svätého
Biblia prirovnáva Ducha i k ohňu. Písmo sväté nás nabáda: „Ducha neuhášajte!“ (1. Tesalonickým 5, 19) V obraze ohňa je ukryté mnohé: ničivá sila ohňa - Duch Svätý chce zničiť modly, ku ktorým sa klamne utiekame. Reformátor Ján Kalvín povedal, že „ľudské srdce je továrňou na modly.“
„Vyrábame“ si vždy nové a nové modly. Tieto modly - falošných bohov chce oheň Ducha zničiť. Oheň prečisťuje - Duch Svätý prečisťuje našu vieru, náš kresťanský charakter, aby sme žili podľa príkladu Pána Ježiša Krista. Oheň rozmrazuje - podobne Duch Svätý rozmrazuje chladné ľudské srdcia. Oheň zohrieva - v spoločenstve cirkvi by mal každý zažiť, pocítiť teplo Božej, Ježišovej lásky.
Oheň osvetľuje - keď sa mocou Ducha Svätého dávne texty Písma svätého stanú živým Božím slovom pre nás, je naša životná cesta svetlejšia a vidíme aspoň na pár krokov dopredu (Ž 119, 105). Oheň treba udržovať. Oheň, ak má ničiť modly, prečisťovať našu vieru a charakter, rozmrazovať srdcia, hriať a svietiť, potrebuje byť trvalo udržiavaný.
OBJAVTE svoje duchovné dary v 5 jednoduchých KROKOCH!
Ako Neuhášať Ducha
V Starej zmluve zohrával oheň dôležitú úlohu pri bohoslužbách v svätostánku počas putovania púšťou, neskôr v jeruzalemskom chráme. Oheň na oltári pre ohnivú obeť zapálil sám Boh (3. Mojžišova 9, 24; 2. Kronická 7, 1 - 3) a musel byť trvalo udržovaný (3. Mojžišova 6, 2 . 6). Krstom aj v nás zažal - zapálil Pán Boh oheň svojho Ducha. „V jednom Duchu sme boli pokrstení“, „jedným Duchom napojení“ - čítame v súvise s Duchom Svätým a krstom (1. Korintským 12, 13). Oheň Ducha však má horieť.
Treba ho udržovať, neuhášať ho, veď zažal ho sám Pán Boh. Duch Svätý je Božím darom pre nás. Pohŕdať Božím darom, prekážať pôsobeniu Ducha, uhášať Ho, sa, skôr či neskôr, vypomstí. Kedy uhášame Ducha? - Keď nedbáme o to, aby v nás Jeho oheň horel. O nejednom človeku platí: nechodieva na služby Božie, nečíta Bibliu, nemodlí sa, neprijíma Večeru Pánovu, ani len nepomyslí, kde by mohol poslúžiť, a pritom sa nazdáva: Zaobídem sa bez toho, som dobrý človek, ba lepší ako mnohí, ktorí spomenuté veci robia - chodia do kostola, modlia sa...
Duch Svätý
Vskutku, existujú ľudia, ktorí kostol formálne navštevujú, ale žijú v jasnom rozpore s tým, čo tam zaznieva. To neznamená, že venovať čas Božiemu slovu, modlitbe, spytovaniu si svedomia pri spovedi, účasti pri Pánovom stole, venovať čas službe ľuďom, službe cirkvi - je márnosť. Modlitba, Písmo sväté, Večera Pánova, spoločenstvo Božieho ľudu, v ktorom môžeme jedni druhých bremená znášať - sú kanálmi, ktorými k nám prúdi Boží Duch.
Keď na ne nedbáme, ak ich zanedbávaním prispievame k „upchávaniu“ týchto kanálov - uhášame Ducha, nechávame hasnúť Jeho oheň v nás. Ducha tiež uhášame, keď nás v našom vnútri (svedomí) Duch Boží varuje a upozorňuje, že niečo nie je v poriadku, no my ignorujeme Jeho jemný hlas. - Aj tým uhášame Ducha, ochromujeme svoj duchovný život.
I vtedy, keď sa len obhliadame späť a vravíme: Kedysi, pred mnohými rokmi som v cirkvi konal to a to..., keď žijeme iba zo spomienok - vtedy tiež uhášame Ducha. Duchovný život, viera v Pána Ježiša Krista, predsa nemôže zostať len minulým časom. Je dobré, keď naša viera má svoju peknú minulosť, avšak buď v nás oheň Ducha naďalej horí, alebo sme vyhasnutou pahrebou.
Podobne, ak máme určité dary od Pána Boha, a všetci nejaké máme, avšak nevyužívame ich na Božiu slávu, pre rast a budovanie Pánovej cirkvi - i vtedy uhášame Ducha. Nevyužívať Bohom darované príležitosti pre konanie dobra je hriech (Jakub 4, 17). Keď sme chladní k potrebám našich blížnych, a namiesto vzájomného povzbudzovania sa vo viere, sme si navzájom ľahostajní, ba až nevraživí - aj vtedy uhášame, zarmucujeme Ducha.
Ako sa napĺňať Duchom Svätým
Môžeš každú nedeľu chodiť do kostola, to však ešte neznamená, že ťa v živote napĺňa a zmocňuje Duch Svätý. Dovoliť Bohu, aby viedol tvoj život vo všetkých oblastiach, je voľba. Ak po tom túžiš, môžeš ho o to požiadať napríklad takto: „Bože, potrebujem ťa. Uznávam, že som si sám riadil život, a tým som proti tebe zhrešil. Ďakujem ti, že si mi vďaka Ježišovej smrti na kríži odpustil všetky hriechy. Ježišu, pozývam ťa, aby si opäť prevzal vedenie môjho života. Ty si prikázal, aby som sa nechal naplniť tvojím Duchom, a sľúbil si, že tak urobíš, ak ťa o to budem s vierou prosiť. Duchu Svätý, naplň ma, prosím, svojou mocou. Amen.“
Ak si sa modlil úprimne, Duch ťa práve skutočne naplnil - či to cítiš, alebo nie. Nezávisí to od tvojich pocitov (niekto je emotívnejší než iný), ale od spoľahlivosti Božích zasľúbení. Jeho vedenie by malo viesť k pozitívnym a trvalým zmenám v tvojom živote.
Dary Ducha Svätého
Dary Ducha Svätého sú oporou mravného života kresťana. Sú to trvalé dispozície, ktoré priaznivo uspôsobujú človeka, aby bol ochotný konať podľa vnuknutí Ducha Svätého. Mravný život človeka je podporovaný darmi Ducha Svätého, ktoré je možné chápať ako trvalé vlohy-schopnosti, ktoré disponujú človeka k tomu, aby rešpektoval Božie podnety ku konaniu.
Poznáme 7 darov Ducha Svätého: Dar múdrosti, Dar rozumu, Dar rady, Dar sily, Dar poznania, Dar nábožnosti a Dar bázne Božej.
Každý kresťan dostáva od Ducha aj špeciálne duchovné dary. Môžu byť rozšírením tvojho prirodzeného talentu, ale môžu to byť aj úplne nové schopnosti. Sú určené na to, aby si pomocou nich slúžil iným ľuďom v cirkvi. Cirkev alebo spoločenstvo kresťanov sa v Biblii niekedy prirovnáva k telu a my ľudia sme ako jeho údy či orgány. Každý úd je dôležitý a ak má telo fungovať dobre, jeho jednotlivé časti musia spolupracovať.
Existuje mnoho darov Ducha Svätého: dar učiť, hovoriť iným o Ježišovi, pomáhať, dávať, slúžiť, prorokovať a podobne. Duch Svätý rozdeľuje tieto dary, ako sa mu páči, pretože vie, ktorý je pre koho najlepší. Môžeš ho prosiť aj o nejaký konkrétny duchovný dar, ale je len na ňom, či ti ho dá.
Ovocie Ducha je zamerané na náš osobný život viery. Duch Svätý u niekoho koná radikálne a veľmi viditeľne - v ich živote dochádza k náhlym, veľkým zmenám. Iní nevnímajú, čo Duch urobil, až kým sa po dlhšom čase nepozrú späť na určité obdobia svojho života.
On sa do tvojho života nevnucuje, musíš mu dať priestor. Najdôležitejšie je preto modliť sa k Duchu Svätému, aby ťa napĺňal svojou prítomnosťou, mocou a ovocím. Pýtaj si jeho pomoc, múdrosť a pokoj. Nezabudni ho však potom počúvať. Nie je to vždy jednoduché, lebo jeho hlas je tichý a často nenápadný.