Biblia, z gréckeho "he biblos" a zdrobnelé "to biblion", znamená "písmo, kniha". Obyčajne sa uvádza v množnom čísle "ta biblia" alebo "ta biblia ta hagia" - "sväté knihy, Sväté písmo", alebo jednoducho len "Písmo". Tento názov sa prvýkrát použil na knihy Starého zákona.
Biblia je zbierka náboženských, historických a poetických textov, ktoré sú považované za sväté a inšpirované Bohom. Preto ju niektorí veriaci zvyknú nazývať aj Svätým Písmom. Podľa Guinessovej knihy rekordov je Biblia najpredávanejšia kniha všetkých čias. Nedá sa poprieť, že má obrovský vplyv na náš svet.
Biblia Hebraica Stuttgartensia
Najstaršie Rukopisy a Vývoj Textu
Najstaršie rukopisy prvej biblie - písané na pergamen - siahajú až do 4. storočia. Text bol celistvý, až neskôr sa rozdelil na menšie úseky (hlavy, kapitoly). Na vzniku biblickej knihy majú účasť dvaja činitelia: prvým je Boh, druhým je človek, teda svätopisec. Sväté Písmo je teda dielo božsko-ľudské.
Písmo je napísané za zvláštnej pomoci Ducha Svätého a hlavný pôvodca je Boh, tak v Písme svätom nie je skutočného omylu. Boh sa nemôže ani mýliť, nemôže ani klamať, ako ani jeho nemožno oklamať. A preto v Biblii, ktorá je slovom Božím, nie je omylu alebo klamstva. Na počiatku, teda na počiatku času, nejestvovalo nič okrem Boha. Na rozdiel od človeka, ktorý žije v čase, Boh žije vo večnosti, lebo je transcendentný. Ide o tvrdenie, ktoré presahuje ľudské chápanie.
Štruktúra Biblie
Biblia znamená vo voľnom preklade slovo „knihy“. Ide o súbor 66 kníh, ktoré spísalo v priebehu cca 1500 rokov okolo 40 autorov s rôznym vzdelaním a sociálnym postavením, na rôznych miestach a v rôznych jazykoch. Celá Biblia je rozdelená na dve základné časti - Starý a Nový zákon. To znamená, že ide o starú a novú zmluvu medzi Bohom a človekom.
Starý Zákon
Starý zákon obsahuje 39 kníh a delí sa na historické knihy (napr. Genezis, Exodus), poetické knihy (napr. Žalmy, Príslovia) a prorocké knihy (napr. Izaiáš, Jeremiáš). Rímskokatolícka cirkev uznáva ďalších 7 kníh ako súčasť Starého zákona: tzv. deuterokánonické knihy.
Prvých päť kníh Svätého Písma sa nazýva Pentateuch (gr. pente - päť, teuchos - nádoba, nástroj v hovorovej reči aj „kniha“). Pentateuch sa skladá z častí: Genezis, Exodus, Liviticus, Numeri, Deuteronomium a nadväzujú jedna na druhú. Je to mimoriadne dôležitá časť Svätého Písma. Týchto päť častí tvorilo spočiatku len jedno dielo s názvom Zákon. Neskôr ho rozdelili na časti a každá z nich dostala zodpovedajúci titul tak v hebrejskom jazyku, ako aj v gréckom a latinskom preklade.
Genezis: Úvodom Pentateuchu, vlastne prvých jedenásť kapitol Knihy Genezis je akoby vstupom do celého Svätého Písma. Nachádzame v nich rozprávanie, ako Boh stvoril svet a ako ho za šesť dní usporiadal a upravil. Boh teda stvoril svetlo, oblohu, vody, sušinu, trávu, rastliny, rozdelil deň od noci, vpustil do vôd ryby, na oblohu vtáky a posledný deň i dobytok a plazy. Nato riekol Boh: „Učiňme človeka na náš obraz, nám podobný! Nech vládne nad rybami mora i nad dobytkom a divou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa po zemi plazia.“ Boh teda stvoril prvého človeka.
O stvorení sveta a človeka jestvujú dve rozpravy. Text Gn 1,1 - 2,4a pochádza z kňazského prameňa, označovaného P. Vznikol teda v tom období dejín spásy, keď idea stvorenia bola už značne rozvinutá. Autor venuje veľkú pozornosť stvoreniu človeka. Človek je korunou všetkého stvorenia. Najskôr sa v texte hovorí o úmysle. Boh sa najskôr akoby radí, až potom stvorí človeka - ľudský druh. To, čo stvoril už skôr, má slúžiť človeku a má mu byť podriadené. A ešte viac: „Boh stvoril človeka na svoj obraz, na Božiu podobu ho stvoril, muža a ženu ich stvoril.“ (Gn 1,27)
Človeka tvoril na svoj obraz, čo znamená mať niečo spoločné s Bohom a zároveň sa od neho odlišovať. To spoločné je poznanie dobra a zla, nadobudnuté paradoxne prvým hriechom. Si všímajú dva termíny: selem a demút, „obraz“ a „podoba“. Niektorí sa nazdávajú, že ide o synonymá, označujúce tú istú skutočnosť. Skúmajú ďalej problém a pýtajú sa, o akú skutočnosť ide. Aj tu jedni hovoria, že človek je preto nazvaný Božím obrazom, lebo dostal od Stvoriteľa kráľovskú moc a vládne nad celým stvorením; má moc vládnuť rozvíjajúcemu sa svetu a má moc nad zlom. Ďalší zdôrazňujú dar života, ktorý človek dostal od Boha a môže ho odovzdať svojmu potomstvu.
Druhá rozprava o stvorení pochádza z jahvistického prameňa, označeného J. Jazyk tejto rozpravy je jednoduchý, konkrétny, obrazný, prispôsobený mentalite ľudí. Je tu aj iná postupnosť stvorenia: človek, rastliny, zvieratá a žena. Podľa tohto rozprávania Boh netvorí samým slovom, ale robí podobne ako človek. V tomto jednoduchom, konkrétnom spôsobe chce autor vyjadriť náboženskú pravdu: Boh stvoril nebo a zem.“ (Gn 2,4b) Ústrednou postavou tejto rozpravy je človek. Keď ešte nebolo človeka, nemal kto spravovať záhradu a zem neprinášala ovocie. „Vtedy Pán, Boh utvoril z hliny zeme človeka a vdýchol do jeho nozdier dych života.
Exodus: V pôvodnej gréckej výslovnosti exodos, znamená východ.
Kniha Levitov: je tretia kniha Mojžišova. Obsahuje zákony, ktoré sa prevažne týkajú bohoslužby pri svätostánku.
Deuteronomium: Je Piata kniha Mojžišova, posledná kniha Pentateuchu Obsahuje reči, ktoré Izraelitom povedal Mojžíš krátko pred svojou smrťou.
Mojžiš preberá zákony
Nový Zákon
Nový zákon obsahuje 27 kníh a začína štyrmi evanjeliami. Slovo evanjelium znamená „dobrá správa“ - evanjeliá zachytávajú dobrú správu o tom, kto bol Ježiš a prečo prišiel na Zem. Ďalšie časti tvoria rôzne listy a záznamy od Ježišových nasledovníkov, ktoré poskytujú rady pre praktický život viery a varovania o budúcnosti.
Výraz evanjelium pochádza z gréckeho slova euangelion a znamená dobrá správa. Prvé dve z biografií evanjelia napísali apoštoli Matej a Ján, muži, ktorí poznali Ježiša osobne a cestovali s ním viac ako tri roky. Ďalšie dve knihy napísali Marek a Lukáš, blízki spolupracovníci apoštolov. Títo autori mali priamy prístup k skutočnostiam, ktoré zaznamenávali. V čase ich písania počuli hovoriť Ježiša, sledovali ako uzdravuje ľudí a robí zázraky. Raná cirkev teda okamžite prijala štyri evanjeliá, pretože súhlasili s tým, čo už bolo všeobecne známe o Ježišovom živote.
Evanjeliá písali nezáväzne od seba, každý z ich vlastného pohľadu. S najväčšou pravdepodobnosťou bolo ako prvé spísané Markovo evanjelium. Evanjeliá podľa Matúša a Lukáša (ktoré nasledovali o niečo neskôr) pridali k Markovmu pôvodnému materiálu ďalšie skutočnosti. Evanjelium podľa Jána vzniklo pravdepodobne ako posledné. Každá z týchto kníh bola opatrne spísaná rukou na papyruse a bola zviazaná do kníh, známych ako kódexy. Predpokladá sa, že prvé kompilácie týchto štyroch evanjelií do jednej knihy sa začali používať niekde medzi 100 a 150 nl.
Okrem štyroch evanjelií boli v obehu aj Evanjelium Panny Márie, Evanjelium pravdy a Tomášovo evanjelium. Niektorým nebolo jasné, ktoré z dokumentov boli autoritívnejšie. Zhruba v tom istom čase Tatian z Adiabene napísal Diatessaron, v ktorom spojil štyri evanjelia do jednej knihy a navrhol svoju vlastnú sekvenciu udalostí Kristovho života s tým, že vynechal niektoré časti štyroch evanjelií, ktoré nedokázal harmonizovať.
Hlavným posolstvom Biblie je Božia láska k ľudstvu a plán spásy prostredníctvom Ježiša Krista. Boh zasahuje do dejín, aby zachránil ľudí od hriechu a obnovil vzťah medzi sebou a človekom.
Historický a Archeologický Kontext
Na rozdiel od iných náboženských spisov sa Biblia číta ako faktická správa o skutočných udalostiach, miestach, ľuďoch a dialógoch medzi nimi. Historici a archeológovia opakovane potvrdili jej pravosť. Biblia má obrovské množstvo historických detailov, preto nie všetko, čo je v nej uvedené, sa doteraz dokázalo prostredníctvom archeológie skutočne nájsť. No ani jeden archeologický nález však nebol v rozpore s tým, čo zaznamenáva Biblia. Napríklad mnohé zo starodávnych miest spomenutých Lukášovej knihe Skutkov v Novom zákone boli identifikované archeológiou. Lukáš menuje všetkých tridsaťdva krajín, päťdesiatštyri miest a deväť ostrovov bez chyby.
Zvitky od Mŕtveho mora
Presnosť dnešného Starého zákona sa potvrdila v roku 1947, keď archeológovia našli na dnešnom západnom brehu Izraela „zvitky z Mŕtveho mora„, ktoré obsahovali biblické texty Starého zákona. Keď sa tieto rukopisy porovnávali s tými, ktoré už mali, zistilo sa, že dosiahli zhodu až 99,5%, z toho 0,5% rozdiely sú menšie pravopisné odchýlky a štruktúry viet, ktoré nemenia význam vety. Pokiaľ ide o Nový zákon, ide o najspoľahlivejší staroveký dokument ľudstva.
Jazyky a Preklady Biblie
Biblia bola napísaná v troch jazykoch: v hebrejčine, aramejčine a gréčtine. Väčšina Starého zákona bola napísaná v hebrejčine, ktorá bola hlavným jazykom Izraelitov. Aramejčina sa používa len v niektorých prorockých knihách.
Vnútorné členenie textu biblických kníh je záležitosťou oveľa neskoršieho obdobia. V 13. storočí kardinál Štefan Langton rozdelil biblické knihy na kapitoly, v šesťdesiatych rokoch 16. storočia parížsky kníhtlačiar Robert Estienne rozdelil kapitoly na verše a očísloval ich.
Preklady Biblie majú bohatú históriu, počnúc Septuagintou (gréckym prekladom Starého zákona) až po moderné preklady do mnohých jazykov. Kompletná Biblia je preložená do vyše 730 jazykov a jej časti do viac ako 3 400 jazykov. Biblia je najprekladanejšou a najpredávanejšou knihou na svete, dnes si ju môže čítať prakticky každý obyvateľ zeme.
V krajinách ako Severná Kórea je dodnes zakázané vlastniť Bibliu a prekročenie tohto zákazu sa trestá smrťou. K dôležitým míľnikom patrí preklad Cyrila a Metoda do staroslovienčiny v 9. storočí. V 16. storočí pribudol napr.
Slovenské Preklady Biblie
Existuje niekoľko prekladov Biblie do slovenčiny. Ak s Bibliou len začínaš, najlepšie je zvoliť si jednoduchý preklad, napríklad Nádej pre každého. Tento preklad Nového zákona používa moderný jazyk a jej texty boli upravené tak, aby im bolo ľahšie rozumieť.
Jej opakom je Roháčkov preklad, ktorý je preložený takmer doslovne, avšak moderný čitateľ už ťažšie rozumie jeho archaickému jazyku. Dobrou strednou cestou môže byť napr. Slovenský ekumenický preklad schválený všetkými veľkými cirkvami na Slovensku.
Biblia a Veda
Vzťah medzi Bibliou a vedou je zložitý a rôznorodý. Niektorí ľudia vidia medzi nimi konflikt, iní veria, že Biblia a veda môžu koexistovať a dopĺňať sa, keď sa správne interpretujú. Biblia je duchovný a morálny sprievodca, nie vedecký či historický manuál. Často používa poetický a obrazný jazyk, čo nemusí byť v rozpore s vedeckými vysvetleniami.
Historickú presnosť Biblie často potvrdzujú rôzne archeologické nálezy a iné historické dokumenty. Hoci niektoré udalosti sú predmetom diskusií, mnohé biblické udalosti a miesta boli potvrdené aj mimo biblických textov.
Význam Biblie
Pre kresťanstvo je Biblia symbolom viery a „knihou kníh“. Vysoko ju hodnotí aj judaizmus a islam. Biblia predstavuje súhrn úryvkov, „kníh“ a textov, rôznorodých z hľadiska obsahu, obdobia vzniku i literárnej formy. Kresťanskí a judaistickí ideológovia napriek tomu zastávajú tézu, že Biblia je celok, jednotné dielo, naplnené spoločnými ideami.
Johannes Gutenberg a jeho vynález kníhtlače
V buržoáznych štátoch, dokonca aj tam, kde je cirkev formálne odlúčená od štátu, Biblia vo veľkej miere zasahuje do rozličných oblastí spoločenského diania a životného štýlu. Prezident Spojených štátov amerických prisahá tak, že položí ruku na Bibliu. Takým istým spôsobom skladajú prísahu svedkovia pred súdom.