Tanec a spev sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej kultúry už odpradávna. Ich význam presahuje len zábavu a estetiku, pretože často slúžia ako prostriedok na vyjadrenie emócií, odovzdávanie tradícií a uctievanie duchovných síl. V tomto článku sa pozrieme na rôzne aspekty prepojenia tanca a spevu s tradičnou kultúrou, zvykmi a náboženstvami, od slovenského folklóru po africké rituály a španielske flamenco.
Slovenský folklór je bohatý na tance a piesne.
Slovenský folklór: Seminár o ľudovej piesni a tanci
Vzdelávací seminár s názvom "O ľudovej piesni" sa realizuje v rámci projektu "Výskum tradičných vokálnych štýlov". O základných znakoch tradičných spevných štýlov na Slovensku bude prednášať Alžbeta Lukáčová. Lektorka Andrea Jágerová priblíži tradičný spevný štýl na dolnom Liptove a zrealizuje výučbu dolnoliptovských piesní.
Podujatie bude pokračovať seminárom zameraným na metodiku výučby ľudového tanca s Lenkou Šútorovou Konečnou. Pripravený je tanečný dom, na ktorom sa budú učiť štyri typy tanca: ženské koleso a párový tanec - mrvenica zo Stankovian s lektormi Luciou Bačkorovou a Danielom Devečkom. O hudobný sprievod sa postará ľudová hudba Galabanda z Liptovského Mikuláša.
Priateľstvo, viera a umenie pohybu ducha
Priateľstvo vzniká podobne ako umelecké dielo. Priateľstvo nás musí chytiť za srdce, niekto nás priťahuje a musíme na tom pracovať. Priateľstvo obsahuje akýsi rozmer spevu, tanca, umeleckého pohybu ducha, ale pri budovaní priateľstva treba počítať aj s námahou, spoluprácou, spoločným angažovaním. Aj priateľstvo, ako každá iná láska, pozná súčasne aj slobodu, a teda drámu.
Flamenco: Vášeň a emócie v španielskom tanci
Keď festival Eurokontext 2016 v SND zameraný na operu a balet avizoval účinkovanie Compañía Antonio Gades vybavil sa mi nostalgický pocit blaha zaláskovanej teenagerky. Prvý dotyk s Antoniom Gadesom zažil slovenský divák (ergo aj ja) na filmovom plátne v diele Carmen v roku 1983 v réžii Carlosa Sauru, hoci práve Krvavá svadba bola prvým filmovým počinom v spolupráci Gadesa so Saurom v roku 1981. Napriek tomu film Carmen, ktorý bol adaptáciou novely Prospera Mérimée s použitím hudby Georga Bizeta v štýle flamenco v hlavných úlohách s Antoniom Gadesom, Laurou del Sol a skvelým gitaristom Pacom de Lucia zarezonoval minimálne v mojej mladej duši viac, pochopiteľne aj vďaka štíhlemu Antoniovi so sexy vyžitým ksichtom, s ležérnymi strapatými vlasmi a s permanentne temným hĺbavým výrazom zraneného muža.
Čaro tanečných filmov v tandeme Gades/Saura tkvelo aj v tom, že odkrývali dráždivé zákulisie a viedli diváka procesom tvorby k finálnemu výsledku na scéne. A tieto „tajné“ nákuky do tanečnej dielne mňa osobne vždy fascinovali. Antonio Gades - legendárny španielsky choreograf vytvoril krátko pred svojou smrťou nadáciu na podporu svojho umeleckého dedičstva, ako aj na šírenie španielskeho tanca po celom svete. Na pôde nadácie vznikla tanečná skupina nesúca jeho meno, Antonio Gades Ballet, ktorá má výhradné právo na uvádzanie pôvodných Gadesových diel a na zachovanie pôvodného štýlu, v ktorom boli jeho práce vytvorené.
Flamenco je plné vášne a emócií.
Krvavá svadba je strhujúce tanečné dielo na motívy rovnomennej lyrickej tragédie Federica Garcíu Lorcu. Z pohybov a gest tanečníkov, sprevádzaných sugestívnym, elektrizujúcim rytmom gitár, sa počas svadobnej hostiny zrodí dráma vášne, žiarlivosti a smrti. Krvavú svadbu uviedli mnohé tanečné divadlá vrátane Španielskeho národného baletu, Kubánskeho národného baletu, Baletu v Nancy, Rímskej opery a Andalúzskeho tanečného súboru.
Suita Flamenca patrí k dielam, ktorými Antonio Gades začal roku 1963 svoju sólovú kariéru. Suitu po prvý raz uviedol Gadesov súbor, ku ktorému patrila okrem iného Cristina Hoyos, jeho tanečná partnerka počas takmer dvadsiatich rokov. Suitu tvorí rad čísel, prostredníctvom ktorých môžu diváci obdivovať estetiku flamenca - sólami, duetami a skupinovými tancami. Všetky tance vnímame z umeleckej perspektívy Antonia Gadesa.
Krvavá svadba ponúka príbeh, Suita Flamenca abstrakciu tanca, obe časti večera však spája, okrem tanečného štýlu aj rovnaká estetika vizuálneho uchopenia vo výtvarnej jednote s kostýmom a svietením. „Scénografiu“ tvoria tanečníci svojimi kreáciami, nepotrebujú kulisy ani rekvizity, Gadesove balety sú oprostené od zbytočných detailov (preto aj vo filmoch dominovali scény z tanečných sál). Potrebuje priestor, svetlo (často tmu) a slobodu. Svetlo tvorí náladu, intimitu, tajomno, zábavu i des. Gades (okrem perfekcionizmu gesta a kroku) preferuje emóciu - silnú, nástojčivú, bolestnú, úprimnú a živú. Tú gradujú aj hudobníci a speváci priamo na javisku začlenení do tanečného ansámblu.
Dve hraničné polohy lásky a nenávisti v Andalúzskom vidieku nesúce sa z histórie rodín sa premietnu aj do mladej lásky svadobčanov. Niekdajšia nepotrestaná vražda muža a syna matky sa nesie ako tieň aj na jej mladšieho syna, ktorý si berie za manželku dievča v minulosti chodiace s jedným členom vraždiacej rodiny. Jej láska však stále k bývalému milencovi pretrváva a uniká k nemu po svadbe. Novomanžel sa potrebuje pomstiť a v súboji napokon zahynú obaja sokovia.
Prázdna scéna, ktorú modeluje len svetlo a dofarbujú kostýmy zväčša v striedmych tlmených farbách (čierna, biela, šedá, bordová, hnedé tóny…) nadobúda svoju geometriu presne vymedzenými formáciami a nástupmi sólových aj skupinových tanečníkov. Pohyb je rozvážny, dôkladný ako v spomalenom filmovom zábere, často v tichu, ktoré by sa dalo krájať, alebo za spevu a zvuku gitár priamo na scéne, či prenikajúceho zo zákulisia. V temperamentom geste sa rozvíri zábava svadobčanov, občas obraz ustrnie ako na rodinnej fotografii, súbor vnesie náladu candrbálu, nad ktorým sa stále vznáša dusno napätia. Tanečníci, okrem profesionálneho tancovania, ovládajú herecké remeslo. V ich výrazoch sa dá presne čítať myšlienkový pochod aj pocit.
Suita flamenca, hoci sa odkláňa od príbehu a prezentuje skôr tanečnú technickú profesionalitu súboru, ktorá tryská z každého kroku, gesta i výrazu, napriek svojej abstraktnosti a pertraktácii remesla, máme dojem, že za každým premysleným a natrénovaným pohybom aj za každou emóciou, ktorá z neho ústi je utajený zážitok, skúsenosť aj fabula. Sólové party, aj zborové scény majú svoju samozrejmosť, precíznosť a nasadenie. U Gadesa platilo a platí, že tanec je pre všetkých bez ohľadu na vek, postavu a vizuál. Aj tu sa stretnú všetky generácie, aj figúry a všetko do seba zapadá v takmer familiárnej nálade. Akoby sme sa stretli na rodinnej sešlosti, kde sa všetci spolu srdečne a spontánne bavia.
Obe diela súboru Antonia Gadesa, ktoré na scéne historickej budovy v SND v rámci festivalu Eurokontext 2016 odzneli už majú svoju minulosť a úctyhodný dátum vzniku. Napriek tejto skutočnosti nestratili na atraktivite a náboji. Sú akoby rodinným klenotom horúcej Andalúzie.
Folklórny festival Východná a medzinárodná rozmanitosť
Na jubilejnom 70. ročníku Folklórneho festivalu Východná nebude chýbať ani medzinárodná rozmanitosť. Do podhorskej obce zavítajú hostia zo šiestich krajín - z Česka, Španielska, Slovinska, Indie, Kolumbie a z Havajských ostrovov. Festival, ktorý sa už v roku 1980 stal súčasťou medzinárodnej siete CIOFF® - pridruženej organizácie UNESCO - sa opäť potvrdzuje ako miesto stretávania kultúr, tancov a hodnôt, ktoré presahujú hranice. Zahraniční hostia vystúpia v troch hlavných programoch - na uvítacej slávnosti Vitajte u Východniancov, vo večernom programe na Veľkej scéne Vitaj, svet, vo Východnej a v nedeľnom pásme Hostia zďaleka…
Príklady účinkujúcich súborov:
- Súbor Žerotín (Česko): Spracúva tanečno-hudobný materiál Strážnicka, charakteristický párovým tancom danaj, třasáky a mužským tancom verbuňk, zapísaným v UNESCO.
- Tanečná škola Castro Floxo (Španielsko): Prezentuje tradičné tance Galície: muiñeiras, jotas, mazurkas, pandeiradas, carballesas, procesiové a cechové tance, interpretované v autentickom odeve.
- Ahuna Ohana (Havaj): Prezentuje tradičnú kultúru havajskej časti Polynézie, Samoy a Nového Zélandu, tanec hula, tanec s horiacimi mečmi zo Samoy, archaické piesne havajského súostrovia.
- Folklórna skupina SAVA (Slovinsko): Uchováva a prezentuje folklórne prejavy z rôznych regiónov Slovinska, s viac ako 50 tanečníkmi a speváckou skupinou Dečve.
- Komunita Kalbelia (India): Predvádza tradičné tance počas sviatku Holi, napodobňujúc pohyby hada za zvuku bicích hudobných nástrojov khanjari a poongi.
Dubnický folklórny festival
V posledný augustový víkend žilo mesto spevom, tancom a zábavou, o ktoré sa postaral dvanásty ročník folklórneho festivalu. Po skúsenostiach z minulých rokov sa pripravili aj na mokrý variant, takže daždivé počasie hneď v prvý festivalový deň ich vôbec nezaskočilo. Nezaskočilo ani divákov, ktorí spoločne s účinkujúcimi vytvorili vynikajúcu atmosféru, charakteristickú pre celý festival. Režisér Richard Benech pre nich spolu s viac ako stovkou účinkujúcich pripravil celovečerný program zameraný na dubnickú svadbu.
V ľudovom duchu pokračoval aj sobotňajší program. V porovnaní s predchádzajúcim mal trochu odlišnejší scenár, pretože na svoje si prišla aj mladšia generácia. Po vystúpeniach folklórnych súborov a súťaži o Cenu Mikuláša Senku na hlavnú festivalovú scénu prišla prešovská Hrdza. Festivalový program vyvrcholil v nedeľu galakoncertom. Jeho súčasťou bol aj krst CD Piesne spod Ostrého vrchu.
Africké náboženstvá a ich prepojenie s tancom a spevom
Aj Afričania veria, že viera sa dotýka každého aspektu ich života. Je to súčasť ich kultúry, umenia, obliekania a spôsob života. Významnou súčasťou je uznávanie predkov (amadlozi alebo abaphansi). Zosnulí stále zohrávajú významnú úlohu v živote žijúcich, pričom môžu svojim potomkom radiť, udeliť šťastie alebo česť. Ak sa predkovia neuznávajú patričným spôsobom, môže človeka postihnúť nešťastie v podobe rôznych chorôb.
Zulu tance sú súčasťou náboženských rituálov.
Voodoo (Vodun): Jeho prívrženci veria, že toto náboženstvo je staršie ako svet sám a opisujú ho skôr ako spôsob života. Rituály slúžia na spojenie s duchmi, za sprievodu bubnovania, tanca a spevu.
Náboženstvo Zulu: Kombináciou týchto dvoch náboženstiev vznikla v 20. storočí cirkev, ktorá spája oba systémy. Obete aj modlitby. S ľuďmi konzultuje výklad a plány predkov, či prečo sa hnevajú v prípade nešťastia.
Bwiti: Dôležitou súčasťou rituálov Bwiti sú hudba a tanec, ktoré vytvárajú duchovnú atmosféru a most medzi ríšou predkov a naším svetom. Podľa typu rituálu sa používajú rôzne nástroje. Úcta k duchovnému svetu, ktorý obývajú predkovia.
Dogoni: Veria, že v ich dedine prebývajú živí inneomo a mŕtvi innepuru, ktorí spolu žijú v dokonalej symbióze. Ich vševediaci boh sa volá Amma a stará sa o rovnováhu medzi svetom živých a mŕtvych.
Pygmejovia: Pygmejovia veria, že sú duchovne spojení s lesom, a práve les je ich bohom. Pred každým lovom sa musí vykonať obrad, počas ktorého sa spieva a tancuje, aby privolali duchov a mali úspešný lov.
Náboženstvo Yoruba (Akan): Veria v jediného a najvyššieho Boha, ktorý vládne ľuďom, ostatným božstvám a stvoril svet. Veľmi dôležité je napríklad meno dieťaťa, pretože miestni veria, že práve meno dokáže ovplyvniť jeho osud. Dieťa dostane meno až 8. deň po narodení a je predstavené celej komunite.
Sanovia (Bušmeni): Sanovia veria v Kaggena, ktorý je často zobrazovaný v podobe modlivky. Sanovia, podobne ako iné náboženstvá, organizujú tanečné seansy, počas ktorých vstupujú do tranzu. Ženy sedia okolo ohňa, zatiaľ čo muži tancujú.
Kmeň Bushongo: Ich hlavný boh stvoriteľ sa volá Bumba. Podľa legendy existoval na počiatku vesmíru úplne sám, v tme a vo svete, kde bola iba voda. Bol to obrovský muž bielej farby.