Kaštieľ Hodkovce a Kostol v Žehre: Skvosty Spiša

Obec Žehra patrí nesporne k najstarším obciam Spiša. O starobylosti Žehry svedčia mnohé nálezy dávneho praveku, pozostatky neandertálskeho človeka. Prvá písomná zmienka o Žehre pochádza z roku 1245 a viaže sa k farskému kostolu Ducha Svätého. Obec Žehra je jednou zo zastávok Gotickej cesty, prvej turistickej poznávacej cesty na Slovensku. Táto cesta za gotickými pamiatkami v ucelenom okruhu 276 km predstavuje najzaujímavejšie skvosty Spiša a Gemera, ktoré svojím významom ďaleko presahujú rámec regiónu i Slovenska.

Máloktoré mesto alebo obec na Slovensku sa môže pochváliť s tým, že na jej katastrálnom území, tak ako v Žehre, sa nachádzajú dve národné kultúrne pamiatky, obe zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Je to hradný komplex Spišský hrad a vzácny klenot - kostol Ducha Svätého v Žehre. Známa je aj prírodná rezervácia Dreveník, teda náprotivný travertínový kopec - vzácna archeologická lokalita. Kaštieľ rodu Csákyovcov, ako aj kostolík svätého Kozmu a Damiána v Hodkovciach, sú tiež časťou obce Žehra.

Poďme sa spoločne pozrieť na tieto významné pamiatky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska.

Kostol Ducha Svätého v Žehre

Prvá písomná zmienka o Žehre pochádza z roku 1245. Vtedy gróf Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť v obci kostol. Samotný kostol vedie 93 schodov zo zvláštneho spišského vápenca - travertínu. História kostola začína v 13.st. Gróf (comes) Ján zo Žehry dostal povolenie postaviť kostol v Žehre od “Ctihodnej kapituly spišskej” v roku 1245. Kostol v prechodnom neskororománskom - ranogotickom slohu bol dokončený v roku 1275, v priebehu storočí bol viackrát upravovaný až do dnešnej podoby. 15. marca 1985 bol farský kostol Sv. Ducha v Žehre vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a 11.decembra 1993 bol Spišský hrad a kultúrne pamiatky okolia - teda aj kostol Sv. Ducha v Žehre zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Kostol Ducha Svätého v Žehre je významná archeologická lokalita. Našli sa tu pozostatky sídlisk z doby eneolitickej, bronzovej, halštatskej a slovanské hradisko z 9. storočia. Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou je ranogotický farský kostol sv. Ducha z roku 1275 s jeho neskoršími úpravami. Ten bol spolu s ostatnými pamiatkami v okolí Spišského hradu zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva Unesco v roku 1993. Kostol je jednoloďový so štvorcovým presbytériom. Citlivo sa v ňom prelínajú prvky dvojice výtvarných slohov. Ide o románske a ranogotické prvky.

Už z diaľky upúta pozornosť návštevníka biela stavba kostola s charakteristickým dreveným cibuľovitým zakončením veže, vypínajúca sa nad obcou na malom návrší. Z pôvodného jednoloďového kostola sa do dnešných čias zachovala románska klenba vo svätyni. V lodi bol drevený kazetový strop, ktorý v druhej polovici 15.st. vyhorel. Po požiari postavili klenbu, podopretú osemhranným stĺpom. Od vtedy je kostol dvojloďový. Táto architektonická zvláštnosť je typická pre viaceré kostoly spišského regiónu a možno ju takisto považovať za svetový unikát. Vnútorné zariadenie je väčšinou barokové: hlavný oltár s reliéfom Zoslania sv. ducha z roku 1656 je barokový, ovplyvnený neskorou gotikou. Bočný oltár na južnej strane je z roku 1677, avšak plastika sv. Mikuláša a tabuľové maľby na dreve sú gotické. “Morový oltár” z roku 1663 na severnej strane je ďakovným darom farníkov na pamiatku epidémie moru, ktorý tu zúril v rokoch 1644 - 1645. V gotickej skrini oltára z roku 1510 sú plastiky zo 16.st. za zmienku stojí ešte baroková kazateľnica a krstiteľnica.

V interiéri kostola sa zachovali jedinečné stredoveké nástenné maľby. Tie vznikali postupne od druhej polovice 13. storočia do konca 15. storočia. Klenba kostola vybudovaná v roku 1433 je mladšou, ako kupola kostola. Tú dostavali v roku 1769. Je zaujímavá svojím barokovým cibuľovým tvarom.

Interiér ukrýva vzácne gotické fresky svetového významu, ktoré sem prichádzajú obdivovať stovky návštevníkov zo všetkých kontinentov.

Kostolík je už zďaleka viditeľný a ľahko rozpoznateľný vďaka jedinečnému tvaru strechy veže. Kostolík je sprístupnený turistom aj s odborným výkladom. Vstupné je 0,5 až 2,0 eura. V mesiacoch júl a august je otvorený v určených hodinách počas celého týždňa, mimo sezóny na požiadanie.

Fresky v kostole

Najvzácnejšie sú v kostole fresky, ktoré boli namaľované do čiastočne vyschnutej omietky a to v piatich etapách:

• 1. etapa: po dokončení stavby v roku 1275 bol kostol posvätený - pomazaný svätou krizmou. Miesta, kde bol pomazaný označujú konsekračné kríže.
• 2. etapa: v tympanóne južného portálu (pôvodného vchodu do kostola) je freska z 13.st. zvaná Goldota. Prístavok pri portáli (Boží hrob) bol pristavený pred 100 - 150 rokmi.
• 3. etapa: na freskách vo svätyni (z prvej polovice 14.st.) sa prejavuje byzantsko - taliansky ikonografický vplyv. Sú na klenbe, stenách i na spodnej časti víťazného oblúka. Na klenbe sú vyobrazenia: na východnej strane Christor Pantokrator (Vševládca), na severnej strane Triglav (vecne nesprávne starobylé znázornenie) - tajomstvo Najsvätejšej Trojice, na západnej strane Theotókos - Bohorodička s dieťaťom Ježišom na hrudi, na južnej strane Abrahámovo lono. Na stenách sú výjavy: na severnej strane Korunovanie Panny Márie. Tu stojí za povšimnutie dobový dokument vývoja strunových hudobných nástrojov z prvej polovice 14.st. - anjeli hrajú na “fiduly”(na oboch stranách fresky). V druhom riadku je Posledná večera, pokračujú udalosti v Getsemanskej záhrade, na východnej strane (za oltárom) je Zvestovania pána. V druhom riadku Kristus pred Herodesom, pod oknom Kristus vo väzení, pokračuje freska Bičovanie, na južnej strane patróni lekárov a lekárnikov svätý Kozma a Damián s pacientmi. V druhom riadku Ukrižovania a Snímanie z kríža. Na víťaznom oblúku na spodnej strane sú medailóny prorokov.
• 4. etapa: na severnej stene lode sú dve fresky v rámoch z druhej polovice 14.st.: Pieta (Sedembolestná) a Arbor vitae (Strom života). Táto je najznámejšia, je typickým príkladom Písma svätého chudobných. Ústrednými postavami pod stromom života sú Synagóga ako predstaviteľka Starého zákona a Eccesia (cirkev) predstavuje Nový zákon. Freska je plná symbolov a symboliky.
• 5. etapa: zahŕňa fresky z druhej polovice 15.st. na severnej stene lode. Po spomínanom požiari, keď postavili uprostred lode stĺp s klenbou, na severnú stenu lode naniesli tenkú vrstvu novej omietky, čím zakryli o 100 rokov staršie fresky (Sedembolestná a Strom života) a namaľovali tri riadky nových fresiek. Z toho istého obdobia pochádza aj freska na prednej strane víťazného oblúka. Vo vrchnom riadku je Smrť Panny Márie a Korunovanie Panny Márie. V druhom riadku je Ladislavova legenda (uhorský kráľ sv. Ladislav zachraňuje kresťanské dievča z rúk pohanských Kumánov). V spodnom riadku je Zvestovanie Pána, Obrezanie Pána, Poklona troch kráľov. Na prednej strane víťazného oblúka je výjav Posledného súdu.

Táto situácia trvala až do skončenia epidémie moru roku 1646, keď vrchnosť prikázala dezinfikovať priestory, v ktorých ľudia žili alebo sa schádzali. Preto priestor kostola zabielili. Fresky boli ukryté až v 50 - tych rokoch nášho storočia. Skupina odborníkov pod vedením Dr. Márie Mariániovej fresky odkryli, očistili, upevnili, avšak nereštaurovali. V lodi po odkrytí fresiek z 15.st. robili opatrné sondy a tak objavili o 100 rokov staršie fresky, na úkor mladších fresiek.

Kaštieľ Hodkovce

Dejiny Hodkoviec sú úzko späté s dejinami Spišského hradu. Do 17. storočia boli samostatnou osadou, neskoršie sa stali majerom. Rozprestierajú sa východne od hradu pri ceste do Žehry na severnej strane Dreveníka. Pôvod názvu podľa niektorých historických zdrojov pochádza z maďarského pomenovania bobra - „hód", ktorý sa vo veľkom množstve vyskytoval v tunajšom, toho času skalnatom, vlhkom a stromami porastenom území. Niekdajší zemepáni mávali aj takých poddaných, čo im dodávali bobrov, latinsky sa nazývali „castonarii", maďarsky „hódász". Osada sa po prvý krát spomína v r.1292 pod menom Hodkouch s nemeckými obyvateľmi a názvom „Hotzendorf", alebo „Bibersdorf." Osada je v blízkosti hradu, preto jej neskorší majitelia boli hradnými pánmi a ich poddaní „jobagiones castri" patrili až do zrušenia poddanstva priamo Spišskému hradu.

Hoci sa Hodkovce spomínajú už v roku 1292, život a historický význam im dala rodina Csákyovcov, ktorá vyše 300 rokov vlastnila neďaleký Spišský hrad.
Administratívne podlieha Žehre aj osada Hodkovce, ktorá bola pôvodne majerom Spišského hradu. Spomína sa už v roku 1293. Nachádza sa tu čákiovský kaštieľ zo 17.stor. s francúzskym parkom, rodinným cintorínom Čákiovcov a hospodárskymi objektmi. Roku 1780 bol prebudovaný.

Nové, meniace sa spoločenské podmienky, mali podstatný význam na ďalší osud hradu. Obranné nároky sa znižovali a údržba hradu vyžadovala čoraz vyššie náklady. V roku 1702, potom čo sa povstalecké vojská Františka Rákócziho zmocnili a poškodili Spišský hrad, Štefan Csáky si nechal v Hodkovciach postaviť pohodlný barokový kaštieľ. V roku 1780 Emanuel Csáky objekt prestaval, z vyhoretého Spišského hradu dal previesť značnú časť zbraní, vnútorného zariadenia a založil rozsiahly francúzsky park. V roku 1860 pribudovali ďalšie krídlo, čím objekt získal súčasnú uzavretú štvorkrídlovú dispozíciu.

Kaštieľ a jeho areál najviac zveľadil gróf Emanuel Csáky (1763-1825) - spišský župan, ktorý študoval vo Viedni a pomocou francúzskeho emigranta veľkolepé prebudoval kaštieľ, kostol a veľký park vyzdobil staroklasicistickými sochami. Na vzácnu knižnicu, zbierku starožitnosti a prepych v každom ohľade a na veľkú rodinu nestačili mu dôchodky. Anglické a francúzske záhrady boli ozdobené sochami v lete palmami a zriedkavými kvetinami, v strede s fontánou a veľkým kvetinovým košom, charakteristické znaky tzv. sentimentálnych záhrad. Celý park bol plný košatých listnatých stromov, hlavne krásnych storočných bukov. Blízko je cintorín, kaplnka, hrobky a náhrobné kamene.

V roku 1800 sa stali známym divadlá v parku pri kaštieli. Amfiteáter v Hodkovciach, ako aj inde, tvoril časť záhrady, preto ho nazývame aj ako záhradné divadlo či zelené živé ploty záhrady. Bolo vybudované pódium, asi 6 metrov od pódia bol živý zelený plot a tu medzi pódiom a plotom vytvorili priestor pre orchester a za ním pre obecenstvo. Starý kostol v roku 1803 dal od základov v gotickom slohu obnoviť a zariadiť gróf Emanuel. Slávnostne ho posvätil ku cti Kozmu a Damiána biskup gróf Révay. Na jedinom oltári sú sochy týchto svätých ako kňazov. V sklenenej skrinke je uložená lebka a pontifikálne rukavice kardinála Imricha Csákyho. V kostole sa ďalej nachádza obraz korunovania P. Márie, zvestovania P. Márií a tieto obrazy svätých: Valentína, Barbory, Vavrinca, Klotildy, Alžbety a Kataríny. V kaplnke je erb rodiny Csáky, na chóre starý orgán s troma mutáciami. Na západnej strane kostola je z kresaných bielych kvádrov pribudovaná predsieň, v ktorej je uložený medený sarkofág s pozostatkami grófa Teodora Csákyho.

Kostol sv. Kozmu a Damiána v Hodkovciach

V roku 1245 dostal zemepán Ján Sigray od spišského prepošta Mateja povolenie postaviť v obci kostol. Išlo o neveľký ranogotický objekt typickej dispozície v podobe pozdĺžnej lode so štvorcovým presbytériom. O niečo neskôr, snáď ešte koncom 13. V poslednej štvrtine 14. V roku 1563 sa kostolík stal evanjelickým a katolíkom bol vrátený až po roku 1638, keď sa obec dostala do vlastníctva Csákyovcov (udáva sa aj rok 1632). V roku 1652 bol kostolík barokovo upravovaný, pričom úpravy sa dotkli najmä interiéru (nový hlavný oltár a zatretie stredovekých fresiek). O niečo neskôr boli zbarokizované bočné oltáre. V priebehu 18. storočia pribudla z juhu pred hlavným vchodom murovaná predsieň.

Maľby v lodi boli opätovne odkryté v roku 1870, v presbytériu v roku 1877. Prvý archeologický výskum sa v kostolíku uskutočnil už v roku 1884. V rokoch 1956 až 59 boli zreštaurované nástenné maľby. Viac ako desaťročná rozsiahla obnova chrámu sa začala v roku 2009. Z konca 13. storočia sa v kostolíku zachoval aj náhrobný kameň Jána Sigraya zdobený zloženým reliéfom kríža. Tvorí ho v hornej časti grécky kríž, ktorého ramená sú tvorené menšími krížmi, v strede jednoduchý kríž v kruhu ako symbol Krista a tento celok stojí na štylizovanom trojvrší či trojlístku.

Kostolík je známy svojimi hodnotnými freskami. Najstaršie maľby sú konsekračné kríže ešte z konca 13. V prvej fáze datovanej do poslednej štvrtine 14. storočia (70. - 80. Na stenách presbytéria nájdeme výjavy z pašiového cyklu, veľkoryso poňaté Korunovanie Panny Márie, Zvestovanie a trocha netradične i dvojicu sv. Kozmu a Damiána. Na klenbe medzi rebrami sú postavy Krista, Madony, Abraháma a nezvyčajne stvárnenej Najsv. Trojice v podobe troch hláv na jednom tele. Po prestavbe na dvojlodie vznikli dva obrazy na severnej stene lode. Ide o výjav Piety a najmä známy Živý Kríž, bohatý na významy a symboly, ktorého centrom je Kristus ukrižovaný na vetvovom kríži s výhonkami. Okrem tradičných postáv (Adam a Eva, korunovaná Cirkev, zúbožená Synagóga, anjeli) tu nájdeme aj postavu kľačiaceho donátora z rodu Sigrayovcov. Tieto dva obrazy boli v druhej polovici 15. storočia prekryté rozsiahlejšou freskovou výzdobou, ktorá zobrazovala výjavy zo života Panny Márie a tzv. ladislavovskú legendu, súboj kráľa sv. Ladislava s Kumánom a záchrana unesenej devy.

V dlažbe kostolíka pod lavicami pre veriacich je osadených viacero hodnotných renesančných náhrobkov členov rodu Sigrayovcov a ďalších významných osôb zo 17. Z archeologického výskumu v roku 1884 sa nám zachovala aj správa, ktorú našli bádatelia pri neskorších vykopávkach v sklenej fľaštičke od kvapiek proti bolesti žalúdka. Papierový model kostolíka v mierke 1:100 vydala organizácia Košice Región Turizmus v roku 2017. Malebný chrám zaujal aj viacerých výtvarníkov, napr. Kostolík patrí Rímskokatolíckej cirkvi a slúži ako farský kostol.

Žehra v priebehu storočí

Po postavení hradu sa obec Žehra stala súčasťou spišského hradného panstva, a tak počas stáročí patrila pod správu šľachtických rodov Zsigrayovcov, Zápoľskovcov, Thurzovcov a Csákyovcov. V tomto položení boli aj dejiny obce úzko späté s dejinami hradu. Obec napriek svojmu hospodárskemu a kultúrnemu významu nebola veľká. V roku 1565 mala len 8 poddaných - gazdov. V obci už vtedy bol mlyn. Neskôr sa tu postavilo niekoľko rybníkov, ako to vidíme z urbára z roku 1672. Okrem riadneho mlyna bola aj valcha na súkno. Pravda nie je vylúčené, že šlo o niekoľko prisťahovalcov, pretože vieme, že krátko predtým zúril v obci mor, ktorého pamiatku pripomína jeden oltár v našom kostole. Obec bola pôvodne katolícka.

Keďže však podliehala Spišskému hradu, ktorého majitelia istý čas boli evanjelici, prešla obec v roku 1565 počas panovania Thurzovcov na evanjelickú vieru. V roku 1700 žilo v obci 90 dospelých obyvateľov Slovákov a všetci boli katolíci. Koncom 17. storočia došlo aj k tomu, že staré gotické oltáre boli nahradené barokovými, pričom pri bočných oltároch sa ponechali staré oltárne skrine s gotickými sochami a maľbami. Obec sa silne nevyvíjala ani neskôr. V roku 1772 mala 11 poddaných - gazdov, ktorí hospodárili všetci len na štvrtine usadlosti. Mená troch vtedy žijúcich gazdov sa zachovali do dnes: Tkáč, Záhradník a Kubaško. Želiari boli štyria.

Po páde poddanstva sa pôda pridelila jednotlivým gazdom. Aby nebola taká rozdrobená, vykonalo sa v rokoch 1857 až 1867 sceľovanie (komasácia). Obec mala vtedy okolo 400 obyvateľov. Neskôr nastalo vysťahovalectvo do Ameriky, v dôsledku čoho poklesol počet obyvateľov v roku 1910 len na 331.

Turistika v Žehre a okolí

Obec Žehra je jednou zo zastávok Gotickej cesty, prvej turistickej poznávacej cesty na Slovensku. Je to hradný komplex Spišský hrad a vzácny klenot - kostol Ducha Svätého v Žehre. Známa je aj prírodná rezervácia Dreveník, teda náprotivný travertínový kopec - vzácna archeologická lokalita.

Spiš - to je klenotnica mnohých kultúrnych, historických ale i prírodných pamätihodností Slovenska. Okrem známych pamiatok UNESCO akými sú Spišský hrad, Kostolík sv. Ducha v Žehre či Spišská Kapitula môže návštevník zavítať aj do Kaštieľa Hodkovce, Žehra.
Okrem pamätihodností priamo v obci, majú návštevníci možnosti širokého kultúrneho vyžitia na neďalekom Spiškom hrade a jeho okolí. V Žehre je viacero ubytovacích a stravovacích možností.

tags: #kastiel #hodkovce #kostol