Každý rok opakujem, že už 3 hviezdičky sú super kniha. Nečakane som mal tento rok šťastie i na pár 5-hviezdičkových. No nečakane ma to rozvíja i v iných smeroch. Lepšie ich tak dostanem do hlavy i do srdca.
Väčšinou sa mi na margo tohto blogu niekto ozve, dodá tip na inú dobrú knihu, alebo sa ma spýta nejakú nevinnú otázku. Pred rokom to bol napríklad okrem iných aj Rišo. Vraj, či si poznámky robievam cez Zettelkasten. Cez čo? Nevedel som, o čom hovorí. Bol som zrovna v kúpeľoch. Na lehátku som si v mobile našiel dlhý článok o Zettelkasten a takmer som sa nedostal k plávaniu. Následne som k tomu prečítal dve knihy - nájdete ich v zozname ako prvé. Určite mi zmenili dovtedajší život.
Hej, tento prehľad som si vďaka nim robil už s využitím Zettelkasten a celý rok si vytváral druhý mozog (jeho podobu vidíte na obrázku - bodky sú poznámky a čiary vzťahy medzi nimi). Vďaka, Rišo.
Tiež ma potešilo, že moju recenziu si tu čítala aj dcéra Magora Jirousa. Áno, tej legendy českého undergroundu. Je najlepšou teilhardovskou odborníčkou v našom regióne a kúsok z môjho textu dokonca dala na web Českej společnosti Teilharda de Chardin. „Moc se mi líbí, jak v jednom odstavci shrnul celé Teilhardovo dílo.“ Takú poctu si ja, chlapec z dediny, ani nezaslúžim.
Tak poďme i na tohtoročné odporúčania. Prečítal som si i zopár už v minulosti čítaných kníh, napríklad Orwella. Doba je taká, že treba.
Pozor, kvôli Zettelkasten je čitateľský denníček ešte dlhší, nemáte šancu ho prečítať celý. Slúži na moje osobné účely. Preto pridávam úvodný obsah, nech si môžete vybrať aspoň 1-2 tipy podľa chuti. Alebo koľko chcete. No varoval som vás. Na druhej strane, kto by dokázal vstrebať 30 kníh cez poctivo robené poznámky, ktoré si z nich odnášam, ten ušetrí rok života a môže čítať iné knihy.
Vysvetlivky:
- * Slabá kniha, nestrácaj ňou čas
- * * Dá sa to prečítať, ale neomráči
- * * * Dobrá kniha i pre náročného čitateľa
- * * * * Fakt silné dielo, toto treba čítať
- * * * * * Pecka, ktorá pozmenila môj život
Obsah na uľahčenie orientácie
- Osobný rozvoj
- * * * * * Sönke Ahrens: Jak si dělat chytré poznámky
- * * * * Tiago Forte: Pořiďte si druhý mozek
- * * Robert I. Sutton: Ako prežiť kreténov
- * * * Ján Markoš: Sila rozumu v bláznivej dobe
- * * * * Elizabeth Gilbert: Velké kouzlo
- Beletria
- * * * * Karel Čapek: Válka s mloky
- * * George Orwel:: Zvieracia farma
- * * * * George Orwell: 1984
- * * * Pavel Tomeš: Až na ten konec dobrý
- * * * Herman Hesse: Knulp
- * * * Lev Nikolajevič Tolstoj: Kreutzerova sonáta
- * * * Stefan Zweig: Netrpezlivosť srdca
- * * * Franz Kafka: Proměna a jiné povídky
- * * * Jaroslav Rudiš: Alois Nebel
- Filozofia, duchovno, náboženstvo
- * * * * Christopher Hitchens: Bůh není veliký
- * * Hans Urs von Balthasar, Joseph Ratzinger: Dve obhajoby. Prečo som ešte kresťanom. Prečo som ešte v cirkvi
- * * * * * Philip Goff: Why? The Purpose of the Universe
- * * * Karl Jaspers: Otázka viny
- Veda, umenie, spoločnosť, história
- * * * * Jozef Jablonický: Povstanie bez legiend
- * * * * Daniel Prokop: Slepé skvrny
- * * * Anne Applebaum: Súmrak demokracie
- * * * Gijs Van Hensbergen: Gaudí
- * * * Angelo Longoni: Modigliani
- * * * Aleksandra Wojtaszek: Fjaka
- * * * Miro Pollák: Pokrytectvo
- Chudoba, Rómovia
- * * * * * Sendhil Mullainathan, Eldar Shafir: Scarcity. Why Having Too Little Means So Much
- * * * * * Katriona O´Sullivan: Poor
- * * * Tera Fabiánová: Jak jsem chodila do školy. Sar me phiravas andre škola
- * * * Kvĕtoslava Podhradská: Povídaní u povidel.
Zettelkasten: Ako si robiť chytré poznámky
Keď som pred rokom zverejnil svoj knižný blog, dostal som otázku, či ho robím podľa zettelkasten. Tá otázka mi zmenila život. Netušil som, čo je zettelkasten, ale chvíľa vyhľadávania mi dala odpoveď, ktorá otvorila mnoho ďalších otázok.
Zettelkasten (v nemčine kartotéka) je systém poznámkovania, ktorý odpovedal na moje dlhšie trvajúcu potrebu zhrnutú do otázky: Aký má zmysel čítať tak veľa, keď si z toho pamätám tak málo? Zettelkasten nerieši len tento problém, ale i viacero ďalších.
Ak chcete prejsť podobnou myšlienkovou cestou ako ja, začnite s týmto článkom, a potom s týmto článkom. Na 80 % sa dozviete o zettelkasten všetko podstatné. No ak ho chcete naozaj používať, odporúčam predsa len prečítať si aj knihu Sonke Ahrensa, ktorý systém spopularizoval.
Čítať to má však podľa mňa zmysel už popri tom, ako budete používať poznámkovú appku, ktorú si vyberiete (ja som dal zbohom roky využívanému poznámkovému cintorínu Evernote a prešiel na úžasne jednoduchý Roam Research, hoci je platený; nájdete však i appky na zettelkasten zdarma). Čítanie knihy a okamžité využívanie odporúčaní je najlepší recept na praktické utrasenie si vlastného poznámkového prístupu a jeho voperovanie pod kožu.
Vyhnete sa riziku nudy, že kniha bude len teoreticky opisovať niečo, čo sa vás netýka. Popri počiatočnom používaní novej appky bola kniha pre mňa veľmi praktickým pomocníkom. Nový poznámkový systém sa pre mňa stal celý tento rok každodenným sprievodcom a poznámkovanie kníh je len jeho drobnučkou súčasťou.
Vedome som išiel nad odporúčaný rámec zettelkasten a svoje poznámky intenzívne využívam i na osobné veci a pracovný manažment. Je to môj druhý mozog.
O čom je teda táto kniha, ktorá vyšla len v roku 2017 a už stihla vytvoriť nové hnutie? Nestačí si niečo len prečítať. Hoci ma to i veľmi zaujme a nadchne, časom informácia bledne a prepisujú ju tie aktuálnejšie. A takto zabúdam, čo je vlastne pre mozog užitočný proces, aby nemusel uchovávať množstvo balastu.
Ak si však danú zaujímavosť zapíšem vlastnými slovami, stúpa šanca, že sa mi lepšie zapíše i do mojich neurónových prepojení. Často ma formulovanie vlastnej poznámky prinúti ešte raz si prečítať už prečítané, či som to správne a do hĺbky pochopil. Poznámkovanie ma núti vyberať to najpodstatnejšie. Prepojenie s inými myšlienkami túto zapamätateľnosť ešte zvyšuje.
Aby som však nezostal odkázaný len na vlastnú deravú hlavu, zaznamenané myšlienky si môžem uchovávať i v "externej hlave" a vracať sa k nim. Prvý poznámkovací systém zettelkasten si vytvoril nemecký úradník Niklas Luhmann v 60-tych rokoch minulého storočia vo forme fyzickej skrine s množstvom zásuviek na svoje poznámkové papieriky. Jeho kartotéka sa však riadila zopár pravidlami, ktoré z nej vytvorili nie lineárny (chronologický či abecedný) spôsob triedenia slúžiaci na klasickú archiváciu, ale decentralizovaný a vnútorne perfektne poprepájaný systém, ktorý slúžil na budúce rýchle a užitočné používanie naučeného.
Vďaka svojim priebežne spracovávaným poznámkam prichádzal s obrovským množstvom nápadov, chrlil články a knihy a v rekordnom čase si z laického nadšenca sociológie spravil profesúru. Nemusel totiž každý článok a knihu začínať od nuly. Jeho zettelkasten mu dávala predpripravené koncepty predchádzajúcich myšlienok, ktoré stačilo doladiť a sfinalizovať.
Zettelkasten stojí na dvoch druhoch stručných poznámok - literárnych a permanentných - ku ktorým sa používajú ešte tretie: dočasné letmé poznámky. Letmá poznámka je pár slov, aby som nezabudol na myšlienku, ktorá mi napadla pri venčení psa, zaspávaní v hladine alfa či porade s kolegami. Literárna poznámka vzniká, keď si prečítam zaujímavú pasáž v knihe či v článku, ktorá stojí za zapamätanie, a stručne si ju vlastnými slovami zaznamenám s uvedením zdroja a miesta (napríklad strany v knihe či linku na článok). Hoci ide o myšlienku niekoho iného, nekopírujem ju, ale voľne ju parafrázujem svojim spracovaním.
No a permanentná poznámka je moja vlastná stručná úvaha, ktorú som si rozpracoval, keď som sa napríklad pozeral na svoje letmé a literárne poznámky. Napríklad táto recenzia knihy je už moja dlhšia permanentná poznámka, článok, pozostávajúci zo série kratších literárnych a permanentných poznámok. Luhman si spravil cca šesť permanentných poznámok denne. Letmé poznámky po spracovaní môžem vyhodiť, ďalej ma nezaujímajú V zettelkasten si uchovávam len literárne a permanentné poznámky.
Hlavné čaro tohto systému však vzniká vo vzájomnom prepájaní poznámok. Tu obdivujem Luhmanna, že sa mu to prepájanie chcelo tak poctivo robiť vo fyzickej kartotéke. Zapisoval si na kartičky čísla iných súvisiacich kartičiek. V dnešnom počítačovom a smartfónovom svete to však ide omnoho ľahšie a obvykle si môžeme pomôcť výberom z predponúknutých existujúcich tagov.
Vždy, keď ukladám novú poznámku, potrebujem sa zamyslieť, či už nejako nesúvisí s inými uloženými poznámkami, s témami a projektmi, ktorým sa venujem a na ktorých pracujem, s otázkami, ktoré si kladiem. Odpoveď je vždy áno, súvisí, inak nemá veľmi zmysel si ukladať poznámku, ktorá sa mi neprepája so žiadnym mojím záujmom. Respektíve i naopak: nová poznámka môže inšpirovať i vznik nových tém, ktoré by ma mohli zaujímať do budúcna.
Pozor: v tomto sa nebojte mať otvorenú myseľ. Ak ukladaná poznámka môže teoreticky súvisieť i so zdanlivo nesúvisiacou témou, s iným kontextom, kľudne si ju s ňou cez tag prepojte. Kreativita vzniká prepájaním bodiek v nových nečakaných kontextoch. Čiže, čím viac tagov bude mať nová poznámka, tým je užitočnejšia. Môžete na ňu zabudnúť a znovu sa vám pripomenie neskôr v rôznych iných témach, keď ich budete riešiť.
Napríklad moju literárnu poznámku z knihy Scarcity o tom, že by sme si „mali vytvárať vo financiách, čase, energii a všetkom ďalšom možnom zámernú rezervu a rátať s ňou ako s akoukoľvek inou položkou“ som si priradil k 10 témam Moja kniha, Ako byť fit, Ako budovať vzťahy, Ako riešiť chudobu, Ako žiť dobrý život, Aké sú životné stratégie chudobných, Ako budovať udržateľnú a šťastnú neziskovku, Ako budovať dobrú spoločnosť a byť dobrým občanom, Ako zlepšovať svoje myslenie a rozvíjať kľúčové životné zručnosti a Moje prirodzené zákony.
Možno nie všade vidíte prepojenia, no ja ich tam aspoň tuším. Keď si v budúcnosti budem spracovávať niektorú z daných tém, napríklad do nejakej prezentácie či blogu, túto poznámku pri nich uvidím a možno práve ona vytvorí originálne východisko. Už je teda jasné, že v starom poznámkovom spôsobe rozmýšľame nad otázkou, kam poznámku zaradiť, ale v zettelkasten riešime, pri akých témach budeme chcieť poznámku nájsť. Jedna Luhmannova poznámka obsahovala až 25 prepojení!
Prepájanie poznámok totiž nie je mechanická otázka, ale kľúčová intelektuálna činnosť. Tu sa deje myslenie. Neučíme sa ukladaním novej látky do pamäte, ale vytváraním prepojení a mostíkov medzi rôznymi informáciami. Píšte si teda pri čítaní, premýšľaní, diskutovaní priebežné poznámky vlastnými slovami a efektívne si ich ukladajte tak, aby vám v budúcnosti pomohli. Revolučne jednoduché.
P. S. Tu sumarizujem moje osobné skúsenosti so zettelkasten po roku:
- Treba viac permanentných poznámok - robil som si dosť literárnych poznámok, ale potrebujem posilniť tie permanentné, čiže vlastné úvahy.
- Robiť kratšie poznámky - ja som ich niekedy robil siahodlhé, radšej ich treba rozdeliť na viac poznámok.
- Poznámky ešte viac prepájať - zvažovať viac tagy, nové témy, projekty, na ktorých robím, články, ktoré píšem.
- Viac sa k poznámkam vracať a dumať nad nimi - vždy bolo užitočné si oživiť staršie poznámky.
- Nerobiť z toho cintorín dokonalých textov, ktoré nikdy nevyužijem - okrajové témy naozaj spracovať len stručne.
Vizualizácia prepojenia poznámok v systéme Zettelkasten.
Druhé mozgy sú lož
Tiago Forte: Pořiďte si druhý mozek
Brainstorming nie je najlepšou kreatívnou technikou. Keď niečo tvoríme, obvykle čerpáme len z myšlienok, ktoré nám napadli bezprostredne v danej chvíli. Šanca, že si spomenieme na najlepšie dávne zabudnuté nápady, prepojíme si ich a že prídeme na niečo veľkolepé, je nízka.
Čo keby sme si však "muníciu", nápady podľa tém a asociácií, zbierali a priebežne ukladali do druhého mozgu a využili ich vtedy, keď to vo vybranej téme práve potrebujeme? Kreativita stojí na prepájaní myšlienok, najmä zdanlivo nesúvisiacich. Ak na jedno miesto ukladáme rôznorodý obsah, ľahšie si všimneme vzájomné vzťahy a asociácie medzi jednotlivými myšlienkami. Navyše, myšlienky v čase dozrievajú a s novými vedomosťami naberajú novú kvalitu.
Treba si budovať druhý mozog a nezaťažovať ten vlastný memorovaním, ktoré mu nejde dobre. Premýšľanie mimo vlastnej hlavy je hlavnou pointou tejto knihy. Posolstvo je teda rovnaké ako pri zettelkasten a už ma to tak neomráčilo. Napriek tomu sa mi však aj Forteho kniha zdala užitočná a rozšírila moje pochopenie, ako všestranne môžem s poznámkami pracovať.
Luhmanov zettelkasten totiž primárne sadne výskumníkom, akademikom, novinárom, tvorcom textového obsahu z povolania. Poznámky v druhom mozgu však môžem využívať na akékoľvek iné účely. Ja si v ňom ukladám i osobné journaly, poznámky z porád a pracovných stretnutí, zoznamy kolegýň a kolegov s menami, fotkami a informáciami, ktoré nechcem zabudnúť, či tento svoj čitateľský denník.
Tiago Forte si dokonca v druhom mozgu vedie osobné ciele, rieši tam svoje zdravie, financie, vzťahy a domáci život... Odporúča si poznámky triediť na projekty, oblasti, zdroje a archív. Priznávam, že z toho využívam len malú časť. Je to asi pre ešte štruktúrovanejšie povahy ako ja, ale možno sa v tom niekto nájde.
Do istej miery sa mi v mojom druhom mozgu osvedčilo robiť projektový manažment a využívať staršie skúsenosti v nových ročníkoch. Čokoľvek, čo raz spravíme alebo sa naučíme, sú znalostné aktíva, ktoré môžeme využiť aj v budúcnosti. Spravíme si k tomu stručnú poznámku. Heslo Tiaga Forteho je THINK SMALL. Na takýto dielčí balíček sa ľahšie krátko sústredí a je zvládnuteľnejší.
Vytvárajte si takéto dielčie balíčky a neskôr ich môžete používať ako lego kocky do svojich nových stavieb. Spájanie predtým vytvorených kúskov magicky zvyšuje produktivitu. Príliš veľké kocky však v legu nie sú funkčné. Preto potrebujeme poznámky skracovať, „zahusťovať“.
Ako povedal starý čínsky filozof Lao-C': "Ak chcete získavať znalosti, každý deň niečo pridajte. Ak chcete získavať múdrosť, každý deň niečo uberte." Technika postupnej sumarizácie slúži na zahustenie poznámok na tie najdôležitejšie body. Zvýrazníte si v poznámke hlavné body, potom hlavné body hlavných bodov a ešte raz. Každá vrstva má 10-20 % predchádzajúcej. Tretia vrstva je väčšinou optimálna podstata. V tomto sa ešte potrebujem zlepšovať.
Poznámky treba zahusťovať s ohľadom na aktuálne (alebo budúce) projekty, ktoré riešim alebo chcem vytvoriť. Nemá zmysel venovať množstvo času spracovávaniu poznámok len tak. Čiže, ukladať si môžem extenzívne, čo ma zaujme, ale hlbšie spracovávanie venovať len tomu, čo má konkrétny účel.
Poznámkovanie nám pomáha namiesto hltania množstva obsahu uplatniť pomalší, trpezlivejší prístup, kde si obsah prechádzame viackrát, premýšľame nad významom a dôsledkami, preformulovávame si ho do vlastných slov. Umocňuje to i verejné písanie. "Zmyslom znalostí je deliť sa o ne. Aký zmysel má niečo vedieť, keď to nikoho, ani vás, pozitívne neovplyvňuje?“ Verejné písanie môže mať až terapeutický účinok. I Fortemu pomohlo pri liečení jeho choroby, na ktorej príčinu lekári nevedeli prísť. Od ťažkostí mu uľavili dve veci: (1) mindfulness meditácia, v ktorej si uvedomil, že on a jeho myšlienky nie je to isté, lebo jeho podvedomie si neustále niečo mrmle n...