Jeruzalemský chrám: História, význam a architektúra

Jeruzalem, mesto s bohatou históriou a duchovným významom, je centrom troch hlavných monoteistických náboženstiev. Pre kresťanov je to zem Ježiša Krista, pre Židov zasľúbená zem a pre moslimov svätostánok. V srdci tohto mesta sa nachádzal Jeruzalemský chrám, miesto nesmiernej dôležitosti pre židovský národ. Každý detail Jeruzalemského chrámu a každé slovo o chráme, zaznamenané v Božom slove, má svoj prorocký význam a svedčí o jednom, že Mesiáš, ktorý prišiel zachrániť svet, je Ježiš. Pozrime sa na to, ako chrám vyzeral a aký mal význam.

Model Jeruzalemského chrámu v Izraelskom múzeu

História Jeruzalemského chrámu

Keď hovoríme o chráme, môžeme hovoriť o prvom chráme, ktorý postavil Šalamún. Prvý chrám dal postaviť kráľ Šalamún v 10. storočí pred Kr. Ten bol zborený Nabuchodonozorom pri vzatí Izraela do zajatia v Babylone. Po zničení chrámu a dobytí krajiny nasledovala deportácia židovského obyvateľstva do Babylonu. Avšak, bol zničený babylonskými vojskami. Babylonská ríša bola zničená roku 539 pred o. l. Peržanmi.

O druhom chráme hovoríme od doby, keď sa Izrael navrátil zo zajatia za kráľa Cýra. Perzský kráľ Kýros (Cýrus) vydal pre Židov oslobodzovací dekrét, na základe ktorého sa Židia vrátili roku 539 pred o. l. V dobe návratu zo zajatia bol Šalamúnov chrám sčasti obnovený za Zorobábela, Hagea, Nehemiáša a Ezdráša. Druhý chrám je niekedy označovaný ako Herodesov chrám, pretože Herodes dal tento chrám obnoviť a rozšíril jeho nádvorie. Za vlády Herodesa Veľkého (37-4 pred Kr.) bolo chrámové nádvorie podstatne rozšírené. Práve toto obdobie zachytáva model Jeruzalema. Druhý chrám alebo Herodesov chrám rozborili Rimania v roku 70 nášho letopočtu, o čom prorokoval Ježiš.

Zničenie oboch chrámov je oddelené časovým rozpätím 656 rokov, ale udialo sa v ten istý deň židovského kalendára, a to deviateho dňa mesiaca av. Zničeniu oboch chrámov predchádzal v prvom aj druhom prípade prielom do hradieb Jeruzalema. Vytvorenie prielomu pripadá opäť na ten istý dátum židovského kalendára, a to na 17. Tretím spomienkovým dňom je 10. tevet. V tento deň začalo obliehanie Jeruzalema, ale vzťahuje sa len na prvé, Nabuchodonozorove obliehanie.

Dodnes môže duchovný človek v blízkosti miesta, kde stál chrám, pociťovať dotyk minulej slávy a určitú mieru Božej prítomnosti. Bývalú veľkosť chrámu je možné vnímať ešte aj dnes, keďže na jeho mieste stoja mešity - Dom skaly a Al-Aksa. Časť západnej steny tvorí Múr nárekov, pozostatok židovského chrámu.

Architektúra a usporiadanie

Hlavným zdrojom informácií o tom, ako vyzeral Jeruzalem v čase 1. storočia po Kr., máme predovšetkým od židovského historika Jozefa Flávia. Odborníci predpokladajú, že chrámové nádvorie malo veľké rozmery približne 420 x 380 metrov. Samotný chrám mal niekoľko nádvorí. To najväčšie bolo nádvorie pohanov. Potom menšie vnútorné nádvorie bolo pre Židov, kam žiadna osoba nežidovského pôvodu po trestom smrti nemohla vstúpiť. Srdcom celého komplexu bola Svätyňa. Skladala sa z troch častí: Predsieň, Svätyňa a Svätyňa svätých. V Svätyni sa nachádzali oltáre predkladaných chlebov, sedemramenný svietnik a kadidlový oltár. Svätyňa svätých bola za čias Ježiša Krista prázdna!

Rekonštrukcia Druhého chrámu

Vchod do chrámu bol z východnej strany. Za týmto vchodom sa rozprestierali na pravej - severnej strane - a na ľavej - južnej strane - dve veľké priestranné nádvoria, kde mohol vojsť každý - aj pohan. Ženy na toto nádvorie prístup nemali, ale mohli prísť na hradby tohoto nádvoria. Tento priestor na hradbách sa nazýval aj nádvorie žien. Tu mali ženy dostatok priestoru na modlitby, chvály a možnosť zúčastniť sa bohoslužby v chráme.

Z týchto hradieb bolo vidieť na chrámové nádvorie, tiež nazývané nádvorie kňazov alebo levitov, kde okrem kňazov nemali prístup ostatní muži. Z tohoto nádvoria viedla opäť z východu brána do chrámového nádvoria pred Svätyňou, kde mohli vojsť len kňazi. Táto brána sa volala Nikánorova brána. Na pravej strane od tejto brány boli miestnosti, kde boli uložené kňazské rúcha. Na ľavej strane miestnosti sa pripravovali všetky obilné obete. V priestoroch napravo od Nikánorovej brány v hradbách nádvoria kňazov bola aj miestnosť, kde boli uložené hudobné nástroje.

Z nádvoria kňazov bol opäť z východnej strany vchod do Svätyne. Na ľavej strane pred týmto vchodom bol veľký obetný oltár, na ktorom prebiehali všetky zápalné obete. Bol z mramoru a vychádzalo sa naň z južnej strany po mramorovej plošine. Na stene chrámu v mieste, kde sa vchádzalo na oltár, bol špeciálny bazén na umývanie nôh a rúk slúžiacich kňazov. Do tohoto bazénu sa pomocou kladky spustil medený umyvák s vodovodnými batériami, ktorý sa naplnil vodou a potom sa vytiahol.

Severne, hneď vedľa oltára, bolo k zemi pripevnených 24 železných kruhov, ku ktorým boli priväzované zvieratá, určené k zápalným obetiam. V dobe prvého chrámu bolo na pravej strane, smerom do Svätyne, medené more na dvanástich býkoch. V juhovýchodnom rohu hradieb nádvoria kňazov boli miestnosti, určené na prípravu obetí. Bola tam miestnosť pečate, kde mohol prísť muž kúpiť hlinenú pečať, ktorá slúžila ako poukaz na zakúpenie potrebných vecí k obetiam. Napríklad: olej, múku, víno, soľ a iné. Za poukaz vo forme hlinenej pečate tieto veci v ďalších miestnostiach nakúpil a odovzdal kňazom.

Miestnosť alebo komora pečate bola jednou zo štyroch miestností, ktoré tvorili takzvanú miestnosť vyhne. V severozápadnom rohu nádvoria žien, dole v hradbách, bola miestnosť malomocných, kde bol bazén, v ktorom sa malomocný na ôsmy deň svojho očisťovania ponoril. Proces očisťovania končil, keď kňaz pomohol malomocnému vyjsť na Nikánorsku bránu, kde bol ukončený proces očisťovania.

Zadná, západná strana hradieb, ktoré oddeľovali Svätyňu svätých od nádvoria pohanov, bola od steny Svätyne svätých vzdialená 11 lakťov, čo je asi 5,5 metra. Okolo Svätyne z troch strán bolo 38 menších miestností. Po 5 miestností v 3 úrovniach z južnej a zo severnej strany. V 2 úrovniach po 3 miestnosti a ďalšia úroveň z 2 miestnosťami z východnej strany. Nad vchodom do Svätyne z vonkajšej, a aj z vnútornej strany vchodu do Svätyne, viseli okolo dverí strapce hrozna zo zlata, ktoré darovali ľudia, ktorí prichádzali do chrámu. Tie niekedy zvesili a nakupovali za to veci, potrebné pre službu a pre život v chráme.

Vo vstupnej hale bol mramorový stôl, na ktorom boli odložené chleby predloženia, ktoré potom brali kňazi do Svätyne a kládli na stoly chlebov predloženia. Na vchode do Svätyne bol záves, celá predsieň bola vyložená zlatom, tak ako aj Svätyňa a Svätyňa svätých. Preto bola v predsieni špeciálna plošina, zavesená na zlatých reťaziach, ktoré viseli zo stropu. Mladí kňazi za pomoci tohoto zariadenia leštili zlaté pokrytie na stenách a na strope.

Do vybavenia Svätyne v druhom chráme patrili: veľmi známy sedemramenný svietnik (menorah), veľký džbán na olej do svietnika, malá nádobka na olivový olej, ktorý sa doplňoval z veľkého džbánu do malého a z neho do jednotlivých kalichov svietnika. Bola tam tiež nádoba na čistenie kalichov svietnika so špeciálnymi kliešťami a štetcom na čistenie kalichov, zlatý stôl na chleby predloženia, zlatý kadidlový oltár, zlatá nádoba na kadidlo, dve zlaté nádoby na nosenie horiaceho kadidla. Všetko náradie Svätyne bolo z čistého zlata. Truhla zmluvy, ktorá bola vo Svätyni svätých, bola zo šitímového dreva, pokrytá zlatom.

Jeruzalemský chrám sa odlišoval od všetkých chrámov sveta v jednej podstatnej veci a to v tej, že jedine o chráme v Jeruzaleme Boh prehlásil, že tam bude prebývať. Keď Šalamún postavil chrám, Boh potvrdil, čo sľúbil jeho otcovi Dávidovi, a aj Šalamúnovi, že bude v tom chráme prebývať.

Aj keď bol chrám postavený ľuďmi, bol postavený podľa obrazu, vzoru alebo plánu, ktorý dal Dávidovi sám Boh, presne tak ako aj Mojžišovi, ktorý postavil stán prebývania. Podstatnou nebol ani priebeh alebo poriadok bohoslužby, ktorý bol tiež zjavený od Boha, podľa Jemu vlastného nebeského poriadku. Chrám bolo veľkolepé staviteľské dielo. Vybavenie chrámu a všetky predmety chrámu boli vyhotovené na vrcholovej umeleckej úrovni. Bohoslužba v chráme bola krásna.

Chrámová hora dnes

Mnoho ľudí dáva do Múru nárekov papieriky so želaniami. K Múru nárekov môžete ísť hocikedy, je prístupný stále. No Židia sa taktiež ako moslimovia modlia oddelene, čiže je tam priestor vyhradený pre mužov zvlášť a pre ženy zvlášť. Muži by navyše mali mať na hlave jarmulku (kipu) - teda takúto malú židovskú čiapôčku. Majú ich tam v koši pred Múrom nárekov. Môžete skúsiť. Pri fotení tam buďte slušní a nestrkajte niekomu foťák pred ksicht počas modlenia! Nemusel by sa vám poďakovať.

Pre mnohých Židov je štát Izrael akoby neúplný, kým hore ten ich Chrám nie je. Veria, že Mesiáš príde, až tam ten ich Chrám bude znova stať. Nuž, nestojí, ale stoja tam dve mešity.

Vy tam môžete stúpiť len zo strany, ako je Múr nárekov (okolo neho). Hoci je Chrámová hora dnes hlavne pre moslimov, sú časy, kedy tam pustia aj vás - hlavne cez týždeň. V piatok či v nedeľu sa tam nedostanete! Vždy je otvorená ráno do pred-obedia, potom to nechajú cez obed moslimom na modlenie a potom to ešte na chvíľu sprístupnia aj pooobede. Vždy sa tam snažím ísť skoro ráno... potom mám pokoj, keďže ostatné pamiatky a miesta nie sú takto časovo striktne vyhradené. Pripravte sa na kontroly, nenoste žiadne nožíky a dokonca ani dáždniky či statívy - aj tým by ste podľa miestnej polície mohli niekoho ohroziť.

Skalný dóm a Múr nárekov

Tabuľka: Porovnanie chrámov v Jeruzaleme

Zhrňme si teda ešte dôvody, príbehy, prečo je Chrámová hora tak posvätná: Práve tu Boh položil základný kameň, keď tvoril svet - mnohí veria, že to je ten kameň/skala, ktorá leží vo vnútri Skalného dómu (preto sa tak tá mešita volá). Tu vraj Boh stvoril aj prvých ľudí. Tu prešiel praotec monoteistických (jedného Boha uznávajúcich) náboženstiev - Abrahám - skúškou, keď mal na tej skale obetovať svojho syna Izáka. Tu, z tejto istej skaly, mal Jakub (vnuk spomínaného Abraháma a syn Izáka) vystúpiť po rebríku k Bohu. Tu bola skrátka Božia prítomnosť vždy najsilnejšia!

tags: #kto #postavil #druhy #jeruzalemsky #chram